Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_10Cb-13-2013.pdf
PDF · 140.44 KB
No categories available
10Cb/13/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci navrhovateľa Prvá stavebná sporiteľňa a.s., Bajkalská 30, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Silviou Sovovou - advokátkou, Diamantová 10, Košice proti odporcom 1/ I. F., T.. XX.X.XXXX, H. S. XX, G. Š., X/ I. K., T.. XX.XX.XXXX, H. N. XXX, X/ I. K., T.. XX.X.XXXX, H. N. XXX, X/ M. F., T.. XX.X.XXXX, H. S. XX, G. Š., X/ N. F., T.. XX.X.XXXX, H. B. XX, C., C. F. N.. F.Y. D. - Z., R. XX, C. Z. X/ R. F., T.. XX.X.XXXX, H. S. XX, G. Š., F. Ú. D. účastníka Združenie Brániť sa oplatí BSO, Potočná 37, Prešov zastúpeného Š. S., H. C. XX, C. o zaplatenie 10.274,81 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporcovia v 1,2,3, a v 4. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.734,39 Eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 20.4.2012 do zaplatenia všetko v 130,- Eur mesačných splátkach počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, vždy do 25 dňa toho- ktorého mesiaca s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, pričom plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Súd konanie čo do sumy 362,- Eur z a s t a v u j e .
Vo vzťahu k odporcom v 3,4. rade súd návrh z a m i e t a .
O trovách účastníkov konania a vedľajšieho účastníka súd rozhodne samostatným uznesením v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 14.9.2012 na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal, aby súd odporcov 1.2.3.4.5.6 rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.274,81 Eur s 13,29% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.838,95 Eur od 1. 9.2012 do zaplatenia a trovy konania. Dňa 2.7.2013 upresnil svoj návrh tak, že žiadal, aby súd odporcov 1.2.3.4.5.6 rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.274,81 Eur s 8,29 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.838,95 Eur od 1.9.2012 do zaplatenia a s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.838,95 Eur od 1. 9.2012 do zaplatenia ako aj trovy konania. Návrh odôvodňoval tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení číslo XXXXXXX X XX bola s odporcami 1.2.3.4.5.6 rade uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 9.1.2009, v súlade s ktorou navrhovateľ poskytol odporcom 1.2.3.4. rade mimoriadny medziúver vo výške 9.958,18 Eur. Odporcovia 1.2.3.4. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 8,29 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 72,79 Eur a do pridelenia cieľovej sumy sa odporcovia 1.2.3.4. rade zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 31,87 Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporcovia 1.2.3.4. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 104.66 Eur. Odporcovia 5. a 6. rade prevzali ručením na seba povinnosť uspokojiť
pohľadávku, ak ju neuspokoja odporcovia 1.2.3.4. rade. Nakoľko si odporcovia 1.2.3.4. rade nesplnili zmluvné povinnosti, boli navrhovateľom upomínaní a upozorňovaní na riadne a včasné uhrádzanie splátok. Odporcovia 1.2.3.4. rade však na základe upomienok v poskytnutej lehote dlžné splátky nedoplatili. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti odporcami 1.2.3.4. rade omeškaním v splácaní, navrhovateľ listom zo dňa 13.4.2012 odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval odporcov na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7 dňovej lehote. Pretože odporcovia 1.2.3.4. rade finančné prostriedky v poskytnutej lehote nevrátili a odporcovia 5.6. rade si povinnosti vyplývajúcu z ručenia nesplnili, obrátil sa navrhovateľ so svojim nárokom na súd. Uviedol, že zostatok pohľadávky ku dňu 31.8.2012 predstavuje 10.274,81 Eur a okrem toho žiadal, aby súd zaviazal odporcov najskôr zaplatiť úrok z omeškania vo výške 13,29 % ročne zo sumy 9.838,95 Eur od 1.9.2012 do zaplatenia, neskôr vo výške 8,29 % ročne zo sumy 9.838,95 Eur od 1.9.2012 do zaplatenia a tiež úrok vo výške 5% ročne zo sumy 9.838,95 Eur od 1.9.2012 do zaplatenia. Neskôr upravil petit návrhu a žiadal, aby odporcom 1.2.3.4.5.6 rade bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.838,95 Eur s 8,29% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.838,95 Eur od 6.10.2012 do zaplatenia a s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.838,95 Eur od 6.10.2012 do zaplatenia a trovy konania.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. 8 Rob 23/2012 zo dňa 12.10.2012, ktorým uložil povinnosť odporcom 1. - 6. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.274,81 Eur s 13,29% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.838,95 Eur od 1. 9.2012 do zaplatenia a trovy konania. Proti platobnému rozkazu podal odporca v 5. rade odpor s odôvodnením v ktorom uviedol, že namieta premlčanie ako aj neprijateľnosť zmluvných podmienok. Keďže sa navrhovateľ rozhodol zrušiť zmluvu tým, že od nej odstúpil niet dôvodu na plnenie zo zmluvy ale má nastúpiť režim podľa § 457 Občianskeho zákonníka.
