Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-69-2015.pdf
PDF · 109.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/69/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. N. XXXX/ XX, XXX XX F. a otec P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX F. o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. O. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, s účinnosťou od 6.8.2014.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. O. sumou 145,- eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 6.8.2014.
Nedoplatok na výživnom na mal. O. za čas od 6.8.2014 do 31.7.2015 v sume 1707,26 eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku.
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave styku otca s mal. dieťaťom takto:
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. O. každý párny týždeň v roku v nedeľu v čase od 16.30 hod. do 19.00 hod., a to za prítomnosti matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podala na tunajší súd dňa 24.03.2015 návrh, ktorým žiadala zveriť mal. O. do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 145,- eur mesačne od 06.08.2014, pričom zároveň žiadal priznať 1 jednorázových nákladov spojených s obstaraním základných potrieb pre maloletého v sume 354,40 eur. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletého žili v partnerskom vzťahu v spoločnej domácnosti, ktorý skončil krátko pred narodením mal. O.. Matka žije v spoločnej domácnosti svojich rodičov v 3 izbovom byte. Otec o maloletého od narodenia neprejavil žiaden záujem.
Otec sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že nie je pravda, že sa s mal. nechce stretávať, avšak matka s ním vôbec nekomunikuje. Otec navrhol upraviť styk s mal. O.. Otec navrhol výšku výživného v sume 60,- eur mesačne.
V priebehu konania sa účastníci zhodli na zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Rodičia uzavreli medzi sebou dohodu o úprave styku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Rodičia sa nezhodli len na výške výživného, matka trvala na určení výživného v sume 145,- eur mesačne, otec súhlasil s výškou výživného maximálne 60,- eur mesačne.
Zástupca kolízneho opatrovníka súhlasil so zverením mal. do osobnej starostlivosti matky a s dohodou rodičov pokiaľ ide o styk otca s mal. Navrhol určiť vyššiu výšku výživného ako navrhol otec.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, rodným listom, potvrdeniami o príjmoch, správami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne, správou z prešetrenia pomerov a zistil tento skutkový stav veci:
Z výsluchu matky súd zistil, že mal. O. pochádza z partnerského vzťahu s otcom dieťaťa. Nebývajú v spoločnej domácnosti, rozišli sa ešte pred narodením mal. O.. Matka býva s mal. O. u jej rodičov v 3 izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve rodičov. Obaja rodičia sú riadne zamestnaní v spoločnosti C. F., každý z nich dosahuje príjem cca 600,- eur. Matka je na rodičovskej dovolenke s mal. O., poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky na maloletého vo výške 23,52 eur mesačne. Mal. O. je v jej celodennej starostlivosti, je zdravým dieťaťom. Výdaje na maloletého sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena, plienky, detská výživa, hračky a podobne. O príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k nemu matka požiadala a tento jej bol vyplatený vo výške 829,86 eur. Matka žiadala určiť výživné spätne od narodenia maloletého. Návrh nepodávala skorej z toho dôvodu, že čakala kedy si otec dá spraviť testy DNA, tento to stále odkladal, aj pol roka. Vychádzala v ústrety otcovi, čakala kým si spraví testy DNA. Matka ho však žiadala už týždeň po narodení maloletého, aby uznal otcovstvo. Otec žiadne výživné neplatí. Na výživu maloletého otec neprispieval žiadnou sumou od narodenia maloletého. Matka žiadala tiež priznať polovicu nákladov spojených s výbavičkou mal. O., a to za kočík, monitor dychu, oblečenie, stoličku, chodítko, fusak, autovajíčko, autosedačku, spolu zaplatila 708,83 eur. Pokiaľ ide o stretávanie s otcom uzatvorili dohodu. V rámci stretávania je potrebná jej prítomnosť. Otec s mal. nemajú vytvorený vzťah, od narodenia maloletého sa v podstate nestretli.
Z výsluchu otca súd zistil, že otec si dával robiť testy DNA, nakoľko si otcovstvom nebol istý. Po testoch bolo preukázané, že je otcom mal. O. a preto dňa 3.3.2015 zašiel na matriku a uznal otcovstvo. Otec sa nevedel presne vyjadriť, prečo si tieto testy nedal spraviť skorej, hneď po narodení maloletého. Otec sa o narodení mal. O. dozvedel asi týždeň po jeho narodení, matka ho hneď kontaktovala, aby uznal otcovstvo. Otec otcovstvo však nechcel uznať, až kým si nespravil testy DNA. Otec si dal testy robiť až niekedy v 2/2015 a na matriku zašiel 3.3.2015. Otec býva v 2 izbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Na zakúpenie bytu si zobral hypotéku vo výške 48.000,- eur. Byt zakúpil v 3/2014. Byt zakúpil sám. Otec je zamestnaný v C. F.. Iné vyživovacie povinnosti otec nemá. Výživné na mal. O. doposiaľ neplatil žiadne z dôvodu, že sa s matkou nevedeli dohodnúť. Neprispel ani na výbavičku. Pokiaľ ide o stretávanie tu sa s matkou dohodli. Od narodenia maloletého nevidel, nemajú medzi sebou žiadny vzťah. Otec rešpektuje to, že pri stretávaní musí byť prítomná matka.
Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že súhlasí s dohodou rodičov pokiaľ ide o styk otca s maloletým. Otec doposiaľ s maloletým nemá vybudovaný vzťah a preto je potrebné postupne tento vzťah budovať. Dohoda je v záujme maloletého. Takisto súhlasil so zverením mal. O. do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o výšku výživného, navrhovaná výška výživného otcom sa javí byť neprimerane nízka a žiadal, aby súd určiť vyššiu výšku výživného.
Zo správy z prešetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 03.07.2015 mal súd preukázané, že maloletý O. pochádza z partnerského vzťahu U. C. a P. T.. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Matka momentálne žije v 3 izbovom byte u jej rodičov, kde má k dispozícii jednu veľkú izbu, ktorá je zariadená ich potrebám. Vzťahy medzi nimi súd dobré. Byt je udržiavaný v čistote a poriadku. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavok na jedno dieťa. Iné príjmy nemá, iné vyživovacie povinnosti nemá. Rodičom na bývanie neprispieva žiadnou sumou, nevychádza jej to. Otec sa o mal. nezaujíma ani finančne neprispieva. Maloletého videl len jedenkrát, keď mal pol roka, v tom čase sa robili testy DNA. Maloletý je zdravým dieťaťom, máva bežné ochorenia. Matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého, neboli zistené žiadne nedostatky. Pomery v domácnosti otca sa nepodarilo prešetriť, nakoľko v čase návštevy nebol zastihnutý. Do poštovej schránky mu bolo zanechané písomné oznámenie aby sa dostavil na úrad alebo aby sa skontaktoval. Na úrad sa nedostavil ani sa nijako nekontaktoval.
Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici mal súd preukázané, že matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,52 eur mesačne.
Z potvrdenia zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že otec pracuje v spoločnosti C. F. F.. F..E..D.. od 01.03.2010, kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 789,76 eur.
Podľa § 36 ods. 1 Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal. O. dôvodný, nakoľko rodičia maloletého nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Pri rozhodovaní súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. O. súd prihliadol na záujem maloletého a dospel k záveru, že bude v jeho záujme, ak bude zverený do osobnej starostlivosti matky, t.j. toho rodiča, ktorý mu v súčasnosti zabezpečuje celodennú starostlivosť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z tvrdení rodičov, ktorí zhodne uviedli, že súhlasia s tým, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Šetrením pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti zo strany matky o maloletého. Súd je toho názoru, že zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky mu budú zabezpečené podmienky a predpoklady na jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť a to aj s ohľadom na útly vek maloletého, kedy je dieťa prirodzene fixované na svoju matku. Vzhľadom na uvedené súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, teda tak, ako s tým obaja rodičia súhlasili.
Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Rodičia sa nevedeli zhodnúť na výške výživného, matka požadovala výživné vo výške 145, -eur mesačne, otec žiadal určiť výživné najviac vo výške 60,- eur mesačne. Súd určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého sumou 145,- eur mesačne, teda tak, ako žiadala matka, a to vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 06.08.2014, teda od narodenia mal. O.. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda rodičov. Matka maloletého je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne. Matka žije s maloletým v spoločnej domácnosti jej rodičov v 3 izbovom byte. Matka má len jednu vyživovaciu povinnosť. Súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa, čím sa podieľa tiež na výžive mal. dieťaťa. Otec je zamestnaný v spoločnosti C. F. F..E..D.., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 789,76 eur. Otec býva v 2 izbovom byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť. Mal. O. je v celodennej starostlivosti matky, je zdravým dieťaťom. Výdaje na maloletého sú bežné ako oblečenie, stravovanie a hygiena. Na výživu maloletého boli zvýšenie výdaje pri jeho narodení, bolo potrebné mu zakúpiť výbavičku, a to kočík v sume 6.390,- Kč, monitor dychu 92,93 eur, oblečenie 104,90 eur, stoličku 43,- eur, chodítko 40,- eur, fusak 880,- eur, autovajíčko 1300 Kč, autosedačku 2990,- Kč, spolu vo výške 708,83 eur, ďalej postieľku, perinku, kúpacie a hygienické potreby a hračky. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že matka žiadala priznať polovicu nákladov spojených s obstaraním týchto základných potrieb a to vo výške 354,40 eur. Súd k uvedenému poznamenáva, že matke bol Úradom práce sociálnych vecí a rodiny vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa v sume 151,37 eur a príplatok k príspevku vo výške 678,49 eur, teda spolu vo výške 829,86 eur, čo pokrylo celkové jej náklady spojené s obstaraním základných potrieb pre maloletého, ktoré vyčíslila na sumu 708,83 eur. Príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k nemu je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. Naviac uvedené základné potreby „výbavička“ pre maloletého je a má byť hradené s bežného výživného pre dieťa. K argumentácii otca, že má vysoké výdaje a preto nebude schopný platiť vyššie výživné ako 60,- eur mesačne, súd poznamenáva, že výživné má s poukazom na § 62 ods. 5 prvej vety Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov a z tohto hľadiska nie je možné ich výdaje uprednostňovať pred odôvodnenými výdajmi maloletých detí. Každý jeden rodič je povinný v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Poukazovaním na svoje výdavky, rodič poukazuje na svoju životnú úroveň. Životná úroveň rodičia nie je stanovená len jeho príjmami, ale tiež jeho výdajmi, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd určil teda otcovi výživné vo výške 145,- eur mesačne, tak ako požadovala matka. V danom prípade matkou požadovaná výška výživného dosahuje 19% z dosahovaného čistého príjmu otca, čo výrazne nevybočuje so zaužívanej súdnej praxe, podľa ktorej výživné má predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otec sa tak bude podieľať na bežnom výživnom pre maloletého sumou 145,- eur mesačne, čo tvorí 19 % z dosahovaného čistého príjmu otca (pri zohľadnení aj nedoplatku, celkom 22% z čistého príjmu). Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd zato, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu mal. O.G. sumou 145,- eur mesačne a že takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
Súd určil výživné spätne a to od 06.08.2014, teda od narodenia mal. O. tak, ako požadovala matka. Súd má za to, že je tu dôvod hodný osobitného zreteľa pre ktorý je možné priznať výživné aj spätne (rozumej aj za čas pred podaním návrhu). Maloletý sa narodil X.X.XXXX, pričom matka hneď po týždni od narodenia maloletého kontaktovala otca a žiadala ho, aby uznal otcovstvo k mal. O.. Otec však uznať otcovstvo odmietal, nebol si otcovstvom istý a chcel si dať spraviť testy DNA. Tieto testy si však otec dal spraviť až vo februári 2015 (až po pol roku od narodenia maloletého) a následne dňa 3.3.2015 na matrike uznal otcovstvo k maloletému. Matka ihneď po uznaní otcovstva podala ešte v ten istý mesiac návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Otec nevedel súdu vysvetliť, prečo si dal robiť testy DNA až po pol roku od narodenia maloletého, zvlášť keď už týždeň po narodení ho matka žiadala, aby uznal otcovstvo k maloletému. Súd má zato, že týmto dôvodom, pre ktorý matka nemohla ani návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností podať skôr (keďže otec stále odďaľoval uznanie otcovstva) treba priznať osobitný zreteľ a uvedené správanie sa otca nemôže ísť na vrub matke a už vôbec nie maloletého O., ktorému by sa za obdobie od jeho narodenia do podania návrhu na
súd nedostalo výživné od otca, ktorý bezdôvodne vyčkával s uznaním otcovstva. Vzhľadom k tomu, že výživné bolo súdom určené od 06.08.2014 vo výške 145,- eur mesačne a vzhľadom na to, že otec neprispieval matke na výživu maloletého žiadnou sumou vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v sume 1.707,26 eur za čas od 06.08.2014 do 31.07.2015, ktorý mu súd povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Nedoplatok súd určil súčtom dlžných súm za jednotlivé mesiace. Otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za 24 dní mesiaca 8/2014 v sume 112,26 eur (145/31x24), za mesiace 9/2014 až 7/2015 v sume 1.595,- eur (145x11), spolu teda 1.707,26 eur.
Pokiaľ ide o styk otca s maloletým O., rodičia uzavreli medzi sebou dohodu o úprave styku otca s maloletým, pričom súd má za to, že dohoda je v záujme maloletého dieťaťa a preto ju schválil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, rešpektujúc útly vek maloletého, ako aj skutočnosť, že otec sa s maloletým od narodenia nestretli, nemajú medzi sebou vybudovaný vzťah a preto je prítomnosť matky nevyhnutná.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Ostatní účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)