Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7T-8-2015.pdf
PDF · 88.34 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/8/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudcom JUDr. Ladislavom Bujňákom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 8. 2015 v Trebišove, takto
rozhodol:
Obžalovaný S.R. F. E. R. Č. Á. J., R.. XX. X. XXXX v Čiernej nad Tisou, trvale bytom U., H. XXX/XX, bez pracovného pomeru,
j e v i n n ý, ž e
v presne nezistenej dobe od 15.00 hod. dňa 23. 8. 2013 do 10.00 hod. dňa 27. 8. 2013, prišiel v obci D. R. B.. J., k neobývanému rodinnému domu č. XXX, používanému ako víkendová chata, kde na nezistenom mieste prekonal oplotenie, čím sa dostal na samotný dvor a prišiel do zadnej časti domu k vchodovým dverám, na ktorých rozbil sklenenú výplň, ale tadiaľ do domu nevnikol, preto následne nezisteným predmetom vypáčil v oblasti zámku zatvorené a riadne uzamknuté vchodové drevené dvere a vošiel do kuchyne domu, odkiaľ neuzamknutými dverami vošiel do chodby, kde nezisteným predmetom rozbil hornú polovicu drevených dverí so sklenenou výplňou, čím sa takto dostal do obytných miestností domu, kde z miestnosti spálne odcudzil 1 ks rýchlovarnú kanvicu nezistenej značky a výrobného čísla, z obývanej izby odcudzil 2 sady krištáľových pohárov, 1 ks krištáľový popolník, 1 ks krištáľovú vázu, 1 sadu porcelánových šálok, 1 ks staršie dámske hodinky na retiazke zo žltého kovu, 15 ks rôznych diplomov a plakiet a poškodil 1 ks hraciu skrinku, následne vyšiel na dvor rodinného domu, kde neuzamknutou bráničkou prešiel na zadnú hospodársku časť dvora, kde z drevených dverí na drevenej prístavbe za rodinným domom vypáčil visiaci zámok, tak sa dostal do samotnej prístavby, odkiaľ odcudzil 1 ks bicykel nezistenej značky a výrobného čísla, čím takto pre poškodeného X.. N. I., R.. X. X. XXXX, D. J.X., D. XXXX/X, spôsobil poškodením zariadenia škodu vo výške 525,- Eur a krádežou vo výške 420,- Eur, teda spôsobil celkovú škodu vo výške 945,- Eur,
teda
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,
- zničil, poškodil a urobil neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
čím spáchal
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o m u u k l a d á :
Podľa § 194 ods. 1 s použitím § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu ho zaraďuje ho ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvinený je povinný nahradiť spôsobenú škodu poškodenému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00151700, vo výške 1.067,- Eur (tisícšesťstosedem eur).
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal dňa 30. 1. 2015 na tunajší súd obžalobu na obvineného S. F. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.
Konajúci samosudca po oboznámení sa so spisovým materiálom vydal dňa 9. 2. 2015 trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného za vinného a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uznesením zo dňa 11. 2. 2015 bol citovaný trestný rozkaz opravený vo výroku o treste, ako aj doplnený o výrok o náhrade spôsobenej škody. Proti tomuto trestnému rozkazu podal obvinený „odvolanie proti rozsudku“, pričom samosudca považoval z hľadiska obsahu toto podanie za odpor proti trestnému rozkazu.
Vo veci bol nariadený termín hlavného pojednávania na deň 9. 4. 2015, na ktoré sa však obžalovaný nedostavil a svoju účasť ospravedlnil z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Prokurátor navrhol odročiť hlavné pojednávanie a zabezpečiť účasť obžalovaného. Hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 19. 5. 2015 s tým, že obžalovaný bol predvedený cestou OO PZ Kráľovský Chlmec.
Na uvedenom hlavnom pojednávaní obžalovaný v celom rozsahu zotrval na podanom odpore proti trestnému rozkazu a na dôvodoch tam uvedených. Následne prokurátor predniesol obžalobu, čím došlo k zrušeniu trestného rozkazu a nakoľko sa poškodený na hlavné pojednávanie neustanovil, bol prečítaný jeho návrh na náhradu škody z prípravného konania.
Po týchto úkonoch bol obžalovaný poučený o práve učiniť jedno z vyhlásení v zmysle § 257 Trestného poriadku, pričom obžalovaný prehlásil, že sa necíti byť vinným zo skutkov uvedených v obžalobe. V rámci svojho výsluchu doplnil, že si v podstate ani nepamätá, či tieto skutky spáchal a či vôbec bol v spomínanej oblasti a zásadne poprel, že by mal odcudziť veci uvedené v obžalobe. Vzhľadom na zjavné rozpory v jeho výpovediach na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní prokurátor navrhol prečítať zápisnicu o jeho výpovedi z prípravného konania a následne súd vyzval obžalovaného, aby tieto rozpory odstránil. Obžalovaný zotrval na svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní a doplnil, že je ochotný ísť aj na detektor lží. Taktiež obžalovaný uviedol, že policajtom, ktorý ho v prípravnom konaní vypočúvali nešpecifikoval veci, ktoré mal ukradnúť a nevie si vysvetliť, ako sa opis týchto vecí mohol dostať do jeho zápisnice z prípravného konania, a to aj napriek tomu, že zápisnicu podpísal, no nemal okuliare.