Vedľajší účastník v písomnom oznámení zo dňa 26.10.2012 vstúpil do konania a zároveň podal odpor proti platobnému rozkazu. Z opatrnosti podal aj námietku premlčania. Dôvodom podania odporu proti platobnému rozkazu je zrušenie zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy a preto neprichádza v úvahu plnenie zo zmluvy ani ručiteľské zabezpečenie. Ak právo nie je premlčané, navrhol návrh zamietnuť proti ručiteľom v celom rozsahu a proti priamym dlžníkom nad nesplatenú výšku istiny. Uviedol, že v konaní vystupuje na strane odporcov v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., pričom súhlas účastníka na strane ktorého vystupuje sa nevyžaduje. Okrem toho odporca v 5.rade súhlasil s jeho vstupom do konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, vedľajšieho účastníka, svedkyne S. Y., oboznámením sa s obsahom Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a spotrebnom úvere zo dňa 16.12.2008, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby v znení január 2009, odstúpením od zmluvy zo dňa 13.4.2012, doručenkami zo dňa 18.4.2012, doručenkou zo dňa 19.4.2012, výpisom z obchodného registra na navrhovateľa a zistil nasledovné:
Dňa 9.1.2009 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporkyňou v 1. ako dlžníčkou, odporcami 2.3.4. rade ako spoludlžníkmi ako aj odporcami v 5. a 6. rade ako ručiteľmi Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. V súlade s touto zmluvou navrhovateľ poskytol odporkyni v 1.rade mimoriadny medziúver vo výške 10.000,- Eur (300.000,- Sk).
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že podniká v oblasti stavebného sporenia od roku 1992 a uzatvára zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o poskytovaní stavebných úverov a medziúverov striktne podľa zákona č. 310/1992 Zb. a podľa Všeobecných zmluvných podmienok, ktorým predchádza schválenie Ministerstvom financií. Je to z toho dôvodu, že stavebné sporenie musí byť v súlade s osobitným zákonom a záujem na spôsobe fungovania má aj štát, pretože stavebný sporitelia dostávajú štátne prémie zo štátneho rozpočtu. Z uvedeného dôvodu všeobecné podmienky podliehajú schváleniu štátnemu dohľadu v tom to prípade ministerstvu financií. Stavebný úver môže poskytnúť len stavebnému sporiteľovi a podstatou stavebného sporenia je, že sporiteľ si má dlhšiu dobu sporiť až dosiahne tzv. cieľovú sumu. To nastáva približne potom, čo nasporí cca 40 % z celkovej cieľovej sumy. Ovplyvňuje si tarifu, koľko chce sporiť a akú chce cieľovú sumu. Táto vec je vo veľkej miere v rukách sporiteľa. Nárok na stavebný úver mu však vznikne až potom, ako nasporí približne 40% cieľovej sumy čiže zo sumy, ktorú si sám určí. Rozdiel oproti hypotekárnemu úveru je v tom, že momentom, kedy si nasporí stavebný sporiteľ potrebnú sumu mu automatický vzniká nárok na poskytnutie úveru zostatku sumy, ktorú ešte nenasporil. Sporiteľ má právo rozhodnúť sa, či požiada o úver alebo si nasporené peniaze,
vrátane štátnej prémie, môže vybrať. Nevýhodou klasického stavebného úveru bolo, že bol do určitej miery nepružný, pretože na poskytnutie úveru bolo potrebné čakať do pridelenia cieľovej sumy. Táto nevýhoda bola korigovaná novelou zákona poskytnutie tzv. medziúveru. Je to poskytnutie cieľovej sumy ešte v čase, kedy na to sporiteľ nemá nárok, pretože nenasporil ešte potrebnú časť cieľovej sumy. Stavebný sporiteľ v takomto prípade nastupuje do dvojakého režimu, kde sa z poskytnutého úveru má splatiť len úroky, pričom ide o odmenu za poskytnutie tohto úveru v čase, kedy ešte nemá naň nárok, z pohľadu stavebného sporenia si ešte tento úver nezaslúžil, ale zároveň klient pokračuje na účte stavebného sporenia v sporení, pričom z tejto nasporenej sumy je mu poskytnutá aj štátna prémia. Klient má zriadené 2 účty, jeden kde platí úroky z medziúveru a na druhom účte si sporí, kde mu narastá istina, štátna prémia a úroky. Tento stav trvá až do momentu, kedy si nasporí potrebnú sumu, teda do 40% cieľovej sumy. V tomto momente sa nasporená suma zúčtuje s medziúverom, klient pokračuje už len splácaním medziúveru a spláca sa už len jedna splátka, ktorá je nižšia. Medziúver je z finančného hľadiska menej výhodný, pretože platí úroky z poskytnutej sumy, avšak tento systém je klientovi stále vysvetlený a klient si musí zvážiť výhody či nevýhody tohto sporenia. Najčastejšie čerpanie medziúveru je práve pár mesiacov niekedy rok predtým, ako klienti vedia, že sa blíži moment, že si nasporia 40%. Výška úrokovej miery sa mení v priebehu roka podľa toho, aké sú úroky na finančnom trhu. Tieto úroky sú približne rovnaké ako sú poskytované v bankách v konkrétnom čase, nie sú podstatne vyššie. Stavebné sporenie je výhodnejšie ako hypotekárne úvery, keďže sporiteľovi sa poskytuje aj raz do roka štátna prémia. Účelovosť použitia na medziúver musí klient zdokladovať. V súlade so z. č. 310/1992 a v súlade s uzatvorenou zmluvou PSS odstúpila od zmluvy žalovaných od 13.4.2012. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a tak ako premlčanie riadi sa ustanoveniami obchodného zákonníka. Teda zmluva sa zrušuje až momentom odstúpenia od zmluvy a nie od počiatku. Predložil súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 6MCdo4/2012, kde súd už rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, aj keď je iný skutkový stav ako v tomto prípade. Z tohto rozhodnutia vyplynulo, že záväzkové vzťahy vyplácajúce z ručenia včítane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom a posudzovania otázok premlčania sa používajú ustanovenia obchodného zákonníka. Poukázal na novelu Občianskeho zákonníka, ktorá nastala zákonom č. 102/2014 Z.z. účinným od 13.6.2014, ktorým sa Občiansky zákonník dopĺňa o ustanovenie, z ktorého vyplýva, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, takže zákon pripúšťa, že sa používali aj normy obchodného práva. Čo sa týka prechodných a záverečných ustanovení je nutné poukázať na to, že do účinnosti tohto zákona je potrebné používať právne normy, ktoré boli v čase vzniku nároku, v zásade platí všeobecný zákaz retroaktivity. Predložil súdu výpis z účtu odstúpeného medziúveru a poukázala na to, že ku dňu 13.4.2012 došlo zo strany odporcov k čiastočnému vyrovnaniu medziúveru v sume 684,84 Eur. Uvedená suma teda bola na účte odporcov stavebného sporenia a bola zúčtovaná v momente odstúpenia od zmluvy s účtom o stavebnom medziúvere. Táto čiastka nasvedčuje tomu, že žalovaní nasporili naozaj veľmi malú sumu 684,84 Eur. Neskôr uviedol, že odo dňa 17.12.2014 bola odporcami uhradená suma 465,- Eur, ktorá pokryla úroky a úroky z omeškania za obdobie od 6.10.2012 do 12.2.2013. Čo do sumy 362 Eur žiadal konanie zastaviť. Požadoval splácať úver v splátkach po 300,- Eur mesačne. Na pojednávaní dňa 10.8.2015 žiadal, aby súd odporcom uložil povinnosť uhradiť sumu 9.838,95 Eur s úrokom z omeškania 8,29% ročne z tejto sumu od 3.3.2013 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy opäť od 3.3.2013 do zaplatenia s tým, že čo s a týka úhrady vo výšky 625 Eur a úroku z omeškania od 6.10.2012 do 2.3.2013 v tejto časti bude návrh zamietnutý, pretože z procesných dôvodov neberie návrh v tejto časti späť a žiada, aby mu bola priznaná náhrada trov konania a náhrada trov právneho zastúpenia, ktorých výšku vyčísli dodatočne.
Odporkyňa v 1. rade I. F., uznala nárok navrhovateľa s tým, že je ochotná zaplatiť dlh v splátkach, avšak nevedela uviesť výšku sumy, ktorú navrhovateľovi dlží. Tvrdila, že ju pracovníčka navrhovateľa nenútila, aby úver zobrala. Ona požiadala o úver na opravu domu, keďže chceli aj s manželom novú strechu. Tiež požiadala svokrovcov, aby jej išli ručiť. Podmienky navrhovateľa boli výhodné. Úver jej bol poskytnutý vo výške 300.000,- Sk ( 9.958 Eur). Splácala ho, avšak asi pred rokom splácať pravidelne prestala. Platiť prestala, pre zlú finančnú situáciu. V čase keď úver brala, jej finančná situácia bola dobrá. Pomáhal jej syn, ktorý si privyrábal, ona bola zamestnaná a manžel poberal invalidný dôchodca. Prišla však o prácu a požiadala navrhovateľa o nižšie splátky. Jej manžel poberá t.č 280,- Eur mesačne invalidný dôchodok. Navrhovateľ jej nepovolil zníženie splátok, avšak ona teraz dostáva len sociálnu dávku 13,- Eur. Deti už má plnoleté ale nepracujú. Je ochotná splácať dlh po 50,- Eur od 8. júna 2013. Zmluvu o úvere si prečítala, pracovníčka, ktorá zmluvu spisovala jej podávala aj žiadosť o zníženie splátok úveru. Oboznámila sa s obsahom celej zmluvy. Podpis na tejto zmluve je jej podpisom. Pred 6 rokmi mala príjem
8.000,- Sk. Keď brali úver museli zdokladovať svoje príjmy, výšku dôchodku jej manžela. Nepamätá si, koľko ešte má po zaplatení splátok zaplatiť. Tvrdila opakovane, že pracovníčka navrhovateľa ich upozornila, aby si zmluvu prečítali, a potom až podpísali, ale si ju neprečítali a podpísali. Nevedela, že ju vedľajší účastník zastupuje.
Odporca vo 4. rade M. F. uviedol, že je pravdou, že požiadali s manželkou - odporkyňou v 1. rade o úver. Úver dostali, ale nevie presne v akej výške cca 9.700,- Eur. Opravovali dom za poskytnutý úver. Robili strechu domu aj vnútro domu. On v čase uzavretia zmluvy bol invalidným dôchodcom, ale keďže sa jednalo o starý dom, bola nutná oprava. Pracovníčka pri uzatváraní zmluvy im povedala, čo majú platiť aj aké sú podmienky zmluvy. Na zmluve je ich podpis. Tiež ich upozornila, že si majú prečítať zmluvu. Potom, ako si zmluvu prečítali, tak ju podpísali. Platili nepravidelne, pretože už mali veľmi nízky príjem. V období, kedy úver brali, mali iné príjmy, brali aj rodinné prídavky na deti a sociálnu dávku, ale manželka už vtedy nepracovala. Už vyše roka majú zmenu pomerov, pretože manželka poberá len 13,- Eur mesačne. On každý mesiac platí pozdĺžnosť 130,- Eur v Consumer finance holding, kde má 2 pôžičky a ešte má pôžičku v poštovej banke. Tieto pôžičky si zobral až potom, ako bola uzavretá zmluva o spotrebnom úvere. V tom čase keď úver brali, nemali žiadne pôžičky. Výška jeho invalidného dôchodku je 290,- Eur mesačne. Doklad o tom, že koľko navrhovateľovi uhradili má doma, môžeme ich predložiť dodatočne. Je ochotný dlh splácať po 50,- Eur od 8.6.2013. Uviedol, že uhrádzajú plyn 50,- Eur mesačne, elektrinu 50,- Eur a vodu platia štvrťročne. V dome bývajú so synom a nevestou, ktorí im prispievajú na domácnosť 100,- Eur mesačne.
Odporkyňa v 3. rade uviedla, že pracuje do októbra 2015 ako sociálna pracovníčka s netto príjmom 402,- Eur mesačne. Manžel je nezamestnaný už asi 3 roky a má dlhy. Ona má taktiež dlh na daňovom úrade, keďže neplatila dane. Hradí exekúciu aj za manžela, ktorý bol živnostníkom a prestal v roku 2009 podnikať, pretože nemal príjmy. Majú vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu, ktoré má 10 rokov. Zo svojho príjmu teda vyživuje dieťa aj manžela, ktorý nepoberá žiadne sociálne dávky. Bývajú v dome u manželových rodičov. Sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom je zriadené záložné právo. V Quatre zobrali pôžičku na mikrovlnnú rúru v roku 2008. Keďže manžel prestal pracovať dlh spláca ona vo výške 30 Eur mesačne. Taktiež 20 Eur hradí dlh sociálnej poisťovne. Platí inkaso vo výške 60,- Eur mesačne. Finančne im pomáha dcéra, ktorá je dospelá. Dostáva rodinné prídavky vo výške 25,- Eur na maloletú dcéru. Manžel má žalúdočné problémy. Navrhovala dlh voči navrhovateľovi splácať v splátkach po 80,- Eur mesačne.
Odporca v 5. rade uviedol, že žiada, aby navrhovateľ deklaroval, koľko ešte majú odporcovia zaplatiť, pretože odporkyni v l. rade bolo poskytnutých 9.838,- a žaloba je na 10.274,- Eur, tiež nie je zrejmé, koľko už odporkyňa v l. rade navrhovateľovi plnila. Poukázal na skutočnosť, že je vystavený stresu, pretože sa obáva, že ako ručiteľovi sa mu siahne na jeho dôchodok. Z vyjadrenia odporkyne v l. rade vyplýva, že uznala dlh navrhovateľa , avšak on s tým nesúhlasí zmysle ustanovenia § 548 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči veriteľovi len ak s tým ručiteľ súhlasí. Vystavujú ho riziku, že príde o strechu nad hlavou. Pokiaľ uznávajú nárok navrhovateľa odporkyňa v l. rade a odporca v 4. rade, tak nech založia svoju nehnuteľnosť a zbavia ho ručiteľských povinností. On nečítal všeobecné podmienky, ale pani Y. ho upozornila na to, že vzhľadom k tomu, že ide o ručiteľstvo, že mu nevyplývajú z toho žiadne povinnosti, že on dlh nebude uhrádzať. Ak uzná odporkyňa v l. rade dlh navrhovateľa, tak nech založí svoju nehnuteľnosť. On nie je ochotný sa podieľať na uhrádzaní dlhu. Ak mu bude siahnuté na dôchodok, stratí svoju životnú istotu.
Navrhovateľ podal návrh na nepripustenie vedľajšieho účastníka na strane odporcov do konania s tým, aby vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo účinné do 31. decembra 2012. V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti. Avšak v oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O.s.p., je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. So vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasil ručiteľ p. F.R., ktorý
má v súdnom konaní rovnaké právo ako ostatní účastníci konania. Odporkyňa v 1. rade ako hlavná účastníčka konania so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nevyjadrila nesúhlas, uviedla len že nemá vedomosť o tom, že je v konaní zastúpená vedľajším účastníkom. Tiež ostatní odporcovia nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka nevyjadrili. Keďže nepripustením vedľajšieho účastníka do konania by bolo odňatá jeho možnosť konať pred súdom a chrániť práva spotrebiteľa, súd uznesením č. 10Cb /13/2013 - 124 dňa 4.2.2014 zamietol návrh navrhovateľa na nepripustenie vedľajšieho účastníka do konania.
Zástupca vedľajšieho účastníka Š. S. uviedol, že pokiaľ ide o zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, sú tu neprijateľné podmienky, napríklad neprijateľná zmluvná podmienka je uvedená v bode 4 článku 8, kde je uvedené, že zmluvné strany súhlasia s tým, že pre spory, ktoré vzniknú medzi nimi v súvislosti s touto zmluvou bude príslušný rozhodcovský súd. Tiež poukázal na skutočnosť, že kvalita života u odporcov sa zníži, pokiaľ budú musieť uhrádzať žalovanú sumu najmä pokiaľ ide o ručiteľov, ktorých žiadal, aby boli vyňatí z tejto povinnosti. Ručiteľ má tie isté práva ako dlžníka v jeho záujme žiadal aby súd určil za neprijateľné všetky zmluvné podmienky. Žiadal, aby súd pripustil jeho vstup do konania. Podľa neho nedošlo k uznaniu nároku navrhovateľa odporkyňou v 1. rade, pretože uznala jeho nárok len čo do základu, nie aj čo do výšky. Sama odporkyňa v 1. rade totiž uviedla, že nevie koľko z poskytnutého úveru skutočne uhradila. Tým, že navrhovateľ od zmluvy odstúpil zmluva sa od počiatku zrušila a účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenie. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku má súd vyhlásiť ustanovenie pod bodom II. 7. veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky úrokov mimoriadneho úveru prednostne sankčné úroky a poplatky, pretože toto ustanovenie je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 566 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že z odporcami uhradenej sumy 3.931,19 Eur je nutné odpočítať vklady za jún, júl 2015 spolu vo výške 160 Eur a povoliť odporcom splácať nesplatenú časť istiny bez úrokov a poplatkov.
Svedkyňa S. Y. v svedeckej výpovedi uviedla, že uzatvárala s odporcami zmluvu o stavebnom sporení a vysvetlila im podmienky úveru. Najskôr s nimi spísala predbežnú žiadosť ktorú predložila na schválenie centrále v Bratislave. Odporcovia mali 6 týždňov na to, aby sa zo zmluvou aj zmluvnými podmienkami oboznámili skôr než ju podpíšu. Ešte do 5 dní od podpísania zmluvy majú možnosť od zmluvy odstúpiť. Usmernila odporcov aké budú následky neplatenia úveru. Odporkyňa v 1. rade ju navštívila a spísala jej žiadosť o odklad splátok, avšak nevie ako o jej žiadosti bolo rozhodnuté. U nej odporcovia podpisovali len žiadosť o úver. Na základe uzatvorenej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 9.1.2009 navrhovateľ poskytol odporcom 1.2.3.4, rade mimoriadny medziúver v sume 9.825,58 Eur a oni sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 8,29 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 72,79 Eur a do nasporenia cieľovej sumy sa zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 31,87 Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporcovia 1.2.3.4, rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 104,66 Eur. Odporcovia 5. a 6. rade prevzali ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja odporcovia.
V čl. 7 bod 4. písm. a) Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 9.1.2009 sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených vo Všeobecných podmienkach pre stavebné sporenie pre fyzické osoby. Podľa Všeobecných podmienok je navrhovateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami po dobu dlhšiu ako dva mesiace.
Listom zo dňa 13.4.2012 odstúpil navrhovateľ od zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a zároveň požiadal o okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. V odstúpení od zmluvy poskytol dlžníkom lehotu 7 dní na splatenie úveru od doručenia tohto listu. Odstúpenie od zmluvy bolo odporcom 1.2.4.5 doručené dňa 18.4.2012 a odporcom 3.a 6. rade dňa 19.4.2012 ako to vyplýva z doručeniek o prevzatí zásielky.
Podľa čl. 7 bod 8. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bolo dojednané, že po odstúpení od tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere 3 % ročne úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere 5 % ročne úrok z omeškania
nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. S poukazom na uvedený článok zmluvy si navrhovateľ od účinnosti odstúpenia od zmluvy úročil pohľadávku úrokom z omeškania vo výške 13,29 %.
Z výpisu z účtu stavebného sporenia a výpisu z účtu odstúpeného medziúveru vyplýva, že dlžníkom bol poskytnutý úver v celkovej výške 9.825,58 Eur a za obdobie od marca 2009 do augusta 2015 poukázali na splátky medziúveru vklady v celkovej výške 4.091,19 Eur, teda o 5734,39 Eur menej ako im bol úver poskytnutý.
Navrhovateľ v konaní argumentoval relevanciou uprednostnenia obchodného práva oproti Občianskemu zákonníku vzhľadom na úver ako absolútny obchod a tiež záväznosťou zmluvných strán dohodou o odstúpení od zmluvy.
Podľa § 7 ods. 3 zák. č. 310/1992 Zb., zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.
Podľa § 7 ods. 4 Zák. č. 310/1992 Zb., zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.
Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 310/1992 Zb., po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný sporiteľ nárok na pridelenie stavebného úveru.
Podľa § 8 ods. 4 zák. č. 310/1992 Zb., zmluvu o stavebnom sporení so stavebným sporiteľom podľa § 4 písm. c) možno uzatvoriť, len ak podiel cieľových súm, na ktoré sú uzatvorené zmluvy o stavebnom sporení so stavebnými sporiteľmi podľa § 4 písm. c), a) v jednom kalendárnom roku neprevyšuje 10% z cieľových súm, na ktoré sú uzatvorené všetky zmluvy o stavebnom sporení v príslušnom kalendárnom roku, alebo b) ktorým nevznikol nárok na stavebný úver, neprevyšuje 15% zo súčtu cieľových súm, pri ktorých ešte nevznikol nárok na pridelenie stavebného úveru splnením všetkých zmluvne dohodnutých podmienok, a cieľových súm, pri ktorých nárok na stavebný úver vznikol, ale nebol uplatnený.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 310/1992 Zb., o stavebnom sporení, stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží zmluvne dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru.
Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 310/1992 Zb., výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou a vkladmi sporiteľa, vrátane úrokov, štátnych prémií, ak sa poskytnú (§ 10 ods. 1), a iných zdrojov.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 306 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01. 04. 2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 879 ods. 4 Občianskeho zákonníka ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ust. § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa ods. 3 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Čo sa týka charakteru spornej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 9.1.2009 ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 ods. 1,§ 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľskou je aj vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania, kde odporcovia vystupujú ako spotrebitelia vo vzťahu k úveru, ktorý využívajú na uspokojenie svojich osobných potrieb. Na predmetnú spotrebiteľskú zmluvu sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občiansky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 o inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody platnej od 1. februára 1995, ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Uvedená úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie (ďalej aj "EÚ") v máji 2005 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. V snahe deklarovať potrebu regulácie podmienok poskytovania spotrebiteľských úverov Rada EÚ prijala smernicu 87/102/EHS (22.12.1986), ktorá mala za cieľ zvýšiť ochranu spotrebiteľa pri využívaní finančných služieb ponúkaných na trhu. Uvedená smernica bola neskôr novelizovaná do súčasnej podoby v rokoch 1990 a 1998 (90/88/ES a 98/7/ES). Tiež za účelom ochrany spotrebiteľov bola prijatá smernica Rady EÚ 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V rámci prístupového procesu do EÚ bol u nás prijatý zákon č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o spotrebiteľských úveroch", v súčasnosti zrušený neskorším zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov), ktorý upravoval podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 547 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.
Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany, ktorá nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality. Zákonodarca preto aspoň rámcovo a príkladmo vymedzil, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), čoho dôsledkom je zo zákona ich neplatnosť.
Pri posúdení charakteru posudzovanej zmluvy je nutné prihliadať na postavenie účastníkov zmluvy a vychádzať nielen z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy, ale aj európskej legislatívy, významu spotrebiteľských zmlúv v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práv, ako aj zásad a pojmových znakov spotrebiteľských zmlúv.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané najmä z výpisu z účtu úveru, že odporcovia 1.2.3.4 rade ako dlžníci si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 9.1.2009 nesplnili, keď nedodržali splátkový kalendár a v lehote splatnosti nezaplatili navrhovateľovi dohodnuté splátky. V konaní súd zistil, že odporcovia 1.2.3.4 rade ako dlžníci sa tak dostali do omeškania so zaplatením splátok v zmysle článku 7 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere tak navrhovateľ pristúpil dňa 13.4.2012 k odstúpeniu od zmluvy o stavebnom úvere a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere, pričom odporcom 1.2.4.5 bolo odstúpenie doručené dňa 18.4.2012 a odporcom 3.a 6. rade dňa 19.4.2012. Týmto bola predmetná zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko čo podľa zmluvy dostal. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Súd však nemohol prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom, posudzujúc v zmysle Občianskeho zákonníka, keď uplatnená pohľadávka sa stala splatnou doručením listiny o odstúpení od zmluvy, ktorá bola odporcom doručená dňa 18.4.2012 a 19.4.2012 avšak návrh na súd bol podaný dňa 14.9.2012 teda pred uplynutím 2-ročnej premlčacej doby. Pri rozhodovaní súd vychádzal z toho, že ako už bolo konštatované ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú bolo potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a právna úprava premlčania v občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože stanovuje kratšiu premlčaciu dobu ako ustanovenie § 397 Obch. zákonníka.
Z dôvodu zrušenia zmluvy podľa občianskeho práva (§ 48 ods. 2 OZ) súd nevyhovel návrhu v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov za poskytnutie úveru (odplata za úver). Za právne významný považoval súd úkon navrhovateľa, ktorým odstúpil od zmluvy s tým, že účinky odstúpenia a zánik zmluvy nenastali od momentu doručenia odstúpenia ex nunc ale od začiatku (ex tunc). Nevzal pritom v úvahu odstúpenie od zmluvy dohodnuté medzi spornými stranami podľa ktorého odstúpením zmluvy nezaniká ani právo navrhovateľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Ako vyplýva zo znenia tejto zmluvnej podmienky o odstúpení nie je vyvážená a naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporcov. Naviac je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje postavenie žalovaných spotrebiteľov. Slovami zákona (§ 54 ods. 1 OZ) ide o ,,odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa", ktoré jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Klauzula o odstúpení nie je ničím iným, ako poistením zachovania všetkých práv veriteľa vrátane úrokov a poplatkov len s ďalším zvýhodnením, a to o úroky aj za úverové obdobie, ktoré ešte nenastalo. Dohoda o odstúpení zaväzuje odporcov platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má navrhovateľ zachované všetky svoje práva, kým odporcovia žiadne. Odporcom by v dôsledku odstúpenia zanikli všetky práva navrhovateľ zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou.
Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. V kontexte s uvedeným nemohol opomenúť, že navrhovateľ si uplatnil poplatok za vedenie účtu v celkovej výške 116,10 Eur. Súd dospel k názoru, že takto zjednaný poplatok je v rozpore s požiadavkou dobrých mravov, na ujmu odporcov ako spotrebiteľov a zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Uvedenému poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu medzi odporcami 1 - 4 a navrhovateľom. Súdu nie je zrejmé a z úverovej zmluvy nevyplýva, za čo vlastne odporcovia 1 - 4 poplatok zaplatili, navrhovateľ nepredložil sadzobník poplatkov. Ak bol poplatok uhrádzaný za vedenie účtu, je to len administratívna činnosť navrhovateľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a charakterom uvedeného zmluvného záväzku. Poplatok tak slúži len navrhovateľovi na úhradu jeho administratívy, pokiaľ je takáto administratíva vôbec vykonávaná. Za uvedený poplatok nie je odporcom poskytovaná žiadna služba. Dojednanie takéhoto poplatku je tak neplatným podľa ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvného dojednania o predmetnom poplatku ďalej nie je zrejmé, čo je obsahom vedenia účtu a za čo je uvedený poplatok uhrádzaný, keďže zmluvné dojednanie o predmetnom poplatku je v Zmluve bez vymedzenia akýchkoľvek práv a povinností, nie je zrejmá jeho funkcia, a jeho dojednanie je tak dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. V zmysle ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka, je tak dojednanie o uvedenom poplatku neplatné. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu je s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, rovnako konaním priečiacim sa dobrým mravom, a teda dojednanie daného poplatku je neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a účtovanie takéhoto poplatku je v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovení § 3 Občianskeho zákonníka.
