Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_13C-51-2015.pdf
PDF · 96.44 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/51/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, JUDr. Katarína Šťastná, samosudkyňa, v právnej veci navrhovateľa: RYCHLOMAT s.r.o., IČO: 47 083 972, Námestie sv. Egídia 64, Poprad proti odporkyni : M. P., A.. XX.XX.XXXX, U.. M. XX, X. A. Q. o zaplatenie 50,- € s prísl. takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 30,-€ spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 40,-€ od 05.10.2013 do 16.12.2014 a úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 30,-€ od 17.12.2014 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 09.12.2014 návrh, ktorým žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 109,-€ spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 50,-€ od 05.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 04.09.2013 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá pôžička v sume 50,-€. Podľa predmetnej zmluvy o pôžičke sa odporca zaviazal požičanú sumu 50,- € vrátane poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky vo výške 10,-€ a dohodnutého úroku vo výške 9,-€ vrátiť v lehote do 30 dní, a to do 04.10.2013. Okrem poplatku za spracovanie úveru vo výške 10,-€ nebola odporcom uhradená navrhovateľovi žiadna čiastka. Vzhľadom k tomu, že odporca do dňa vypracovania žalobného návrhu neuhradil zvyšok svojho dlhu vo výške 59,-€ (istina 50,- € a dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 9,-€ ) podľa zmluvy o pôžičke, a to napriek výzve navrhovateľa, je navrhovateľ nútený domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Podľa čl. V Zmluvy o pôžičke sa odporca zároveň zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 2,-€ za každý deň omeškania s vráteným pôžičky. Z takto dohodnutej zmluvnej pokuty si navrhovateľ uplatňuje od odporcu zaplatenie sumy 50,- €. Zároveň si z poskytnutej istiny uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5% p.a..
Odporkyňa sa k návrhu nijako písomne nevyjadrila.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.04.2015, deň 11.06.2015 a 11.08.2015. Navrhovateľ sa zúčastnil len prvého pojednávania, ďalších sa nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Odporkyňa sa nezúčastnila posledného pojednávania, svoju neúčasť neospravedlnila napriek tomu, že termín pojednávania vzala na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní. Procesné poučenia v zmysle § 114 ods. 2 a § 120 ods. 4 O.s.p. boli navrhovateľovi doručené dňa 5.3.2015 a odporkyni dňa 12.2.2015. Okrem predložených listinných dôkazov žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovanie zo strany účastníkov neboli doručené. Na základe všetkých uvedených skutočností súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a obsahom listinných dôkazov, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :
Navrhovateľ trval na podanom návrhu a uviedol, že žalovaná suma 109,-€ pozostáva z istiny 59,- € a zostatku pokút uvedených v tabuľke poplatkov v zmluve ako aj zmluvnej pokuty. Odporkyňa nekomunikovala s navrhovateľom, preto u nej vykonal viacero návštev, taktiež od splatnosti pôžičky uplynul dosť dlhý čas, na základe čoho náklady na výzvy a návštevy boli vyššie. Poukázal, že poskytuje 15 a 30 dňové pôžičky, pričom odporkyni konkrétne bola poskytnutá pôžička 50,-€ a tých 18% predstavuje 9,-€ požičanej sumy, ktorú sa odporkyňa zaviazala zaplatiť, pričom to je vlastne odplata za poskytnutú pôžičku, ktorá zohľadňuje náklady.
Odporkyňa bola ochotná dlžnú sumu uhradiť a poukázala, že do omeškania sa dostala z dôvodu, že zamestnávateľ jej neposkytuje pravidelne mzdu, mešká s výplatami a nemala tak na zaplatenie splátky. Uviedla, že navrhovateľovi už zaplatila 50,-€, keď ju zastavili cestou do práce, ale doklad o tom nemá, peniaze odovzdala k rukám. Potvrdila, že uzatvorila zmluvu o pôžičke a požičala si sumu 50,-€, pričom pri uzavieraní jej povedali, že nejaké poplatky si sťahujú, takže reálne dostala k rukám 30,-€. Doposiaľ navrhovateľovi vrátila sumu 50,-€. Navrhovateľ namietal, že odporkyňa mu vrátila sumu 50,-€ a uviedol, že po odpočítaní poplatku bola odporkyni reálne daná k rukám suma 40,-€. Dňa 04.09.2013 navrhovateľ uzavrel s odporkyňou Zmluvu o pôžičke, podľa ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníkovi sumu 50,- € ako návratnú úročnú pôžičku a to tým spôsobom, že pri poskytovaní pôžičky navrhovateľ (veriteľ) odpočíta odporcovi (dlžníkovi) od poskytnutej sumy pri 30 dňovej pôžičke 20% , pri 15 dňovej pôžičke 15% - prvú splátku. Zvyšnú dlžnú sumu t.j. pri 30 dňovej 18% , pri 15 dňovej 10% vráti odporkyňa ako dlžník veriteľovi v dohodnutej lehote.
