Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. E. XX, občan SR, pr. zast.: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa proti žalovaným: 1/ F. C., nar. X.X.XXXX, bytom B. E. XXX, občan SR a 2/ G. H. C., C. G., nar. X.X.XXXX, bytom B. E. XXX, občan SR obaja žalovaní pr. zast.: JUDr. Vladimír Dlugolinský, advokát, Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. E. XX a žalovaných: F. C., nar. X.X.XXXX, bytom B. E. XXX, a 2/ G. H. C., C. G., nar. X.X.XXXX, bytom B. E. XXX k nehnuteľnosti - parcele registra „E“ č. XXX o výmere 547 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, vedenej na Okresnom úrade Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, pre obec Haligovce, kat. územie B., zapísanej na LV č. XXXX.

II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. E. XX nehnuteľnosť - parcelu registra „E“ č. 822 o výmere 547 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, vedenú na Okresnom úrade Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, pre obec B., kat. územie B. zapísanú na LV č. XXXX.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á vyplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne za ich odstupujúci spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti - parcele registra „E“ č. XXX o výmere 547 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, vedenej na Okresnom úrade Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, pre obec B., kat. územie B., zapísanej na LV č. XXXX, odplatu vo výške 2 051,25 eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele KN E XXX zapísanej na LV XXXX v k.ú. B. (ďalej aj „sporná nehnuteľnosť“ alebo „sporná parcela“), a to prikázaním do jej výlučného vlastníctva za náhradu vo výške 607,17 eur.

Žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovanými je podielovou spoluvlastníčkou spornej parcely, pričom žalobkyňa je vedená ako spoluvlastníčka v podiele 3 a žalovaní v podiele 1. Spornú parcelu užíva od nepamäti. Žalovaní nadobudli spornú parcelu od pôvodného spoluvlastníka rozhodnutím Okresného úradu Stará Ľubova, katastrálneho odboru pod č. V-1043/2019 zo dňa 12.9.2019, pričom dobre vedeli, že žalobkyňa užíva spornú parcelu ako väčšinová spoluvlastníčka. Znalec Ing. Ján Štupák ohodnotil 1 m2 spornej parcely na 4,44 eur, čo za podiel žalovaných činí sumu 607,17 eur. Žalovaných vyzvala

podaním zo dňa 21.11.2019 na odkúpenie ich podielu v zmysle posudku znalca, ale k dohode nedošlo. V zmysle preto žiadala žalobe vyhovieť.

Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa k žalobe pripojila návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva zo dňa 21.11.2019, urgenciu tohto návrhu z 9.12.2019 a znalecký posudku Ing. Jána Štupáka č. 194/2019 s prílohami.

Žalovaní vo vyjadrení k žalobe so žalobou nesúhlasili. Vysporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním jednému zo spoluvlastníkov za náhradu je podľa ich názoru možné až vtedy, ak v zmysle (ďalej aj „“) nie je dobre možné reálne rozdelenie veci. Za účelom preukázania, že reálne rozdelenie spornej parcely je možné, poukázali na geometrický plán Miroslava Ščurku č. 28/2020, ktorý si dali vyhotoviť. Žiadali preto, aby súd postupoval pri vyporiadaní podľa postupnosti upravenej v . Ak by sa súd rozhodol vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním parcely za náhradu, nesúhlasili so sumou navrhovanou žalobkyňou, keďže trhová cena za podobné pozemky v obci Haligovce je cca 10-12 eur za 1 m2. Navrhli žalobu zamietnuť, zrušiť podielové spoluvlastníctvo k spornej parcele, a to reálnym rozdelením.

Na preukázanie svojich tvrdení pripojili k vyjadreniu geometrický plán Miroslava Ščurku č. 28/2020, ktorý následne doručili súdu aj úradne overený.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v replike nesúhlasila s návrhom žalovaných. Podľa jej názoru reálne rozdelenie nie je reálne vzhľadom na veľkosť podielov, keď podiel žalovaných činí v prepočte na m2 výmeru 136,75 m2. Vychádzajúc zo žalovanými predloženého geometrického plánu poukázala na celkovú šírku spornej parcely a šírky novovzniknutých parciel, ktoré by boli nevyužiteľné, z čoho vyvodila nereálnosť reálnej deľby. Namietla aj absenciu prístupu k novovzniknutým parcelám. K namietanej výške odplaty trvala na hodnote stanovenej znalcom aj s poukazom na kúpnu zmluvu uzavretú v danej lokalite medzi obcou B. a D. B. (3 eurá za 1 m2).

Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa pripojila k replike katastrálnu mapu na spornú parcelu a kúpnu zmluvu zo dňa 22.8.2017.

Žalovaní v duplike prostredníctvom svojho právneho zástupcu trvali na svojom vyjadrení, pričom nesúhlasili s tvrdením žalobkyne, že by reálne deľba nebola možná. Obe novovzniknuté parcely sú prístupné zo susednej parcely KN E XXX (v katastri evidenčne vedená aj v registri C ako parcela č. XXX) tak, ako sporná parcela v súčasnosti. Tiež nesúhlasili s tým, že novovzniknuté parcely budú nevyužiteľné, keďže budú mať dostatočnú dĺžku aj šírku na využitie na poľnohospodárske účely. Trvali preto na reálnom rozdelení spornej parcely a pre prípad prikázania za náhradu uviedli, že trhová cena obdobných parciel sa v danej obci pohybuje od 10-17 eur za 1m2.

Na preukázanie svojich tvrdení žalovaní k duplike pripojili 2 inzeráty zverejnené na Bazoš.sk a snímok z katastrálnej mapy.

V priebehu konania na pojednávaniach a v ďalších písomných vyjadreniach obe strany a ich právni zástupcovia trvali na svojich stanoviskách. Právny zástupca žalobkyne v priebehu konania okrem toho navrhol odplatu za odstupujúci podiel žalovaných vo výške 10 eur za 1 m2, t.j. sumu 1 367,50 eur, začal poukazovať aj na porušenie predkupného práva zo strany žalovaných, keďže pôvodný spoluvlastník, žalobkyňa a jej syn D. B. mali už pripravenú kúpnu zmluvu na odkúpenie podielu na spornej parcele, ktorú nakoniec pôvodný spoluvlastník nepodpísal a následne na to predal spoluvlastnícky podiel žalovaným, ktorí podľa názoru žalobkyne kúpili podiel na spornej parcele za účelom vydierania žalobkyne a jej dcéry I. J. a týmto chceli vyriešiť spor medzi nimi a dcérou žalobkyne. Tiež poukazoval aj na to, že žalovaní

spornú nehnuteľnosť nikdy neužívali a všetky dane a poplatky za spornú parcelu platil žalobkyňa, resp. jej rodina. Tiež poukázal na to, že rozdelenie musí byť nielen technicky možné, ale aj dobré možné a účelné a nesmú mu brániť mu žiadne subjektívne či objektívne skutočnosti, čo návrh žalovaných z jeho pohľadu nespĺňa aj s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. z 28.9.2011, keďže medzi stranami sporu resp. ich rodinnými príbuznými sú spory, ktoré by sa rozdelením spornej parcely ešte zvýraznili.

Právny zástupca žalovaných okrem už uvedených tvrdení vysvetlil, prečo má podľa ich návrhu pripadnúť parcela tak, ako je to zakreslené v geometrickom pláne predloženom žalovaným. Je to preto, že žalovaná v 2. rade a p. J., ktorú spomínal právny zástupca žalobkyne, vlastnia v danej lokalite viacero parciel v spoluvlastníctve a v rámci navrhovaného vyporiadania sa navrhuje parcela XXX prikázať p. J., aby každá zo strán mala pozemky bližšie pri svojom dome a nedochádzalo do budúcna ku konfliktom. Žalovaná v 2. rade v priebehu konania pre prípad vyhovenia žalobe požadovala odplatu vo výške 15 eur za 1 m2.

V priebehu konania ako dôkaz predložila žalobkyňa ešte výzvu zo dňa 25.6.2018, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných k tejto výzve z 25.6.2021, kúpnu zmluvu pripravenú na podpis medzi žalobkyňou, jej synom a pôvodným spoluvlastníkom spornej parcely, kúpnu zmluvu medzi žalovanými a pôvodným spoluvlastníkom z 17.6.2021, návrh právneho zástupcu žalobkyne na mimosúdne riešenie sporu z 16.6.2021, 3 fotografie ohľadne prístupu na spornú parcelu a 2 snímky z ortofoto mapy k spornej parcele a parcele XXX. Žalovaní v priebehu konania doložili ešte podklad zo stránky ZGBIS a LV č. XXXX v k.ú. B.. Právny zástupca žalobcu zároveň navrhol vykonať ohliadku na mieste samej, ktorú súd vykonal.

