Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/88/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ K. Č., B.. XX.X.XXXX, X. V. XXX, P., 2/ T. L., B.. XX.X.XXXX, X. G. XX, X., 3/ H.X. Č., B.. X.XX.XXXX, X. Š. XXX/XX, U., zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudkova 22, Bratislava, proti odporkyni: T. U., naposledy bytom J. XX, X. X., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom Obec Donovaly, zastúpenému advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, Klincová 35, Bratislava, o zaplatenie 37.874,26 eura s prísl., na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. -171, zo dňa 11.5.2012, v spojení s opravným uznesením č.k. -183, zo dňa 2.7.2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu 9.161,52 eura so 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 19.6.2002 a sumu 35.683,46 eura s 8 % ročným úrokom z omeškania od 4.1.2005 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť pôvodným navrhovateľom 1/ (K. Č., nar. X.X.XXXX) a 2/ (H. Č., súčasná odporkyňa 3/) sumu 9.161,52 eura so 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 19.6.2002 a sumu 35.683,46 eura s 8 % ročným úrokom z omeškania od 4.1.2005 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť pôvodným navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 33,19 eura.

V odôvodnení uviedol, že pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ sa svojim návrhom domáhali zaplatenia 37.874,26 eura s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ uzavreli s odporkyňou dňa 19.6.2002 zmluvu o vzájomnom záväzku, ktorej predmetom bol záväzok uzatvoriť kúpnu zmluvu k špecifikovanej nehnuteľnosti (bytu č. 5, na 3. poschodí obytného domu na X. ulici č. XX v X.) s kúpnou cenou a cenou vyrovnania spolu 1.350.000,- Sk. Kúpna zmluva mala byť uzatvorená najneskôr dňa 15.7.2002. Zmluvné strany sa dohodli na zálohe kúpnej ceny v sume 50.000,- Sk, ktorá mala byť vyplatená ako súčasť kúpnej ceny v realitnej kancelárie IMPERIA. Pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ vyplatili IMPERIA, s.r.o. podľa príjmového dokladu vyhotoveného dňa 19.2.2002 sumu 50.000,- Sk. Kúpnou zmluvou zo dňa 27.6.2002 odporkyňa ako predávajúca predala kupujúcim (pôvodným navrhovateľom 1/ a 2/) predmetný byt; kúpna cena bola dohodnutá na 276.000,- Sk s povinnosťou kupujúcich vyplatiť ju predávajúcej po podaní návrhu na vklad do katastra proti podpisu na výdavkovou doklade, ktorý vystavia kupujúci. Pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ vyplatili odporkyni podľa príjmového dokladu vyhotoveného dňa 28.6.2002 sumu 276.000,- Sk. Pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ ako veritelia s odporkyňou ako dlžníčkou uzavreli dňa 28.6.2002 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej vyplatili pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ odporkyni sumu 1.075.000,- Sk s tým, že odporkyňa je povinná sumu vrátiť dňom právoplatnosti nepovolenia vkladu vlastníckeho práva k špecifikovanému bytu. Dňa 28.6.2002 podala odporkyňa ako predávajúca návrh na vklad vlastníckeho práva k špecifikovanému byt v prospech kupujúcich pôvodných

navrhovateľov 1/ a 2/. Pôvodný navrhovateľ 1/ vybral podľa dokladu výberu hotovosti z Tatra banky, a.s., zo dňa 28.6.2002 hotovosť v sume 650.000,- Sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. , zo dňa 16.2.2006, odmietol odvolanie pôvodných navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , zo dňa 28.10.2004, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislava o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva pôvodných navrhovateľov 1/ a 2/. Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn. , zo dňa 30.1.2004 určil, že zmluva o prevode vlastníckeho práva k špecifikovanému bytu uzavretá medzi odporkyňou a Hlavným mestom SR Bratislava je neplatná; určil, že Z. U. a odporkyňa T. U. sú spoločnými nájomcami predmetného bytu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. , zo dňa 9.2.2006, uvedený rozsudok potvrdil.

