Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/167/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty č. 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 6, proti odporcovi: G. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom E., D..Z.. Š. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou T. E., zamestnankyňou Okresného súdu v Prievidzi, o zaplatenie 548,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 396,- eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 30.4.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 47,98 eur a iných trov v sume 14,47 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Vratislava Šteffeka, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 548,- eur, 5,25% ročného úroku z omeškania zo sumy 548,- eur od 30.4.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že s odporcom dňa 18.11.2013 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá suma 400,- eur. Odporca sa zaviazal dlžnú sumu vrátiť spolu s odplatou v celkovej výške 552,- eur a to v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky uhradí vo výške po 2,- eurá a zvyšných 10 splátok po 54,60 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Odporca z dlžnej sumy uhradil len sumu 4,- eurá, pričom posledná úhrada v sume 2,- eurá bola zaplatená 20.12.2013. V dôsledku toho, že odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok, navrhovateľ mu listom zo dňa 13.5.2014 oznámil zosplatnenie celého dlhu. Celý dlh sa stal splatným dňa 29.4.2014. Po oznámení o zosplatnení záväzku odporca už neuhradil nič. Dlžná suma 548,- eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou a sumou 4,- eurá, ktorá bola uhradená odporcom.

Súčasný pobyt odporcu sa súdu v konaní zistiť nepodarilo, preto uznesením zo dňa 20.7.2015 č.k. -34 bol odporcovi v konaní ustanovený opatrovník. Opatrovníčka odporcu sa na pojednávanie nedostavila, k návrhu na začatie konania sa nevyjadrila.

Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.11.2013,

Obchodných podmienok, výzvy na úhradu dlžnej sumy, oznámenia o zosplatnení záväzku, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ dňa 18.11.2013 uzatvoril s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 400,- eur. Odporca sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť spolu s odplatou vo výške 152,- eur, v čom je zahrnutý zmluvný úrok vo výške 20% z istiny a odmena 18% z istiny. Celkom sa zaviazal navrhovateľovi uhradiť sumu 552,- eur. Uvedenú sumu mal v zmysle zmluvy splácať v 13 mesačných splátkach a to tak, že prvé tri splátky budú vo výške 2,- eurá a zvyšných 10 splátok v sume 54,60 eur. Podľa zmluvy prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN bola vo výške 45,94%, RPMN v zmysle bodu 1 Obchodných podmienok bola vo výške 67,70%. Odporca si povinnosti zo zmluvy riadne neplnil, s plnením sa dostal do omeškania, preto navrhovateľ listom zo dňa 13.5.2014 oznámil odporcovi zosplatnenie záväzku s tým, že mimoriadna splatnosť celého úveru nastala ku dňu 29.4.2014. K tomuto dňu bola uhradená len suma 4,- eurá. Po zosplatnení úveru už zo strany odporcu nedošlo ku žiadnej úhrade. Ku dňu podania návrhu na súd dlžná suma podľa návrhu navrhovateľa predstavovala 548,- eur (552,- eur - 4,00 eur = 548,- eur).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 369 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je podaný dôvodne iba sčasti. Bolo nepochybne preukázané, že medzi odporcom a navrhovateľom existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky a odporca mu mal uhradiť poskytnutú sumu spolu s úrokom a odmenou v dohodnutých mesačných splátkach. V konaní bolo preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi len časť dlžnej sumy. Keďže ako dlžník si riadne neplnil povinnosť splácať poskytnuté finančné prostriedky, navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru k 29.4.2014. Po zosplatnení úveru nebola zo strany odporcu uhradená žiadna suma. Pri posudzovaní nároku navrhovateľa súd vychádzal z toho, že tento nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere spadá pod ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto skúmal, či zmluva o úvere zo dňa 18.11.2013 má všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a zistil, že v zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru (§9 ods. 2 písm. f/) a taktiež navrhovateľ v zmluve neuviedol správnu výšku RPMN. Výška RPMN je určená pri splatnosti 13 mesiacov 67,70%. V skutočnosti však RPMN predstavuje 78,62% (www.http//:openiazoch.zoznam.sk <http://www.http/:openiazoch.zoznam.sk>). Vzhľadom k týmto nedostatkom je potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. Z toho vyplýva, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi len to, čo mu bolo poskytnuté. V danom prípade bolo zistené, že navrhovateľ odporcovi poskytol sumu 400,- eur, odporca mu doposiaľ zaplatil sumu 4,- eurá, zostáva teda uhradiť 396,- eur. V tejto časti súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný. Pokiaľ však ide o nárok na zaplatenie úroku, príp. odmeny, ktorú si navrhovateľ uplatnil, na tieto navrhovateľovi nárok nevznikol.

Súd teda považoval nárok navrhovateľa voči odporcovi dôvodný v časti o zaplatenie sumy 396,- eur. Keďže odporca túto sumu neuhradil riadne a včas, má navrhovateľ nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 30.4.2014. K uvedenému dňu bola výška úroku z omeškania podľa nar. vl. č. 87/1995 Z.z. 5,25% ročne. Súd teda vo veci rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 396,- eur spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 30.4.2014 až do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný (z dôvodov uvedených vyššie) zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 548,- eur, priznaná mu bola suma 396,- eur. Úspech navrhovateľa v konaní tak predstavoval 72,26%, neúspech 27,74%. Prevažný úspech v konaní mal teda navrhovateľa a to vo výške 44,52% a v tomto rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov. V konaní navrhovateľovi vznikli trovy v súvislosti s právnym zastúpením vo výške 107,78 eur (2 úkony právnej pomoci po 36,52 eur, 2 x paušál po 8,39 eur, DPH 20% zo sumy 89,82 eur .... 17,96 eur) a v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku za podaný návrh v sume 32,50 eur. 44,52% zo sumy 107,78 eur predstavuje sumu 47,98 eur a zo sumy 32,50 eur je to 14,47 eur. V tejto výške súd navrhovateľovi náhradu trov konania aj priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.