Podľa článku I ods. 3 uvedenej Zmluvy o pôžičke požičaná suma sa mala dlžníkovi vyplatiť v hotovosti.
Podľa článku I ods. 5 Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že odporkyňa ako dlžník vráti požičanú sumu 50,- €, vrátane poplatkov podľa čl. I ods. 2, čo činí 19,-€ mínus 10,-€ ( prvá splátka ), spolu 59,-€ naraz do 30-tich dní, t. j. do 04.10.2013.
Podľa článku II. bod 2 Zmluvy o pôžičke sa odporkyňa ako dlžník zaviazala v prípade nedodržania lehoty vrátenia pôžičky uhradiť úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a zmluvnú pokutu 15,-€ najneskôr do 5 dní od splatnosti pôžičky.
Podľa článku II. bod 3 Zmluvy o pôžičke sa odporkyňa ako dlžník zaviazala uhradiť aj iné náklady, ktoré vznikli veriteľovi z dôvodu, že dlh nebol uhradený v celosti v dohodnutej dobe.
Podľa článku II ods. 4 Zmluvy o pôžičke mala odporkyňa ako dlžník uhradiť okrem dlžnej sumy a sumy dohodnutého úroku, za spísanie zmluvy a iné administratívne služby vo výške vo výške 19,-€ mínus 10,- € ( prvá splátka ) a v prípade jej vymáhania advokátske trovy, trovy súdneho a exekučného konania .
Zmluva obsahuje aj Tabuľku poplatkov spojených s nesplácaním pôžičky, podľa ktorej poplatok za prvú písomnú upomienku poštou alebo osobne po dátume splátky je vo výške 10,-€. Poplatok za druhú upomienku doručenú poštou alebo osobne po uplynutí 5 dní od termínu splátky je 20,-€. Celkové náklady spojené s nesplácaním pôžičky zdokumentované protokolom - telefonovanie, sms, email, pošta vo výške 30,-€. Poplatok za poslednú písomnú výzvu na zaplatenie je 30,-€. Poplatok za osobný kontakt s dlžníkom, cesta na stretnutie s dlžníkom je 50,-€. Pokuta za nesplatenie pôžičky v dohodnutej lehote, každý deň vo výške 2,-€. Osobitne boli písomne formulované Všeobecné obchodné podmienky veriteľa a Potvrdenie o výške príjmov odporkyne, vrátane výšky jej výdavkov a adresy zamestnávateľa.
Podľa výdavkového pokladničného dokladu navrhovateľ vyplatil odporkyni dňa 04.09.2013 sumu 40,- € titulom pôžičky čz. 3046.
Podľa príjmového dokladu navrhovateľ prijal od odporkyne dňa 16.12.2014 sumu 10,-€. Po doručení tohto príjmového dokladu navrhovateľovi na vyjadrenie tento uviedol, že netrvá na zaplatení pôvodne
žalovanej sumy 50,-€ , ale žiada ju zníženú o 10,-€ a zároveň navrhol, aby bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť mu sumu 99,-€ s 5% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 40,-€ od 05.10.2013 do 16.12.2014 , s 5% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 30,-€ od 17.12.214 do zaplatenia , ako aj nahradiť trovy konania.
Listom zo dňa 09.10.2013 navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie sumy 59,-€ . Navrhovateľ nepreukázal, či a kedy bola uvedená upomienka odporkyni doručená.
Podľa Protokolu z osobnej návštevy vykonala osoba poverená navrhovateľom osobnú návštevu u odporkyne dňa 23.11.2013 vo veci vrátenia dlžnej sumy vrátane zmluvných pokút zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 04.09.2013, pričom suma na vrátenie ku dňu 13.11.2013 predstavovala výšku 234,-€.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o pôžičke, t.j. ku dňu 04.09.2013 ( ďalej len " Občianskeho zákonníka " ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 04.09.2013, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 04.09.2013, spotrebiteľským úverom nie sú : f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 04.09.2013, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
Podľa § 2 písm. a/ až g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 04.09.2013, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 04.09.2013, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 9 ods. 2 písm. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 04.09.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a v znení platnom a účinnom k 04.09.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne. Súd mal preukázané, že dňa 04.09.2013 účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal navrhovateľ požičať odporkyni sumu 50,-€ a odporkyňa sa zaviazala vrátiť požičanú sumu spolu s odplatou vo výške 59,-€ do 04.10.2013. Výdavkovým dokladom mal súd preukázané, že reálne bola odporkyni daná k rukám suma 40,-€ , z ktorej odporkyňa doposiaľ zaplatila navrhovateľovi časť vo výške 10,-€ dňa 16.12.2014.