Na uvedenom základe mal súd prvého stupňa preukázané, že odporkyňa ako predávajúca neplatne uzavrela kúpnu zmluvu s pôvodnými navrhovateľmi 1/ a 2/ ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol špecifikovaný byt, keď rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. , zo dňa 30.1.2004 bola určená neplatnosť predchádzajúcej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu na odporkyňu. Odporkyňa je preto v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka povinná vydať pôvodným navrhovateľom 1/ a 2/ všetko, čo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, od pôvodných navrhovateľov 1/ a 2/ obdržala.

Súd prvého stupňa záverom uviedol, že pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ osobne odovzdali odporkyni sumu 276.000,- Sk, ktorá skutočnosť vyplývala z príjmového dokladu. Dospel k záveru aj o vyplatení sumy 1.075.000,- Sk, keď vychádzal z výpovedí pôvodných navrhovateľov 1/ a 2/ a výpovede svedkyne Š., ktorá potvrdila, že bez vyplatenia kúpnej ceny by nedošlo k odovzdaniu bytu. Skutočnosť, že pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ vyplatili 28.6.2002 sumu 1.075.000,- Sk mal za podporenú aj výberom hotovosti v ten istý deň v sume 650.000,- Sk ako aj tým, že pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ disponovali potrebným zvyškom hotovosti z predaja ich bytu na W. ulici v Bratislave. Návrh v časti zaplatenia sumy 50.000,- Sk zamietol, nakoľko túto sumu ako zálohu kúpnej ceny pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ zaplatili nie odporkyni ale realitnej kancelárii IMPERIA. Odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením sumy 9.161,52 eura počnúc dňom 29.6.2002, teda dňom nasledujúcim po uzatvorení neplatnej kúpnej zmluvy; úrok z omeškania bol ku dňu 29.6.2002 vo výške 16,5 %. So zaplatením sumy 35.683,46 eura sa odporkyňa dostala do omeškania dňom 4.1.2005, teda dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia katastra nehnuteľností o nepovolení vkladu vlastníckeho práva, ktorá skutočnosť bola podmienkou pre vrátenie peňazí pôvodným navrhovateľom 1/ a 2/.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p..

Proti zaväzujúcej časti rozsudku (o zaplatenie 6.970,72 eura) podala odvolanie odporkyňa a žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že jej bude uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľom 37.874,26 eura a úrok z omeškania 16,5 % ročne zo sumy 9.161,52 eura od 19.6.2002 do zaplatenia a úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 35.683,46 eura od 4.1.2005 do zaplatenia. Uviedla, že navrhovatelia sa svojim návrhom domáhali zaplatenia 1.141.000,- Sk (37.874,26 eura) s 20 % úrokom z omeškania takto: 50.000,- Sk (1.659,69 eura) odo dňa 20.6.2002, 276.000,- Sk (9.161,52 eura) odo dňa 28.6.2002 a 1.075.000,- Sk (35.683,46 eura) odo dňa 30.6.2002. Skutočnosť, že sa navrhovatelia domáhali zaplatenia sumy 37.874,26 eura skonštatoval aj súd prvého stupňa v prvej vete odôvodnenia napadnutého rozsudku. Na uvedenom základe je rozpor medzi uplatnenou sumou 37.874,26 eura a priznanou sumou 44.844,98 eura; súd prvého stupňa tak v rozpore s § 153 ods. 2 O.s.p. prekročil návrh o sumu 6.970,72 eura.

Pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadali odvolanie zamietnuť.

Navrhovateľka 3/ (pôvodná navrhovateľka 2/) v podaní zo dňa 30.10.2014 uviedla, že v podanom odvolaní sa nespochybňuje právna a skutková stránka veci. V napadnutom rozsudku je uskutočnený len matematický úkon sčítania istín, ktoré mal súd prvého stupňa za preukázané na základe dokazovania (35.683,46 eura + 9.161,52 eura = 44.844,98 eura), čo je v kontexte s opravným uznesením. Na uvedenom základe žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť.

