Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15S-116-2019.pdf
PDF · 226.81 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/116/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., so sídlom Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpený: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Odbor výstavy a bytovej politiky, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti: R. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, XXX XX W. - R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR- OVBP2-2019/038949-002 zo dňa 03. 09. 2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU- NR-OVBP2-2019/038949-002 zo dňa 03. 09. 2019, ako aj rozhodnutie Mesta Nitra č. 16045/2015-032- Re zo dňa 13. 05. 2019 a vec v r a c i a Mestu Nitra na ďalšie konanie.
II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 21. 08. 2015 bola správnemu orgánu prvého stupňa (ďalej aj „stavebný úrad“ alebo „Mesto Nitra“) doručená žiadosť žalobcu zo dňa 10. 08. 2015 o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorú špecifikoval uvedením druhu stavby: 2 ks - jednostranná reklamná stavba typu „Billboard“, o rozmeroch plochy 5100 x 2400 mm, miesto stavby: W., reklamné stavby umiestnené za oplotením záhrady, parc. č. XX/X, reg. „C“ KN, katastrálne územie V., s tým, že k pozemku na ktorom je stavba uskutočnená má stavebník právo na základe nájomnej zmluvy č. DI/NR/01/10/2012/BB Y. s vlastníkom pozemku F. Y., s. r. o. K podanej žiadosti priložil rozhodnutie o povolení reklamného zariadenia č. 17 649/2012 - 003-La zo dňa 12. 09. 2012 pre stavebníka Nubium Ing. L. L. na obdobie do 30. 09. 2015, zmluvu o nájme č. DI/ NR/01/10/2012/F. Y. zo dňa 01. 10. 2012 (uzavretú medzi prenajímateľom: BB Y., s. r. o. a nájomcom: Ing. N. L. - NUBIUM na dobu neurčitú) v znení dodatku č. 1 zo dňa 05. 12. 2013, ktorým vstúpil do zmluvného vzťahu namiesto pôvodného nájomcu nový nájomca NUBIUM, s. r. o. Ďalej priložil čiastočný výpis z LV č. XXXX zo dňa 10. 08. 2015 pre katastrálne územie V. a farebnú fotografiu reklamnej stavby v lokalite.
2. Vo výzve zo dňa 25. 08. 2015 na doplnenie žiadosti správny orgán prvého stupňa žalobcu vyzval na predloženie stanoviska cestného správneho orgánu (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR), nakoľko predložená žiadosť spolu s prílohami neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie a nie sú v nej doklady v zmysle vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 453/2000 Z. z. Zároveň žalobcu
upozornil, že v prípade nedoplnenia žiadosti v určenej lehote stavebný úrad konanie zastaví. Žalobca reagoval v podaní zo dňa 27. 10. 2015, v ktorom uviedol, že reklamné stavby sú povolené a žiada len o predĺženie doby trvania týchto reklamných stavieb, nie o povolenie nových reklamných stavieb. Predĺžiť dobu reklamných stavieb žiadal podľa platnosti nájomnej zmluvy. K podaniu pripojil stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 29. 09. 2015, v zmysle ktorého ministerstvo po preštudovaní predložených podkladov konštatovalo, že predmetné reklamné stavby sú umiestnené v cestnom ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1A, a preto nesúhlasí s vydaním predĺženia pre umiestnené reklamné stavby v k. ú. V..
3. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 16 045/2015-004-La zo dňa 03. 11. 2015, ktorým podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v zmysle § 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zamietol stavebníkovi Nubium s. r. o., Trenčianska 55, Bratislava, vydanie stavebného povolenia stavby: 2 ks jednostranných reklamných stavieb, na pozemku p. č. XX/X, k. ú. V., umiestnených za oplotením záhrady popri komunikácii R1A, rozmer 5100 x 2400 mm. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 26. 11. 2015, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 18. 04. 2016 tak, že rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 03. 11. 2015 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
4. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 16045/2015-008-Re zo dňa 30. 08. 2016, ktorým podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), nepredĺžil dobu trvania reklamnej stavby stavebníkovi NUBIUM s. r. o., Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, a to konkrétne: 2 ks jednostranných reklamných stavieb typu „Billboard“, umiestnených za oplotením záhrady, popri komunikácii R1A, na pozemku p. č. XX/X reg. C, k. ú. V., rozmer reklamnej plochy 5100 x 2400 mm. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 26. 09. 2016, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 12. 01. 2017 tak, že rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 30. 08. 2016 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
5. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 16045/2015-012-Re zo dňa 05. 05. 2017, ktorým podľa § 117 ods. 1 a § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zamietol žiadosť stavebníka Nubium s. r. o., Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, IČO: 47 545 674, vo veci 2 ks jednostranných reklamných stavieb typu „Billboard“, umiestnených za oplotením záhrady, popri komunikácii R1A, na pozemku p. č. XX/X reg. C KN, k. ú. V., rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm, identifikačné číslo XX. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 12. 06. 2017, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 17. 08. 2017 tak, že rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 05. 05. 2017 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
6. V podaní zo dňa 14. 09. 2017 žalobca požiadal o vyhotovenie kópie celého spisu a v podaní zo dňa 20. 09. 2017 označenom ako „oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania“ vzniesol námietku predpojatosti všetkých zamestnancov stavebného úradu vo veciach stavebných konaní, kde je účastníkom jeho spoločnosť, najmä Ing. arch. E. V. a Mgr. R. C.. Príslušný správny orgán na žiadosť žalobcu o vyhotovenie fotokópie spisu reagoval v podaní zo dňa 16. 10. 2017 a o vznesenej námietke predpojatosti rozhodol v rozhodnutí č. 16045/2015-017-Re zo dňa 30. 10. 2017 tak, že ju zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 11. 2017. Žalobca v podaní zo dňa 14. 11. 2017 opätovne žiadal o vyhotovenie kópie administratívneho spisu.
7. Stavebný úrad vydal dňa 29. 09. 2017 oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania s tým, že účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr v lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa k nim neprihliadne. Predmetné oznámenie bolo doručované aj Ing. R. F. (vlastníkovi pozemku).
8. Správny orgán prvého stupňa v podaní zo dňa 15. 03. 2018 reagoval na žiadosť žalobcu o vyhotovenie fotokópie administratívneho spisu a zástupkyni žalobcu bola dňa 20. 03. 2018 doručená kópia administratívneho spisu.
9. Stavebný úrad vydal pod č. 16045/2015-024-Re dňa 11. 07. 2018 rozhodnutie, ktorým opätovne zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby, proti ktorému podal žalobca odvolanie zo
dňa 09. 08. 2018, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 21. 11. 2018 tak, že rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 11. 07. 2018 zrušil a vec vrátil Mestu Nitra na nové prejednanie a rozhodnutie.
10. V administratívnom spise sa nachádzajú oznámenia zo dňa 21. 12. 2018 o podaní námietky predpojatosti, ktorými zamestnanci stavebného úradu Ing. arch. E. V. a Mgr. R. C. jednotlivo oznamovali primátorovi mesta, že účastník konania (žalobca) podal proti nim námietku predpojatosti. K predmetným oznámeniam zamestnancov stavebného úradu je pripojené podanie žalobcu zo dňa 20. 09. 2017. O námietke predpojatosti rozhodol príslušný orgán rozhodnutím zo dňa 11. 01. 2019 tak, že námietku predpojatosti podanú v konaní vedenom na stavebnom úrade pod sp. zn. 16045/2015 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä Ing. arch. E. V., zamietol a ďalším rozhodnutím z toho istého dňa rozhodol tak, že námietku predpojatosti podanú v konaní vedenom na stavebnom úrade pod sp. zn. 16045/2015 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä Mgr. R. C., zamietol. Predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 05. 02. 2019 a 04. 02. 2019.
11. Stavebný úrad vydal dňa 13. 02. 2019 oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania s tým, že účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr v lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa k nim neprihliadne. Stavebný úrad oznámil žalobcovi, že dobu trvania predmetnej reklamnej stavby nebude možné predĺžiť, nakoľko podkladom rozhodnutia je aj nesúhlasné stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR pod č. 10754/2015/C212-SCDPK/60037 zo dňa 29. 09. 2015.
12. Stavebný úrad vydal pod č. 16045/2015-032-Re zo dňa 13. 05. 2019 ďalšie rozhodnutie, ktorým opätovne zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby (2 ks jednostranných reklamných stavieb typu „Billboard“, umiestnených za oplotením záhrady, popri komunikácii R1A, na pozemku p. č. XX/X reg. C KN, k. ú. V., rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm, identifikačné číslo XX), proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 24. 06. 2019.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
13. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/038949-002 zo dňa 03. 09. 2019 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Mesta Nitra č. 16045/2015-032-Re zo dňa 13. 05. 2019 potvrdil.
14. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal priebeh administratívneho konania, ktoré sa začalo na základe žiadosti žalobcu zo dňa 21. 08. 2015 o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Konštatoval, že reklamné stavby povoľované podľa stavebného zákona, ktoré majú obmedzenú dobu trvania, sú dočasnými reklamnými stavbami. Konanie o žiadosti vlastníka reklamnej stavby o povolenie zmeny doby trvania reklamnej stavby je stavebným konaním, v ktorom sa okrem § 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov postupuje primerane podľa § 58 až § 66 tohto zákona.
15. Stavebný úrad v konaní o predĺžení doby trvania reklamnej stavby posudzuje doklady, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu jej trvania a okrem týchto dokladov posudzuje aj skutočnosti, ktoré zabraňujú predĺženiu doby jej trvania. Taktiež je povinný skúmať aj to, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným záujmom, ktorým sa rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami a nariadeniami, pričom v tomto prípade verejný záujem predstavuje cestný zákon. V predmetnej veci, t. j. vo veci žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby platnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v území môže ohroziť verejné záujmy chránené osobitným zákonom, v tomto prípade cestným zákonom, nebolo možné vyhovieť.
16. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako príslušný správny orgán uplatňujúci požiadavky podľa osobitného predpisu (cestného zákona) listom zo dňa 29. 09. 2015 žalobcovi oznámilo, že s účinnosťou od 02. 01. 2015 sa podľa § 11 ods. 1 cestného zákona predmetné stavby nachádzajú v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1A, a preto nesúhlasí s predĺžením doby trvania predmetných reklamných stavieb.
17. V čase, keď boli predmetné reklamné stavby povoľované, t. j. 12. 09. 2012, bola účinná úprava cestného zákona, podľa ktorej sa cestné ochranné pásma nachádzali mimo zastavaného územia obce (§ 11 ods. 1), a keďže sa reklamné stavby nachádzajú podľa listu vlastníctva v zastavanom území obce, nenachádzali sa podľa v tej dobe platnej úpravy cestného zákona v ochrannom pásme cesty. V čase, keď stavebník podal žiadosť o predĺženie platnosti doby trvania reklamnej stavby, bola už účinná úprava cestného zákona tak, ako je platná v súčasnosti a vyplýva z nej, že reklamná stavba sa nachádza v cestnom ochrannom pásme, keďže je umiestnená mimo sídelného útvaru obce. Cestný správny orgán vydal stanovisko k umiestneniu reklamnej stavby na základe zisteného skutkového stavu.
18. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný k námietke žalobcu, že nie je zrejmé, že sa reklamná stavba má nachádzať mimo sídelného útvaru obce a takto aj v ochrannom pásme cesty, uviedol, že poloha reklamnej stavby vzhľadom k vozovke rýchlostnej cesty R1A je zrejmá z grafickej prílohy žiadosti a z tohto podkladu je podľa názoru odvolacieho orgánu možné vyvodiť, že posudzovaná vzdialenosť reklamnej stavby je podstatne menšia ako 100 m definovaných v § 10 a § 11 cestného zákona a jeho vykonávacieho predpisu (pre rýchlostné cesty je podľa vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon, ochranné pásmo 100 m). Rovnako polohu reklamnej stavby vo vzťahu k sídelnému útvaru obce je možné identifikovať pomocou webových stránok, napr. Google maps, mapy CDB, ZB GIS a pod., ktoré sú verejne prístupné. Pomocou týchto stránok je možné zistiť aj presné umiestnenie dopravných značiek označujúcich začiatok a koniec obce na príslušnej komunikácii. Úsek rýchlostnej cesty R1A, pri ktorom sa uvedené reklamné stavby nachádzajú, bol vybudovaný ako tzv. severný obchvat mesta W. a dopravné značky označujúce začiatok a koniec obce sa na ňom nenachádzajú. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že užívatelia rýchlostnej cesty R1A nemusia v predmetnom úseku znížiť rýchlosť na 50 km/h, ktorá je predpísaná v obci, ale môžu jazdiť rýchlosťou 130 km/h, t. j. rýchlosťou, ktorá je povolená mimo obce, čo znamená, že predmetný úsek rýchlostnej cesty R1A je mimo sídelného útvaru obce a reklamné stavby sa nachádzajú v ochrannom pásme cesty.
19. K námietke žalobcu týkajúcej sa predpojatosti podanej dňa 29. 09. 2017 proti zamestnancom stavebného úradu žalovaný poznamenal, že o námietke predpojatosti rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku primátor Mesta W.. Predmetné právoplatné rozhodnutia vo veci sú súčasťou spisového materiálu.
20. Po preskúmaní predloženého odvolania spolu so spisovým materiálom žalovaný dospel k záveru, že postup správneho orgánu prvého stupňa bol správny a tento rozhodol v súlade so zákonom a vykonávacími predpismi. Z týchto dôvodov potom žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, teda odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 05. 2019 potvrdil.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
21. V správnej žalobe zo dňa 15. 11. 2019, ktorá bola v rovnaký deň správnemu súdu aj doručená, žalobca za ďalšieho účastníka súdneho konania označil R. F., ktorý bol účastníkom aj v rámci správneho konania.
22. Žalobca v podanej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
Svoju argumentáciu zhrnul do nasledovných bodov:
a/ V predmetnej veci zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že sa reklamná stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce. Úvahy žalovaného sú nepreskúmateľné, nakoľko vychádzajú len zo stanoviska „dotknutého“ orgánu. Správne orgány žiadnym spôsobom nevymedzili územie sídelného útvaru obce, ktoré by bolo odlišné od intravilánu obce, neuviedli ani žiadne preskúmateľné úvahy, ktorými by podporili
akýkoľvek záver, že sa reklamné stavby nachádzajú mimo sídelného útvaru obce, okrem tej, že intravilán nie je sídelný útvar obce bez ďalšieho a bez iného vymedzenia sídelného útvaru obce. Žalovaný síce uvádza, že poloha reklamnej stavby vo vzťahu k vozovke má byť zrejmá z grafickej prílohy žiadosti a z tohto podkladu je možné vyvodiť záver o vzdialenosti podstatne menšej ako 100 metrov predpokladaných v ustanovení § 10 a § 11 cestného zákona. Táto skutočnosť je však vo vzťahu k obsahu námietok žalobcu irelevantná, nakoľko z predmetného dokladu nie je možné o skutočnej polohe reklamných stavieb mimo sídelného útvaru obce vyvodiť žiadny podobný záver. Ani paušálny demonštratívny odkaz na mapové podklady Google maps, mapy CDB, ZB GIS a pod. neobsahuje nič, čo by umožňovalo identifikovať sídelný útvar obce. Pritom podľa vedomostí žalobcu sa takéto podklady v spise ani nenachádzali. Žalobca si uplatnil právo na celú kópiu administratívneho spisu a v opačnom prípade mu zjavne celá nebola doručená, čím vychádza z podstatného porušenia ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Uvedené je o to zarážajúcejšie, že priamo z verejného registra operátu katastra je zrejmé, že parc. č. XX/X v k. ú. V. sa nachádza v intraviláne (zastavanom území obce), čo je zrejmé z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. V.. Zároveň je z verejne dostupnej mapy operátu zrejmé, že v okolí reklamnej stavby sa nachádzajú ďalšie stavby, čo opäť potvrdzuje, že reklamná stavba sa nachádza v sídelnom útvare obce, kde je aplikácia § 10 ods. 4 a/alebo § 11 ods. 1 cestného zákona priamo z dikcie týchto ustanovení vylúčená. Uvedené znamená, že skutkový stav správnym orgánom prvého stupňa vôbec nebol zisťovaný a rozhodnutie žalovaného tento stav nezákonnosti len potvrdilo. K tomuto ustáleniu nemohol prispieť ani odkaz žalovaného na mapové podklady Google maps, mapy CDB, ZB GIS, nakoľko tieto uvedené údaje neobsahujú. V predmetnej veci zo zákona a ani zo žiadneho dokladu v administratívnom spise nevyplýva žiadna podoba vymedzenia sídelného útvaru obce, ktorá by žalovanému umožňovala potvrdiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko zo spisu nie je zrejmá žiadna skutočnosť, ktorá by umožňovala hovoriť o vymedzenom sídelnom útvare obce a jeho polohe k reklamnej stavbe. Takto žalovaný odôvodňoval len polohu reklamnej stavby vo vzťahu k ceste, nie k sídelnému útvaru obce a potom nemohol dospieť k záveru, že v danej lokalite je v akejkoľvek podobe existujúce cestné ochranné pásmo, najmä za situácie, že reklamná stavba sa nachádza v zastavanom území obce.
