Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Nt-6-2015.pdf
PDF · 67.76 KB
Case nature
Area
Subarea
1Nt/6/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa, senát: predsedu senátu JUDr. Erik Uhlár a prísediaci sudcovia Katarína Eleniuková a Mgr. Ján Tomus, na verejnom zasadnutí 10. augusta 2015 v Starej Ľubovni, v trestnej veci odsúdeného H. S. o povolenie obnovy konania vedeného pôvodne na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 7T/194/2012, takto
rozhodol:
Súd podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku z a m i e t a návrh odsúdeného H. S., nar. XX.XX.XXXX v R. V., trvale bytom P. č. XX, v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, doručený súdu dňa 20.4.2015, na povolenie obnovy konania vedeného pôvodne na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 7T/194/2012, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Podaním doručeným súdu dňa 20.4.2015 odsúdený H. S. žiadal o obnovu konania vedeného pôvodne pod sp. zn. 7T/194/2012 s poukazom na to, že nedokonale a nedostatočne bola preukázaná vina za čo ho neľudsky odsúdili na 8 rokov, poukazoval na zmanipulovanú a narýchlo spočítanú škodu. Podaný návrh na verejnom zasadnutí doplnil tak, že nezobral toľko peňazí ako sa tam píše a vyšetrovateľ tam započítal takú škodu, ktorá ani nebula, už tomu teraz chápe, že keď sa zvýšila škoda, tak bol odsúdený až na 8 rokov; uviedol, že rozsudok pôvodný napáda vo výroku o treste.
Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, prečítaním znaleckého posudku znalca Ing. Bc. Ivana Kopora č. 15/2012 zo spisu tunajšieho súdu 7T/194/2012 a ďalších listinných dôkazov (zo spisu tunajšieho súdu 7T/194/2012) ako sú uvedené v príslušnej zápisnici o verejnom zasadnutí.
Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané žiadne dôvody v zmysle § 394 Tr. por. na povolenie obnovy konania v danom prípade.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
.
V konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa bol H. S. rozsudkom sp. zn. 7T/194/2012 zo dňa 15.4.2013, právoplatným dňa 15.4.2013, uznaný vinným zo spolupáchateľstva prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 20, § 194 ods. 1 Tr. zák. a zo spolupáchateľstva zločinu krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa dopustil spolu s ml. K. P. dňa 4.8.2012 tak, ako je uvedené v skutkovej vete predmetného rozsudku.
Na verejnom zasadnutí ods. H. S. poukazoval na to, že nesúhlasí so škodou ako je v rozsudku, on si to prešiel v Leopoldove a škoda nebola taká aká je tam uvedená, a toto mu kazí trest, uviedol, že vzal len 20.000,- eur, nie 26.000,- eur, presne zobral 15.000,- USD. Poukazoval na to, že bol vo vysokom rozpoložení, bol tri dni na úteku, chytili ho v Malackách ešte aj s autom, ktoré vtedy mal, zobrali ho na políciu, dokopali a dobili; mladistvého vypočúvali bez právnika a bez kurately, potom vraveli, že zobral zlato, áno zobral iba dve tehličky, nie trinásť kusov; čo sa týka šperkov, keď má peniaze, tak ho nezaujímajú nejaké šperky alebo somariny, zobral 10 kusov prsteňov, 4 obrúčky, perlový náhrdelník, rubínový náhrdelník, čo je asi tak všetko - uvedené šperky nevedel špecifikovať.
Súd, i s poukazom na ostatné na verejnom zasadnutí vykonané dôkazy, dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané v súvislosti s navrhovaným povolením obnovy konania odsúdeným H. S. sú iba účelovými tvrdeniami odsúdeného v snahe dosiahnuť zníženie uloženého trestu odňatia slobody, ktoré však nijako nespochybnili skutočnosti známe súdu už v pôvodnom konaní a jednak neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi ani v samotnom konaní o povolenie obnovy konania. Samotný odsúdený iba tvrdí, že škoda bola navýšená a tým pádom mu bol uložený vyšší trest. V tomto smere treba poukázať na to, že odsúdený sa skutku ako je uvedený v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 7T/194/2013 z 15.4.2013 dopustil v spolupáchateľstve s ods. ml. K. P. a teda za týmto skutkom spôsobenú škodu treba považovať hodnotu všetkých oboma odsúdenými odcudzených vecí - nie iba toho čo mal vziať samotný H. S., navyše pokiaľ samotný ods. H. S. uviedol, že vzal 20.000,- eur a 15.000,- USD (t.j. podľa oboznámeného kurzového lístka ECB platného v čase spáchania skutku 11.497,78 eur), tak už tieto skutočnosti potvrdzujú správnosť kvalifikácie spáchaného skutku ako zločinu krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a správnosť použitia tam uvedenej trestnej sadzby pri ukladaní trestu. Nemožno sa nijako stotožniť s tvrdeniami odsúdeného na verejnom zasadnutí, že bol v rozpoložení, vzali ho policajti atď., nakoľko samotný odsúdený po prednesení podanej obžaloby na hlavnom pojednávaní 17.12.2012 (t.j. viac než štyri mesiace po spáchaní skutku a ním uvádzaných troch dňoch na úteku a po nich nasledujúcich skutočnostiach, osobitne údajnom dokopaní a dobití , ktoré tvrdenia súd považuje za tejto situácie iba za čisto účelové) učinil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 15.4.2013 (kde bola uvedená škoda, ktorej výšku s poukazom na výšku pôvodne mu uloženého trestu v konaní o povolenie obnovy konania napádal) sa výslovne vzdal odvolania proti vyhlásenému rozsudku. Navyše výška škody bola v pôvodnom konaní podľa súdu riadne ustálená, čo vyplýva i zo znaleckého posudku a zápisníc o vydaní veci a fotodokumentácií prečítaných na verejnom zasadnutí.
K samotnej výške uloženého trestu a druhu uloženého trestu na základe vyššie uvedeného treba poznamenať, že tento bol uložený v rámci trestnej sadzby ustanovenej v § 212 ods. 4 Tr. zák. (použitej súdom v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák.) a teda podľa súdu nie v zrejmom nepomere k závažnosti činu spáchaného odsúdeným a podľa súdu ani v rozpore
s účelom trestu. Zároveň treba pre úplnosť poznamenať, že odsúdený poukazoval de facto na výšku škody a v dôsledku toho uloženú výšku trestu odňatia slobody, teda odvíjajúcu sa od právnej kvalifikácie skutku v pôvodnom konaní, preto súd bližšie neskúmal (nakoľko za takejto situácie ani nemal prečo) či v pôvodnom konaní uložený trest bol v zrejmom nepomere k pomerom páchateľa - odsúdeného.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v danom prípade neboli zistené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 TZr. por. a taktiež treba uviesť, že súdu neboli nijako preukázané ani podmienky pre povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 4, ods. 5 Tr. por., preto súd podaný návrh odsúdeného, doručený súdu 20.4.2015, postupom podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať Okresnému súdu Stará Ľubovňa do troch dní od oznámenia tohto uznesenia, ktorým bolo v zmysle § 179 ods. 1 Tr. por. jeho vyhlásenie. Sťažnosť má odkladný účinok.