Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Er/396/2006

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, vo veci exekúcie oprávneného BGV, s.r.o., so sídlom Hniezdne 471, Hniezdne, IČO: 36 476 340, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Pavlovom, advokátom so sídlom Mlynárska 19, Košice, proti povinnému D & T, spol. s.r.o., so sídlom Uhorská Ves 164, Liptovský Mikuláš, IČO: 35 818 077, o vymoženie 299,84 eur , o návrhu na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Exekúcia s a z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Marcele Zummerovej trovy exekúcie v sume 269,92 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš poverením zo dňa 4.7.2006 č. 5505 006938* poveril súdneho exekútora Mgr. Marcelu Zummerovú vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 9.033,- Sk (299,84 Eur) a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, spis. zn.: zo dňa 22.3.2006.

Dňa 23.3.2015 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu písomné podanie, ktorým podal podnet na zastavenie exekúcie voči povinnému, z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň súd podľa obsahu spisu zistil, že oprávnený písomným podaním zo dňa 16.6.2015 súhlasí so zastavením exekúcie voči povinnému, na základe nemajetnosti povinného, ktorú oznámil súdny exekútor oprávnenému.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súdny exekútor je oprávnený vykonávať exekúciu po udelení poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom, pričom v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku určí spôsob jej vykonania (zrážky zo mzdy alebo iného príjmu, prikázanie pohľadávky z účtu v banke a podobne). Exekútor môže exekúciu v jednom exekučnom konaní vykonať aj niekoľkými spôsobmi. Účelom je uspokojenie pohľadávky oprávneného, v čo najkratšom čase, v rozsahu udeleného poverenia.

V exekučnej veci súdny exekútor na podklade vykonaných šetrení zistil, že majetok povinného nepostačuje ani na pokrytie nákladov exekúcie.

Súd preto exekúciu zastavil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keď v priebehu exekúcie bolo zistené, že povinný nevlastní majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Súd na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie prvá veta, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nevymožiteľnosti jeho pohľadávky.

Súdny exekútor si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie v sume 409,30 Eur, pričom súdu predložil na nahliadnutie aj exekučný spis značka EX 460/2006.

Hodinovú odmenu uplatnenú s poukazom na § 14 ods. 1 písm. a), ods. 3 a § 15 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v celkovej časovej dĺžke 180 min. = 3 hodiny (t. j. 1 začatá hodina/6,64 Eur) t.j. odmena je vo výške 19,92 Eur za tri začaté hodiny.

Podľa názoru súdu si súdny exekútor nesprávne uplatnil odmenu za činnosť, ktorej predmetom bolo: prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie, doručenie zmluvy o vykonaní exekúcie, vypracovanie správy pre oprávneného, vypracovanie zoznamu vyhotovených osvedčených fotokópií poverenia, vypracovanie prípisu vrátenia poverenia, doručenie prípisu vrátenia poverenia, ukončenie spisu, vyznačenie v registri, oznámenie o bezmajetnosti povinného oprávnenému a vyúčtovanie. Tieto úkony nie sú vlastným výkonom exekúcie za ktorý by bolo možné priznať odmenu v zmysle vyššie citovanej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR. V prípade uvedených úkonov ide o administratívnu činnosť súdneho exekútora, ktorá nie je vlastným výkonom exekúcie súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 25 vyhlášky.

Súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, spis. zn.: z 30.06.2005, v ktorom súd konštatoval: „na odvrátenie stavu spočívajúceho vo vyčíslení exekútorom vyšších než nárokovateľných trov exekúcie (či dokonca trov nemajúcich vôbec oporu v práve) a tiež v hrozbe vymoženia takýchto trov totiž slúži iný mechanizmus rozhodovania, pri ktorom na námietku ktoréhokoľvek z účastníkov exekučného konania (zjavne s výnimkou samotného exekútora určujúceho trovy) je povinný správnosť vyčíslenia trov exekúcie preskúmať exekučný súd (ktorý tak môže riziku vymoženia trov od povinného v nesprávnej výške predísť).“

V uznesení spis. zn.: z 28.10.2008 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie nasledovné: „z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 odseku 1 písm. b/ vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,- Sk patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky formuláciu ako v písm. b/ tohto ustanovenia. Nestalo sa tak, potom nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a/ sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 prvej vety vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky.“

S poukazom na vyššie uvedené preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani hodinovú odmenu za jednotlivé úkony v súvislosti s doručovaním jednotlivých písomnosti vypracovaných v priebehu exekučného konania. Súdny exekútor si vyúčtoval aj hodinovú odmenu a aj paušálnu odmenu za rovnaké úkony: t. j., vpracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a aj jeho doručenie, pričom ide v zmysle vyššie citovanej vyhlášky o dve samostatné skupiny úkonov exekučnej činnosti, ktoré sú odmeňované buď hodinovou odmenou alebo paušálnou sumou za jednotlivé úkony, pričom ich spájanie je neprípustné a nešlo by v tomto prípade o účelné a hospodárne vynaložené trovy exekúcie, na náhradu ktorých je možné zaviazať oprávneného v prípade neúspešnej exekúcie.

V časti odmeny súdneho exekútora určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky (á 3,32 Eur) súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 3,32 Eur za nasledovné úkony:

získanie poverenia na vykonanie exekúcie doručenie upovedomenia o začatí exekúcie doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie doručenie príkazu na začatie exekúcie doručenie exekučného príkazu každé zisťovanie účtu povinného (Daňový úrad 18.7.2006) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (žiadosti o poskytnutie súčinnosti OR PZ, GMAC, Leasing spol., Tatra Leasing, Obec Uhorská Ves, Centrálny depozitár cenných papierov) spolu: 36,52 Eur.

Súd priznal paušálnu odmenu súdnemu za vyššie uvedené úkony v súlade s citovanými ustanoveniami vyhlášky, pričom pri rozhodovaní o priznaní odmeny, súd vychádzal z gramatického výkladu ustanovení, keď bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena len za jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu. Podľa názoru súdu si súdny exekútor nesprávne vyúčtoval odmenu za „každé doručenie príkazu na začatie exekúcie“ a exekučného príkazu, keď takýto postup nemá oporu v ustanovení vyhlášky. V prípade ak by tomu tak bolo aj samotná vyhláška pri určovala paušálnu odmenu za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, ako je tomu v prípade ďalej uvedených úkonov. Príkladmo: „každé ďalšie zisťovanie majetku povinného“.

S poukazom na § 22 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s doručovaním jednotlivých písomností vydaných súdnym exekútorom v priebehu výkonu exekučnej činnosti v sume 38,11 Eur. Išlo o náhradu preukázateľne vynaložených poštových výdavkov, pričom súd z predloženého exekučného spisu zistil, že doručenie písomností v exekučnom konaní bolo vykonané prostredníctvom poštového doručovateľa, keď v súdnom spise boli založené poštové doručenky a nedoručené zásielky vrátené súdnemu exekútorovi v úradných obálkach vo vyššie uvedenom počte. Súd zistil, že v rozhodnom období doručovania poštových zásielok súdnym exekútorom bola stanovená cena poštovej zásielky 2. triedy v hmotnosti do 100 g, určená adresátovi do vlastných rúk v sume 1,26 eura. Pri uplatnených hotových výdavkoch, súd zistil, že súdny exekútor riadne vyúčtoval a preukázal ich vynaloženie v predloženom exekútorskom spise, preto súd ich náhradu priznal v súdnym exekútorom vyúčtovanej výške.

Ďalšou zložkou náhrad hotových výdavkov je aj uplatnená náhrada cestovných výdavkov v súvislosti s osobným šetrením majetkových pomerov povinného v mieste jeho sídla. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu cestovných výdavkov za pracovnú cestu zo dňa 6.10.2006 a 15.11.2006. Spolu vo výške 164,08 eur. (2 x Michalovce - Liptovský Mikuláš a späť).

Nakoľko súdny exekútor preukázal osvedčením o registrácií pre daň z pridanej hodnoty, že je jej platiteľom, súd priznal súdnemu exekútorovi 20 %-nú DPH z priznanej odmeny 56,44 Eur, a to v sume 11,29 Eur.

Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie súhrnne v sume 269,92 Eur a na ich náhradu zaviazal oprávneného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).