Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Sa-26-2021.pdf
PDF · 103.58 KB
Case nature
Area
Subarea
43Sa/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom, v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX E. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.9.2021 takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.9.2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.9.2021 bolo zmenené žalobkyňou napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.4.2021, ktorým podľa § 73 a § 112 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) došlo k zamietnutiu žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia SP, pobočky Trnava zo dňa 14.4.2021 je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a to vo výške 45%. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo Generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne zmenené postupom podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení tak, že žalobkyni bol počnúc od 1.1.2021 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 181,20 eur mesačne.
2.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie, pričom nesúhlasila s posúdením zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Poukázala na to, že za iné zdravotné postihnutie jej bola určená diagnóza Chiariho malformácia, ktorá bola podľa jej názoru nesprávne zaradená ku kapitole XV., oddielu E, položky 4, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Žiadala opätovne posúdiť svoj zdravotný stav lekárom, ktorý má skúsenosti v odbore neurológia.
3.
V rámci odvolacieho správneho konania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne, pričom bolo konštatované, že účastníčka konania je uznaná invalidnou od 8.8.2012 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% pre udávané bolesti chrbtice. V anamnéze bolo uvedené, že žalobkyňa je opakovane liečená pre bolesti driekovej chrbtice pri hernii disku L4/5,
pričom hospitalizovaná bola v roku 2012, opakovane bol odložený plánovaný operačný výkon v roku 2013. Ďalej bolo konštatované, že v septembri 2020 MR vyšetrením bola náhodne u nej zistená Chiariho malformácia (typ I. – zadná časť lebky je príliš malá alebo zdeformovaná – jedná sa o abnormalitu krčno-lebečného spojenia, ktorá je spojená s posunom štruktúr zadného mozgu do veľkého záhlavného otvoru – indikovaný bol neurochirurgický zákrok – laminektómia 1. krčného stavca, dekompresia a duroplastika. Okrem toho bola žalobkyňa vyšetrená i psychiatrom pre depresívne úzkostný syndróm (nespí, zabúda, ťažko sa sústreďuje) u osobnosti neuroticky dekompenzovanej. V rozhodnutí žalovanej bolo uvedené, že u žalobkyne v doloženej lekárskej dokumentácii nie sú verifikované klinické symptómy z postihnutia centrálneho nervového systému (mozočka a mozgu) zostúpenie cerebellárnych (mozočkových) tonzíl do spinálneho kanála cca 4 mm, bez kompresívnych zmien, bez obštrukcie likvorových ciest. Neurochirurgickým výkonom realizovaným dňa 19. novembra 2020 bola abnormalita krčno-lebečného spojenia úspešne odstránená.
4.
Na základe uvedeného zdravotný stav žalobkyne podľa posudkových lekárov odôvodňuje zaradenie do kapitoly XV. – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 – stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) – často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% z percentuálneho rozpätia 35% až 45%, t.j. na hornej hranici percentuálneho rozpätia pre operáciu krčnej chrbtice (pre Chiariho malformáciu) bez závažných neurologických príznakov (typu paréz), bez motorického deficitu na horných a dolných končatinách pri subjektívne udávanom senzitívnom ľavostrannom hemisyndróme hlavy s maximálne možným zvýšením podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. o 10% pre všetky ostatné ochorenia – degeneratívne ochorenie driekovej chrbtice (bez motorického deficitu, so zachovanými reflexami, bez paréz), úzkostný depresívny syndróm (u neuroticky dekompenzovanej osobnosti), hypotireózu substitučne kompenzovanú, na celkových 55%. Dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne bol určený od 19. novembra 2020, t.j. operačným zákrokom na krčnej chrbtici pre náhodne diagnostikovanú Chiaryho malformáciu (dňa 8. septembra 2020) pri MR vyšetrení chrbtice (malo ísť o vyšetrenie mozgu).
5.
Suma invalidného dôchodku bola určená vo výške 171,60 eur mesačne ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaním obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,5228 x 43,7398 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaním obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 13,6361 x 55% = 171,60 eur mesačne. Táto suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvyšuje od 1. januára 2021 o 2,6%, čo je o 4,60 eur mesačne, na 181,20 eur mesačne.
6.
