Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-54-2024.pdf
PDF · 90.34 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/54/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času Centrum pre deti a rodiny A., C. XXX/X, A., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti matky D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, o nariadenie ústavnej starostlivosti, t a k t o
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e u mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorú bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny A., C. XXX/X, A..
II. Matka j e p o v i n n á platiť výživné na mal. dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Centra pre deti a rodiny A., C. XXX/X, A., začínajúc právoplatnosťou rozsudku.
III. Súd u r č u j e matke mal. dieťaťa lehotu 12 mesiacov na úpravu jej rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohla osobne vykonávať starostlivosť o mal. dieťa.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Na základe podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou súd uznesením č.k. 6P/54/2024 – 9 zo dňa 29.05.2024 začal bez návrhu konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti u mal. A. B..
2. Z obsahu podnetu vyplýva, že maloletá A. B. bola uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6P/163/2023 zo dňa 19.12.2023 zverená do dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny A., nakoľko matka maloletého dieťaťa bola v nepriaznivej sociálnej situácii, nemala stále bývanie a počas hospitalizácie v F. G. H. I. nevedela uviesť, kde bude s dieťaťom po prepustení bývať. Dňa 11.12.2023 bolo maloleté dieťa prevezené do J. nemocnice. Matka bola o prevezení dieťaťa informovaná a od toho dátumu sa matka s nemocnicou nekontaktovala a na telefónnom čísle neodpovedala. U maloletej bola rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6P/26/2024 zo dňa 28.3.2024 vyslovená osvojiteľnosť. Maloletá bola do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu umiestnená dňa 28.12.2023. Maloletá A. je umiestnená v profesionálnej náhradnej rodine v obci K., okr. A.. Adaptačný proces v profesionálnej náhradnej rodine prebehol bez väčších ťažkostí. Maloletá je zdravá, absolvuje pravidelné detské poradne a povinné očkovania. Matka maloletého dieťaťa bola psychiatrickou pacientkou, v minulosti žila neusporiadaným spôsobom života, užívala alkoholické nápoje a iné návykové látky. Od umiestnenia maloletého dieťaťa v centre matka o dieťa neprejavila žiaden záujem, centrum neeviduje
žiaden kontakt zo strany matky a blízkej rodiny. Matka sa toho času zdržiava na neznámom mieste. V súčasnosti nikto z príbuzných zo strany matky nie je známy, nikto sa k dieťaťu doposiaľ neprihlásil a neprejavil záujem. Otcovstvo u maloletej nebolo určené. So zreteľom na najlepší záujem mal. dieťaťa odporúčajú súdu, aby u mal. A. bola nariadená ústavná starostlivosť.
3. Matka sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť neospravedlnila a vo veci sa nevyjadrila.
4. Kolízny opatrovník odporúčal u maloletej nariadiť ústavnú starostlivosť.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením podnetu na začatie konania o nariadenie ústavnej starostlivosti, uznesenia o začatí konania z úradnej moci, pripojeného spisu sp. zn. 6P/163/2023 a z neho uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, správy kolízneho opatrovníka, pripojeného spisu sp. zn. 6P/26/2024 a z neho rozsudku zo dňa 28.03.2024 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci:
6. Podľa rodného listu maloletého dieťaťa sa maloletá A. B. narodila XX.XX.XXXX z matky D. B., nar. XX.XX.XXXX a otca neuvedeného.
7. Tunajší súd uznesením č.k. 6P/163/2023-18 zo dňa 19.12.2023 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú A. do starostlivosti Centra pre deti a rodiny A.. Podľa odôvodnenia rozhodnutia dieťa sa v tom čase nachádzalo vo J. H., L. po jeho preložení z Detskej fakultnej nemocnice v I.. Matka mal. dieťa žiadnym spôsobom nekontaktovala, nezaujímala sa o neho. Matka nekontaktovala J. nemocnicu, ako ani úrad práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom prevzatia si dieťaťa do svojej starostlivosti. Matka nemala zabezpečené základné podmienky na poskytovanie starostlivosti mal. dieťaťu a nebolo známe, kde sa zdržiavala. Otcovstvo u maloletej nebolo určené a žiadny z príbuzných zo strany matky nebol známy.
8. Rozsudkom č.k. 6P/26/2024-22 zo dňa 28.03.2024 tunajší súd určil, že maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX z matky D. B., nar. XX.XX.XXXX, je dieťa osvojiteľné. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že ani po umiestnení maloletej do centra pre deti a rodiny matka neprejavila o maloletú záujem a nekontaktovala ju. Tiež nikto z príbuzných dieťa nekontaktoval. Aktuálny pobyt matky nie je známy.
9. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni matke nie sú vyplácané žiadne dávky z dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia, ani z poistenia v nezamestnanosti. Matka nie je registrovaná ako zamestnanec.