Súd sa tiež zaoberal otázkou zabezpečovacích inštitútov (akým je ručiteľský záväzok) a to z hľadiska spotrebiteľského práva a dospel k záveru, vzťahy ohľadne zabezpečenia splnenia dlhu majú k hlavnému záväzku subsidiárnu povahu a sú od hlavného záväzku závislé. So zánikom dlhu zaniká preto aj jeho zabezpečenie. Keďže ručiteľský záväzok je akcesorický, t.j. vedľajší, závisí čo do svojho vzniku, zániku, platnosti a spravidla aj obsahu od záväzku medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je hlavný, určujúci. Pre určenie povahy tohto záväzkového vzťahu je teda podstatné to, akej povahy je hlavný záväzkový vzťah. Podporne súd poukazuje aj na to, že v danom prípade navrhovateľ doručil ručiteľom 5,6 rade oznámenie o odstúpení od zmluvy, ktoré však neobsahuje výšku ktorá by mala byť ručiteľmi navrhovateľovi zaplatená ani lehotu na plnenie, takže tento právny úkon nemá náležitosti výzvy na plnenie v zmysle ustanovenia § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je tak s poukazom na ustanovenie §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. S poukazom na uvedené súd vo vzťahu k odporcom 5,6 návrh zamietol.
Pre prípad omeškania dojednali účastníci zmluvy o úvere úroky z omeškania vo výške 13,29 % ročne z dlžnej sumy. V čase uzavretia zmluvy bola úprava úrokov z omeškania obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ustanovení § 369 Obchodného zákonníka a v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase uzavretia spornej zmluvy o úvere výšku úrokov z omeškania pri jej dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, Občiansky zákonník neumožňoval dojednať vyššie úroky z omeškania než maximálne do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa; spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie; v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Na základe uvedeného nemohli dlžníci ( odporcovia 1.2.3.4.) s právnym predchodcom navrhovateľa pre prípad omeškania dojednať vyššie úroky z omeškania než vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( ku
dňu 20.4.2012), ktoré by boli v rozpore s kogentným ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje § 3 nariadenie vlády č. 87/l995 Z.z. a je o 8% bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( teda deň po dni kedy odporcom bolo doručené oznámenia o odstúpení o zmluvy). Základná úroková sadzba ECB bola v čase omeškania dlžníkov t. j. 20.4.2012 1%, pričom výška úrokov z omeškania je 1,00% + 8% teda 9,00%.
Navrhovateľ po podaní návrhu zobral podaním zo dňa 30.6.2014 svoj návrh so súhlasom odporcov čo do sumy 362 Eur späť a žiadal konanie zastaviť. Súd preto v zmysle § 96 O.s.p. rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Dlžníci 1,2,3,4 uhradili navrhovateľovi celkovo sumu 4.091,19 Eur. Navrhovateľovi prisúdená suma tak pozostáva z dlžnej istiny v sume 5.734,39 Eur( čo rozdiel medzi navrhovateľom poskytnutým úverom 9.825,58 Eur a úhradou odporcov v celkovej výške 4.091,19 Eur) a s úroku z omeškania vo výške 9% od 20.4.2012. Súd tiež vo výroku vymedzil, že plnením jedného z dlžníkov podľa zmluvy o úvere zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného, pretože táto skutočnosť vyplýva z hmotného práva (§ 153 ods. 2 O.s.p.). a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa ako neodôvodený zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.
Odporcovia požiadali aby im súd umožnil splácať dlh v splátkach po 80 Eur mesačne, avšak navrhovateľ súhlasil so splátkami vo výške 300 Eur. Odporcovia poukazovali na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, zdravotné problémy, exekúcie ktoré sa voči ním vedú, skutočnosť, že vyživujú aj ďalšie osoby, pôžičky v nebankových spoločnostiach. Predkladali dôkazy o úhradách pôžičiek, poplatkov za nájom a inkaso. Súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, povolil odporcom 1,2,3,4 na zaplatenie dlhu mesačné splátky vo výške 130 Eur, splatné vždy do 25 teho dňa kalendárneho mesiaca, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Bolo prihliadané na nepriaznivé sociálne pomery odporcov 1,2, ktorí nemajú príjem z pracovného pomeru, odporcu 4, ktorý je invalidným dôchodcom a výška jeho dôchodku činí 290 Eur mesačne a odporkyne 3, ktorá zo svojho príjmu 402 Eur mesačne vyživuje sebe, manžela aj maloleté dieťa z manželstva, na ich nemajetnosť, zdravotný stav ale aj na skutočnosť, že rozhodnutím navrhovateľ vo svojich majetkových pomeroch nebude dotknutý.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.