Proti rozhodnutiu Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne podala žalobkyňa dňa 19.11.2021 žalobu, v ktorej nesúhlasila s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou na 55% ako aj s určením diagnózy so zaradením jej zdravotného postihnutia (Chiariho malformácia) do kapitoly XV., nakoľko toto zdravotné postihnutie nezodpovedá tejto kapitole. Poukázala na to, že táto diagnóza - Chiariho malformácia nebola zo strany posudkových lekárov určená ako hlavná rozhodujúca diagnóza, ďalej nebol zohľadnený jej celkový zdravotný stav ako aj jej uplatnenie sa na trhu práce v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedla, že toto ochorenie jej nebolo zistené náhodne MR vyšetrením chrbtice v septembri 2020 ako je uvádzané v rozhodnutí (išlo o MR vyšetrenie mozgu), pretože už začiatkom augusta 2020 F. G. mal podozrenie na toto ochorenie, nakoľko videl jej MR vyšetrenie krčnej chrbtice zo dňa 8.7.2020, v ktorom bol zobrazený zostup cerebelárnych tonzíl do spinálneho kanála, a preto bola žalobkyňa objednaná na MR mozgu a následne operovaná v Nitre. Ďalej uviedla, že podľa odborných lekárskych nálezov je Chiariho malformácia postihnutie malého mozgu vrodenou abnormalitou, ktorá bola v jej prípade riešená operačne dekompresiou a plastikou ZJ a spinálneho kanála v CA a nie operáciou stavcov chrbtice. Žiadala, aby jej zdravotný stav bol posúdený znalcom z príslušného odboru.
7.
K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 23.12.2021, doručeným súdu 27.12.2021, pričom žalobu žiadala zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázala na to, že námietky vznesené žalobkyňou v správnej žalobe sú v zásade totožné s námietkami, ktoré uviedla v odvolacom správnom konaní. Poukázala na to, že podkladom pre vydanie žalobkyňou napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredia zo dňa 16.9.2021, podľa ktorého žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 55% od 19. novembra 2020. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredia určil Chiariho malformáciu – stav po laminektómii krčného stavca, ktorú prirovnaním zaradil do kapitoly XV. – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 – stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) – často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, z percentuálneho rozpätia 35% až 45%, t.j. na hornej hranici percentuálneho rozpätia pre operáciu krčnej chrbtice (pre Chiariho malformáciu) bez závažných neurologických príznakov (typu paréz), bez motorického deficitu na horných a dolných končatinách pri subjektívne udávanom senzitívnom ľavostrannom hemisyndróme hlavy. Za iné zdravotné postihnutia žalobkyne (degeneratívne ochorenie driekovej chrbtice, bez motorického deficitu, so zachovanými reflexami, bez paréz), úzkostný depresívny syndróm (u neuroticky dekompenzovanej osobnosti), hypotyreózu substitučne komepenzovanú) bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobkyne určená na 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 19.11.2020.
8.
Na prejednanie predmetnej veci správny súd nariadil na deň 7.11.2022 pojednávanie, na ktorom žalobkyňa uviedla, že žiada zrušiť rozhodnutie Generálneho riaditeľa a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Uviedla, že problémy s týmto ochorením (Chiariho malformácia) zistila už v júni 2020, pričom v tom čase nevedela, že sa jedná o takéto ochorenie a lekári, ktorí ju v tom čase vyšetrovali mysleli, že tento problém spôsobuje krčná chrbtica. Z tohto dôvodu sa objednala na MRI krčnej chrbtice, pričom až F. G. zistil, že má podozrenie na toto zdravotné postihnutie. Následne preto absolvovala vyšetrenie MRI mozgu v Nitre, a to dňa 7.9.2020, pričom bolo z popisu zistené, že má toto zdravotné postihnutie a mala spadnutý mozog do miechového kanálu, a to 4 mm. Mala za to, že žalovaná nesprávne zaradila jej zdravotné postihnutie pod kapitolu XV., operovaná pre zdravotné postihnutie Chiariho malformáciu, keď bola realizovaná dekompresia s plastikou dury. Taktiež nesúhlasila s tým, že počiatok určenia invalidity bol u nej stanovený na dátum 19.11.2020, kedy bola operovaná, pretože už z predchádzajúcich lekárskych správ vyplýva, že toto zdravotné postihnutie mala diagnostikované skôr. Poukázala na to, že jej zdravotné postihnutie nenastalo z dôvodov, ktoré by mali pôvod v krčnej chrbtice.
