Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/202/2015

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnému AUTOfach, s.r.o., so sídlom Majerská cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 43 954 871, právne zastúpený ÚRBÁNI & Partners, s.r.o, so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, na vymoženie pohľadávky vo výške 908,05 eura a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Zuzanou Borárosovou so sídlom exekútorského úradu Kolískova 1, 841 05 Bratislava pod spis. zn. EX 91/2015, o návrhu povinného na odklad exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, o námietkach povinného proti trovám exekúcie a o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a.

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

Súd námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie v y h o v u j e.

Súd exekúciu v časti vymáhania istiny vo výške 908,05 eura z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 908,05 eura a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom Bratislava, pobočka Banská Bystrica - číslo konania 700-2112949814-GC04/14 zo dňa 10.12. 2014.

Poverením č. 5601 135063 zo dňa 09.02. 2015 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Zuzanu Borárosovú.

Súdny exekútor podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.03. 2015, odstúpil súdu na rozhodnutie podanie povinného, ktorým podal v zákonom stanovenej lehote návrh na odklad exekúcie, námietky proti exekúcii, námietky proti predbežným trovám exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie.

K podaniam povinného sa vyjadril, aj súdny exekútor, ktorý uviedol že povinný opiera svoje námietky o tvrdenia, že pohľadávku vymáhanú v tomto konaní uhradil už dňa 05.02. 2015. Oprávnený však zaslal súdnemu exekútorovi dňa 09.03. 2015 e-mail, v ktorom uviedol ako dátum úhrady istiny deň 04.03. 2015. Na základe uvedeného bolo dňa 11.03. 2015 vydané upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom súdny exekútor vyzýva povinného už len na úhradu trov exekúcie, pričom aj účet v banke bol povinnému zablokovaný len na sumu, predstavujúcu trovy exekúcie. V prípade tohto konania došlo k úhrade istiny až po jeho začatí a po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 16.02. 2015 a opravené poverenie dňa 02.03. 2015.

Na základe uvedeného je zrejmé, že nie je dôvod na zastavenie exekučného konania, ale toto musí naďalej pokračovať v časti vymáhania trov exekúcie

Povinný vo svojom podaní poukázal najmä na to, že celková výška pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva vrátane predbežných trov exekúcie ku dňu vydania tohto upovedomenia o začatí exekúcie predstavuje sumu 908,05 Eur + 174 Eur, t.j. celkom 1.082,05 Eur. V upovedomení o začatí exekúcie vyzval súdny exekútor povinného, aby v uspokojil trovy exekučného konania. V nadväznosti na tieto skutočnosti uviedol právny zástupca povinného sled udalostí. Dňa 05.02. 2015 vyplatil povinný všetky dlžné sumy, ktoré mal voči oprávnenému, čo preukazuje na základe potvrdenia z banky a to zo dňa 05.02. 2015, kedy uhradil sumu vo výške 2.056,54. Po úhrade mu pracovníčka Sociálnej poisťovne oznámila, že nemá žiadne iné podlžnosti voči oprávnenému. I napriek uvedenému sa opätovne povinný dňa 04.03. 2015 telefonicky skontaktoval, pričom mu bolo potvrdené, že oprávnený voči povinnému neeviduje žiadne neuhradené platby. O exekúcii sa povinný dozvedel, až dňa 11.03. 2015, kedy mu bol súdnym exekútorom zablokovaný účet. Povinný ma za to, že oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neoznámil súdnemu exekútorovi, že pohľadávka bola v celkovej výške uhradená dňa 05.02. 2015, teda len pár dní po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Na poverení bola uvedená zlá suma a súdny exekútor žiadal o vykonanie opravy i napriek tomu, že v tom čase už bola predmetná pohľadávka uhradená priamo oprávnenému. Oprávnený však o tejto skutočnosti neinformoval súdneho exekútora. Súdny exekútor si aj napriek tomu vymáha odmenu a hotové výdavky, ktoré považuje povinný za vynaložené neúčelne, nakoľko súdny exekútor vykonával exekúcie v čase, keď pohľadávka zanikla splnením. Právny zástupca povinného poukázal na ustanovenie § 36 ods. 11 Exekučného poriadku a uviedol, že ak by si oprávnený splnil zákonnú povinnosť oznámiť súdnemu exekútorovi, že povinný plnil dňa 05.02. 2015 priamo oprávnenému, aj napriek tomu, že nemal tušenie o exekúcii, o ktorej sa dozvedel prvý krát dňa 11.03. 2015, dňom zablokovania účtu. Má za to, že bola porušená zákonná povinnosť oprávneného, nakoľko tento neoznámil úhradu istiny súdnemu exekútorovi a teda ani trovy súdneho exekútora neboli vynaložené účelne a tieto by mal v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku zaplatiť oprávnený.

Súd vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca povinného uvádzal rôzne dátumy, kedy by malo dôjsť zo strany povinného k úhrade vymáhanej pohľadávky, výzvou zo dňa 31.03. 2015, vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby súdu ozrejmili, kedy podľa ich tvrdení došlo k úhrade vymáhanej pohľadávky a predložili súdu relevantný dôkaz o tom, že sa tak stalo dňa 05.02. 2015.