b/ Žalovaný konštatuje, že úsek rýchlostnej cesty R1A, pri ktorom sa uvedené reklamné stavby nachádzajú, bol vybudovaný ako tzv. severný obchvat Mesta W. a dopravné značky označujúce začiatok a koniec obce sa na ňom nenachádzajú. Zároveň žalovaný uvádza, že sídelný útvar obce je pre účely cestného zákona definovaný ohraničením dopravnými značkami začiatok a koniec obce na konkrétnej komunikácii a nie je definovaný zastavaným územím obce, ktoré je možné identifikovať podľa katastra nehnuteľností. Takéto konštatovanie žalovaného je zvláštne, pretože v takom prípade je potrebné územie sídelného útvaru obce odvodzovať od bodov - dopravných značiek, ktoré existujú, pretože hranice územia sídelného útvaru obce prechádzajú práve cez tieto body, ale logicky a geometricky nemôžu prechádzať len cez tieto body. Konštatovania žalovaného však nemôžu vylúčiť polohu reklamných stavieb v sídelnom útvare obce. Ak žalovaný nemieni pre svoje úvahy používať obsah katastra nehnuteľností a kategorizáciu pozemku v zastavanom území, musí vymedziť územie sídelného útvaru obce zákonne a preskúmateľne inak, čo sa však žalovanému a ani správnemu orgánu prvého stupňa nepodarilo.
c/ Žalovaný cituje veľké množstvo právnych noriem, avšak vo vzťahu k týmto normám neuvádza nič, čo by odôvodňovalo správnosť jeho postupu, ako i postupu správneho orgánu prvého stupňa a čo by akýmkoľvek logickým či analytickým postupom spojil s argumentáciou proti námietkam žalobcu uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa. Stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby SR neobsahuje žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné aplikovať § 10 ods. 4 a/ alebo § 11 ods. 1 cestného zákona, ktoré upravujú dve odlišné situácie. V prípade § 10 ods. 4 ide o bezvýnimočný zákaz a v prípade § 11 ods. 1 sa pripúšťa výnimka v podobe záväzného stanoviska skutočne dotknutého orgánu chrániaceho záujem podľa § 126 stavebného zákona. V konaní nielenže nebol preukázaný a identifikovaný skutkový základ, ktorý by umožňoval aplikovať uvedené ustanovenia cestného zákona a správne orgány ani neuviedli, pre ktorý prípad bolo vydané záväzné stanovisko. Je možné len dovodzovať, že by to malo byť k situácii regulovanej § 11 ods. 1 cestného zákona, nakoľko pri § 10 ods. 4 cestného zákona to nie je možné, ale správne orgány citujú obidve ustanovenia a na základe stanoviska odôvodňujú splnenie podmienok pre aplikáciu oboch ustanovení, čo nie je logicky a procesne možné. Správny orgán prvého stupňa stanovisko žiadal, ale súčasne aplikoval obidve ustanovenia cestného zákona, z čoho je zrejmé, že skutkový stav nemal spoľahlivo zistený, postupoval nesprávne, vyvodzoval príčinu z následku a aj to len v jednej skutočnosti (teda zo skutočnosti, že bolo vydané
stanovisko na žiadosť správneho orgánu znamená, že jeho záver o polohe reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce bez jeho vymedzenia je správny, čo však nie je pravda) a na základe takéhoto obsahu spisu vyvodzoval neprijateľné skutkové a právne závery o neprípustnosti reklamnej stavby na danom mieste.
d/ Záväzné stanovisko môže byť požadované len na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Spoľahlivé zistenie skutkového stavu je povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného a nie potenciálne „dotknutého“ správneho orgánu. Správny orgán mal najskôr riešiť otázku vymedzenia sídelného útvaru obce, ak by mal byť rozsah tohto územia iný, než je intravilán obce a následne zisťovať, či sa v takto dôvodne vymedzenom sídelnom útvare obce nachádza reklamná stavba a až následne, na základe takto zisteného skutkového stavu, požadovať akékoľvek stanovisko s vplyvom na konanie. Ani žalovaný a ani domnelý dotknutý orgán žiadnym spôsobom nevyriešili otázku, z akého dôvodu a na základe akého dôkazu sa reklamná stavba nemá nachádzať v sídelnom útvare obce, keď je z verejného registra zjavné, že sa nachádza v zastavanom území obce a z mapy, že sa v blízkosti nachádzajú ďalšie stavby. Žiadny právny predpis nestanovuje, ako a kadiaľ sa majú viesť hranice sídelného útvaru obce, preto je možné pracovať buď s pojmom intravilán ako zastavané územie obce, alebo správny orgán musí svoje rozhodnutie v tejto otázke presvedčivo a logicky odôvodniť, pretože v opačnom prípade ide o rozhodnutie svojvoľné. V predmetnej veci je možné vychádzať z toho, že z verejného registra vyplýva, že reklamná stavba sa nachádza v sídelnom útvare obce, ktorý je totožný s intravilánom obce alebo, že správny orgán prvého stupňa nezistil spoľahlivo skutkový stav (vymedzenie územia sídelného útvaru obce hranicami odlišného od intravilánu obce) a žalovaný toto pochybenie neodstránil. Ak z odôvodnenia rozhodnutia má vyplývať, že reklamná stavba nemôže byť umiestnená na mieste, na ktorom stojí len preto, že bolo vydané stanovisko, ide podľa názoru žalobcu o podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Takýto postup je vyvodzovaním záveru o existencii dôkazu o právne významnej skutočnosti z dôkazu, ktorý môže byť žiadaný len na základe skutočnej a preukázanej existencie takej skutočnosti, ktorá však nebola preukázaná žiadnym dôkazom a z verejných registrov logicky vyplýva opak. Žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa neuviedli žiadne vymedzenie sídelného útvaru obce a neuviedol to ani domnelý dotknutý orgán. V tejto súvislosti je označovanie dopravných značiek ako hraníc sídelného útvaru obce nenáležité, nakoľko ide o body a nie o čiary, ktorými hranice územia nepochybne sú. Zo skutočnosti, že bolo vydané stanovisko dotknutého orgánu, nemožno vyvodzovať záver, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce. Existencia takéhoto paaktu nemôže zbaviť správny orgán prvého stupňa a ani žalovaného jeho povinnosti spoľahlivo zistiť skutkový stav v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Predmetné stanovisko nemôže byť relevantným podkladom pre rozhodnutie, pretože sa môže žiadať len v prípade, ak sa preukáže, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by cestný alebo akýkoľvek iný zákon stanovoval spôsob určovania hraníc sídelného útvaru obce odlišný od intravilánu, teda nie je zrejmé, či má ísť o priamky alebo krivky medzi bodmi a ani domnelý dotknutý orgán v tomto smere neprodukoval žiadne relevantné a preskúmateľné úvahy.
e/ Domnelý dotknutý orgán a ani žalovaný žiadnym spôsobom nevymedzili hranice sídelného útvaru obce. Správne orgány nedospeli na základe vykonaného dokazovania k žiadnemu skutkovému zisteniu o tom, že by sa reklamná stavba mala nachádzať mimo sídelného útvaru obce, ktorý ani nevymedzili. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a s priamym dopadom na právo žalobcu na spravodlivé konanie, ktorému sa upiera možnosť oboznámiť sa so skutočnými dôvodmi rozhodnutia a v primeranej aprobovanej rovine procesným postupom naň reagovať. Takýto postup správneho orgánu sa nazýva svojvôľa a rozhodnutia založené na takomto postupe sa nazývajú arbitrárne, keď zabraňujú účastníkovi konania predniesť podstatnú argumentáciu a tým vytvárajú predpoklady a možnosť správneho orgánu sa s takouto argumentáciou v rozhodnutí nevysporiadať, čo je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu.
