Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/188/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci navrhovateľa: ThyssenKrupp Materials Slovakia spol. s r.o., IČO: 34 144 137, so sídlom Bešeňovská cesta 17, 940 01 Nové Zámky, v konaní zast. JUDr. Richardom Schwarzom, advokátom v Bratislave, Dunajská 1, proti odporcovi: CONCRETE SK s.r.o., IČO: 45 625 697, so sídlom Pribylinská 4, 831 04 Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na jeho strane: P.A.S. faktoring, s.r.o., IČO: 47 326 794, so sídlom Tupolevova 24, 851 01 Bratislava, o zaplatenie 18.258,23 eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 18.258,23 eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.111,55 eur od 30.10.2013 do zaplatenia a s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.167,90 eur od 16.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 636,12 eur od 25.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 160,56 eur od 1.12.2013 do zaplatenia a zo sumy 182,10 eur od 7.12.2013 do zaplatenia, ďalej paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 2.831,01 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 1.736,01 eur a iných trov konania vo výške 1.095,- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 31.1.2014, došlým súdu dňa 3.2.2014, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 18.258,23 eur, spolu s 9,50%-ným, resp. 9,25%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy jednotlivých neuhradených faktúr za dodávky tovaru, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že na základe objednávok dodával odporcovi tovar uvedený v dodacích listoch a na faktúrach a odporca tento tovar prevzal. Na základe toho mu navrhovateľ vystavil faktúry: č. 2013080569 zo dňa 30.8.2013, na sumu 9.389,29 eur, splatnú dňa 29.10.2013, č. 2013080570 zo dňa 30.8.2013, na sumu 1.271,38 eur, splatnú dňa 29.10.2013, č. 2013080568 zo dňa 30.8.2013, na sumu 5.450,88 eur, splatnú dňa 29.10.2013, č. 2013100291 zo dňa 16.10.2013, na sumu 1.167,90 eur, splatnú dňa 15.11.2013, č. 2013100494 zo dňa 25.10.2013, na sumu 636,12 eur, splatnú dňa 24.11.2013, č. 2013100728 zo dňa 31.10.2013, na sumu 160,56 eur, splatnú dňa 30.11.2013 a č. 2013110020 zo dňa 6.11.2013, na sumu 182,10 eur, splatnú dňa 6.12.2013, ktoré odporca nezaplatil a dostal sa do omeškania s úhradou záväzku. Navrhovateľ ako veriteľ má právo aj na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 10.6.2014 žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že nepopiera, že si od navrhovateľa objednal hutnícky materiál podľa faktúry č. 2013080259 a dodacieho listu č. 13MND00852, inak však navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz a nepreukázal, že medzi stranami

vznikol právny vzťah (kúpna zmluva). Za podstatné odporca považoval, že nie všetky dodacie listy sú podpísané odporcom, t.j. konateľom alebo ním určenou a oprávnenou osobou. Niektoré dodacie listy nie sú opatrené žiadnym podpisom, teda popieral prevzatie tovaru v rozsahu uplatnenom navrhovateľom. Navrhovateľ je povinný uniesť dôkazné bremeno, preukázať prevzatie každej dodávky tovaru, za ktorú si nárokuje zaplatenie ceny, t. j. každý dodací list musí byť podpísaný odporcom alebo osobami, ktorých konanie zaväzuje odporcu. Uvedené navrhovateľ hodnoverne nepreukázal. Na základe uvedeného namietal oprávnenosť uplatneného nároku čo do dôvodu a výšky. Odporca ďalej uviedol, že voči navrhovateľovi eviduje pohľadávku vo výške 4.172,40 eur, ktorá predstavuje škodu podľa priloženej špecifikácie - prestoje pracovníkov 2.700,- eur, prestoje autožeriavu 630,- eur, použitie vlastného vozidla na dodanie tovaru spojené s platbou mýta 842,40 eur. Dodávka tovaru podľa dodacieho listu č. 13MND00852 bolo dohodnutá na termín 27.8.2013, pričom dopravu mal zabezpečiť navrhovateľ. Navrhovateľ však dodal odporcovi časť tovaru až dňa 28.8.2013 a zvyšnú časť tovaru až dňa 30.8.2013, pričom dopravu tejto zvyšnej časti si odporca zabezpečil sám. Uvedené omeškanie reklamoval u navrhovateľa e-mailom zo dňa 28.8.2013. Na záver odporca v odpore citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , ktorý sa zaoberá rozsahom a obsahom odôvodnenia odporu, a podľa ktorého nie je nutné, aby odporca reagoval na všetky skutočnosti, z ktorých žalobca odvodzuje svoje právo. Nemusí ani uviesť dôvod ním tvrdeného zániku práva, tým sa musí súd vysporiadať pri prejednaní veci v riadnom konaní.

Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 15.10.2014 k odporu uviedol, že je podaný len účelovo s tým, aby sa konanie zbytočne predlžovalo. Predložil súdu list odporcu zo dňa 15.1.2014, podpísaný konateľom odporcu, v ktorom odporca jednoznačne uznáva svoj záväzok voči navrhovateľovi vo výške 18.258,23 eur a žiadal navrhovateľa o ústretovosť a trpezlivosť. V liste odporca neuvádza žiadne skutočnosti uvedené v časti III odporu, že by navrhovateľ bol v omeškaní s dodaním tovaru odporcovi. Táto tzv. pohľadávka odporcu nie je ničím podložená a je účelová.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na utorok 11.8.2015 o 10:00 hod.

V piatok 7.8.2015 bolo súdu doručené oznámenie spoločnosti P.A.S. faktoring, s.r.o., IČO: 47 326 794, že ako vedľajší účastník vstupuje do konania na procesnej strane odporcu, so snahou pomôcť odporcovi všetkými dostupnými procesnými prostriedkami v spore. Uviedol, že je veriteľom odporcu. V jeho právnom záujme je uspokojenie jeho pohľadávky voči odporcovi, a keby bol navrhovateľ úspešný v predmetnom spore, následkom by bolo sťaženie úhrady jeho pohľadávky, prípadne jej nezaplatenie, nakoľko odporca sa nenachádza v priaznivej finančnej situácii. Keďže teda má v prvom rade záujem na uspokojení svojej pohľadávky, má právny záujem na výsledku tohto konania, keďže sa to priamo prejaví v jeho majetkovej sfére.

Hoci v úvode oznámenia sa vedľajší účastník označil ako vedľajší intervenient na strane navrhovateľa, z ďalšieho obsahu podania bolo nepochybné, že vstupuje do konania na strane odporcu.

Súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti odporcu a vedľajšieho účastníka, v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.). Na pojednávaní súd vychádzal z toho, že odporca svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Námietka odporcu o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, v ktorej bola aj žiadosť o odročenie pojednávania, prišla na súd o 9:31 hod. Do pojednávania, ktoré sa začalo o 10:00 hod., nebola sudcovi predložená zrejme z toho dôvodu, že bola označená len ako námietka a nie aj ako žiadosť o odročenie pojednávania.

Bez ohľadu na uvedené, dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 1 O. s. p. nebol daný. Odporca svoju neúčasť ospravedlnil s poukazom na podaný procesný návrh, čo nepochybne nie je dôvod na odročenie pojednávania. Odporca uviedol, že vedľajší účastník zrejme nebol predvolaný na pojednávanie, a v prípade záporného posúdenia jeho námietky neprípustnosti, by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ani táto úvaha o právach vedľajšieho účastníka, nie je ospravedlniteľný alebo vážny dôvod neúčasti odporcu na pojednávaní. Pokiaľ súd odporcovi v zmysle § 119 ods. 4 O. s. p. neoznámil, že jeho žiadosti o odročenie vyhovel a pojednávanie sa neuskutoční, mal sa na pojednávanie dostaviť.

Vedľajší účastník v oznámení o vstupe do konania žiadal súd iba o oznámenie termínu najbližšieho nariadeného pojednávania, čo súd obratom aj urobil, a ešte dňa 7.8.2015 mu prípisom oznámil termín

pojednávania. Vedľajší účastník neuviedol žiadny iný kontakt okrem svojej adresy, z toho dôvodu nebolo možné oznámiť mu termín iným spôsobom než poštovou zásielkou.

Dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 119 O. s. p. teda neexistoval, pojednávanie preto nemohlo byť odročené. Išlo o zjavnú, spoločnú obštrukciu odporcu a vedľajšieho účastníka. Odporca nemohol vedieť ani predpokladať, že vedľajší účastník sa neúčastní pojednávania, ledaže obaja postupovali koordinovane. Vedľajší účastník, ak poznal predmet sporu, jeho účastníkov a spisovú značku, či už od odporcu alebo zo zverejnených termínov pojednávaní, určite vedel aj o termíne pojednávania. Je neprípustné, aby pomoc vedľajšieho účastníka spočívala iba v tom, že sa zmarí nariadené pojednávanie. Ak by súdy takúto prax pripustili, mohlo by to viesť k značným prieťahom v konaní, keďže takmer každý neplatiaci odporca - podnikateľ má viacero veriteľov.

Pri rozhodnutí o pojednávaní v neprítomnosti odporcu a vedľajšieho účastníka súd prihliadal aj na zásadu občianskeho súdneho konania vyjadrenú v § 6 O. s. p., aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Pri tom bral do úvahy aj nález súdu , týkajúci sa porušenia práv vedľajšieho účastníka. Najmä však súd prihliadal na konkrétne okolnosti tohto prípadu, za ktorých by mohlo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom. Extrémne formalistickým výkladom zákona nie je možné pripustiť, aby sa procesné práva účastníkov zneužívali na iné účely. Súdnu ochranu treba poskytovať ohrozeným a reálnym právam účastníkov, nie hypotetickému a zrejme nezmyselnému právu vedľajšieho účastníka pomáhať v tomto konaní odporcovi. Odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi teda nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, odporca sa tejto možnosti zbavil sám tým, že bez vážneho dôvodu neprišiel na pojednávanie.

Súd rovnako nemohol prehliadať evidentný, a medzi účastníkmi nesporný, fakt, že vedľajší účastník nemohol mať právny záujem na výsledku konania, lebo ním nebude jeho právne postavenie vôbec ovplyvnené, to znamená, že nebudú dotknuté jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva (napr. rozhodnutie NS SR ). Aj v odbornej literatúre a judikatúre je v tomto úplná zhoda.

Na pojednávaní navrhovateľ nevyslovil nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, len poukázal na uvedenú zrejmú skutočnosť, že nie je dôvod na jeho vstup do konania. Konanie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva inicioval odporca svojim podaním došlým súdu tesne pred pojednávaním., o ktorom súd rozhodol podľa § 93 ods. 3 O. s. p. samostatným uznesením, ktorým nepripustil vstup vedľajšieho účastníka.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi - vyššie uvedenými faktúrami navrhovateľa, dodacími listami zo dňa 27.8.2013, 28.8.2013, 30.8.2013, 11.10.2013, 21.10.2013, 30.10.2013 a 5.11.2013, e-mailom odporcu zo dňa 28.8.2013 a 6.9.2013, tabuľkou - vyčíslením prestojov zo dňa 12.9.2013 a listom odporcu zo dňa 15.1.2014.

Iné dôkazy neboli navrhnuté, ani predložené.

Z vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázaný skutkový stav tvrdený navrhovateľom, že navrhovateľ v dňoch 27.8.2013, 28.8.2013, 30.8.2013, 11.10.2013, 21.10.2013, 30.10.2013 a 5.11.2013 dodal odporcovi hutnícky materiál uvedený v dodacích listroch a vo faktúrach, a cenu dodaného tovaru ihneď vyúčtoval odporcovi vyššie uvedenými faktúrami. Odporca navrhovateľovi nič nezaplatil.

Z dôkazov ďalej vyplynulo, že :

- dňa 6.9.2013 odporca písomne potvrdil správnosť dodacieho listu č. 13ZMND00852 zo dňa 28.8.2013, nakoľko v ňom predtým uviedol, že nebola možná presná kontrola počtu položiek, lebo nie sú viazané v počte, ako je uvedené na štítkoch,

- vo všetkých dodacích listoch je uvedené, kto ho vystavil, ŠPZ vozidla, priezvisko vodiča, číslo jeho občianskeho preukazu a podpis, ktorý potvrdil naloženie, resp. vyloženie tovaru podľa špecifikácie v dodacom liste a bez poškodenia,

- dňa 12.9.2013 si odporca vyhotovil tabuľky s vyčíslenými prestojmi na stavbe „Borcová“ v celkovej výške 4.172,40 eur bez DPH,

