Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-297-2014.pdf
PDF · 123.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/297/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou, v právnej veci navrhovateľky: U. D., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom W. F. W., M. H. XXX/ XX, právne zastúpenej JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokátom so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Jilemnického 27 proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, IČO 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, IČO 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti právneho úkonu, t a k t o
rozhodol:
I. Konanie v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo z titulu neplatného právneho úkonu sa zastavuje.
II. Určuje sa, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená dňa 02.09.2013 medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 553,61 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.10.2014 domáhala, aby súd rozhodol o určení neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.09.2013, o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré odporca nadobudol z titulu neplatného právneho úkonu a zaplatiť náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 02.09.2013 bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej odporca schválil navrhovateľke úver vo výške 1.500,-Eur so splatnosťou 42 mesiacov, pričom navrhovateľke bola poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 790,84 Eur, RPMN za úver vo výške 69,68%, s ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01% a s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 76,21%. V zmysle bodu 7 zmluvy o revolvingu ako podmienka poskytnutia revolvingového úveru navrhovateľke bolo podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Navrhovateľka uviedla, že zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné v súlade s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka považovať za spotrebiteľskú zmluvu, keďže navrhovateľka je v postavení spotrebiteľa a navrhovateľ v postavení dodávateľa. Navrhovateľka namietala, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje výšku splátok istiny úveru, výšku splátok úrokov z úveru a výšku splátok iných poplatkov, a z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí je potrebné zmluvu o revolvingovom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.. Ďalej poukázala na skutočnosť, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. neprijateľné podmienky. Podľa názoru navrhovateľky zmluva o revolvingovom úvere obsahuje nasledujúce neprijateľné podmienky - neprimerane vysoké
RPMN, neprimerane vysokú ročnú úrokovú sadzbu, neprimerane vysoký poplatok za odklad úverových splátok, neprimerane vysoký poplatok za odklad revolvingových splátok, rozhodcovskú doložku a dojednanie o zrážkach zo mzdy. Údaj o RPMN vo výške 69,68% nie je pravdivým údajom, uviedol navrhovateľku do omylu a takéto klamanie by malo mať vždy dosah na platnosť právneho úkonu. V nadväznosti na výšku RPMN navrhovateľka uviedla, že dojednanie je možné považovať za dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ide o skutočnosť zakladajúcu neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere. Ďalej navrhovateľka poukázala na neprimerane vysoké úroky, ako aj na neprijateľnú podmienku
- rozhodcovskú doložku, v rámci ktorej sa od navrhovateľky vyžaduje, aby sa spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Z tohto dôvodu ani neexistuje právomoc rozhodcovského súdu v tejto veci konať aj vzhľadom k tomu, že osobitné dojednanie podmienky treba vykladať v prospech navrhovateľky ako spotrebiteľa a tá nemá záujem vec prejednať pred rozhodcovský súdom, keďže z praxe je všeobecne známe, že rozhodcovské súdy nepreskúmavajú a neprihliadajú na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Navrhovateľka sa domnieva, že išlo o jednostranné nanútenie takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky navrhovateľke, a to formou rozhodcovskej zmluvy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Dňa 14.10.2013 bola zo strany odporcu doručená žiadosť zamestnávateľovi navrhovateľke o vykonanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou revolvingovej zmluvy a na základe ktorej mali byť vykonávané zrážky zo mzdy v prospech odporcu. Podľa názoru navrhovateľky možno dohodu o zrážkach o mzdy považovať za inštitút, ktorý je založený na subjektívnej predstave odporcu o výške pohľadávky a nie na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu. Takéto dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností spotrebiteľa. Navrhovateľka záverom uviedla, že vzhľadom na rozsah zásahov do práv spotrebiteľa a zmluvných záväzkov podľa zmluvy o revolvingovom úvere nie je možné z objektívneho hľadiska udržať v platnosti zmluvu ako celok, nakoľko vadami netrpia iba jej podstatné náležitosti, ale v podstate všetky články zmluvy a treba pri tom tiež prihliadnuť aj na skutočnosť či by zmluvné strany mali vôľu v zmluvnom vzťahu zotrvať aj bez neplatných klauzúl.