V priebehu konania zároveň právny zástupca žalobkyne vzal žalobu späť, s čím žalovaní nesúhlasili, preto súd vzhľadom na predmet sporu späťvzatie žaloby nepripustil a Krajský súd v Prešove odvolanie žalobkyne odmietol ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie prípustné nie je.

Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie výsluchom svedka D. B., obhliadkou na mieste samom a listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, ako sú uvedené v bodoch 3, 5, 7, 9 a 12 a zistil tento skutkový stav:

Z listu vlastníctva č. XXXX v k.ú. B. mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi parcely KN E XXX, trvalý trávny porast o výmere 547 m2 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. B., pričom žalobkyňa je spoluvlastníčkou podielu vo výške 3 a žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu 1. Žalovaní nadobudli spoluvlastnícky podiel od pôvodného podielového spoluvlastníka K. F. L. základe kúpnej zmluvy z 17.6.2019 evidovanej katastrálnym odborom Okresného úradu Stará Ľubovňa pod č. V 1043/2019 za kúpnu cenu 10 eur za 1 m2 (ako to vyplýva z tejto kúpnej zmluvy) po tom, ako bola pripravená kúpna zmluva medzi žalobkyňou a pôvodným podielovým spoluvlastníkom ako predávajúcimi a synom žalobkyne D. B. ako kupujúcim, ku ktorej uzavretiu však nedošlo, čo mal súd preukázané konceptom tejto zmluvy aj tvrdením svedka D. B.. Podľa tvrdení právneho zástupcu žalobkyne a svedka D. B., spornú parcelu užívala v celom rozsahu žalobkyňa, resp. jej rodina, čo žalovaní nepopierali. Podľa geometrického plánu I. M. č. 2/2020, ktorý si dali vyhotoviť žalovaní, by vznikli 2 parcely, a to parcela KN C XXX/X o výmere 410 eur, orná pôda, ktorá podľa návrhu žalovaných by mala pripadnúť do výlučného vlastníctva žalobkyne a parcela N. O. XXX/X o výmere 137 eur, orná pôda, ktorá podľa návrhu žalovaných by mala pripadnúť do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa tohto geometrického plánu by parcela KN C XXX/X mala od prístupovej cesty šírku cca 9,25 metra a v zadnej časti by bolo o niečo užšia (keďže koniec parcely nie je pravouhlý, ale smeruje do šikma cca v uhle 45 stupňov) a parcela KN C XXX/X by mala niečo cez 2 metre po celej šírke (na konci je síce šírka 3,25 m, ale ako už bolo uvedené, ide o dĺžku zošikmenej parcely, kde reálne šírka celej parcely je približne rovnaká). Podľa inzerátov predložených žalovanými sa hodnota obdobných pozemkov, na ktorých by bolo možné realizovať výstavbu, pohybovala v apríli roku 2020 od cca 10,50 do cca 17 eur za 1 m2.

Podľa (ďalej len „“), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. umožňuje podielovým spoluvlastníkom dohodou zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a ak sa im nepodarí dohodnúť. umožňuje každému zo spoluvlastníkom domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobou na súde. v tomto smere neobsahuje žiadne obmedzenia, teda žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže podať spoluvlastník s akýmkoľvek podielom, teda aj menšinovým, podobne nie je podstatné, ktorý zo spoluvlastníkom a či vôbec vec užíva.

Spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva sú upravené v . Zákon uprednostňuje reálne rozdelenie veci prihliadajúc na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak to nie je možné, druhým spôsobom je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu zohľadniac kritériá vymedzené . Poslednou možnosťou je predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov.

V danom prípade navrhla žalobkyňa vyporiadanie prikázaním spornej parcely do jej výlučného vlastníctva za náhradu. Žalovaní v priebehu konania súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva, avšak nesúhlasili so spôsobom yvporiadania, keď navrhovali reálne rozdelenie v zmysle geometrického plánu, ktorý si dali vyhotoviť. Sporná medzi stranami sporu teda bola otázka, či sa dá sporná parcela reálne rozdeliť a pre prípad prikázania spornej parcely žalobkyne bola spornou výška odplaty.