f/ Žalovaný sa vecne nezaoberal námietkou predpojatosti, s ktorou sa správny orgán prvého stupňa vysporiadal absolútne nepreskúmateľným spôsobom z hľadiska skutočností riadne špecifikovaných a dôkazne podložených. Žalobca namietal predpojatosť zamestnancov obce ako i ďalších osôb, o ktorých sa domnieva, že sú zamestnancami správneho orgánu prvého stupňa, resp. zabezpečujú jeho činnosť, a ktorí mimo právomoci správneho orgánu prvého stupňa konali spôsobom, ktorým sa snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám, a to v konkrétnych prípadoch, ktoré žalobca riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní. Žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že títo
zamestnanci nemohli vykonávať svoje právomoci nestranným a nezaujatým spôsobom, keď zjavne konali v neprospech záujmov účastníka mimo právomoci správneho orgánu, teda konali s inými účastníkmi správnych konaní v snahe zmeniť skutkový stav a je nerozhodné, v akých prípadoch, keďže išlo o listy žiadajúce zmluvných partnerov žalobcu, aby zrušili svoje zmluvné vzťahy so žalobcom. Žalobca uvedené namietal aj v odvolaní a žalovaný sa s tým žiadnym spôsobom nevysporiadal, okrem zmieňovania rozhodnutia primátora mesta o zamietnutí námietky predpojatosti, ktoré je však nepreskúmateľné a nepochopiteľné. Je potrebné, aby sa zamestnanci obce, resp. akékoľvek osoby zabezpečujúce činnosť stavebného úradu, resp. štatutárny orgán obce aj javili ako nestranní a nezaujatí v očiach účastníkov konania, čo v danom prípade zjavne nie je možné z objektívnych dôvodov, keď pre pomer k veciam žalobcu a/alebo priamo k nemu samotnému, nie je možné považovať rozhodovanie správneho orgánu prvého stupňa za nestranné a nezaujaté. Nie je možné, aby zamestnanci obce zabezpečujúci činnosť správneho orgánu prvého stupňa oslovovali iných zmluvných partnerov žalobcu, aby títo ukončili zmluvné súkromno-právne vzťahy a podieľali sa na vytváraní a zmene skutkového stavu vo veciach, ktoré potom rozhoduje správny orgán prvého stupňa, ktorého činnosť majú zabezpečovať v rámci preneseného výkonu štátnej správy takéto osoby. Namietaná predpojatosť osôb vybavujúcich veci žalobcu na správnom orgáne prvého stupňa smerovala proti všetkým osobám, ktoré konajú vo vzťahu k žalobcovi, vrátane primátora, ktorý podpisoval (v súčinnosti s označenými zamestnancami útvaru hlavného architekta) listy adresované zmluvným partnerom žalobcu, aby ukončili zmluvné vzťahy so žalobcom. Nezaoberanie sa namietanou predpojatosťou vecne a ani z úradnej povinnosti má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a jeho nezákonnosť aj z dôvodu podieľania sa neoprávnených osôb na rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa, keď organizačne nešlo o zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť správneho orgánu prvého stupňa (Ing. arch. V., Mgr. C.), ale o zamestnancov obce nezaradených na Útvar hlavného architekta Mesta W. zastupujúceho záujmy obce, ktoré môžu narážať na záujmy účastníkov konania a takéto rozhodovanie nemôže byť nepredpojaté, nestranné a spravodlivé. Spôsob vybavenia námietky predpojatosti zo strany správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného je materiálne nepreskúmateľný. V tejto súvislosti žalobca označil listy, ktoré predložil ako prílohu žaloby a z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že Ing. arch. V. a Mgr. C. nie sú organizačne zamestnancami obce zabezpečujúcimi chod stavebného úradu, ale zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosti Útvaru hlavného architekta. Uvedené je možné posúdiť ako nespĺňanie predpokladov týchto osôb podľa § 117 ods. 3 stavebného zákona, keď predpokladom je nielen osobitný kvalifikačný predpoklad, ale aj trvalé organizačné zaradenie, ktoré osobitnému kvalifikačnému predpokladu korešponduje. Menovaní boli v čase prejednávania veci, ako i v čase odosielania listov, zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť Útvaru hlavného architekta a nemôžu byť teda zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu. Informácia o organizačnom zaradení bola poskytnutá Mestom W. podľa zákona č. 211/2000 Z. z. inému subjektu, avšak z predložených listov je zrejmé, že menovaní konali za Útvar hlavného architekta Mesta W. a rovnako primátor konal tak, že vyzýval na ukončenie zmluvných vzťahov žalobcu. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a takisto i žalovaného nemôže byť zákonné, pretože vo veci konali neoprávnené a predpojaté osoby a správny orgán prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkami odvolateľa v zákonnom rozsahu, hoci mal o nich vedomosť, nekonal podľa § 9 správneho poriadku a nevylúčil predpojaté osoby z činnosti správneho orgánu v danej veci. Žalovaný tieto vady žiadnym spôsobom nezhojil a v žiadnej podobe a preskúmateľným spôsobom nereagoval na materiálny obsah námietok, ani na organizačné zabezpečenie činnosti správneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k prejednávanej veci z úradnej povinnosti.
g/ V závere žaloby žalobca namietal porušenie jeho procesných práv tvrdiac, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nespĺňa kvalitatívne podmienky predpokladané zákonom, nakoľko správne orgány nepostupovali pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím bolo zasahované do práv žalobcu na spravodlivé konanie. Namietal najmä porušenie povinností správneho orgánu podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5 správneho poriadku v spojení s § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, a to povinnosti zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
23. Žalobca preto navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-NR- OVBP2-2019/038949-002 zo dňa 03. 09. 2019 v spojení s rozhodnutím Mesta Nitra č. 16045/2015-032- Re zo dňa 13. 05. 2019 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň mu priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania.
IV. Vyjadrenie žalovaného
24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 29. 06. 2020. Mal za to, že postup žalovaného aj stavebného úradu bol správny a v súlade so zákonom, nakoľko v spisovom materiáli sa nachádzalo aj nesúhlasné stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 10754/2015/C212-SCDPK/60037 zo dňa 29. 09. 2015 ako dotknutého orgánu. V stanovisku sa uvádza, že ministerstvo ako cestný správny orgán podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, vykonáva podľa § 3 ods. 3 písm. g/ cestného zákona štátnu správu vo veciach diaľnic a rýchlostných ciest. Ďalej ministerstvo uviedlo, že po preštudovaní predložených dokladov konštatuje, že reklamné stavby sú umiestnené v ochrannom pásme rýchlostnej cesty RIA, a preto nesúhlasí s vydaním predĺženia pre umiestnené reklamné stavby v k. ú. V.. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci (§ 140b ods. 1 stavebného zákona). Podľa názoru žalovaného stavebný úrad zistil skutkový stav dostatočne spoľahlivo na to, aby bolo nepochybné, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce a je umiestnená v cestnom ochrannom pásme. Žalobca si zamieňa pojem sídelný útvar obce s pojmom zastavané územie obce, resp. chce navodiť dojem, že správne orgány v konaní operovali s nesprávnym pojmom, a teda celé rozhodnutie je nepreskúmateľné. Každý pojem je definovaný v inom právnom predpise. Pre toto konanie je okrem stavebného zákona relevantný cestný zákon a v ňom definovaný pojem sídelný útvar obce. Sídelný útvar obce je v zmysle cestného zákona definovaný ohraničením dopravnými značkami označujúcimi začiatok a koniec obce na konkrétnej komunikácii a nie zastavaným územím obce v zmysle katastra nehnuteľností. To znamená, že pre správne orgány je bezvýznamné, či sa reklamné stavby nachádzajú v zastavanom území obce. Pre správne orgány je relevantná iba odpoveď na otázku, či reklamné stavby sú umiestnené mimo sídelného útvaru obce alebo nie. V danom prípade je reklamná stavba umiestnená pri rýchlostnej ceste R1A ďaleko pred dopravnou značkou označujúcou začiatok Mesta W., a teda v zmysle cestného zákona sa nachádza mimo sídelného útvaru obce. Túto skutočnosť možno spoľahlivo zistiť pomocou webovej aplikácie Google maps, mapy CDB a pod. Rovnako je nepochybné, že sa predmetná reklamná stavba nachádza v ochrannom pásme rýchlostnej cesty, ktoré je pre diaľnice a cesty budované ako rýchlostné komunikácie 100 m. K námietke žalobcu, že rozhodnutie a postup správnych orgánov oboch stupňov je absolútne nepreskúmateľný z pohľadu namietanej predpojatosti zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa, žalovaný uviedol, že súčasťou predloženého spisového materiálu sú rozhodnutia Y. W., v ktorých boli námietky predpojatosti zamietnuté. Mesto W. sa v uvedených rozhodnutiach s týmito námietkami riadne vysporiadalo, a preto považuje uvedenú námietku za nedôvodnú. K žalobcovej námietke, že namietaná predpojatost' smerovala aj voči primátorovi Mesta W., žalovaný uviedol, že aj keby takáto námietka bola