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť ako skutkovo a právne nedôvodný, ako aj z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti. Pred podaním žaloby bolo začaté rozhodcovské konanie na základe žaloby na plnenie, v ktorom sa rozhoduje o záväzkoch zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Konanie je vedené na rozhodcovskom súde Slovak arbitration court, s.r.o.. Uvedené konanie nie je k dnešnému dňu právoplatne ukončené, a preto odporca namietol v prejednávanej veci pôsobenie prekážky litispendencie. Podľa odporcu sa navrhovateľka účelovo domáha určenia neplatnosti právneho úkonu v čase, keď neplní dobrovoľne svoje záväzky z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere a v čase, keď už o nich rozhoduje iný súd. K právnym záverom o bezúročnosti a bez poplatkov uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis nestanovuje požiadavku na rozpisovanie splátky na časť istiny, úroku prípadne iných poplatkov, ktoré by v nej mali byť zahrnuté. Zmluva obsahuje určenie počtu splátok, dátum jej splatnosti v mesiaci a výšku splátky, čím je splnená zákonná podmienka v zmysle § 9 ods. 3. Záver o povinnom rozpisovaní splátky nemá oporu v žiadnom zákone a pri systematickom výklade zákona je dokonca možné nesporne konštatovať, že popiera význam a uplatnenie iných jeho ustanovení. V prvom rade je totiž potrebné poukázať na to, že ani znenie právnej normy nehovorí o uvádzaní počtu, termínov a výšky splátok úrokov, splátok istiny, splátok ostatných poplatkov. Výklad zákona zo strany navrhovateľky popiera aj smernica 2008/48/EHS zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice 87/102/EHS, ktorej implementácia bola vykonaná zákonom o spotrebiteľských úveroch. Odporca konštatoval, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. K namietanej skutočnosti ohľadom nesprávneho výpočtu RPMN odporca uviedol, že výška RPMN sa počítala podľa zákonného vzorca na výpočet RPMN. Z argumentácie navrhovateľa nevyplýva, prečo je v predmetnej zmluve uvedená nesprávna výška a aká má byť teda jeho správna výška. Odporca namietol aj argumentáciu navrhovateľky o neprijateľných zmluvných podmienkach. Odporca tvrdí, že RPMN úveru poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere podstatným spôsobom neprevyšuje obvyklú odplatu požadovanú z úvery na finančnom trhu. Priemerná odplata za porovnateľné úvery bola v čase poskytovania úveru vo výške 46,06 %. V otázke odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov zo spotrebiteľskej zmluvy treba predovšetkým vychádzať z relevantných a aplikovateľných ustanovení zákona. Odporca ďalej uviedol, že žalobný návrh je postavený na účelovej selekcii a vyberaní zdanlivo „vhodných“ viet či odsekov z rozhodnutí. Odporca konštatoval, že v zmluve o revolvingovom úvere nenastal rozpor so zákonom ohľadom výšky úrokov. Cena plnenia, a to aj v zmysle výslovného znenia smernice Rady 93/13/EHS v článku 4 ods. 2 a ani dojednanie o cene nie sú neprijateľnou
podmienkou. Ďalej odporca konštatoval, že dohoda o poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o revolvingovom úvere, pričom dohoda bola osobitne podpisovaná. Posúdenie otázky odplaty podľa dohody o poskytnutí služby uvedenej v bode 8 zmluvy o revolvingovom úvere musí vychádzať z komplexného posúdenia všetkých ustanovení zmluvy. Dohoda o poskytnutí služby je zároveň individuálnym dojednaním, a to nielen pokiaľ ide o jej vznik, ale aj pokiaľ ide o výšku odplaty. Odplata a dojednanie o nej preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Zo strany navrhovateľky namietaných ako neprijateľných podmienok - rozhodcovskej doložky a dohody o zrážkach zo mzdy, odporca uviedol, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená rozhodcovská doložka, ale samostatná rozhodcovská zmluva a rovnako aj dohoda o zrážkach zo mzdy je uzavretá ako samostatný právny úkon na samostatnej listine, čo preukázala aj navrhovateľka. Odporca poprel, že by šlo o predformulovanú zmluvnú podmienku obsiahnutú v zmluvných dojednaniach, ale samostatnú rozhodcovskú zmluvu. Uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy mohla navrhovateľka sama ovplyvniť a k jej uzatvoreniu pristúpiť nemusela. Rozhodcovská zmluva obsahuje aj lehotu na jednostranné odstúpenie bez vedenia dôvodu, teda navrhovateľka mohla privodiť zánik zmluvy jednostranným úkonom a súčasne si zmluvné strany dohodli alternatívu riešenia sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere. Názory navrhovateľky o tom, či súhlasí alebo nesúhlasí s rozhodcovským konaním sú bezpredmetné, pretože dobrovoľne podpísala rozhodcovskú zmluvu a ani v dohodnutej dobe od nej neustúpila. Odporca následne k namietanej dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. úhrady splátok úveru, pričom na použitie sa teda neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Navrhovateľka vo svojej argumentácii opomína podstatný fakt, a to že zrážka zo mzdy nemôže prevyšovať zákonom určenú hranicu a tiež to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je výsledkom slobodného rozhodnutia ju uzavrieť. Odporca záverom poprel, že by došlo v jeho prípade k bezdôvodnému obohateniu zo zmluvy o revolvingovom úvere.
V priebehu konania navrhovateľ upravil svoj návrh tak, že zobral návrh v časti uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (§ 96 ods. 1 O.s.p.)
Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. (§ 96 ods. 2 O.s.p.)
V zmysle § 96 ods. 1, 2 O.s.p. a s poukazom na vyjadrenie navrhovateľa a skutočnosť, že odporca nevyjadril nesúhlas so späťvzatím, súd konanie zastavil v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pred rozhodovaním vo veci samej súd riešil a posudzoval vznesenú námietku litispendencie zo strany odporcu vzhľadom na začaté rozhodcovské konanie na základe žalobného návrhu na plnenie vedené na rozhodcovskom súde Slovak arbitration court, s.r.o. pod sp. zn. RK 286/11/14-SAS. Nedostatkom podmienky súdneho konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. je i prekážka začatého konania (§ 83 O.s.p.), ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, táto je daná aj vtedy, ak pôvodný účastník v prvom konaní je vystriedaný právnym nástupcom v druhom konaní (musí byť však ako právny nástupca pôvodného účastníka označený), a tiež vtedy, ak účastníci v druhom konaní vystupujú v opačnom procesnom postavení. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania, a základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. V takom prípade vždy konanie zastaví podľa § 104 ods. 1 O.s.p. Spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Prekážka litispendencie môže byť odstránená napr. aj tým, že konanie bude zastavené v dôsledku späťvzatia jedného z dvoch návrhov. Pre posúdenie, či tu je prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní (R 97/2003). (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.01.2013, sp. zn. 3 Cdo 290/2012).
Žaloba na plnenie je prekážkou litispendencie pre určovaciu žalobu (kladnú i zápornú), ak ide o rovnaké subjektívne právo, avšak rozhodovanie sporov o platnosť úkonov je zverená výlučne súdom, a preto nemôže byť predmetom zmieru medzi účastníkmi a ani nemôže byť otázka platnosti ako taká ani predmetom meritórneho rozhodovania v rozhodcovskom konaní. Absolútna neplatnosť úkonov znamená, že úkon je neplatný od začiatku a to bez ohľadu na to, či sa neplatnosti niekto dovolal a či o tom rozhodol súd. Neplatný úkon nemožno účastníkmi dodatočne konvalidovať. Má sa za to, akoby neplatný úkon ani neexistoval. Z uvedeného vyplýva, že podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 nemal rozhodcovský súd kompetenciu rozhodovať o návrhu navrhovateľky v rozhodcovskom konaní. Mal zastaviť rozhodcovské konanie podľa § 38 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uznesením po posúdení chýbajúcej podmienky na konanie (právomoc). Na základe zistených skutočností súd nepovažoval prebiehajúce rozhodcovské konanie za prekážku litispendencie pre rozhodnutie o žalobnom návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 02.09.2013.
Vo veci súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti odporcu a právneho zástupcu odporcu, ktorí požiadali o ospravedlnenie neprítomnosti ako aj vyjadrili súhlas, aby bolo rozhodnuté na základe listinných dôkazov a v intenciách podaných písomných vyjadrení.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä žalobným návrhom a písomnými vyjadreniami účastníkov, žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, zmluvných dojednaní, rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX, dohody o zrážkach zo mzdy, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, rozhodcovského rozsudku vydanom v konaní pod sp. zn. 286/11/14 a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, ktorá má v predmete svojej činnosti o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, navrhovateľka je fyzická osoba, nepodnikateľ.
