Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14C-215-2015.pdf
PDF · 100.22 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/215/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Košice - Hlavná 104, právne zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Banská Bystrica - Janka Kráľa 7, proti odporcovi: Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. - T. O. XXXX/ XX, o zaplatenie sumy 507,66 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 360,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 360,- eur od 10.1.2014 do zaplatenia, a trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 12,60 eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 36,48 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 507,66 eur s prísl. V návrhu uviedol, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo dňa 17.12.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350 €. Predpokladom uzatvorenia zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 442,66 €, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 92,66 €. Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 9.1.2014. Odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti. Navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 €. Celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 507,66 €. Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP, nakoľko ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie, oboznámením sa s rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpis z účtu navrhovateľa, upomienky, výzva a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru: Medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 17.12.2013 prostredníctvom diaľkovej komunikácie rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy zo strany navrhovateľa, na základe ktorých navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi krátkodobý, bezúčelový úver vo výške 350 eur. V zmluve bolo uvedené, že táto je uzavretá v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odporcovi bola zo strany navrhovateľa týmto spôsobom poskytnutá suma 350 € so splatnosťou do 9.1.2014. V predmetnej zmluve navrhovateľ predmetný úver označil ako bezúročný s tým, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom s pevnou sumou 92,66 eur a celkovú čiastku, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť je suma 442,66 eur. V zmluve bola RPMN uvedená vo výške 440,3 % a priemerná RPMN pre zmluvnú splatnosť od troch do šiestich mesiacov k 31. 3. 2013 vo výške 418 %. Z výpisu z účtu navrhovateľa vyplýva, že dňa 17.12.2013 bola na účet odporcu zaslaná suma 350 eur. Odporcovi boli následne v období od 15.2..2014 zaslané 4 výzvy/ upomienky na zaplatenie dlžnej sumy. V rámcovej zmluve v čl. IV bode 3 je uvedené, že úver je bezúročný a v čl. IV bod 1 je dohodnuté, že klient sa zaväzuje zaplatiť poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutí úveru. Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva, upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva, môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho spoločenstva to zdôraznil právnym názorom "Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom". Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa môžu byť spotrebiteľskými zmluvami všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté. Pre kvalifikáciu zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy odmietne. Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa z poznámky 9 pod čiarou vyplýva, že pri identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie sú: l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
Podľa § 2 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania,
Podľa § 8 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, 24) a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o a) dodávateľovi, a to 1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu, 2. ďalšie kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené v bode 1, 3. predmet podnikania alebo činnosti, 4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu, ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca, označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné číslo, pod ktorým je v tomto verejnom zozname alebo registri zapísaný, 5. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu, 6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o fyzickú osobu, a ich právny vzťah k dodávateľovi, 7. názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa, b) finančnej službe, a to uvedením 1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby, 2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu, dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom, 3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie je zárukou budúcich výnosov, 4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo ním nie sú vyberané, 5. doby platnosti poskytnutých údajov, 6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby, 7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa účtujú, c) zmluve na diaľku, a to o 1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1, a o dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy, 2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo opakovane, 3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich zmluvných pokutách, 4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie o odstúpení, 5. označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, 6. voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu, 11) 7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu, d) spôsobe vybavovania reklamácií a sťažností alebo o možnosti mimosúdneho vybavenia sťažností, 12) e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo systémy náhrad podľa osobitných zákonov. 13) Podľa § 4 ods. 2 cit. zák. dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 53ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 6 OZ ( účinného v čase uzavretia zmluvy) ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa § 53 ods. 11 OZ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pre uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Súd nemusí preskúmavať, taktiež ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že navrhovateľ pripravil do zmluvy ustanovenie vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť, že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené potom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto neplatnosť je absolútna.
Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávané pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Táto zákonná definícia je zrejme vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, a preto používa aj termíny, ktoré Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje. Vzhľadom na množstvo požiadaviek na splnenie takejto definície, bude zrejme v praxi veľmi náročné preukázať rozpornosť s dobrými mravmi subsumáciou konkrétneho konania pod takúto definíciu, ktorá obsahuje subjektívny prvok na strane konajúceho - poškodzujúceho subjektu, a to preukázanie "využitia" omylu, ľsti a pod. Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je : a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.