Keďže so zrušením podielového spoluvlastníctva strany sporu súhlasili, súd ho zrušil.

Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, táto otázka bola sporná medzi stranami. Je pravdou, že reálne rozdelenie v zmysle návrhu žalovaných je technicky možné. Súd však v danom prípade zohľadnil všetky okolnosti prípadu, teda okrem technickej reálnosti rozdelenia, aj veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelnosť využitia spornej parcely, ako aj ostatné okolnosti daného prípadu. Reálnym rozdelením v zmysle návrhu žalovaných by vznikli 2 parcely, z ktorých jedna, ktorá by mala pripadnúť žalovaným, by mala šírku cca 2 metre. Súd v priebehu konaní, ako aj pri obhliadke na mieste samom mal možnosť vnímať, že vzťahy medzi stranami sporu, resp. ich rodinami sú napäté, aj kvôli sporom ohľadne prístupovej komunikácie (ako to napokon vyplýva aj z vyjadrení právnych zástupcov v rámci mimosúdnych rokovaní). Využívanie cca 2 metrovej parcely, aj keď na poľnohospodárske účely, by vyžadovalo takmer iba ručné obhospodarovanie, keďže s nejakým strojom by sa v rámci tejto šírky bolo dosť obtiažne otáčať tak, aby nebolo zasahované do parcely, ktoré by mala pripadnúť žalobkyni, čo by bol zdroj ďalších sporov medzi rodinami strán sporu. Podobne je potrebné uviesť, čo ani nebolo sporné, že celú spornú parcelu užívala rodina žalobkyne, odvádzala za ňu aj príslušné dane, či poplatky a je jej väčšinovou spoluvlastníčkou. Súd napokon prihliadol aj na skutočnosť, že pri nadobudnutí podielu žalovanými bolo porušené predkupné právo žalobkyne, keď predtým pôvodný spoluvlastník neuzavrel kúpnu zmluvu so žalobkyňou a jej synom. Aj keď bolo vecou žalobkyne, aký druh žaloby si zvolí (teda či zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva alebo si uplatní nároky z porušenia predkupného práva), súd napriek predmetu sporu v tomto konaní môže prihliadnuť aj na túto skutočnosť.

Po zohľadnení všetkých týchto okolností daného prípadu sa súd napokon v záujme čo najväčšej účelnosti využívania spornej parcely a predchádzaniu ďalším sporom priklonil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva prikázaním spornej parcely jednému spoluvlastníkovi, a to žalobkyni, za náhradu.

Pokiaľ ide o výšku náhrady, právny zástupca žalobkyne v priebehu konania upravil cenu a navrhoval odplatu vo výške 10 eur za 1 m2, žalovaní žiadali 15 eur za 1 m2. Ako vyplýva aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne z 2.7.2021, sporná parcela sa nachádza v lokalite určenej na zástavbu a v okolí sú už postavené rodinné domy, pričom potvrdil aj stavebné zámery žalobkyne, resp. členov jej rodiny. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú jednak cenu, za ktoré podiel nadobudli žalovaní (t.j. 10 eur za 1m2), ako aj cenu obdobných nehnuteľností v apríli 2020 tak, ako bolo uvádzané vyššie, t.j. na úrovni od cca 10,50 do 17 eur za 1 m2 (čiže v priemere cca 13,50 – 14,00 eur). Ceny nehnuteľností išli za posledné 2 roky vo všeobecnosti nahor. Ak žalovaní požadovali odplatu vo výške 15 eur za 1 m2, súd po zohľadnení cien spred 2 rokov dospel k záveru, že cena 15 eur za 1 m2 je reálnou trhovou cenou v čase rozhodnutia súdu, z ktorej súd musí vychádzať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhovel žalobe žalobcov pokiaľ ide o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej parcele, tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom výšku odplaty určil v zmysle vyššie uvedenej úvahy súdu vo výške 15 eur za 1 m2, čo pri výmere pripadajúcej na podiel žalovaných (136,75 m2) predstavuje sumu 2 051,25 eur.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s v spojení s tak, že žalobkyňa bola úspešná pokiaľ ide o spôsob vysporiadania, žalovaní pokiaľ ide o cenu odplaty, t.j. pomer úspechu strán sporu bol približne rovnaký, preto rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa