Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-153-2013.pdf
PDF · 115.93 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/153/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa T. W., št. občana SR, nar. XX.XX.XXXX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody N., proti odporcovi R.. U. S., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Y. nad U., M. XXXX/XX, o zaplatenie 2 337,50 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 22.10.2013, sa navrhovateľ voči odporcovi domáha zaplatenia 2 337,50 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia s odôvodnením, že dňa 14.05.2007 mu bol Okresným súdom Trenčín opatrením č.k. 0Tp/887/2007-4 ustanovený obhajca - odporca na zastupovanie v trestnom konaní. V trestnom konaní sp. zn. 6T/139/2007, ktoré bolo proti nemu vedené, ide o prípad povinnej obhajoby advokátom, pričom už v prípravnom konaní je povinnosťou obhajcu, ktorý môže byť len advokát, osobne sa zúčastniť úkonov trestného konania. Povinnosti a práva obhajcu sú ustanovené v Trestnom poriadku a v zákone o advokácii. Hoci opatrenie bolo odporcovi doručené až dňa 16.05.2007, už dňa 14.05.2007 splnomocnil písomne svojho koncipienta R.. R. T., aby ho zastupoval pri všetkých úkonoch trestného konania v právnej veci navrhovateľa sp. zn. 6T/139/2007, ČVS: KRP-24/OVK- TN-2007, hoci musel vedieť, že je to v priamom rozpore s § 36 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku. Od začiatku prípravného konania sa vo veci ustanovený obhajca nechal úmyselne zastupovať svojim koncipientom takmer pri všetkých úkonoch v prípravnom konaní. Úkony, pri ktorých sa odporca nechal zastúpiť koncipientom v rozpore so zákonom, za ktoré si následne vyúčtoval a nechal uhradiť odmenu, predstavujú: 1/ výsluch obvineného navrhovateľa dňa 14.05.2007 od 21,00 hod do 23,50 hod a dňa 15.05.2007 od 00,10 hod do 00,25 hod (2 úkony), 2/ výsluch svedka Y. Y. dňa 14.05.2007 od 21,40 hod do 00,10 hod (2 úkony), 3/ výsluch svedka R. V. dňa 15.05.2007 od 10,10 hod do 11,30 hod, 4/ výsluch svedka C. Y. dňa 17.05.2007 od 13,10 hod do 14,45 hod, 5/ výsluch svedka Y.. R. N. dňa 05.06.2007 od 13,00 hod do 13,45 hod, 6/ výsluch svedkov T. H. dňa 06.06.2007 od 08,00 hod od 09,40 hod a Y. Y. dňa 06.06.2007 od 10,00 hod do 11,40 hod (2 úkony), 7/ výsluch svedka M. Y. dňa 07.06.2007 od 11,00 hod do 12,45 hod, 8/ výsluch svedkov dňa 11.06.2007 M. Y., nar. XXXX od 07,55 hod do 08,20 hod, M. Y., nar. XXXX od 09,00 hod do 09,30 hod, Y. J. od 09,35 hod do 10,00 hod, 9/ výsluch svedka E. L. dňa 02.07.2007 od 08,00 hod do 08,30 hod, 10/ výsluch znalca R.. T. H. dňa 03.07.2007 od 09,25 hod do 11,00 hod, 11/ výsluch svedkov dňa 06.09.2007 C. F., od 08,50 hod do 09,10 hod, E. F. od 10,00 hod do 11,10 hod, C. V. od 12,30 hod do 13,00 hod, 12/ výsluch svedka Y.. Y. V. dňa 19.09.2007 od 09,00 hod do 09,30 hod, 13/ výsluch znalca Y.. L. H. dňa 10.10.2007 od 08,00 hod do 09,30 hod, 14/ výsluch svedka U. R. dňa 12.10.2007 od 10,00 hod do 10,45 hod; spolu 18 úkonov, pri ktorých sa ustanovený obhajca nechal zastúpiť svojím koncipientom a ktoré si bezdôvodne vyúčtoval vo svojom vyúčtovaní a nechal uhradiť štátom. V súvislosti s týmito úkonmi si vyúčtoval a nechal uhradiť aj hotové
výdavky, ktorých zoznam navrhovateľ popísal. Odporca musel vedieť, že sa týmto konaním bezdôvodne obohacuje, pretože sa za neho plnilo to, čo mal zo zákona plniť sám osobne, teda osobne sa zúčastňovať všetkých úkonov a vykonávať advokáciu osobne. Odporca využil jeho neskúsenosť a neznalosť zákonov aj omylnosť vyššej súdnej úradníčky, ktorá o priznaní odmeny advokátovi rozhodovala. Okresný súd Trenčín vyplatil odporcovi odmenu a náhradu za poskytovanie právnych služieb navrhovateľovi a na základe uznesenia č.k. 6T/139/2007-775 vznikla navrhovateľovi povinnosť nahradiť štátu vyplatenú odmenu vo výške 6 703,76 €. Vzhľadom k tomu, že odporca sa bezdôvodne obohatil o 2 337,50 €, vznikla mu škoda na majetku, pretože uznesením súdu č.k. 6T/139/2007-775 mu vznikla povinnosť uhradiť to, čo si odporca vyúčtoval.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 16.04.2014 tak, že žiadal, aby súd návrh zamietol ako nedôvodný. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, nie je naplnený predpoklad existencie samotného bezdôvodného obohatenia. Plnenie, ktorého sa navrhovateľ domáha, bolo súčasťou odmeny advokáta, ktorá mu bola uhradená ako advokátovi v trestnej veci navrhovateľa, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 6T/139/2007. Odmena mu bola priznaná uznesením sp. zn. 6T/139/2007 zo dňa 10.09.2008, ktoré bolo navrhovateľovi riadne doručené, a ktorý nevyužil právo podať opravný prostriedok. Následne uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/139/2007 zo dňa 05.05.2009 bola navrhovateľovi uložená povinnosť nahradiť odmenu a hotové výdavky advokáta, pričom ani proti tomuto uzneseniu navrhovateľ opravný prostriedok nepodal. Úkony boli skutočne a riadne vykonané, orgánmi činnými v trestnom konaní a následne súdom akceptované. Z jeho strany naviac došlo k vykonaniu viac úkonov, ako si vyúčtoval. Išlo o jednotlivé porady s matkou navrhovateľa, ktorá bola v zlom psychickom stave. Nárok navrhovateľa mal aj za premlčaný a vzniesol námietku premlčania. Odmena advokáta bola súdom uhradená dňa 24.02.2009, ale navrhovateľ podal návrh na začatie konania až dňa 22.10.2013, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Poukázal aj na nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa.
Súd vec prejednal na pojednávaní vykonanom podľa § 101 ods. 2 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Oboznámil sa s návrhom, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, oznámením MS SR zo dňa 08.02.2012, čestným vyhlásením Y. Y., oznámením Slovenskej advokátskej komory, podstatným obsahom trestného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/139/2007 a listín, ktoré sú v ňom obsiahnuté: zápisnica o výsluchu obvineného - navrhovateľa, zápisnica o výsluchu svedka Y. Y., zápisnica o výsluchu svedka C. Y., zápisnica o výsluchu svedka R. V., zápisnica o výsluchu svedka Y.. R. N., zápisnica o výsluchu svedka M. Y., zápisnica o výsluchu svedka M. Y., zápisnica o výsluchu svedka M. Y. (XXXX), zápisnica o výsluchu svedka Y. J., zápisnica o výsluchu svedka T. Y., zápisnica o výsluchu svedka Y. Y., zápisnica o výsluchu svedka E. L., zápisnica o výsluchu svedka R.. T. H., znalec, zápisnica o výsluchu svedka C. F., zápisnica o výsluchu svedka E. F., zápisnica o výsluchu svedka C. V., zápisnica o výsluchu svedkyne Y.. Y. V., zápisnica o výsluchu svedka poškodeného U. R., zápisnica o výsluchu svedka - znalca Y.. L. H., uznesenie č.k. 6T/139/2007-734 zo dňa 10.09.2008, uznesenie č.k. 6T/139/2007-775 zo dňa 05.05.2009, dovolanie, uznesenie NS SR č.k. 6 Tdo 38/2011-822 zo dňa 15.08.2011, výsluchom odporcu, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že proti navrhovateľovi bolo vedené trestné konanie, vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 6T/139/2007 za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c/ Trestného zákona. Opatrením č.k. 0Tp/887/2007-04 zo dňa 14.05.2007 bol navrhovateľovi ako obvinenému ustanovený obhajca R.. U. S. podľa § 37 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. R.. U. S. splnomocnil na zastupovanie pri všetkých úkonoch trestnej veci obvineného navrhovateľa dňa 14.05.2007 advokátskeho koncipienta R.. R. T.. V predmetnom trestnom konaní zastupoval odporca navrhovateľa, pričom vykonal viacero úkonov právnej služby. Pri úkonoch, vykonaných v trestnom konaní sp. zn. 6T/139/2007: 1/ výsluch obvineného navrhovateľa dňa 14.05.2007 od 21,00 hod do 23,50 hod a dňa 15.05.2007 od 00,10 hod do 00,25 hod (2 úkony), 2/ výsluch svedka Y. Y. dňa 14.05.2007 od 21,40 hod do 00,10 hod (2 úkony), 3/ výsluch svedka R. V. dňa 15.05.2007 od 10,10 hod do 11,30 hod, 4/ výsluch svedka C. Y. dňa 17.05.2007 od 13,10 hod do 14,45 hod, 5/ výsluch svedka Y.. R. N. dňa 05.06.2007 od 13,00 hod do 13,45 hod, 6/ výsluch svedkov T. Y. dňa 06.06.2007 od 08,00 hod od 09,40 hod a Y. Y. dňa 06.06.2007 od 10,00 hod
do 11,40 hod (2 úkony), 7/ výsluch svedka M. Y. dňa 07.06.2007 od 11,00 hod do 12,45 hod, 8/ výsluch svedkov dňa 11.06.2007 M. Y., nar. XXXX od 07,55 hod do 08,20 hod, M. Y., nar. XXXX od 09,00 hod do 09,30 hod, Y. J. od 09,35 hod do 10,00 hod, 9/ výsluch svedka E. L. dňa 02.07.2007 od 08,00 hod do 08,30 hod, 10/ výsluch znalca R.. T. H. dňa 03.07.2007 od 09,25 hod do 11,00 hod, 11/ výsluch svedkov dňa 06.09.2007 C. F. od 08,50 hod do 09,10 hod, E. F. od 10,00 hod do 11,10 hod, C. V. od 12,30 hod do 13,00 hod, 12/ výsluch svedka Y.. Y. V. dňa 19.09.2007 od 09,00 hod do 09,30 hod, 13/ výsluch znalca Y.. L. H. dňa 10.10.2007 od 08,00 hod do 09,30 hod, 14/ výsluch svedka U. R. dňa 12.10.2007 od 10,00 hod do 10,45 hod odporca nebol prítomný osobne, vždy bol prítomný jeho koncipient R.. R. T.. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 6T/139/2007-677 zo dňa 26.02.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/35/2008-709 zo dňa 12.06.2008 bol navrhovateľ uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. b/, e/ Trestného zákona s poukazom na § 138 psím. c/ Trestného zákona. Uznesením č.k. 6T/139/2007-734 zo dňa 10.09.2008, právoplatným dňa 23.09.2008, bola odporcovi priznaná odmena za poskytovanie právnych služieb spolu vo výške 201 957,60 Sk, pričom bola upravená učtáreň súdu, aby po právoplatnosti uznesenia poukázala na účet odporcu. Uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 18.09.2008. Následne uznesením č.k. 6T/139/2007-775 zo dňa 05.05.2009, právoplatným dňa 15.05.2009, bola navrhovateľovi uložená povinnosť nahradiť štátu odmenu a hotové výdavky v sume 6 703,76 € uhradené ustanovenému obhajcovi štátom. Uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 11.05.2009. Navrhovateľ podal v trestnej veci dovolanie, v ktorom o.i. namietal porušenie práva na obhajobu z dôvodu, že pri úkonoch v trestnom konaní bol síce zastúpený ustanoveným advokátom, ktorý ale na vykonanie jednotlivých úkonov splnomocnil advokátskeho koncipienta. Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 6 Tdo 38/2011-822 zo dňa 15.08.2011 predseda senátu vzal na vedomie späťvzatie dovolania obvineným navrhovateľom.
Uvedené skutočnosti napokon vyplývajú aj z trestného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/139/2007.
Odporca pri výsluchu uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach vo veci. Nie je pravdou, že by navrhovateľ nevedel o zastupovaní koncipientom, už len z toho dôvodu, že prvým takým úkonom bol práve jeho výsluch, pričom toto zastúpenie nenamietal. Všetky ďalšie úkony s ním konzultoval. Ide o to, že časovo to nevychádzalo, nebolo možné dosiahnuť zmenu termínu a musel tam ísť koncipient. Účelom bolo zachovať práva navrhovateľa ako obvineného v trestnom konaní. Tieto tvrdené skutočnosti navrhovateľ pritom mohol využiť v trestnom konaní, čo ale neurobil. Proti spomínaným uzneseniam nepodal ani opravný prostriedok. Vyšetrovací spis mu bol poskytnutý na preštudovanie, taktiež v konaní pred súdom mu na jeho žiadosť bola vyhotovená kópia celého spisu. Takéto zastúpenie nenamietal ani v konaní pred súdom. Vo veci ani nejde o bezdôvodné obohatenie, navrhovateľ nemá aktívnu procesnú legitimáciu, a poukázal na vznesenú námietku premlčania.
Navrhovateľ podaním, doručeným súdu dňa 24.06.2014, zotrval na svojich skutkových a právnych tvrdeniach, uvádzaných v návrhu. Mal za to, že z vyjadrenia odporcu vyplýva, že úmyselne zavádza a klame o zákonnom spôsobe vykonania a poskytnutia právnych služieb. Spoliehal sa na tolerovania omylu, ktorý vyvolal predstieraným poskytovaním právnych služieb v danej trestnej veci. Tvrdenia odporcu, že vykonal nadštandardné právne služby, neobstoja, čo vyplýva aj z čestného prehlásenie jeho matky Y. Y.. Odporca mu neposkytol ani základné, nieto nadštandardné právne služby. Nárok nemal za premlčaný, pretože konania sa odporca dopustil úmyselne, a teda sa jeho právo premlčí až za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Účinok premlčania potom nastane až dňa 24.02.2019. V čase rozhodovania Okresného súdu Trenčín v trestnej veci ohľadne trov právneho zastúpenia nemohol predstieranie poskytovania právnych služieb namietať z dôvodu, že bol uvedený do omylu, bol v stave omylu a neskúsenosti, čo odporca využíval už od začiatku ustanovenia za obhajcu. Súd podrobne neskúmal súlad poskytovania právnych služieb odporcu s ustanoveniami Trestného poriadku a zákona o advokácii. Skutočnosť, že predstierané poskytovanie právnych služieb nenamietal v trestnom konaní, nezakladá dôvod na zánik práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nie je možné, aby súd rozhodol o zániku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože čl. 7 ods. 2, 5, čl. 12 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky a čl. II-80 zmluvy o ústave pre Európu to neumožňujú.
Oznámením, doručeným súdu dňa 12.11.2014, navrhovateľ súdu oznámil, že podal sťažnosť na spôsob poskytovania fakturovania právnych služieb odporcom na Slovenskú advokátsku komoru.
Podaním, doručeným dňa 17.04.2015, navrhovateľ doplnil, že odporca sa bezdôvodne obohatil tak, že predstieral poskytovanie právnych služieb v rozpore so zákonom a úmyselne sa nechal zastupovať koncipientom, čo je zo zákona vylúčené. Poukázal na to, že podľa záverov revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory je sťažnosť dôvodná. Zopakoval svoje skutkové aj právne tvrdenia z návrhu a následných písomných vyjadrení. Okrem nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatnil aj nárok na náhradu škody, ktorá spočíva v úmyselnom konaní advokáta, ktorý predstieraným poskytovaním právnych služieb úmyselne zmaril uplatnenie práva na právnu pomoc v prípravnom konaní, čo v konečnom dôsledku zásadným spôsobom porušilo jeho právo na obhajobu, ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky. V dôsledku toho došlo aj k zmareniu práva na spravodlivosť. Žalovaná suma je len akýmsi zadosťučinením v podobe navrátenia neoprávneného zisku, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a právnymi predpismi.
Dňa 16.06.2015 bolo na súd doručené ďalšie podanie navrhovateľa, v ktorom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadne práva na obhajobu. Žiadal, aby súd návrhu vyhovel.
Odporca dňa 06.08.2015 súdu doručil nedatovaný list navrhovateľa, ktorý mu bol adresovaný, a v ktorom menovaný vyjadril vďačnosť, že za to, čo odporca pre neho vykonal a za ochotu zastupovať ho v trestnej veci. Zároveň ho požiadal o prevzatie jeho mzdy od zamestnávateľa a o zaslanie oznámenia o tom, že je vo väzbe na viaceré mailové adresy. Zároveň požiadal odporcu o zaslanie adresy R. V..
Podľa oznámenia Slovenskej advokátskej komory zo dňa 04.11.2014 Slovenská advokátska komora dňa 17.09.2014 zaevidovala sťažnosť navrhovateľa na postup odporcu. Oznámením zo dňa 31.03.2015 navrhovateľovi oznámila, že sťažnosť je síce dôvodná, avšak pre premlčanie disciplinárneho previnenia bola vec odložená.
Podľa čestného prehlásenia Y. Y. jej odporca neposkytol žiadne jednotlivé porady ani úkony navyše. Menovaná má za to, že postupom odporcu boli porušené práva navrhovateľa ako obvineného v trestnom konaní, o čom bola ochotná vypovedať.
Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 451 ods. 1, 2 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Navrhovateľ sa žalovanej sumy od odporcu domáha jednak titulom bezdôvodného obohatenia odporcu, ktoré malo spočívať v tom, že za odporcu vykonal úkony v trestnom konaní vedenom proti navrhovateľovi, ktoré mal vykonať sám osobne, niekto iný (jeho koncipient), čím sa mal odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatiť. Ďalej sa plnenia domáha i titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tak, že hoci za odporcu vykonal úkony v trestnom konaní vedenom proti navrhovateľovi, ktoré mal vykonať sám osobne, niekto iný (jeho koncipient), odporcovi bola súdom priznaná odmena a náhrada výdavkov, ktorá mu bola štátom vyplatená a navrhovateľ bol následne zaviazaný na náhradu tejto vyplatenej odmeny a výdavkov štátu.
Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania, a preto sa súd musel zaoberať v prvom rade touto otázkou. Navrhovateľ dôvodil, že konania sa odporca dopustil úmyselne a teda sa jeho právo premlčí až za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo a účinok premlčania potom nastane až dňa 24.02.2019.
Súd po preskúmaní veci zistil, že námietka premlčania odporcu je dôvodná.
Pri premlčaní práva na náhradu škody i na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 a škodca v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Podobne je to aj v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale už by uplynula objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.
Úkony právnej služby, ktorých vykonanie odporcom v trestnom konaní sp. zn. 6T/139/2007 navrhovateľ namieta, boli vykonané v období od 14.05.2007 do 12.10.2007. Uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 6T/139/2007-734 zo dňa 10.09.2008, právoplatné dňa 23.09.2008, bola odporcovi priznaná odmena za poskytovanie právnych služieb a náhrada výdavkov spolu vo výške 201 957,60 Sk, pričom bola upravená učtáreň súdu, aby po právoplatnosti uznesenia poukázala na účet odporcu. Uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 18.09.2008. Následne uznesením č.k. 6T/139/2007-775 zo dňa 05.05.2009, právoplatným dňa 15.05.2009, bola navrhovateľovi uložená povinnosť nahradiť štátu odmenu a hotové výdavky v sume 6 703,76 € uhradené ustanovenému obhajcovi štátom. Uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 11.05.2009.
I keby súd prisvedčil tvrdeniam navrhovateľa ohľadne vzniku bezdôvodného obohatenia, je nepochybné -a navrhovateľ to napokon ani nepopiera-, že navrhovateľ sa najneskôr dňa 15.05.2009 (právoplatnosť v poradí druhého uznesenia č.k. 6T/139/2007-775 zo dňa 05.05.2009, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný na plnenie náhrady odmeny štátu) mohol dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka mu potom začala plynúť najneskôr dňom 16.05.2009 a uplynula dňom 16.05.2011. Pretože navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 22.10.2013, teda takmer 2 a pol roka po uplynutí subjektívnej premlčacej doby podľa 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka, súdu nezostávalo nič iné, ako konštatovať, že právo navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčané a nemožno ho priznať.
Obdobne tomu je i v prípade nároku navrhovateľa na náhradu škody. I keby súd prisvedčil tvrdeniam navrhovateľa ohľadne vzniku škody, je nepochybné -a navrhovateľ to napokon ani nepopiera-, že navrhovateľ sa najneskôr dňa 15.05.2009 (právoplatnosť v poradí druhého uznesenia č.k. 6T/139/2007-775 zo dňa 05.05.2009, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný na plnenie náhrady odmeny štátu) mohol dozvedieť o tom, že došlo k škode a kto za ňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka mu potom začala plynúť najneskôr dňom 16.05.2009 a uplynula dňom 16.05.2011. Pretože navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 22.10.2013, teda takmer 2 a pol roka po uplynutí subjektívnej premlčacej doby podľa 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súdu nezostávalo nič iné, ako konštatovať, že i právo navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi je premlčané a nemožno ho priznať.
Na veci nič nemení ani skutočnosť, že ku dňu podania žalobného návrhu neuplynula objektívna 10- ročná doba na uplatnenie práva na vydanie úmyselného bezdôvodného obohatenia, resp. na náhradu úmyselne spôsobenej škody, pretože oprávnenému nemožno tieto práva priznať, ak márne uplynula aspoň jedna zo subjektívnej alebo objektívnej premlčacej doby tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Tu už neprichádza do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2, resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Z dôvodu zásady rýchlosti a hospodárnosti konania sa súd nezaoberal vecnou argumentáciou účastníkov ohľadne navrhovateľom uplatnených nárokov, keď i bez vyhodnotenia týchto námietok musí byť návrh zamietnutý pre uplynutie premlčacej doby na uplatnenie nárokov navrhovateľa.
Záverom, pre úplnosť ale súd udáva, že navrhovateľ neposkytol odporcovi priamo žiadne vecné či peňažné plnenie. Odporcovi bola vyplatená odmena a náhrady za poskytovanie právnych služieb navrhovateľovi v trestnom konaní z prostriedkov štátu na základe právoplatného rozhodnutia súdu a na základe ďalšieho právoplatného rozhodnutia súdu bol navrhovateľ zaviazaný na zaplatenie tejto vyplatenej odmeny a náhrad štátu. Z tohto hľadiska potom ani nemožno hovoriť o prípadom bezdôvodnom obohatení sa odporcu na úkor navrhovateľa, resp. o škode spôsobenej priamo odporcom navrhovateľovi. Navrhovateľovi boli predmetné uznesenia súdu v trestnom konaní riadne doručené a menovaný proti nim ani nepodal opravný prostriedok, a teda nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd v tomto súdnom konaní nie je oprávnený preskúmavať správnosť a zákonnosť rozhodnutí súdu, vydaných v inom, trestnom konaní, pričom právne predpisy za týmto účelom poskytujú navrhovateľovi iné prostriedky právnej ochrany, ktoré má možnosť využiť. Navrhovateľ si je podľa názoru súdu napokon tejto skutočnosti vedomý, keď na základe totožných skutkových okolností, na akých sa domáha voči odporcovi plnenia v tomto konaní, uplatnil v trestnom konaní i mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie), ktorý ale následne vzal späť. Súd tiež zdôrazňuje, že rešpektovanie a dodržiavanie základných práv navrhovateľa ako obvineného alebo obžalovaného v trestnom konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu taktiež nie je súd v tomto občianskoprávnom konaní vedenom proti odporcovi ako fyzickej osobe oprávnený hodnotiť a vyvodzovať z neho závery vo forme povinnosti odporcu poskytnúť navrhovateľovi peňažné plnenie.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca bol úspešný v konaní v plnom rozsahu, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania. Odporca ale výslovne uviedol, že si voči navrhovateľovi žiadne trovy konania neuplatňuje, a preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.