9.
Žalovaná sa na pojednávaní nezúčastnila, pričom ospravedlnila neprítomnosť svojho zástupcu zo zdravotných dôvodov a súhlasila s tým, aby súd konal v jej neprítomnosti.
10.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
Podľa § 293dx ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82 najmenej o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre a) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, b) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %.
Podľa § 293dx ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá sa a) nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, b) vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok.
Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní, alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
11.
Krajský súd vec prejednal a zistil, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
12.
V prvom rade správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potencionálu je vecou výlučne odbornou – medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky zásadné skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Znamená to, že takýto posudok je v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej – medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
13.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravená v § 71 zákona o sociálnom poistení tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Je nepochybné, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zdravotného liečenia s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť s prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (§ 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení).
14.
V súvislosti so zdravotným stavom žalobkyne nemožno súhlasiť s konštatovaním posudkového lekára, že u žalobkyne v septembri 2020 MRI vyšetrením bola náhodne zistená Chiariho malformácia, pretože už z lekárskej správy neurochirurga F. C. G. zo dňa 4.8.2020 vyplýva, že príznaky tohto zdravotného postihnutia boli zobrazené už na MRI vyšetrení krčnej chrbtice dňa 8.7.2020 a na základe tohto zistenia bola následne žalobkyňa objednaná na vyšetrenie MR mozgu dňa 7.9.2020. Za tohto stavu preto nemožno súhlasiť ani s určeným dátumom zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorý bol posudkovým lekárom stanovený na deň 19.11.2020, kedy bol realizovaný u žalobkyne operačný zákrok na krčnej chrbtici pre žalovanou tvrdenú „ Chiariho malformáciu náhodne diagnostikovú“ pri MR vyšetrení chrbtice (8.9.2020), pričom v skutočnosti išlo o vyšetrenie MR mozgu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje aj s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Znamená to, že posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializovanom odbore, čo v predmetnej veci bolo potrebné vykonať, a to najmä z dôvodu správneho zaradenia zdravotného postihnutia žalobkyne pod príslušnú položku prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zodpovedajúcu zdravotným komplikáciam žalobkyne. Z tohto dôvodu správny súd
považoval za dôvodnú námietku žalobkyne, že jej zdravotný stav nebol dostatočne posúdený najmä vo vzťahu k zistenej tzv. Chiariho malformácii, čo zo strany posudkového lekára nebolo náležitým spôsobom zdôvodnené, a to aj v súvislosti s určeným dátumu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola stanovená dňom 19.11.2020 (tento deň bol realizovaný operačný zákrok), napriek tomu, že toto zdravotné postihnutie bolo v podstate diagnostikované už skôr. Správny súd zdôrazňuje, že len taký posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, resp. o jej zvýšenie a ktorý obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. Je preto potrebné, aby posudkový lekár v ďalšom konaní za prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore opätovne vyhodnotil mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, dôsledne sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam uvedeným v predložených lekárskych správach, riadne vyhodnotil jej zdravotný stav z hľadiska všetkých zdravotných postihnutí, pričom svoj záver je potrebné presvedčivo a riadne odôvodniť.
15.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že správne orgány sa náležitým spôsobom nevysporiadali so vznesenými námietkami žalobkyne, a to najmä v tom, že dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve od 19.11.2020 nemožno považovať za správny, odôvodnený a doložený vykonaným dokazovaním. Tiež je potrebné podľa názoru správneho súdu, aby posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia posúdil dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializovanom odbore, aby bolo aj náležitým spôsobom zdôvodnené do akej prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení je dôvodné zaradiť zdravotné postihnutie žalobkyne. V tejto súvislosti správny súd ešte uvádza, že je zákonnou povinnosťou správneho orgánu svoje rozhodnutia riadne zdôvodniť, pričom záver o zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je právne významný pre určenie rozhodného obdobia potrebného na posúdenie vzniku alebo zániku nároku na dávku. Dokazovanie ako aj určenie tohto dátumu musí byť vykonané riadnym spôsobom a zdôvodnené tak, aby o tomto dátume nevznikli žiadne pochybnosti.
16.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam správny súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.9.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
17.
O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že v konaní úspešnej žalobkyne náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.