Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/6/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: WIGOR-TREND, s. r. o., so sídlom Jesenského 1115, 960 01 Zvolen, IČO: 36 632 422, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou UHAĽ, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 6/11, 960 01 Zvolen, o zaplatenie sumy 96,78 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Konanie sa v časti o zaplatenie istiny 96,78 € z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 36,53 € v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 16,50 € za zaplatený súdny poplatok a v sume 59,14 € na náhradu trov právneho zastúpenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 18. 11. 2014 žalobu, v ktorej sa domáhal, aby mu odporca zaplatil sumu 96,78 € s prísl. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom Zmluvu o pripojení v súlade so Zákonom č. 610/2003 Z. z. Pohľadávku vzniknutú z tohto zmluvného záväzku medzi odporcom a spoločnosťou Slovak Telecom, a. s. nadobudol navrhovateľ Zmluvou o postúpení pohľadávky. Právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporcovi služby elektronickej komunikácie a odporca sa zaviazal riadne služby odoberať a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté podľa aktuálneho cenníka v súlade so zvoleným programom služieb. Odporcovi bolo užívanie služieb vyúčtované faktúrami, ktoré bol povinný uhradiť. Odporca si svoju povinnosť riadne a včas nesplnil, z tohto dôvodu vznikla pohľadávka v celkovej sume 96,78 €. Keďže odporca neuhradil faktúry v lehote splatnosti, v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. vznikol navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 17. 12. 2014 tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, uznesením zo dňa 07. 01. 2015 bol platobný rozkaz v celom rozsahu zrušený.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 04. 2015 sa odporca vyjadril tak, že návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný. Potvrdil, že so spoločnosťou Slovak Telecom, a. s. uzavrel Zmluvu o pripojení, na základe ktorej boli poskytované služby elektronickej komunikácie. Žalované faktúry v celkovej sume 96,78 € však právny predchodca navrhovateľa nedoručil odporcovi, preto sa odporca

dozvedel o povinnom plnení až po doručení návrhu, ktorého prílohu tvorili predmetné faktúry. Po ich obdržaní odporca celú dlžnú sumu bez meškania uhradil prostredníctvom bankového prevodu. Z týchto dôvodov je odporca toho názoru, že sa nemohol dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu, pretože veriteľ mu nezaslal faktúru ani inú výzvu na plnenie. Splatnosť sporných faktúr potom možno uplatňovať len od momentu doručenia odporcovi. Z týchto dôvodov žiadal odporca návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi.

K vyjadreniu odporcu navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 07. 05. 2015 uviedol, že odporca do zmluvných dokumentov sám uviedol adresu na doručovanie písomností, t. j. faktúr aj upomienok, sídlo na adrese Zvolen, Nográdyho 563/21. Na základe zistení z obchodného registra zo dňa 04. 05. 2015 navrhovateľ zistil, že na uvedenej adrese odporca sídlil do 07. 12. 2009 a následne zmenil adresu: Zvolen, Nám. SNP 6/11 až do 30. 10. 2014, kedy došlo k opätovnej zmene sídla na adrese Zvolen, Jesenského 1115, kde spoločnosť pôsobí dodnes. Žalované faktúry boli doručované na adresu odporcu Zvolen, Nográdyho 563/21, pričom v tom čase už bolo iné sídlo odporcu. Podľa Všeobecných obchodných podmienok viažucich sa k zmluvnému vzťahu a to bod 5.2 písm. d/ a písm. da/, bol účastník povinný písomne oznámiť zmenu svojich identifikačných údajov. Odporca si však túto povinnosť nesplnil. Pokiaľ ide o úhrady zo strany odporcu po podaní žaloby, z predložených dokladov o úhradách vyplýva, že odporca vykonal štyri úhrady, avšak nie v prospech účtu žalobcu. Odporca doručením žalobného návrhu si musel byť vedomý toho, že spoločnosť Slovak Telecom, a. s. odstúpila uvedenú pohľadávku žalobcovi, v podanej žalobe boli tiež oznámené bankové údaje žalobcu. Z týchto dôvodov navrhovateľ zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 06. 2015 navrhovateľ vzal svoj návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 96,98 € návrh späť, pretože došlo k úhrade tejto istiny dňa 04. 05. 2015. Navrhovateľ však zotrval na úhrade úroku z omeškania a to vo výške 9 % ročne zo sumy 55,12 € od 04. 02. 2011 do 04. 05. 2011, t. j. 21,08 €, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,74 € od 04. 03. 2011 do 04. 0. 2015, t. j. 7,41 €, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,42 € od 04. 04. 2011 do 04. 05. 2015, t. j. 7,14 € a úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2,50 € od 04. 05. 2011 do 04. 05. 2015, t. j. 0,90 €, spolu vo výške 36,53 €. Zároveň si uplatnil vo veci náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 €.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 31. 07. 2015 uviedol, že so späťvzatím žaloby v časti žalovanej istiny súhlasí. Nesúhlasí však s nárokom navrhovateľa na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania. Naďalej odporca poukázal na to, že žalované faktúry mu boli doručené až spolu so žalobou, dovtedy o nich nemali vedomosť. Preto navrhovateľovi ani nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Pokiaľ po podaní žaloby plnili postupcovi a nie priamo žalobcovi, poukázal odporca na ustanovenie § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je postúpenie pohľadávky povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi a kým mu toto postúpenie pohľadávky nie je oznámené, prípadne pokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Do zaplatenia istiny postupcovi odporcovi nebolo postúpenie pohľadávky preukázané. O údajnom postúpení pohľadávky sa odporca dozvedel doručením žaloby. Žalobca však v podanej žalobe nepreukázal, že na neho skutočne postúpená pohľadávka prešla, pretože k žalobe nebola priložená Zmluva o postúpení pohľadávok. Preto sa odporca po doručení faktúr zbavil svojho záväzku plnením postupcovi v súlade s citovaným zákonným ustanovením správne a dôvodne. Navrhovateľ preukázal postúpenie pohľadávky až po plnení odporcom, pretože Zmluvu o postúpení pohľadávky doručil až 07. 05. 2015 konajúcemu súdu, prostredníctvom ktorého bola táto zmluva doručená odporcovi až 15. 06. 2015. Ďalej odporca poukázal na znenie ustanovenia § 27 ods.3 Obchodného zákonníka, kde je zakotvený tzv. princíp pozitívnej materiálnej publicity zápisov v obchodnom registri, čo znamená, že ak tretia osoba nemá vedomosť o zmenených údajoch v obchodnom registri ku dňu ich zápisu, nastávajú účinky zápisov voči tretím osobám okamihom ich zverejnenia v Obchodnom vestníku. To znamená, že od tohto momentu sa tretia osoba nemôže dovolávať toho, že o zmene zapísaných údajov v obchodnom registri nevedela s výnimkou, že o nich vedieť nemohla. Preto sa navrhovateľ nemôže dovolávať porušenia povinností zo strany odporcu oznámiť zmenu sídla, pretože túto povinnosť si odporca splnil zápisom zmeny sídla spoločnosti do obchodného registra. Je na ťarchu postupcu, prípadne navrhovateľa, že nekonal s odbornou starostlivosťou a neoveril si skutočnosť, či faktúry boli skutočne dodané alebo zasielané na správnu adresu sídla odporcu podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra. Na základe uvedených skutočností odporca mal zato, že žaloba podaná žalobcom bola podaná predčasne, pretože odporcovi neboli postupcom doručené žalované faktúry a preto nemal vedomosť o výške a splatnosti záväzku. Ku

dňu podania žaloby preto odporcovi nevznikla povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté služby. V časti, v ktorej vzal svoj návrh navrhovateľ späť musí byť konanie zastavené, za čo však procesnú zodpovednosť nesie navrhovateľ a vtedy patrí náhrada trov konania odporcovi. Preto odporca žiadal, aby súd v časti o zaplatenie istiny 96,78 € konanie zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rovnako žiadal, aby súd zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi celé trovy konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 11. 08. 2015 a to v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ako aj odporcu, ktorí boli riadne a včas predvolaní, právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal o prejednanie veci v ich neprítomnosti. Právny zástupca odporcu ospravedlnil neprítomnosť odporcu na pojednávaní a preto boli splnené podmienky ustanovenia § 101 ods.2 O. s. p.

Súd oboznámil listinné doklady a to Zmluvu o pripojení zo dňa 06. 12. 2007 (čl. 9), podľa ktorej uzavrela spoločnosť T-mobile Slovensko, a. s. s odporcom záväzkový vzťah v súlade s ustanovením § 43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z. z. V zmluve bola uvedená adresa na zasielanie faktúr: Zvolen, Nográdyho 21. Predmetom zmluvy bolo účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX s aktiváciou od 06. 12. 2007, pričom zúčtovacie obdobie bolo dojednané od 15-teho dňa v mesiaci vrátane do 14-teho dňa v mesiaci vrátane. Boli dojednané služby konkretizované v zmluve. V zmysle zmluvy účastník zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ako aj Osobitnými podmienkami a Cenníkom služieb a tieto sa zaviazal dodržiavať. Svojím podpisom potvrdil prevzatie týchto Obchodných podmienok aj Cenníka a rovnako sa zaviazal riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, dodatkov k zmluve, obchodných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb. Súčasťou zmluvy boli aj fotokópie identifikačných dokladov a to konkrétne občianskeho preukazu na meno A. I. pod č. S. XXXXXX a vodičského preukazu na meno A. I. pod ev. číslom S. XXXXXX. Jednalo sa o pôvodného spoločníka a konateľa spoločnosti, ktorý podľa výpisu z obchodného registra bol evidovaný do 23. 03. 2010 v spoločnosti odporcu.

Faktúrou (čl. 17) boli vyúčtované mesačné poplatky a služby za obdobie 15. 12. 2010 až 14. 01. 2011 v sume 55,12 € splatná 03. 02. 2011. Faktúrou (čl. 15) boli vyúčtované mesačné poplatky za obdobie 15. 01. až 14. 02. 2011 na sumu 19,74 €, splatná 03. 03. 2011. Faktúrou (čl. 13) boli vyúčtované mesačné poplatky za obdobie 15. 02. až 14. 03. 2011 spolu s poplatkom za upomienku v celkovej sume 14,42 €, splatná 03. 04. 2011. Faktúrou (čl. 11) bol vyúčtovaný poplatok za upomienku v sume 2,50 €, splatná 03. 05. 2011.

Podľa Všeobecných obchodných podmienok (čl. 67 až 73), bod 16.1 sa účastníci zmluvy dohodli, že upomienka, faktúra alebo akékoľvek ďalšie oznámenie podľa všeobecných podmienok sa účastníkovi oznamujú: a/ kvalifikovaným oznámením, b/ bežným oznámením, c/ oznámením prostredníctvom hlasového volania alebo zaslania sms alebo mms správy, alebo e-mailom, d/ iným spôsobom. Podľa bodu 16.3, za bežné oznámenie sa považuje doručenie listiny na poslednú známu adresu účastníka a v prípade akýchkoľvek pochybností sa listina považuje za oznámenú v štvrtý kalendárny deň po odoslaní. Pokiaľ sa takýmto spôsobom doručuje upomienka alebo faktúra a účastník ju nedostane do 15-tich dní po končení zúčtovacieho obdobia z dôvodu, že mu nemohla byť oznámená alebo z iných dôvodov, je povinný túto skutočnosť do 24 hodín oznámiť na pracovisku služby zákazníkom spoločnosti T-mobile. V prípade, ak tak v lehote 16 dní po skončení zúčtovacieho obdobia neurobí, považuje sa faktúra alebo upomienka za oznámenú posledným dňom tejto lehoty. Ak účastník v tejto lehote oznámi spoločnosti T- mobile, že faktúra mu nebola doručená, bude mu doručený opis faktúry.

Zmluva medzi účastníkmi bola spisovaná za účinnosti Zákona č. 610/2003 Z. z., ktorý bol neskôr zrušený Zákonom č. 351/2011 Z. z., podľa § 78 ods.9 Zákona č. 351/2011 Z. z., zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona. Súd preto právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval podľa Zákona č. 351/2011 Z. z.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka uč. do 31.1.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka uč. do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroková sadzba Európskej centrálnej banky za obdobie od 13. 05. 2009 do 12. 04. 2011 bola vo výške 1,00 %.

Úroková sadzba Európskej centrálnej banky za obdobie od 13. 04. 2011 do 12. 07. 2011 bola vo výške 1,25 %.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba navrhovateľa bola podaná dôvodne. Žalobou sa navrhovateľ pôvodne domáhal uhradenia ceny služby, ktorú poskytoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, na základe ktorého právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporcovi telekomunikačné služby. Rovnako nebolo sporné medzi účastníkmi, že sa odporca zaviazal za tieto poskytované služby uhrádzať platby riadne a včas v súlade s dohodnutou cenou v rozsahu dojednaných služieb podľa platného Cenníka. Vyúčtovanie služieb ako aj poplatkov predloženými faktúrami súd považoval za oprávnené. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že predmetné faktúry mu neboli doručované na adresu sídla, ktorá mohla byť právnemu predchodcovi navrhovateľa alebo aj navrhovateľovi známa z výpisu z obchodného registra a z tohto dôvodu neboli riadne doručené faktúry odporcovi, preto sa nemohol dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu súd uvádza. V súlade s citovanými ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok bolo medzi účastníkmi konania dojednané, že právny predchodca žalobcu zasiela príslušnú korešpondenciu na jemu poslednú známu adresu účastníkovi konania. Okrem iných povinností podľa bodu 5.2 Všeobecných obchodných podmienok je odporca povinný oznamovať po celý čas účinnosti zmluvy právnemu predchodcovi navrhovateľa písomne zmenu svojich identifikačných údajov, ak je právnickou osobu a to najmä zmenu adresy sídla alebo miesta podnikania fakturačnej adresy najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa účinnosti takejto zmeny. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca si túto povinnosť nesplnil. Odporca tvrdil, že uvedená povinnosť bola splnená zápisom zmeny sídla spoločnosti v obchodnom registri, ktorý je verejne prístupný a teda právny predchodca navrhovateľa mal prístup k informácii o aktuálnom sídle spoločnosti. Súd však konštatuje, že uvedená povinnosť tak, ako bola citovaná vo Všeobecných obchodných podmienkach je záväzkovo-právna povinnosť a odporca ju splní len v tom prípade, ak písomne oznámi zmenu svojich identifikačných údajov, t. j. zmenu adresy sídla spoločnosti právnemu predchodcovi navrhovateľa, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Z týchto dôvodov bol právny predchodca navrhovateľa oprávnený zasielať faktúry na adresu v súlade s písomným oznámením odporcu v Zmluve o pripojení a to s účinkami riadneho doručenia faktúry v súlade s