10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou súd zistil, že matka nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a z úradu nepoberá žiadne dávky a príspevky.
11. Podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 05.06.2024 matka sa zdržiava na neznámom mieste. Odporúčajú u maloletej nariadiť ústavnú starostlivosť.
12. Súd vec takto právne posúdil.
13. Podľa § 37 ods. 7, ods. 8 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
14. Podľa ust. § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
15. V zmysle § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
16. Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
17. V zmysle § 55 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
18. S poukazom na ust. § 55 ods. 3 Zákona o rodine súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
19. V zmysle § 81 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. V zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
23. Pri výpočte minimálneho výživného sa vychádza zo sumy životného minima uvedeného v § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení, teda zo životného minima pre zaopatrené neplnoleté dieťa, alebo nezaopatrené dieťa, a z tejto sumy sa vypočíta 30%. Výsledok predstavuje minimálne výživné v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine a táto suma od 01.07.2024 činí 37,53,- eur.
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Súd môže zveriť maloleté dieťa do ústavnej starostlivosti, pričom takáto starostlivosť nahrádza osobnú starostlivosť rodičov z dôvodu, že tí ju nemôžu zabezpečiť. Ústavnú starostlivosť tak možno nariaďovať len v krajnom prípade a nevyhnutný čas s tým, že takáto ústavná starostlivosť musí byť priebežne monitorovaná a hodnotená, a to z hľadiska či sú splnené podmienky pre jej ďalšie trvanie a ako náhle pominú dôvody, tak musí byť nahradená inou formou starostlivosti. Rodinné prostredie je vždy jednoznačne najvhodnejším prostredím pre riadnu výchovu detí.
26. Súd s prihliadnutím na vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a nariadil ústavnú starostlivosť u maloletého dieťaťa v Centre pre deti a rodiny A.. Takéto riešenie považoval vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania toho času za najvhodnejšie. Maloleté dieťa bolo uznesením tunajšieho súdu dočasne zverené do starostlivosti Centra pre deti a rodiny A. z dôvodu, že matka po hospitalizácii dieťaťa, dieťa nekontaktovala, žiadnym spôsobom sa o neho nezaujímala a z nemocnice si ho neprevzala. Matka bola v tom čase v nepriaznivej sociálnej situácii, žila neusporiadaným spôsobom života, nemala stále bývanie, ani príjem. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že matka naďalej neprejavuje o dieťa žiadny záujem, jej pobyt na nepodarilo zistiť, matka sa nekontaktuje ani s úradom práce a nekontaktuje ani Centrum pre deti a rodiny A., kde je maloletá umiestnená. Otcovstvo u maloletej nebolo doposiaľ určené a nikto z príbuzných maloletej nie je známy. Keďže matka o dieťa neprejavuje záujem a žiadny z príbuzných dieťaťa, ktorému by mohlo byť mal. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti nie je známy, je potrebné v záujme zdravého vývoja maloletého dieťaťa nariadiť u maloletej ústavnú starostlivosť. Ústavná starostlivosť má dočasný charakter. V prípade, že zaniknú dôvody pre jej trvanie, môže byť zrušená a nahradená inou formou starostlivosti o dieťa.
27. Keďže dôvodom pre nariadenie ústavnej starostlivosti deťom je ohrozenie jeho riadnej výchovy skutočnosťami na strane matky, súd v súlade s ustanovením § 55 ods. 2 Zákona o rodine určil matke mal. dieťaťa primeranú lehotu 12 mesiacov na úpravu jej rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohla osobne vykonávať starostlivosť o mal. dieťa. V prípade márneho uplynutia určenej lehoty súd môže aj bez návrhu začať konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Ak matka stanovenú lehotu riadne využije a napraví svoje pomery, potom súd nariadenú ústavnú starostlivosť zruší, pričom môže tak urobiť aj skôr, pred uplynutím lehoty, ak matka preukáže, že odpadli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
28. Súd zároveň zaviazal matku platením výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Centra pre deti a rodiny A., berúc do úvahy jej ekonomickú a sociálnu situáciu. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni matka nie je registrovaná ako zamestnanec, nie sú jej vyplácané žiadne dávky ani príspevky. Je vedená ako bezdomovec. Vzhľadom na zistené pomery matky ju súd zaviazal platením výživného v zákonom minimálnej výške. Takéto minimálne výživné je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na zárobkové a majetkové pomery. Určenie výživného pod túto hranicu nie je možné. Výška minimálneho výživného predstavuje od 01.07.2024 sumu 37,53,- eur a mení sa vždy k 01.07. každého kalendárneho roka. Matka je povinná výživné poukazovať na účet Centra pre deti a rodiny A., kde je dieťa umiestnené.
29. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak nebude vyživovacia povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.