podaná, podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona je stavebným úradom obec, starosta je podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v administratívnych vzťahoch správnym orgánom a nevystupuje v pozícii pracovníka (zamestnanca) alebo člena správneho orgánu. Ani ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení neumožňuje použitie ustanovení správneho poriadku, ktoré sa týkajú príslušnosti na prijatie oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčeniu vedúceho správneho orgánu a nadväzne na to príslušnosti na rozhodovanie o tom, či je takáto osoba vylúčená z konania. Neexistuje teda žiadny správny orgán, resp. subjekt, ktorý by bol oprávnený o prípadnej nezaujatosti starostu alebo primátora rozhodnúť. To znamená, že ak správny poriadok neumožňuje, aby bol z konania vylúčený vecne príslušný správny orgán, nemôže byť z konania vylúčený ani starosta obce (v tomto prípade primátor), a preto, ak by aj bola takáto námietka zo strany žalobcu podaná, nemôže spôsobiť začatie konania o tejto otázke. K námietke žalobcu, že sa na rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa podieľali neoprávnené osoby, nakoľko ide o zamestnancov zaradených na Útvare hlavného architekta, žalovaný poznamenal, že podľa Organizačného poriadku Mesta W. (čl. 22), referát urbanizmu a architektúry vykonáva činnosti a vedie agendu všeobecného stavebného úradu pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
neskorších predpisov na úseku povoľovania reklamných stavieb a súvisiacej legislatívy, a preto považuje túto námietku za neopodstatnenú. K súvisiacej námietke, že vybavujúci pracovníci Mesta W. (Mgr. C., Ing. arch. V.) nespĺňajú požiadavky upravené v § 117 ods. 3 stavebného zákona, žalovaný uviedol, že obaja zamestnanci disponujú osvedčeniami o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu, v dôsledku čoho je aj táto námietka neopodstatnená. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby správny súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
25. Uznesením č. k. 15S/116/2019 - 87 zo dňa 07. 07. 2020 súd pribral za účastníka konania R.E. F., ktorý sa na výzvu súdu k veci aj vyjadril. Vo svojom podaní zo dňa 10. 09. 2020 uviedol, že so žalobou súhlasí a rozhodnutiam žalovaného a stavebného úradu nerozumie. Poukázal na to, že jeho pozemok sa nachádza v intraviláne obce a nikdy mu nebolo nič doručené a ani nemá vedomosť o ničom, čo by len náznakom malo znamenať, že jeho právo prenechať vec do užívania za konkrétnym účelom by malo byť obmedzené. Mal tým na mysli, že by sa jeho pozemok mal nachádzať mimo sídelného útvaru obce. Podaná žaloba mu pripadá logická a pochopiteľná v otázke, ktorá sa týka jeho pozemku a jeho umiestnenia, keď aj on môže vychádzať len z toho, že je umiestnený v intraviláne, teda v sídelnom útvare obce a z ničoho mu nevyplýva opak. K časti žaloby, ktorá sa týka zaujatosti osôb, ktoré zastupovali v konaní stavebný úrad, sa nevedel bližšie vyjadriť a záverom sa pripojil k dôvodom, ktoré žalobcu k podaniu žaloby viedli.
26. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného akcentoval skutočnosti podrobne opísané v žalobe a stotožnil sa s úvahami ďalšieho účastníka poukazujúc na skutočnosť, že z hľadiska dôvodov rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov tieto neboli pre priemerného adresáta, ktorým je aj ďalší účastník, zjavne pochopiteľné.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
27. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1, ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 09. 2019, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v § 107 ods. 1 SSP na to, aby vec prejednal s nariadením pojednávania), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 05. 2019 (čoho sa žalobca taktiež domáhal v zmysle § 191 ods. 3 SSP) je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušiť (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 08. 11. 2022 pri dodržaní podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP.
28. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. d), e), f), g), p), ods. 6, ods. 7, ods. 8, ods. 9 zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „cestný zákon“) v znení účinnom do 30. 11. 2019, t. j. aj v čase rozhodovania žalovaného, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len „cestný správny orgán“) sú: a/ ministerstvo, b/ okresné úrady v sídlach krajov, c/ okresné úrady. Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie d/ rozhoduje o zaradení pozemných komunikácií do cestnej siete a o ich vyradení z nej, o pretriedení ciest a prestaničení cestnej siete; ak zmena dopravného charakteru má za následok aj zmenu vlastníckych práv, upravia sa vlastnícke práva (§ 3d), e/ určuje triedy a dopravný charakter jednotlivých cestných ťahov, f/ zabezpečuje centrálnu technickú evidenciu pozemných komunikácií (ďalej len „centrálna evidencia“), g/ vykonáva štátnu správu vo veciach diaľnic a rýchlostných ciest,
p/ riadi, kontroluje, koordinuje a metodicky usmerňuje výkon štátnej správy uskutočňovaný okresnými úradmi v sídle kraja, okresnými úradmi a obcami ako prenesený výkon štátnej správy. Na činnosti podľa odseku 2 druhej vety, odseku 3 písm. a), b), c), e), f), h), i), j), k), l), m), n), p), q), r) a s), odseku 4 písm. d) a e) a odseku 5 písm. d), f) a g) sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Cestný správny orgán a obec určujú používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská podľa odseku 2, odseku 4 písm. d) a odseku 5 písm. f) na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov. Cestný správny orgán určuje používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľuje vyhradené parkoviská podľa odseku 3 písm. q) na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov. Cestný správny orgán môže povoliť zvláštne užívanie diaľnic a ciest podľa odseku 4 písm. b) a odseku 5 písm. b) na základe záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov, v ktorého miestnej pôsobnosti sa zvláštne užívanie pozemných komunikácií začína.
Podľa § 3a ods. 1 cestného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre diaľnice a rýchlostné cesty vykonáva ministerstvo.
Podľa § 3d ods. 1, ods. 5 písm. a), ods. 8 cestného zákona, diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu (ďalej len „koncesné cesty“), sú vo vlastníctve štátu. Správu pozemných komunikácií vykonávajú, a/ ak ide o diaľnice, rýchlostné cesty a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť. Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vedú o týchto pozemných komunikáciách technickú evidenciu.
Podľa § 10 ods. 1, ods. 3, ods. 4 cestného zákona, nikto nesmie svojou činnosťou ohrozovať diaľnicu, cestu alebo miestnu komunikáciu a premávku na nich, ani sťažovať ich údržbu. Na odvrátenie takého ohrozenia uloží príslušný cestný správny orgán po dohode so zúčastnenými orgánmi nevyhnutné opatrenia; pritom môže byť tiež rozhodnuté po predchádzajúcom upozornení toho, kto ohrozenie vyvolal, o tom, že potrebné opatrenia sa vykonávajú na jeho náklad. Na diaľniciach, rýchlostných cestách a medzinárodných cestných ťahoch je zakázané umiestňovať reklamné stavby. Mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel, zakázané umiestňovať reklamné stavby; to sa nevzťahuje na označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom.
Podľa § 11 ods. 1, ods. 2 cestného zákona, na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce slúžia cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku ochranných pásem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100 metrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách 15 až 25 metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné ochranné pásmo pre novobudované alebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia. V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom.
29. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2018, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
Podľa § 23 ods. 1, ods. 4 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.
Podľa § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 3 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 59 ods. 1, ods. 2, ods. 3 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
30. Podľa § 14 ods. 1 písm. e), ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností a prevádzkovatelia všetkých výrobných, stavebných, hospodárskych a iných činností nesmú diaľnice, cesty a miestne komunikácie a premávku na nich ohrozovať najmä pri e/ stavebnej činnosti každého druhu. Bez predchádzajúceho súhlasu cestného správneho orgánu je zakázaná akákoľvek stavebná činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty a miestne komunikácie alebo premávku na nich alebo ktorá by realizáciou a umiestnením stavieb bránila v potrebnej modernizácii dotknutého úseku komunikácie, sťažovala strojovú údržbu alebo zhoršovala podmienky bezpečnej a plynulej premávky na komunikáciách.