čl. 16.3 Všeobecných obchodných podmienok. Zúčtovacím obdobím u odporcu bol jeden kalendárny mesiac (7.2 Všeobecných obchodných podmienok) a to v súlade s dojednaním Zmluvy o pripojení od 15-teho dňa v mesiaci do 14-teho dňa nasledujúceho mesiaca. 16 dní po skončení zúčtovacieho obdobia sa potom faktúra považuje za doručenú, t. j. ku koncu každého kalendárneho mesiaca. Súd potom konštatuje, že odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v súlade s určením lehoty splatnosti podľa zaslaných faktúr. Žaloba bola zo strany navrhovateľa podaná na tunajšom súde opodstatnene, nebola zaslaná predčasne, v čase podania žaloby bol odporca v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Ďalej súd konštatuje, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca istinu uhradil po podaní žaloby. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení namietal okolnosť, že odporca istinu uhrádzal na účet právneho predchodcu navrhovateľa napriek tomu, že zo žaloby mal vedomosť o postúpení pohľadávky. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby o istinu potom súd konštatuje, že navrhovateľ akceptoval úhradu istiny zo strany odporcu a preto netrval na ďalšom vedení konania o istinu. Odporca súhlasil so späťvzatím žaloby a preto súd konanie v časti o zaplatenie istiny zastavil. Rozhodol tak v súlade s ustanovením § 96 ods.1, ods.3 O. s. p. Pokiaľ ide o zvyšok žalobného návrhu, ktorým zostalo príslušenstvo pohľadávky a to vyčíslený úrok z omeškania v súlade s písomným podaním navrhovateľa, súd konštatuje, že v tejto časti bol nárok navrhovateľa dôvodný. Tak, ako už bolo konštatované, odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto je povinný uhradiť aj úrok z omeškania, ktorý bol odporcom vyčíslený v súlade s predpismi obchodného aj civilného práva. Súd preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi vyčíslený úrok z omeškania vo výške 36,53 € a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 O. s. p.).

O trovách konania rozhodoval súd jednak v časti zastavenej časti konania a jednak v časti priznaného nároku. O trovách zastavenej časti konania rozhodoval súd podľa § 146 ods.2 veta druhá O. s. p. Žalobca vzal späť čiastočne svoj návrh po tom, čo v priebehu konania odporca zaplatil žalovanú istinu, preto vinu na zastavení konania nesie odporca a je povinný uhradiť trovy tejto časti konania. Vo zvyšnej časti bol navrhovateľ plne úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods.1 O. s. p. Pri priznaní náhrady trov konania súd vychádzal z posledného uplatneného nároku navrhovateľa, písomné podanie doručené tunajšiemu súdu 30. 07. 2015, kde si uplatnil náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 59,14 € v súlade s podanou žalobou, t. j. za dva úkony po 33,20 € ( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby ), 2x paušálna náhrada po 8,04 € a 20 % DPH. Súd preskúmal uplatnené trovy právneho zastúpenia s tým, že boli vyčíslené v súlade s ustanovením § 1 ods.3, § 9 ods.1, § 10 ods.1, 2, § 13a ods.1 písm. a/, písm. c/, § 16 ods.3, § 18 ods.3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Odporca bude povinný nahradiť trovy konania navrhovateľovi rovnako v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom v súlade s ustanovením § 149 ods.1 O. s. p. je účastník povinný náhradu trov zaplatiť advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. má byť odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).