Súdu bolo dňa 31.03. 2015, doručená fotokópia potvrdenia o vklade v hotovosti zo dňa 05.02. 2015.

K podaniu povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že pohľadávka oprávneného je nesporná, rovnako ako jej dôvod, výška, ktoré povinný nenamieta a ani nenamietal. Povinný vzniesol námietku, len s odôvodnením, že po vzniku exekučného titulu nastala okolnosť, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku a to tým, že nedoplatok voči oprávnenému bol uhradený. Všetky ostatné dôvody nemajú oporu v zákone a sú irelevantné, pretože návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol doručený súdnej exekútorke dňa 21.01. 2015. Povinný predmetnú pohľadávku uhradil dňa 04.03. 2015 bezhotovostne na účet Sociálnej poisťovne. Po prijatí platby na účet Sociálnej poisťovne bol zabezpečený postup jej zúčtovania spárovaním predmetnej sumy podľa variabilného a špecifického symbolu, čo trvá v podmienkach Sociálnej poisťovne cca 48 hodín. Najbližší pracovný deň, teda dňom 09.03. 2015 bola prijatá a zaúčtovaná platba oznámená konajúcej exekútorke. Oprávnený v súvislosti s povinnosťou uhradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke poukazuje na to, že oprávnený si uplatnil svoj nárok cestou exekúcie opodstatnene, tento stav nijako nezavinil. Do úvahy neprichádza, ani procesné zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie, nakoľko k zastaveniu exekúcie dôjde po oznámení rozhodujúcich skutočností, tak zo strany povinného, potvrdenia oprávneného a podnetu súdneho exekútora. V zmysle uvedených skutočností, navrhuje oprávnený, aby bol návrh povinného na odklad exekúcie a námietky zamietnuté.

Oprávnený predložil súdu saldo konto zo dňa 08.07. 2015 a fotokópiu e-mailu zo dňa 09.03. 2015, ktorým oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi úhradu vymáhanej pohľadávky.

Povinný sa vo svojom podaní domáhal, aby súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia exekúciu odložil do doby kým právoplatne nerozhodne o zastavení exekúcie.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých predpisov (ďalej len ""), aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená ().

Keďže súd o zastavení exekúcie rozhodol týmto uznesením, je jej odklad do doby zastavenia v tomto štádiu bezpredmetné, a preto súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 50 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku, o námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie.

Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je Rozhodnutie číslo konania 700-2112949814-GC04/14 zo dňa 10.12. 2014, vydaný mestom Sociálnou poisťovňou, pobočka Banská Bystrica, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť 908,08 Eur. Predmetné rozhodnutie podľa vyznačenej doložky, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08. 01. 2015.

Podľa § 36 ods. 2 prevej vety Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Nakoľko povinný v lehote stanovenej v rozhodnutí dobrovoľne v plnom rozsahu nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podal dňa 21. 01. 2015 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, kedy bolo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté exekučné konanie.

Pokiaľ povinný poukazuje na skutočnosť, že k úhrade vymáhanej pohľadávky došlo bezhotovostne dňa 05.02. 2015, tak súd poukazuje na exekučný titul v zmysle ktorého bol povinný, povinný uhradiť vymáhanú pohľadávku na číslo účtu oprávneného pobočky Banská Bystrica D. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, špecifický symbol 2112949814, konštantný symbol 3114. Z potvrdenia o vklade v hotovosti preloženého právnym zástupcom povinného, je zrejmé, že konateľ spoločnosti vložil vymáhanú pohľadávku na účet číslo D. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, variabilný symbol 13842014 dňa 09.02. 2015 sumu vo výške 2.056,54 Eur.

Súd má teda za to, že k úhrade vymáhanej pohľadávky zo strany povinného priamo na účet oprávneného nedošlo dňa 05.02. 2015, nakoľko číslo účtu uvedené v potvrdení o v klade v hotovosti na ktorý účet bola uhradená suma vo výške 2.056,54 Eur (súdu nie je zrejmé prečo suma v takej výške a taktiež za aké služby resp. z akého dôvodu bola na daný účet vložená), sa nezhoduje s číslom účtu oprávneného uvedeného v exekučnom titule. Nakoniec je z potvrdenia o vklade v hotovosti zo dňa 09.02. 2015 zrejmé, že uvedená suma bola zaplatená na účet pod s názvom: Zuzana Borárosová, teda na účet súdnej exekútorky.

Súd má najmä z e-mailovej komunikácie oprávneného so súdnym exekútorom a taktiež z predloženého saldo konta oprávneným, preukázané že k úhrade vymáhanej pohľadávky vo výške 908,05 Eur došlo povinným dňa 04.03. 2015, t. j. až po dôvodnom začatí exekučného konania.

Súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní bola uhradená až po dôvodnom začatí exekučného konania. Exekučné konanie bolo začaté dňom 21. 01. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže námietky proti exekúcii sú konaním (sporom) o tom, či exekúcia začala oprávnene, súd konštatuje, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dôvodne, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Preto súd námietky povinného považoval za nedôvodné.

Na základe uvedeného súd námietky povinného proti exekúcii zamietol.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

Súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, na základe podnetu súdneho exekútora alebo na návrh účastníka konania, pričom aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Z uvedeného potom vyplýva, že konanie o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku je rozhodovaním vo veci samej. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (§ 57 ods. 1 a § 46 ods. 3 Exekučného poriadku) (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 13. 10. 2009).

Keďže v predmetnom konaní má súd preukázané, že právo priznané exekučným titulom, t. j. povinnosť uložená povinnému v exekučnom titule vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní bola zo strany povinného už uhradená, a to splnením od povinného po dôvodnom začatí exekúcie, na základe uvedeného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku rozhodol o zastavení exekúcie v príslušnej časti.

Súd dodáva, že keďže bol súdny exekútor poverením na vykonanie exekúcie v danej veci poverený na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 908,05 eura, ako aj trov exekúcie, s prihliadnutím na dôvodnosť a oprávnenosť začatia exekučného konania, súd exekúciu zastavil len čiastočne s tým, že táto bude naďalej pokračovať v časti vymoženia trov exekúcie. V zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku trovy exekúcie súdneho exekútora totiž uhrádza povinný, preto neexistuje dôvod prenášať povinnosť na úhradu trov exekúcie z povinného na oprávneného. Súd má za to, že sa nejedná o trovy exekúcie, ktoré súdny exekútor vynaložil neúčelne, nakoľko bolo exekučné konanie začaté dôvodne.

Podľa § 36 ods. 11 Exekučného poriadku, ak prijme peňažné prostriedky od povinného priamo oprávnený a nejde o plnenie na základe exekučného príkazu, je povinný exekútorovi bezodkladne oznámiť výšku prijatých peňažných prostriedkov a čas, keď mu povinný plnil. Ak oprávnený poruší povinnosť podľa predchádzajúcej vety, znáša trovy, ktoré exekútorovi vznikli v čase od prijatia plnenia oprávneným až do splnenia jeho oznamovacej povinnosti.

Súd sa taktiež nestotožňuje s tvrdením povinného, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 36 ods. 11, nakoľko bola pohľadávka povinným uhradená dňa 04.03. 2015, pohľadávka bola následne oprávneným spárovaná, čo v podmienkach Sociálnej poisťovne trvá cca dva pracovné dní. Súd

poukazuje, že na nasledujúce dni, teda na deň - 07.03. 2015 pripadala sobota a na deň 08.03. 2015 pripadala nedeľa, čiže oprávnený ani nemohol v tieto dní informovať súdneho exekútora o úhrade pohľadávky povinným, avšak oprávnený tak urobil ihneď v najbližší pracovný deň, teda v pondelok dňa 09.03. 2015, čo má súd preukázané z e-mailovej komunikácie oprávneného a súdneho exekútora.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že exekúciu v časti vymáhania istiny vo výške 908,05 eura zastavil.

Povinný podal, taktiež námietky proti predbežným trovám exekúcie.

Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45).

Z upovedomenia o začatí exekúcie má súd preukázané, že súdny exekútor postupoval pri vyčíslení odmeny súdneho exekútora správne, keď si vyčíslil odmenu vo výške 91,00 Eur.

Súdny exekútor by si mal však vyčísliť v upovedomení o začatí exekúcie náhradu za stratu času a iba tie svoje hotové výdavky, ktoré mu vznikli do momentu vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Znamená to, že predpokladané hotové výdavky a predpokladanú náhradu za stratu času si súdny exekútor vyčísliť nemôže.

Súd má z predlženého exekútorského spisu a upovedomenia o začatí exekúcie preukázané, že nevznikli súdnemu exekútorovi skutočné hotové výdavky v sume 54,00 Eur, nakoľko má z obsahu exekútorského spisu preukázané, že ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie vznikli súdnemu exekútorovi hotové výdavky spočívajúce v poštovnom za doručenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, za doručenie žiadosti o opravu poverenia na vykonanie exekúcie a za doručenie príkazu na začatie exekúcie.

Z predloženého exekútorského spisu a upovedomenia o začatí exekúcie má súd preukázané, že súdny exekútor pri vyčíslení hotových výdavkov v rámci predbežných trov exekúcie nepostupoval správne, keď si vyčíslil všetky predpokladané hotové výdavky, ktoré mu v súvislosti s exekučnou činnosťou môžu vzniknúť a to až do štádia ukončenia exekúcie, pričom v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku si náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času mal vyčísliť len v rozsahu ich skutočnej výšky ku dňu vyhotovenia upovedomenia o začatí exekúcie.

Na základe uvedených skutočností súd považoval námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie za dôvodné a preto námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach ( prvá veta ).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca ( ).

Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona ( ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( ).

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.