- dňa 15.1.2014 zaslal odporca navrhovateľovi list, v ktorom ho požiadal o ústretovosť a trpezlivosť vo veci omeškania so zaplatením záväzku na sumu 18.258,23 eur, z dôvodu platobnej nedisciplinovanosti jeho objednávateľa. V liste odporca okrem iného uviedol, že v dôsledku tejto skutočnosti nie je v jeho

silách uhradiť pohľadávku navrhovateľa bezodkladne, avšak po úhradách zo strany jeho objednávateľa ju obratom uhradia.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. sa sadzba úrokov z omeškania rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky (ECB) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe ECB platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania určené podľa odseku 2, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

Základná úroková sadzba ECB od 8.5.2013 do 12.11.2013 bola 0,50% a od 13.11.2013 do 10.6.2014 bola 0,25%.

Podľa § 369c Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 2 citovaného nariadenia vlády výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Súd mal predovšetkým za to, že v liste zo dňa 15.1.2014 odporca uznal svoj záväzok. Týmto listom odporca reagoval na predchádzajúcu upomienku navrhovateľa zo dňa 7.1.2014. Hoci v liste nie je výslovne uvedené, že odporca svoj dlh uznáva, z jeho celkového obsahu vyplýva, že záväzok uznáva, nespochybňuje ho, a najmä je z neho zrejmý záväzok odporcu zaplatiť dlžnú sumu 18.258,23 eur, vyúčtovanú spornými faktúrami.

Dôsledkom uznania dlhu je podľa § 323 Obchodného zákonníka vyvrátiteľná právna domnienka o existencii záväzku k tomuto dňu. Dôkazné bremeno sa teda presúva na odporcu, ktorý, ak chcel byť v konaní úspešný, musel dostatočne dôveryhodne preukázať neexistenciu, resp. zánik záväzku.

Súd dospel k záveru, že odporca neuniesol toto dôkazné bremeno. Odporca v konaní netvrdil, že by jeho záväzok vôbec nevznikol, resp. že zanikol, nepredložil ani žiadne dôkazy, z ktorých by takáto skutočnosť vyplývala.

I v prípade, že by nedošlo k platnému uznaniu záväzku, všetky dôkazy vyhodnotené podľa § 132 O. s. p. , t.j. každý jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, presvedčivo preukázali oprávnenosť nároku navrhovateľa.

Obranu odporcu súd celkovo vyhodnotil ako účelovú a nepresvedčivú, zameranú len na ďalšie odsunutie povinnosti zaplatiť. V obchodných vzťahoch dodaný tovar len výnimočne preberajú konatelia alebo členovia predstavenstva. Spravidla ho preberajú iné osoby, poverené určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku (§ 15 Obchodného zákonníka).

Ani obrana odporcu, založená na vzájomnej pohľadávke v zmysle § 98 O. s. p., sa nedala akceptovať. Ohľadne dohodnutého termínu plnenia odporca nič konkrétne neuviedol. Iba z dodacieho listu nemôže vyplývať dohodnutý termín. Z e-mailu zo dňa 28.8.2013, v ktorom sa odporca sťažoval, že výstuž ešte nedošla na stavbu, tiež nevyplýva dohodnutý termín plnenia. Odporca si u navrhovateľa náhradu škody ani neuplatnil, jej výšku vypočítanú v tabuľke ničím nepreukázal. Žiadny z predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka, t.j., porušenie povinnosti, škoda a príčinná súvislosť, nebol preukázaný.

Z týchto dôvodov mal súd návrh za dôvodný v celom rozsahu. Dodaním tovaru si navrhovateľ splnil povinnosti predávajúceho a vznikol mu nárok na zaplatenie kúpnej ceny, vrátane DPH, ktorú odporcovi vyúčtoval riadnymi faktúrami. Keďže odporca faktúry v lehote splatnosti nezaplatil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej faktúry až do jej zaplatenia, ako aj na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Návrh bol podaný dôvodne, navrhovateľ mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada účelných trov konania v sume 1.095,- eur za zaplatený súdny poplatok a v sume 1.736,01 eur na trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo štyroch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní) po 353,54 eur, režijného paušálu 3 x 8,04 eur, 1 x 8,39 eur, plus 20% DPH, všetko podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

O povinnosti odporcu zaplatiť prisúdené trovy konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa súd rozhodol podľa § 149 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.