Uzavretie zmluvy o pôžičke ako aj vyplatenie pôžičky nebolo sporné. Vychádzajúc z obsahu zmluvy je potrebné túto zmluvu o pôžičke po právnej stránke posúdiť v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na predmet podnikania, ktorý má navrhovateľ zapísaný v Obchodnom registri Slovenskej republiky a vzhľadom na skutočnosť, že pôžička bola splatná v lehote nepresahujúcej tri mesiace, má navrhovateľ postavenie "iného veriteľa" v zmysle § 2 písm. c) v spojení s § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. Bolo nepochybné, že odporkyňa pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a preto má v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Pri takomto právnom posúdení postavenia oboch účastníkov konania je v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zrejmé, že na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, § 12, § 14, § 16, § 17, § 19, § 23 a § 25, teda vrátane náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z.z..
Zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi konania je aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 53 ods. 1 a násl.
Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, súd z úradnej povinnosti podrobil uzavretú zmluvu o pôžičke kontrole z hľadiska dodržania zákonných náležitostí a zistil, že zmluva o pôžičke neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o druhu spotrebiteľského úveru. Zároveň v zmluve absentuje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) vzťahujúce sa na úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Z obsahu zmluvy vôbec nevyplýva výška úroku, hoci v zmluve sa uvádza, že sa jedná o "úročnú pôžičku". Ustanovenia zmluvy o pôžičke uvedené v článku I bod 2 a 5 zmluvy sú absolútne nezrozumiteľné, neurčité a z ich obsahu nie je možné vyvodiť presnú výšku úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a iné podmienky obsiahnuté v písm. i) viažúce sa na úrokovú sadzbu. Uvedenú skutočnosť považuje súd vo vzťahu k spotrebiteľovi za zavádzajúcu a klamlivú.
V zmluve o pôžičke tiež úplne absentuje údaj o ročnej percentuálne miere nákladov (RPMN) v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., hoci práve tento údaj je jedným zo základných údajov, ktoré majú slúžiť spotrebiteľovi pri rozhodovaní sa o akceptácii návrhu zmluvy, pretože RPMN vyjadruje celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, čo umožňuje spotrebiteľovi veľmi jednoducho zhodnotiť výhodnosť alebo nevýhodnosť úveru v porovnaní s inými úvermi ponúkanými na trhu úverov.
Súdom zistené nedostatky zmluvy považuje zákonodarca z hľadiska ochrany práv spotrebiteľov za tak závažné, že s ich nedodržaním spojil v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Pretože zmluva o pôžičke uzavretá dňa 04.09.2013 medzi navrhovateľom a odporkyňou neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. a), i), j) zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. súd dospel k záveru, že pôžička, majúca charakter spotrebiteľského úveru, je bezúročná a bez poplatkov.
Súd navrhovateľovi nepriznal ani ním uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 50,-€ , nakoľko ustanovenie zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty nepovažuje v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, pretože zmluva je štandardná a odporkyňa tak nemohla ovplyvniť jej obsah. Z tohto dôvodu je táto zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľná, a tým v konečnom dôsledku neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) .
Z obsahu vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyni bola zo strany navrhovateľa reálne poskytnutá suma 40,- € a odporkyňa preukázala splatenie sumy 10,-€ dňa 16.12.2014. Na základe uvedeného súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 30,-€ a čo do prevyšujúcej časti uplatnenej istiny žalobný návrh zamietol.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ si v konaní uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne za obdobie od 05.10.2013, teda odo dňa nasledujúceho po dni, do kedy mala odporkyňa vrátiť navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky. Keďže uvedený úrok nepresahuje zákonom stanovený maximálny úrok z omeškania, ktorého sa navrhovateľ mohol voči odporkyni domáhať, súd priznal navrhovateľovi uvedený úrok zo súdom priznanej istiny 40,-€ od 05.10.2013 do 16.12.2014 t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky do dňa čiastočnej úhrady vo výške 10,-€ a následne zo sumy 30,-€ odo dňa nasledujúceho po čiastočnej úhrade, t.j. od 17.12.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti, teda aj v časti úroku uplatneného z tej časti istiny, ktorá navrhovateľovi nebola súdom priznaná, žalobný návrh taktiež zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania a o tejto náhrade súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Navrhovateľ mal v konaní úspech len čiastočný. Navrhovateľovi bola priznaná suma 30,-€, ktorá predstavuje 28 % zo žalovanej sumy 109,-€. Neúspech mal navrhovateľ čo do zaplatenia sumy 79,-€ ( 109 - 30 = 79 ), ktorá predstavuje 72 % zo žalovanej sumy 109,-€. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa v konaní súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Košice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.