Pôvodný navrhovateľ 1/ dňa 10.3.2013 zomrel. Konanie o dedičstve po ňom bolo uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. -27, zo dňa 12.2.2014, zastavené podľa § 175h ods. 2 O.s.p.; podľa

odôvodnenia uznesenia by prichádzali do úvahy ako dedičia syn poručiteľa K. Č., dcéra poručiteľa T. L. a manželka poručiteľa H. Č. (pôvodná navrhovateľka 2/), s ktorými odvolací súd ako právnymi nástupcami pôvodného navrhovateľa 1/ pokračoval v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p. v konaní ako s navrhovateľmi 1/, 2/ a 3/ (táto zároveň ako pôvodná navrhovateľka 2/).

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (t.j. v časti, ktorou bola pre porušenie zásady viazanosti súdu petitom návrhu na začatie konania, a tým pre nemožnosť oddelenia sumy 6.970,72 eura od priznaných súm, odporkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu 9.161,52 eura so 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 19.6.2002 a sumu 35.683,46 eura s 8 % ročným úrokom z omeškania od 4.1.2005 do zaplatenia), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ sa svojim návrhom zo dňa 20.6.2005 domáhali zaplatenia 1.141.000,- Sk s 20 % úrokom z omeškania takto: 50.000,- Sk odo dňa 20.6.2002, 276.000,- Sk odo dňa 28.6.2002 a 1.075.000,- Sk odo dňa 30.6.2002. Súd prvého stupňa však napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť im sumu 9.161,52 eura so 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 19.6.2002 a sumu 35.683,46 eura s 8 % ročným úrokom z omeškania od 4.1.2005 do zaplatenia, pričom vo zvyšku, t.j. v sume 50.000,- Sk s prísl. a v ďalšej časti uplatneného príslušenstva návrh zamietol. Súčet priznaných súm 9.161,52 eura a 35.683,46 eura však predstavuje 44.844,98 eura, pričom pri pripočítaní sumy 1.659,70 eura, ohľadom zaplatenia ktorej bol návrh zamietnutý, rozhodol súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom o celkovej sume 46.504,68 eura bez tohto, aby počas konania došlo k zmene návrhu a pripustenia takejto zmeny návrhu súdom prvého stupňa v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p..

Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Z dispozičného princípu vyplýva, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania vymedzuje predmet konania po skutkovej i právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Zásada viazanosti súdu petitom (tzv. zásada ne ultra petitum) vyžaduje, že súd nemôže prekročiť návrh navrhovateľa a prisúdiť viac, než čoho sa domáha, resp. že nemôže prisúdiť iné plnenie, než ktorého sa navrhovateľ domáha. Výnimku zo zásady ne ultra petitum pripúšťa zákon iba v prípade, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153 ods. 2 O.s.p.), príp. v spore zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 153 ods. 3, 4 O.s.p.). V predmetnej právnej veci však nejde o žiaden z týchto prípadov. Súd prvého stupňa prisúdil viac, než čoho sa pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali, t.j. rozhodol ne ultra petitum. Táto procesná vada je dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť, pretože rozsudok vydaný v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považovaný za správny.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že podľa opisu rozhodujúcich skutočností v časti II. návrhu na začatie konania pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ zložili sumu 50.000,- Sk ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti v zmysle zmluvy o vzájomnom záväzku zo dňa 19.6.2002 a dňa 28.6.2002 poskytli odporkyni pôžičku 1.075.000,- Sk. V časti III. návrhu na začatie konania skonštatovali, že z uvedených skutočností vyplýva, že majú voči odporkyni pohľadávku 1.141.000,- Sk; súčet súm 50.000,- Sk a 1.075.000,- Sk, ktoré mali pôvodní navrhovatelia poskytnúť, však predstavuje 1.125.000,- Sk. Ďalej pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ uviedli, že odporkyni postupne zaplatili okrem uvedených 50.000,- Sk (na preukázanie ktorej založili zmluvu o vzájomnom záväzku zo dňa 19.6.2002, podľa čl. III. ods. 2 ktorej pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ pri podpise zmluvy zložia uvedenú sumu v RK IMPERIA ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti) a 1.075.000,- Sk (na preukázanie ktorej založili zmluvu o pôžičke zo dňa 28.6.2002, podľa čl. I. ktorej pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ dňom podpísania zmluvy požičiavajú odporkyni uvedenú sumu) aj sumu 276.000,- Sk dňa 28.6.2002 (na preukázanie ktorej založili kúpnu zmluvu zo dňa 27.6.2002, podľa čl. II ods. 2 ktorej pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ kúpnu cenu v uvedenej výške zaplatia odporkyni po podaní návrhu na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností). Súčet uvádzaných súm 50.000,- Sk, 1.075.000,- Sk a 276.000,- Sk predstavuje 1.401.000,- Sk. Na základe uvedeného opisu rozhodujúcich skutočností sa potom pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali jednak podľa označenia návrhu na začatie konania a jednak podľa navrhovaného petitu zaplatenia istiny 1.141.000,- Sk a úroku z omeškania zo sumy 50.000,- Sk, 1.075.000,- Sk a 276.000,- Sk (t.j. úroku z omeškania z celkovej sumy 1.401.000,- Sk).

Pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ následne v podaniach zo dňa 6.9.2005, 29.5.2006 a 22.3.2007 uviedli, že sa domáhajú zaplatenia 1.141.000,- Sk, čím potvrdili výšku žalovanej istiny uvedenej v návrhu na začatie konania. Na pojednávaní dňa 23.11.2007 pôvodný navrhovateľ 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že žiada zaviazať odporkyňu na zaplatenie 1.141.000,- Sk s 20 % úrokom z omeškania zo sumy 50.000,- Sk odo dňa 20.6.2002, 276.000,- Sk odo dňa 28.6.2002 a 1.075.000,- Sk odo dňa 30.6.2002; pôvodná navrhovateľka 2/ sa k uvedenej výpovede pridržala. Je teda zrejmé, že zaplatenia úroku z omeškania sa pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali z celkovej sumy 1.401.000,- Sk, pričom žalovanou istinou bola suma 1.141.000,- Sk. Domáhali sa teda zaplatenia úroku z omeškania nielen zo žalovanej istiny, ale aj zo sumy, ktorá nebola predmetom konania, pričom dôvod uvedeného neobjasnili ani návrhu na začatie konania a ani neskôr. Rovnako súd prvého stupňa ponechal uvedený petit návrhu na začatie konania a s tým súvisiacu otázku jeho vykonateľnosti (v prípade uloženia povinnosti zaplatiť úrok z omeškania zo sumy, na zaplatenie ktorej povinná nebola zaviazaná) bez povšimnutia.

Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu 9.161,52 eura so 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 19.6.2002 a sumu 35.683,46 eura s 8 % ročným úrokom z omeškania od 4.1.2005 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. e) O.s.p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa prioritne vyhodnotí špecifikáciu návrhu na začatie konania v zostávajúcej časti o zaplatenie istiny 36.214,56 eura (pôvodne uplatnených 1.141.000,- Sk - 50.000,- Sk, v ktorej časti bol návrh zamietnutý = 1.091.000,- Sk, t.j. 36.214,56 eura) a úroku z omeškania 16,5 % ročne zo sumy 9.161,52 eura (276.000,- Sk) odo dňa 19.6.2002 do zaplatenia a úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 35.683,46 eura (1.075.000,- Sk) odo dňa 4.1.2005 do zaplatenia (vo zvyšnej časti uplatneného príslušenstva bol návrh zamietnutý) vo vzťahu k jeho vykonateľnosti (v prípade uloženia povinnosti zaplatiť úrok z omeškania zo sumy, na zaplatenie ktorej povinná nebola zaviazaná) a následne vec opätovne prejedná a rozhodne viazaný petitom, pričom svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.