V dôsledku tejto zmenenej výpovede zo strany obžalovaného prokurátor navrhol odročiť hlavné pojednávanie za účelom vypočutia policajtov, ktorí obvineného v prípravnom konaní vypočúvali a spisovali s ním zápisnicu, keďže obžalovaný sa bránil, že nie je pravdou to, čo je uvedené v zápisnici o výsluchu obvineného z prípravného konania. Obžalovaný sa stotožnil s týmto návrhom prokurátora.
Súd vyhovel tomuto návrhu a odročil hlavné pojednávanie na deň 11. 8. 2015 s tým, že prítomný obžalovaný a prokurátor vzali termín hlavného pojednávania na vedomie a nežiadali doručiť predvolanie. Na hlavné pojednávanie dňa 11. 8. 2015 sa dostavili predvolaní svedkovia X.. Q. O. K.. N., príslušníci OO PZ Kráľovský Chlmec, ktorí vykonávali výsluch obvineného v prípravnom konaní a spisovali zápisnicu.
Obžalovaný sa na hlavné pojednávaní nedostavil, hoci termín hlavného pojednávania bral na vedomie na poslednom hlavnom pojednávaní a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil.
Podľa § 252 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), c) Trestného poriadku, hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa a prokurátora. V neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený.
Po otvorení hlavného pojednávania súd dopytom u prokurátora zistil, či navrhuje vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, alebo či má byť odročené, pričom prokurátor ponechal rozhodnutie na zváženie súdu. Súd vyhlásil uznesenie, že hlavné pojednávanie sa vykoná v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko boli splnené všetky zákonné predpoklady uvedené v § 252 ods. 2 písm. a), b), c) Trestného poriadku, a teda, že obžaloba mu bola riadne doručená, na hlavné pojednávanie bol riadne a včas predvolaný, mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby (dňa 19.5.2015), ako aj skutočnosť, že na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti bol upozornený. Súd ešte dodáva, že obžalovaný bral termín hlavného pojednávania na vedomie a nežiadal doručiť predvolanie a svoju neúčasť žiadnym hodnoverným spôsobom neospravedlnil. Nakoľko sa na hlavné pojednávanie ustanovili predvolaní svedkovia, dospel súd k záveru, že je na mieste postup podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku, preto pristúpil k výsluchu predvolaných svedkov a k vykonaniu ďalšieho dokazovania aj napriek neúčasti obžalovaného.
Z výpovede svedka X.. V. Q., príslušníka OO PZ Kráľovský Chlmec, bolo zistené, že spolu s kolegom K.. S. N., bol prítomný pri výsluchu obvineného, pričom výsluch viedol jeho kolega, ktorý obvineného oboznámil s predmetom jeho výsluchu, taktiež s uznesením o vznesení obvinenia, proti ktorému sťažnosť nepodal a vzápätí obvinený sám vypovedal tak, ako je to uvedené v zápisnici o jeho výsluchu. Následne mu bola táto zápisnica v celom rozsahu prečítaná, obvinený s ňou súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom. Doplnil, že obvinený nemal žiadne pripomienky, výhrady a ani žiadne návrhy na doplnenie zápisnice.
Z výsluchu svedka K.. S. N., príslušníka OO PZ Kráľovský Chlmec, súd zistil, že ako poverený príslušník OO PZ Kráľovský Chlmec v tejto veci vykonával všetky potrebné úkony s tým, že obvinený ešte v procesnom postavení svedka bol vypočutý a po tom, čo bola zistená zhoda kontrolných odtlačkov prstov z miesta činu s daktyloskopickými stopami obvineného, vzniesol mu obvinenie, pričom obvinený sťažnosť nepodal, následne bol poučený ako obvinený o svojich právach a povinnostiach, bol vypočutý, pričom jeho výpoveď sa nelíšila od jeho predošlej výpovede a ku skutku sa v celom rozsahu priznal. Zápisnica mu bola prečítaná, bol oboznámený s jej obsahom a súhlas s obsahom tejto zápisnice vyjadril svojim podpisom. Svedok dodal, že na obvineného nebol vyvíjaný žiaden nátlak a zápisnicu podpísal slobodne a s plným vedomím.