V danom prípade súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nie je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom na ust. § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu necelého mesiaca t.j. splatnosť bola dohodnutá do 3 mesiacov. Zmluvný vzťah sa preto nespravuje ustanoveniami tohto právneho predpisu, ale táto skutočnosť neznamená, že oprávňuje veriteľa k ľubovôli pri uvedení
zmluvných podmienok, ktoré nesmú byť v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. ( o spotrebiteľských zmluvách), pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu. Samotný vzťah medzi účastníkmi zmluvy je však vzťahom medzi veriteľom a spotrebiteľom, preto túto zmluvu treba ponímať aj ako zmluvu spotrebiteľskú a aplikovať na ňu ustanovenia vyššie citovaných zákonov a to zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, aby sa ochranné opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa dodávateľmi (veriteľmi) neobchádzali. Z dokazovania vyplynulo, že na základe zmluvy o úvere poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 350 eur , ktorý mal splatnosť 3 týždne, pričom predmetný úver bol bezúročný ako to vyplýva z ustanovení zmluvy, veriteľ si však zároveň uplatňuje príslušenstvo, ktoré majú tvoriť celkové náklady spočívajúce v poplatku 92,66 eur. V danom prípade je vlastne odmena za poskytnutie sumy 92,66 eur vyjadrená nie percentuálne, ale pevnou sumou - poplatkom, ktorý však predstavuje náklady pre spotrebiteľa rovnako, ako by bol úver poskytnutý za úrok. Takéto dojednania sú podľa názoru súdu v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pretože vyjadrujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a teda podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, keď náklady navrhovateľa nie sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Súd má za to, že navrhovateľ sa snažil obísť vyjadrenie týchto nákladov úrokovou sadzbou, napriek tomu je zrejmé, že odmena vo výške poplatku 92,66 eur pri trojtýždňovej splatnosti a sume pôžičky 350 eur je zjavne neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi, keď pri percentuálnom vyjadrení by tento poplatok predstavoval mesačnú úrokovú sadzbu vo výške 31 % ! Takáto výška odmeny pri tak krátkej splatnosti úveru je neprimerane vysoká a je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd zmluvu v časti dohodnutej odmeny - poplatku v sume 92,66 eur posúdil ako neplatnú, a to s poukazom na § 39 OZ . Súd preto navrhovateľovi priznal iba výšku poskytnutého úveru vo výške 350 eur. Navrhovateľ od odporcu požadoval aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur v zmysle bodu IV bod 5 Rámcovej zmluvy. V tomto bode sú presne upravené sumy za jednotlivé upomienky a to za 1. až 4. Upomienku ( 15, 10, 10, 30 eur). Navrhovateľ si síce uplatnil sumu 65 eur, pričom uviedol, že ide o zaslanie 4 výziev - upomienok na zaplatenie odporcovi. Takúto sumu len za zaslanie upomienok odporcovi však súd považoval za premrštenú a v rozpore s dobrými mravmi a to aj s poukazom na výšku pôžičky. Preto súd priznal odporcovi titulom vynaložených nákladov na zaslanie upomienok sumu 10 eur, pričom tiež poukazuje na to, že zaslanie 4 upomienok na zaplatenie dlžnej sumy dlžníkovi je zjavne neúčelné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 360 eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol. V danom prípade má navrhovateľ nárok na úroky z omeškania, ktorých výška sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 517 ods. 1, 2 a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd zaviazal odporcu zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 360 eur od 10.1.2014 do zaplatenia. Splatnosť úveru nastala dňa 9.1.2014 a odporca sa dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a to podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní. Navrhovateľ mal v konaní úspech čo do sumy 360 eur s prísl., t.j. 71% a odporca úspech vo výške 29%. Potom čistý úspech navrhovateľa predstavoval 42%. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 30 eur a z toho 42% predstavuje sumu 12,60 eur. Trovy právneho zastúpenia vyčíslil na sumu 86,86 eur ( 2 x úkon právnej služby po 35,04 eur a 2x režijný paušál po 8,39 eur), z nich tom 42% predstavuje sumu 36,48 eur. Odporca je preto povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku vo výške 12,60 eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 36,48 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Nitra. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./ Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.