Podľa § 15 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a) vyššie citovanej vyhlášky, cestné ochranné pásma sa zriaďujú pri všetkých diaľniciach, cestách a miestnych komunikáciách I. a II. triedy mimo zastavaného územia alebo územia určeného na súvislé zastavanie; vnútri tohto územia sa zriaďujú ochranné pásma podľa osobitných predpisov. Hranice územia zastavaného alebo územia určeného na súvislé zastavanie vyplývajú z územnoplánovacej dokumentácie, inak túto hranicu určí podľa skutočného stavu súvislého zastavania Federálne ministerstvo dopravy po prerokovaní s okresným národným výborom, ak ide o diaľnice, okresný národný výbor po prerokovaní s krajským národným výborom a miestnym národným výborom, ak ide o cesty, a miestny národný výbor, ak ide o miestne komunikácie. Príslušný cestný správny orgán pritom prihliadne na to, či súvislé zastavanie je po oboch stranách komunikácie rovnako ďaleko či sa celkom alebo sčasti obmedzuje len na jednu jej stranu; stavebné medzery až do 200 metrov spravidla neprerušujú súvislé zastavanie. Hranicu cestných ochranných pásiem určujú zvislé plochy vedené po oboch stranách komunikácie vo vzdialenosti a/ 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice a cesty budovanej ako rýchlostná komunikácia.
Podľa § 16 ods. 1 písm. a), ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky, v cestných ochranných pásmach je zakázané a/ vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť vyžadujúcu ohlásenie stavebnému úradu alebo povolenie stavby. Výnimky zo zákazu podľa odseku 1 udieľa príslušný cestný správny orgán. Žiadosť sa podáva už v štádiu prípravnej dokumentácie. Výnimky možno povoliť len v odôvodnených prípadoch, ak nebudú tým dotknuté všeobecné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy majetkovej správy dotknutej komunikácie. Povolením výnimok nesmie dôjsť k rozšíreniu súvislej zástavby obcí a miest obstavovaním komunikácie. Povolenie výnimky možno viazať na podmienky.
31. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“), účinného v čase rozhodovania žalovaného, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.
Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Podľa § 60 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka,
aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. Podľa § 62 ods. 1 písm. a), b), ods. 3, ods. 4 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.
Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.
Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú f/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.
Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 140a ods. 1 písm. a), ods. 3 stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je a/ orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí. Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.
Podľa § 140b ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona. Dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona. Lehota na podanie záväzného stanoviska, stanoviska a vyjadrenia je 30 dní; ak ide o stavby diaľnic a rýchlostných ciest je 7 dní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní. Ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené na obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, ide o dôvod na obnovu konania.
Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.
32. Podľa § 8 ods. 2 písm. a), c) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, k žiadosti o stavebné povolenie sa prikladajú a/ doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej, c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce.
Podľa § 15 ods. 2, 3 písm. a), b) vyššie citovanej vyhlášky, k žiadosti o povolenie informačného, reklamného a propagačného zariadenia sa pripojí a/ dokumentácia obsahujúca návrh informačného, reklamného a propagačného zariadenia a jednoduchý náčrt jeho umiestnenia v primeranej mierke v dvoch vyhotoveniach, b/ doklad, ktorým žiadateľ preukazuje vlastnícke alebo iné právo umiestniť na stavbe alebo pozemku navrhované informačné, reklamné a propagačné zariadenie, c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy. Ak je to vzhľadom k umiestneniu alebo ku konštrukčnému riešeniu informačného, reklamného a propagačného zariadenia potrebné, v žiadosti sa ďalej uvedie alebo sa k nej pripojí a/ náčrt alebo fotografia nehnuteľnosti alebo aj jej okolia, ktoré preukazujú vhodnosť začlenenia informačného, reklamného a propagačného zariadenia do priestoru a jeho výtvarné riešenie, b/ technický opis konštrukčného riešenia informačného, reklamného a propagačného zariadenia a jeho inštalácie vrátane údajov o vhodnosti použitých materiálov z hľadiska bezpečnosti, stability a mechanickej odolnosti nosnej konštrukcie a jej upevnenia; ak ide o svetelné zariadenie, technický opis spôsobu jeho napojenia na elektrické vedenie,
33. Podľa § 55 ods. 1, 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení účinnom do 29. 02. 2020, informačné, reklamné a propagačné zariadenie nesmie svojím vyhotovením a umiestnením rušiť krajinný ráz, ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok, brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a na ceste, nad prípustnú mieru obťažovať okolie a obytné prostredie hlukom alebo osvetlením. V ochrannom pásme vodného toku, železničnej dráhy, pozemnej komunikácie a v dosahu chránenej pamiatky, prírodného osobitne chráneného územia a pri významnom rekreačnom alebo kúpeľnom zariadení sa môže informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestniť, ak sú splnené podmienky podľa príslušných osobitných predpisov.
34. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. e), ods. 3 písm. a), ods. 4, ods. 6 veta prvá SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a/ zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
35. Úlohou správneho súdu bolo na základe žalobných námietok uvedených v podanej žalobe posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 10. 08. 2015 o zmenu doby trvania 2 ks jednostranných reklamných stavieb typu „Billboard“, o rozmeroch plochy 5100 x 2400 mm, miesto stavby: W., reklamné stavby umiestnené za oplotením záhrady, parc. č. XX/X, reg. „C“ KN, kat. územie V..
36. V podanej žalobe žalobca, okrem iného, namietal aj to, že sa správne orgány nevysporiadali s námietkou predpojatosti, ktorú vzniesol proti zamestnancom stavebného úradu, ktorí vybavovali jeho veci, pričom uviedol aj čísla podaní, ktoré boli zaslané jeho obchodným partnerom zo strany stavebného úradu, resp. jeho zamestnancov a z tohto konania vyvodzoval, že zamestnanci stavebného úradu konajú vo vzťahu k nemu predpojato. K uvedenej námietke je potrebné uviesť, že v administratívnom spise sa nachádza podanie žalobcu zo dňa 20. 09. 2017 s označením „oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania“. Z tohto podania možno vyvodiť, že žalobca v konaní pred stavebným úradom (správnym orgánom prvého stupňa) namietal predpojatosť všetkých zamestnancov stavebného úradu vo veciach, v ktorých je účastníkom, najmä predpojatosť Ing. arch. E. V. a Mgr. R. C.. Ako dôvod námietky uviedol, že od svojich obchodných partnerov, ktorí mu prenajímajú pozemky, sa dozvedel, že Mesto W. konajúce prostredníctvom uvedených zamestnancov ich kontaktuje a vyzýva na ukončenie nájomných zmlúv so žalobcom. O námietke predpojatosti podanej žalobcom proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä Ing. arch. E. V. a Mgr. R. C., bolo rozhodnuté príslušným orgánom dňa 30. 10. 2017 tak, že bola zamietnutá a rozhodnutie bolo doručené zástupkyni žalobcu dňa 23. 11. 2017.
O tej istej námietke predpojatosti príslušný orgán (Mesto W.) opakovane rozhodol, a to rozhodnutím zo dňa 11. 01. 2019, ktorým námietku predpojatosti podanú žalobcom dňa 29. 09. 2017 proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä Mgr. R. C. a Ing. arch. E. V., taktiež zamietol. Predmetné rozhodnutia boli žalobcovi, resp. jeho zástupkyni doručené a je na nich vyznačená právoplatnosť dňom 04. 02. 2019, resp. 05. 02. 2019. O námietke predpojatosti vznesenej žalobcom bolo teda riadne rozhodnuté (dokonca opakovane) a žalobcovi boli tieto rozhodnutia doručené, čo vyplýva z jeho tvrdení v žalobe o tom, že správny orgán prvého stupňa sa s námietkou zaujatosti vysporiadal absolútne nepreskúmateľným spôsobom. Správny súd však nezistil dôvod, aby sa žalovaný k tejto námietke vyjadroval v žalobou napadnutom rozhodnutí, resp. sa ňou zaoberal, keď žalobca vo svojom odvolaní zo dňa 24. 06. 2019 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 05. 2019 žiadnym spôsobom námietku predpojatosti neuplatnil. Pokiaľ sa žalobca ako účastník správneho konania domnieval, že príslušný správny orgán pri rozhodovaní o ním vznesenej námietke predpojatosti zamestnancov nepostupoval v súlade so zákonom, mohol túto skutočnosť namietať v odvolacom konaní proti meritórnemu rozhodnutiu, t. j. proti rozhodnutiu zo dňa 13. 05. 2019, čo však žalobca neurobil.
V predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že zákon nelimituje podanie námietky predpojatosti vydaním prvostupňového rozhodnutia. Námietku predpojatosti je možné uplatniť aj v odvolacom konaní, pričom rozhodujúcim faktom na jej uplatnenie je existencia skutočnosti nasvedčujúcej predpojatosti zamestnanca správneho orgánu a okamih, kedy sa o tejto skutočnosti účastník konania dozvedel a v prípade, ak námietku predpojatosti účastník konania uplatní, je povinnosťou správneho orgánu v súlade s § 12 ods. 1 správneho poriadku o tejto námietke rozhodnúť. Podľa názoru správneho súdu potom žalovaný postupoval správne a nemal dôvod sa s námietkou predpojatosti a rozhodnutím o nej zaoberať vo svojom rozhodnutí, nakoľko žalobca v odvolacom konaní námietku predpojatosti nevzniesol a nenamietal ani spôsob, akým bolo o nej príslušným správnym orgánom rozhodnuté. Tvrdenia žalobcu v žalobe ohľadne námietky predpojatosti nezodpovedajú skutočnosti, nakoľko táto námietka, resp. spôsob konania zamestnancov stavebného úradu neboli predmetom odvolacieho konania, v tejto časti preto správny súd považoval žalobu za nedôvodnú.
37. Po oboznámení sa s ďalšími žalobnými námietkami a obsahom administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd dospel k záveru, že dôvodné sú námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočného zistenia skutkového stavu a z tohto dôvodu bolo potrebné žalobe vyhovieť.
K námietkam žalobcu ohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu správny súd uvádza, že tieto sa v žalobe opakujú a ich podstatou je tvrdenie, že nebolo žiadnym spôsobom vymedzené územie sídelného útvaru obce (Mesta W.), že nebolo preukázané, že reklamné stavby sa nachádzajú mimo sídelného útvaru obce, že správny orgán si vyžiadal stanovisko príslušného orgánu bez toho, aby predtým vymedzil, či sa reklamná stavba nachádza v sídelnom útvare obce alebo mimo neho, čo bolo podľa názoru žalobcu rozhodujúce pre ďalší postup a rozhodnutie v predmetnej veci.
Z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom do 31. 12. 2012 (teda aj v čase vydania rozhodnutia zo dňa 12. 09. 2012, na základe ktorého boli predmetné reklamné stavby vybudované) vyplýva, že v cestných ochranných pásmach ciest je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich a príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom.
V ustanovení § 16 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sa uvádza, že v cestných ochranných pásmach je výslovne zakázané vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť vyžadujúcu ohlásenie stavebnému úradu alebo povolenie stavby, pričom v zmysle § 16 ods. 3 tejto vyhlášky výnimky zo zákazu podľa odseku 1 udeľuje príslušný cestný správny orgán a možno ich povoliť len v odôvodnených prípadoch, ak tým nebudú dotknuté všeobecné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy majetkovej správy dotknutej komunikácie.
Za účinnosti uvedenej právnej úpravy boli na pozemku pod parc. č. XX/X v katastrálnom území V. v roku 2012 vybudované predmetné reklamné stavby na základe rozhodnutia stavebného úradu č. 17 649/2012 - 003 - La zo dňa 12. 09. 2012, v ktorom boli stanovené podmienky na ich výstavbu.
Pred uplynutím doby, na ktorú bolo umiestnenie reklamného zariadenia povolené (do 30. 09. 2015), žalobca žiadosťou zo dňa 10. 08. 2015, doručenou stavebnému úradu dňa 21. 08. 2015, požiadal o zmenu doby trvania reklamnej stavby. K žiadosti pripojil vyššie uvedené rozhodnutie stavebného úradu č. 17 649/2019 - 003 - La zo dňa 12. 09. 2012, zmluvu o nájme č. DI/NR/01/10/2012/BB Y. zo dňa 01. 10. 2012 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 05. 12. 2013, fotosnímku reklamnej stavby v lokalite a list vlastníctva č. XXXX zo dňa 10. 08. 2015 pre katastrálne územie V., z ktorého vyplýva, že pozemok parc. č. XX/X (ostatné plochy) je umiestnený v zastavanom území obce.
V čase povolenia výstavby predmetných reklamných stavieb, t. j. v septembri 2012, platilo ustanovenie § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3 (ochrana diaľnic, ciest a miestnych komunikácií) a ustanovenie § 11 ods. 1 až 6 (cestné ochranné pásma) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, pričom k zmene právnej úpravy týchto ustanovení došlo prijatím zákona č. 293/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (vrátane cestného zákona) s účinnosťou od 02. 01. 2015. Zákon č. 293/2014 Z. z. reagoval na dlhodobo pretrvávajúcu nedostatočnú úpravu regulácie v oblasti vonkajšej reklamy a sprísnil jej zákonnú reguláciu, pričom prekvalifikoval doterajšie reklamné zariadenia na reklamné stavby. Zároveň boli týmto zákonom upravené i súvisiace právne predpisy, a to cestný zákon, v ktorom sa sprísnili podmienky pre umiestňovanie reklamných stavieb mimo obcí a miest pri diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a cestách I. triedy. V zmysle § 10 ods. 3, ods. 4 cestného zákon v znení účinnom od 02. 01. 2015, t. j. v čase rozhodovania oboch správnych orgánov v predmetnej veci, na diaľniciach, rýchlostných cestách a medzinárodných cestných ťahoch je zakázané umiestňovať reklamné stavby a mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel, taktiež zakázané umiestňovanie reklamných stavieb, pričom tento zákaz sa nevzťahuje na označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom.
Z dôvodovej správy k § 10 ods. 4 vyplýva, že sa zakazuje umiestňovanie reklamných stavieb pri diaľniciach, cestách pre motorové vozidlo a cestách I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, a to v území až 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, cesty pre motorové vozidlá alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom. Zákaz sa vzťahuje na územie mimo sídelných útvarov obce (alebo mesta), pričom sídelný útvar je na tieto účely územie, ktoré je ohraničené dopravnými značkami označujúcimi začiatok a koniec obce (alebo mesta). V dôvodovej správe k § 11 ods. 1 cestného zákona v znení účinnom od 02. 01. 2015 sa uvádza: „Precizovanie právnej úpravy v nadväznosti na novú úpravu § 10 ods. 4 v nadväznosti na definíciu súvisle zastavaného územia na účely určenia cestného ochranného pásma sa upresňuje v § 11 ods. 1 tak, že ochranné pásma vznikajú len mimo obcí (mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce) a mimo súvisle zastavaného územia“.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že od 02. 01. 2015 platí právna úprava, v zmysle ktorej je na diaľniciach, rýchlostných cestách a medzinárodných cestných ťahoch zakázané umiestňovať reklamné stavby a ich umiestňovanie je zakázané i mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce v území 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel.
Na úpravu zakotvenú v cestnom zákone odkazuje aj § 55 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. (ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie), v zmysle ktorého sa v ochrannom pásme pozemnej komunikácie môže informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestniť, ak sú splnené podmienky podľa príslušných osobitných predpisov (medzi nimi je uvedený i cestný zákon).
38. Podľa názoru správneho súdu bolo v predmetnej veci podstatné zistiť, kde sú reklamné stavby umiestnené, teda či v sídelnom útvare obce, kde nie sú vytvorené cestné ochranné pásma diaľnic, rýchlostných ciest a ciest prvej triedy, alebo mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce, kde je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, zakázané umiestňovať reklamné stavby. Uvedené zistenie bolo dôležité pre ďalší postup správneho orgánu aj preto, že v roku 2012, kedy boli reklamné stavby vybudované, cestné ochranné pásma slúžili na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo súvisle zastavaného územia (v súvisle zastavanom území sa ochranné pásma nevytvárali) a cestný zákon nepoznal pojem sídelný útvar.
