Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-749-2005.pdf
PDF · 80.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7Er/749/2005
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: TFI spol. s r.o., so sídlom v Trnave, Pekárska 166/20, IČO: 31 625 754, v exekučnom konaní pre vymoženie sumy 736,30 eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd u k l a d á oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi vo výške 97,51 eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Dolný Kubín poverením č. 5503 014783 * zo dňa 30.09.2005 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 736,30 eur na základe exekučných titulov právoplatných a vykonateľných platobného výmeru č.k. 1051/04/4 zo dňa 30.03.2004, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa a jej návrhu na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor osobne podal na tunajší súd dňa 11.12.2013 podanie označené ako „č 7Er/749/2005 - návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie“. Z obsahu predmetného podania vyplýva, že súdny exekútor v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) a h) Exekučného poriadku navrhol, aby súd exekučné konanie zastavil. Svoje podanie odôvodnil tým, že voči povinnému vedie 2 exekučné konania v rámci ktorých bolo zistené, že povinný už nevlastní žiadny majetok, nemá vedené účty v bankách, v mieste svojho sídla sa nenachádza, navykonáva tu žiadnu činnosť. V súvislosti s rozhodovaním súdu o zastavení exekúcie si uplatnil trovy exekúcie vo výške 215,85 eur.
Podľa § 243b ods. 1, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, (ďalej ako „Exekučný poriadok“), v platnom znení, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení platnom do 31.10.2013, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd preskúmal predložený exekútorský spis EX 249/2005. Vychádzajúc z vykonaných šetrení súdneho exekútora dospel k záveru, že povinný je nemajetný subjekt a v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
Ďalej súd rozhodoval o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý si tieto uplatnil vo výške 225,30 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Súd za použitia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení platnom do 30. apríla 2008 (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhlášky“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd po preskúmaní súdneho a exekútorského spisu priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré preukázateľne vznikli a ktoré boli účelne vynaložené pri výkone exekučnej činnosti. Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 26,56 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 3,32 eur, doručenie príkazu n začatie exekúcie - 3,32 eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 3,32 eur, doručenie exekučného príkazu - 3,32 eur, každé zisťovanie účtu povinného1x SP, 1x DÚ - 6,64 eur, každé zisťovanie majetku povinného 1x OR PZ, 1x výzva povinnému - 6,64 eur), z odmeny § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky vo výške 6,64 eur („výzva na poskytnutie súčinnosti - 30 min., t.j. 1 začatá hodina), z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 39,48 eur (poštovné: 11,08 eur, cestovné: 28,40 eur, t.j. 401 km x 6,30 l/100km x 1,124 eur) a náhrady za stratu času podľa § 23 vyhlášky vo výške 8,58 eur (pracovná cesta dňa 18.06.2012 - 365 min., t.j. 13 začatých polhodín x 0,66 eur), spolu s 20% DPH podľa § 196 EP z priznanej odmeny a hotových výdavkov vo výške 16,25 eur.
Súd pri uplatnenej odmene posudzoval, či si súdny exekútor neuplatnil odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti duplicitne, t.j. časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky a súčasne paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Súd postupujúc v zmysle vyššie uvedeného nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon „Upovedomenie o začatí exekúcie“, nakoľko súdnemu exekútorovi bola zaň už priznaná paušálna odmena. Rovnako súd postupoval aj pri úkonoch označených „Žiadosť o súčinnosť - Daňový úrad“, „Žiadosť o súčinnosť - Sociálna poisťovňa“, „Žiadosť o súčinnosť
- OR PZ“ a uplatnenú odmenu súdnemu exekútorovi nepriznal, keďže za každý z nich už súdnemu exekútorovi priznal paušálnu odmenu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny záver uvedený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I.ÚS 254/2006-13 zo dňa 23.08.2006, v zmysle ktorého, ak bola odmena priznaná titulom paušálnych náhrad, nie je potom opodstatnená aj z hľadiska § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
Súd z vyššie uvedených dôvodov rovnako nepriznal časovú odmenu za úkony označené ako „Príkaz na začatie exekúcie - Ľ. H.“, „Príkaz na začatie exekúcie - D.“, Príkaz na začatie exekúcie - G.“, „Príkaz na začatie exekúcie - Č.“ a „Príkaz na začatie exekúcie - B.“ a „Príkaz na začatie exekúcie - U. H.“, keďže súdnemu exekútorovi už bola priznaná paušálna odmena za doručenie jedného príkazu na začatie exekúcie (podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojitosti § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky). Súd rovnako nepriznal časovú odmenu za úkony označené ako „Exekučný príkaz - Ľ. H.“, „Exekučný príkaz - D.“, „Exekučný príkaz - G.“, „Exekučný príkaz - B.“ a „Exekučný príkaz - U. H.“, keďže súdnemu exekútorovi už bola priznaná paušálna odmena za doručenie jedného exekučného príkazu (podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojitosti § 15 ods. 1 písm. d) vyhlášky). Súd tak priznal odmenu iba paušálnu odmenu za jeden úkon doručenia príkazu na začatie exekúcie a tiež doručenia exekučného príkazu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie ust. § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, kde sa uvádza, že súdny exekútor má zaslať exekučný príkaz iba banke, ktorá vedie účet povinného s tiež aj na znenie ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, z ktorého vyplýva, že za doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu patrí súdnemu exekútorovi odmena iba za jeden úkon uvedenej exekučnej činnosti.
Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon označený ako „Oznámenie o stave konania“, nakoľko súdu nebolo preukázané vykonanie predmetného úkonu exekučnej činnosti, keďže v exekútorskom spise chýba doklad o doručovaní predmetnej písomnosti.
Súd posudzoval či úkony, za ktoré súdny exekútor žiadal priznať časovú odmenu, bezprostredne smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Súdnym exekútorom uplatnené úkony označené ako „Návrh na zastavenie a vyúčtovanie“ nesmerujú priamo k vymoženiu pohľadávky oprávneného, takže podľa posúdenia súdu neprináleží súdnemu exekútorovi odmena za takto uplatnené úkony, a preto za ne časovú odmenu nepriznal.
Zo znenia ustanovenia § 25 vyhlášky vyplýva, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že za administratívne činnosti súdneho exekútora nemožno priznať časovú odmenu, keďže táto je zahrnutá už v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd tak nepriznal časovú odmenu za súdnym exekútorom uplatnené úkony označené ako „Zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie“ a „Úradný záznam“, nakoľko tieto považoval len za administratívnu činnosť.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné v uplatnenej výške 28,40 eur, nakoľko mal z exekútorského spisu preukázaný vznik hotových výdavkov len vo výške 11,08 eur. Súd pri priznaní náhrady hotových výdavkov, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi v súvislosti s doručovaním jednotlivých písomností vychádzal z doručeniek vložených v exekútorskom spise a z poštových taríf platných v čase ich doručovania. Zároveň tieto krátil tak, že výšku poštovného rozdelil na počet konaní, v ktorých súdny exekútor predmetné písomnosti doručoval. Súd poznamenáva, že nemôže priznať náhradu tých výdavkov, ktorých vznik alebo výšku nemá hodnoverným spôsobom preukázanú.
Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 97,51 eur (26,56 eur + 6,64 eur + 39,48 eur + 8,58 eur + 16,25 eur), ktorú je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e odvolanie vždy p r í p u s t n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.