Z výpovede týchto svedkov súd vyvodil, že tvrdenie obžalovaného o tom, že policajti, ktorí ho vypočúvali v prípravnom konaní sami od seba uviedli veci, ktoré mali byť ukradnuté, je nepravdivé a v celom rozsahu vymyslené. Taktiež nebolo preukázané, že by na obvineného bol vyvíjaný akýkoľvek nátlak zo strany policajtov a jeho tvrdenie, že síce zápisnicu podpísal, no ani nevedel čo podpisuje, keďže nemal okuliare, neobstojí. Vykonaním dokazovania ohľadne týchto svedeckých výpovedí boli odstránené akékoľvek pochybnosti o zákonnom vykonávaní procesných úkonov v rámci prípravného konania.
Súd následne pristúpil k vykonávaniu ďalších dôkazov, a to prečítaním a oboznámením spisového materiálu.
Zo správy Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice bolo zistené, že kontrolné odtlačky prstov a dlaní obžalovaného boli porovnávané s daktyloskopickými zbierkami zaistenými na mieste činu, pričom kontrolný odtlačok prostredníka ľavej ruky je jednoznačne zhodný s daktyloskopickou stopou č. 2, ako aj kontrolný odtlačok časti dlane ľavej ruky je jednoznačne zhodný s daktyloskopickou stopou č. 3. Napokon aj kontrolný odtlačok ukazováka pravej ruky je jednoznačne zhodný s daktyloskopickou stopou č. 4. Z uvedeného je zrejmé, že daktyloskopické stopy na mieste činu sú jednoznačne zhodné s odtlačkami prstov a dlaní obžalovaného, čo bez najmenších pochybností dokazuje fakt, že obžalovaný bol na mieste činu. Preto bola jednoznačne vyvrátená obrana obžalovaného, že v uvedenom dome vôbec nebol a odcudzené veci neukradol.
Z takto vykonaného dokazovania nemal súd najmenšie pochybnosti o preukázanej vine obžalovaného, ktorý je usvedčený z tejto trestnej činnosti najmä zhodou daktyloskopických stôp, a to aj napriek skutočnosti, že spáchanie tohto skutku obžalovaný poprel. Súd ma taktiež za to, že spochybňovanie vedenia prípravného konania zo strany obžalovaného je len účelové a tendenčné v snahe vyhnúť sa možnému trestu, keďže obžalovaný sa v celom prípravnom konaní k skutku priznával, proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť nepodal a rôznymi spôsobmi sa začal brániť až po tom, čo mu bol doručený trestný rozkaz tunajšieho súdu, z ktorého zistil, že mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Táto jeho obrana bola vyvrátená vykonaným dokazovaním, a to najmä výsluchom svedkov, príslušníkov OO PZ Kráľovský Chlmec, ktorí v tejto veci viedli vyšetrovanie, resp. boli prítomní pri výsluchu obvineného, ktorý prebehol v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku.
Zo správy o povesti Obce Zatín bolo zistené, že obžalovaný sa zdržiava v tejto obci, žije v rodinnom dome so svojou družkou a vychovávajú jedno spoločné dieťa, ako aj dvoch synov družky obžalovaného. Obec ešte dodala, že menovaný je nezamestnaný.
Z odpisu registra trestov bolo konštatované, že obžalovaný má 16 záznamov, pričom v prevažnej miere sa jedná o odsúdenia Okresným súdom Trebišov, prevažne za majetkovú trestnú činnosť a niekoľko odsúdení českých súdov. Čo sa týka odsúdení tunajším súdom, ide konkrétne o 9 záznamov, pričom niekoľkokrát mu boli uložené aj nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na skutočnosť, že sa jedná o osobu, ktorá bola doposiaľ 16 krát súdne trestaná, z toho 9 krát slovenskými súdmi, aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody, prevažne za majetkovú trestnú činnosť.
Pri ukladaní trestu súd vzal do úvahy pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti, naopak boli ustálené dve priťažujúce okolnosti a síce, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§37 písm. h/) a že v minulosti bol už za trestný čin odsúdený (§37 písm. m/). Nakoľko obžalovaný sa v jednočinnom súbehu dopustil troch trestných činov, súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, kde trestná sadzba je stanovená až na dva roky. V dôsledku prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností sa v danom prípade dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu a preto upravené rozpätie trestnej sadzby je 8 mesiacov až 2 roky.
V súlade s návrhom prokurátora dospel súd k záveru, že s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, ktoré vyplynuli z obsahu spisového materiálu, ale i zo samotného dokazovania v rámci hlavného pojednávania, je na mieste uloženie trestu odňatia slobody v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov s prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho doterajšiu kriminálnu minulosť, ako aj z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie. Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, pre výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
O škode bolo rozhodnuté podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku tak, že obžalovaný bol zaviazaný k povinnosti nahradiť spôsobenú škodu v prospech spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa vo výške 1.067,- Eur, keďže pôvodným poškodeným bol X.. N. I., ktorému bola spôsobená škoda v citovanej výške zo strany poisťovne uhradená, pričom súd je toho názoru, že v takomto prípade ide o regresný nárok poisťovne, za účelom vymáhania náhrady škody, ktorá im vznikla vyplatením poistného plnenia poistenému X.. N. I..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.