Vzhľadom na zmenu právnej úpravy oproti stavu v roku 2012 bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa zistiť skutočný stav veci v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku (ktorý sa vzťahuje na predmetné správne konanie) tak, aby bolo možné jednoznačne preukázať a konštatovať, či sa predmetné reklamné stavby nachádzajú v sídelnom útvare obce (Mesta W.), resp. mimo tohto sídelného útvaru a v cestnom ochrannom pásme. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vo svojom stanovisku zo dňa 29. 09. 2015 uviedlo, že reklamné stavby nachádzajúce sa na parcele č. XX/X, v kat. úz. V., obec W., pri rýchlostnej ceste R1A, sú umiestnené v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1A, a preto nesúhlasí s vydaním predĺženia pre umiestnené reklamné stavby v kat. úz. V.. K tvrdeniu o tom, že reklamné stavby sa nachádzajú v cestnom ochrannom pásme, nebolo vykonané žiadne dokazovanie a nebol predložený žiadny dôkaz, resp. žiadny takýto dôkaz sa v administratívnom spise nenachádza, na čo poukazoval aj žalobca v podanej žalobe. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako príslušný ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie vykonáva v zmysle § 3 ods. 3 písm. g) cestného zákona v znení účinnom do 30. 11. 2019 (teda aj v čase rozhodovania žalovaného), štátnu správu vo veciach diaľnic a rýchlostných ciest, pričom do tejto jeho kompetencie patrí aj povoľovanie výnimiek zo zákazu alebo obmedzenia činnosti, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich, a to v odôvodnených prípadoch záväzným stanoviskom podľa § 11 ods. 2 cestného zákona. Uvedené však nezbavuje správny orgán povinnosti zistiť skutočný stav veci v takom rozsahu, aby bolo možné na základe neho rozhodnúť.
Zo žalobných námietok, z tvrdení žalovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia, ako aj z vyjadrenia žalovaného k žalobe nepochybne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným zostalo aj naďalej sporné, či ide o stavby umiestnené v sídelnom útvare obce alebo mimo sídelného útvaru obce v ochrannom
pásme rýchlostnej cesty R1A, kde je umiestnenie reklamných stavieb zakázané. Na odstránenie týchto rozporov bolo podľa názoru správneho súdu potrebné vykonať dokazovanie zadovážením listinných dôkazov preukazujúcich umiestnenie reklamných stavieb v danej lokalite.
Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu zistil, že správny orgán prvého stupňa nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, keď napriek svojej povinnosti úplne zistiť skutočný stav veci, takto nepostupoval. V administratívnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz o stotožnení miesta osadenia reklamných stavieb vo vzťahu k označeniu začiatku, resp. konca sídelného útvaru obce, čo namietal aj žalobca, a to už v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Rovnako namietal aj vzdialenosť reklamných stavieb od osi vozovky s tým, že správne orgány si nezadovážili dostatok podkladov pre svoje rozhodnutie. Správny súd má za to, že zo strany správnych orgánov nebolo žiadnym spôsobom zadokumentované (aspoň to nevyplýva z administratívneho spisu), že reklamné stavby sa nachádzajú mimo sídelného útvaru obce, a že sú umiestnené vo vzdialenosti menšej ako 100 m od osi priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty R1A (§ 15 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách), teda v jej ochrannom pásme. Žalobca v podanom odvolaní na tieto skutočnosti poukazoval, žalovaný sa však týmito námietkami náležite nezaoberal. Vo svojom rozhodnutí len popísal priebeh administratívneho konania, citoval právne predpisy, uviedol obsah odvolania žalobcu a k jeho námietkam len konštatoval, že poloha reklamných stavieb vzhľadom k vozovke rýchlostnej cesty R1A je zrejmá z grafickej prílohy žiadosti a z tohto podkladu je možné vyvodiť, že posudzovaná vzdialenosť reklamných stavieb je podstatne menšia ako 100 m definovaných v § 10 a § 11 cestného zákona a jeho vykonávacieho predpisu (pre rýchlostné cesty je podľa vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon, ochranné pásmo 100 m). Z rozhodnutia žalovaného však nevyplýva, na základe čoho konštatuje tento stav, keď sa v administratívnom spise nenachádzajú žiadne dôkazy o osadení reklamných stavieb (okrem jednej fotografie, ktorú pripojil žalobca k svojej žiadosti) a ani grafická príloha k žiadosti žalobcu.
Za danej dôkaznej situácie považoval správny súd námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočne zisteného stavu veci za plne opodstatnené. Skutočný stav (§ 32 ods. 1 správneho poriadku), na základe ktorého správny orgán vydal rozhodnutie, musí byť známy nielen správnemu orgánu, ktorý vo veci rozhoduje, ale musí byť jednoznačne zadokumentovaný v spise tak, aby o ňom nevznikali žiadne pochybnosti. Paušálny odkaz na mapové podklady Google maps, mapy CDB a ZB GIS, sám o sebe nepostačuje na zistenie osadenia reklamných stavieb a už vôbec nie na úplné zistenie skutočného stavu veci. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, akým spôsobom dospeli správne orgány k záveru, že reklamné stavby sú umiestnené, resp. osadené mimo sídelného útvaru obce a v území do 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty R1A. Uvedené nevyplýva zo žiadnej listiny, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu a s ktorou by bol žalobca oboznámený. Hoci žalobca túto skutočnosť namietal, žalovaný nedoplnil dokazovanie o listiny preukazujúce osadenie reklamných stavieb vo vzťahu k hraniciam sídelného útvaru obce a jej vzdialenosti od osi jazdného pásu, len zopakoval tvrdenia správneho orgánu prvého stupňa bez toho, aby uviedol, na základe čoho k takémuto tvrdeniu dospel. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2 Sžo/112/2015, podľa ktorého „okrem popisu skutkových zistení, má odôvodnenie správneho rozhodnutia obsahovať rozbor jednotlivých dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reakciu na pripomienky a návrhy účastníkov konania a na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a závery o tom, ktoré skutočnosti správny orgán považuje za nepochybne zistené, ako posúdil správny orgán ich právny význam a zdôvodnenie použitia právnej normy.“
Podľa názoru správneho súdu boli správne orgány v danom prípade povinné úplne zistiť skutočný stav veci, najmä osadenie reklamných stavieb vo vzťahu k podmienkam stanoveným v právnej norme, podľa ktorej v konaní o žiadosti žalobcu o predĺženie doby trvania reklamných stavieb rozhodovali. Pokiaľ žalobca namietal tvrdenia správnych orgánov o tom, že reklamné stavby sú umiestnené mimo sídelného útvaru obce a aj jej vzdialenosť od priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty, bolo potrebné sa s jeho námietkou vysporiadať a vykonať dokazovanie, ktoré je v kompetencii správneho orgánu prvého stupňa, teda zadovážiť dostatok listinných dôkazov, ktoré budú vo vzťahu k zistenému skutočnému stavu veci jednoznačné. Skutočný stav veci musí byť zrejmý nielen správnemu orgánu, ktorý vo veci koná, ale aj účastníkom správneho konania a následne i správnemu súdu, inak nie je možné vykonať súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu správnym súdom.
39. V intenciách vyššie uvedených skutočností správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 09. 2019, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 05. 2019 podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).
40. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní bude v predmetnej veci vykonať riadne dokazovanie za účelom zistenia, či sa predmetné reklamné stavby nachádzajú v sídelnom útvare obce, resp. mimo sídelného útvaru obce a v prípade, že to tak je, či sú dodržané vzdialenosti v zmysle § 10 ods. 4, § 11 ods. 1 cestného zákona, resp. vzdialenosti stanovené v § 15 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb. a aké sú tieto vzdialenosti. V súvislosti s potrebou zisťovania, či sa reklamné stavby nachádzajú v sídelnom útvare obce, resp. mimo neho a v akých vzdialenostiach, bude potrebné popri zadovážení relevantných listinných dôkazov zvážiť aj vykonanie miestneho zisťovania, resp. ohliadky (pri dodržaní procesného predpisu, ktorý sa na predmetné konanie vzťahuje), pokiaľ by to malo prispieť k riadnemu a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Správny orgán prvého stupňa so zistenými skutočnosťami a vykonanými dôkazmi riadne oboznámi žalobcu, vyzve ho, aby sa k nim v určenej lehote vyjadril, vysporiada sa s jeho prípadnými návrhmi alebo námietkami a až následne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní.
41. V ďalšom konaní sú správne orgány vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu viazané (§ 191 ods. 6 SSP). Viazanosť týmto právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a vzťahuje sa aj na postup správnych orgánov v ďalšom konaní.
42. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech (keď dosiahol zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a aj prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uplatnených v žalobe), priznal voči žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP v spojení s § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).
43. O trovách ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP pre nesplnenie zákonných podmienok na ich priznanie. Správny súd síce uznesením č. k. 15S/116/2019 - 87 zo dňa 07. 07. 2020 pribral do konania ako ďalšieho účastníka R. F., ale neuložil mu žiadnu povinnosť, s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú ďalšiemu účastníkovi, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratému účastníkovi konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania, ktoré mu zo spisu navyše ani nevyplývajú.
44. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.