Dňa 02.09.2013 uzatvorili účastníci zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, obsahom ktorej bol záväzok odporcu poskytnúť navrhovateľke úver vo výške 1.500,-Eur a súčasne záväzok navrhovateľky nahradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, a to formou 42 mesačných splátok vo výške 80,37 Eur. Zmluva na lícnej časti obsahuje nadpis „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere". V bode 1. je označený odporca obchodná spoločnosť ako veriteľ, v bode 2. je svojimi osobnými údajmi označená navrhovateľka, body 3. a 4. neboli vypísané, inak mohli obsahovať údaj o spoludlžníkovi 1/ a spoludlžníkovi 2/. Bod 5 žiadosti obsahuje údaj o požadovanom revolvingovom úvere. Z bodu 5 žiadosti o poskytnutie úveru vyplýva, že navrhovateľka ako dlžníčka žiadala odporcu o poskytnutie úveru za nasledovných podmienok: poskytnutá čiastka úveru 1.500,- Eur, splatnosť úveru pri počte 42 splátok bez uvedenia dňu v mesiaci, mesačná splátka vo výške 80,37Eur, celková čiastka vo výške 3.375,54 Eur, predpokladaná RPMN za úver v percentách 70,01%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN 46,06%, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur, celková čiastka pri revolvingu bola uvedená suma 1.928,88 Eur a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32%, ročná úroková sadzba revolvingu v percentách 76,21%. Podstatne iným písmom už boli vyplnené údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré obsahuje bod 6 lícnej časti tejto zmluvy, kde je uvedená poskytnutá čiastka úveru 1.500,-Eur, počet splátok 42, mesačná splátka vo výške 80,37 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54Eur, RPMN za úver v percentách 69,68%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN 46,06%, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur, celková čiastka pri revolvingu bola uvedená suma 1.928,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01%, ročná úroková sadzba revolvingu v percentách 76,21% a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5%. V zmysle bodu 7 lícnej strany zmluvy dlžník s veriteľom v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach o revolvingovom úvere na zadnej strane žiadosti/zmluvy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti/zmluvy s tým, že sa s nimi oboznámili a nemajú k ním žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. Z uvedeného je zrejmé, že údaj o RPMN v bode 5 predmetnej žiadosti/zmluvy, ktorú možno považovať za akceptáciu alebo za návrh zmluvy, nie je totožný s akceptáciou žiadosti v bode 6 zmluvy/žiadosti, kde výška RPMN za úver je uvedená 69,68%. Vychádzajúc z podmienok uvedených v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, je potrebné považovať ustanovenia z dojednanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti RPMN za neplatné. Prijatie návrhu navrhovateľky na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, urobené vyššie uvádzanými úkonmi odporcu, teda vyplnením bodu
6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a vyhotovením oznámenia veriteľa o schválení úveru, ktoré obsahujú odlišné údaje RPMN bolo potrebné považovať za nový návrh v časti, ktorá sa týkala tejto zmeny. Zo strany odporkyne nebol urobený žiadny ďalší písomný úkon, z ktorého by nepochybne vyplývalo, že navrhovateľka RPMN vo výške, ktorá bola určená v prejavoch odporcu zo dňa 02.09.2013, akceptovala.
Dňa 02.09.2013 bola medzi účastníkmi dohodnutá rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.
Dňa 02.09.2013 bola medzi účastníkmi uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500030682 v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávky odporcu vzniknutej zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.
Navrhovateľke bola poskytnutá čiastka vo výške 1.284,25 Eur a doteraz zaplatila sumu 492,48 Eur.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Základným predpokladom úspechu každej žaloby podanej podľa citovaného zákonného ustanovenia je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V súdenej veci mal súd naliehavý právny záujem za preukázaný z tej skutočnosti, že navrhovateľka ako spotrebiteľ má z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu naliehavý právny záujem na určení neplatnosti celej zmluvy o úvere, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku výšky skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, nakoľko odporca si voči nej uplatňuje pohľadávku aj so sporným príslušenstvom a zmluvnou pokutou (uznesenie Najvyššieho súdu SR vydané v konaní pod sp. zn. 1MCdo 1/09), a preto súd na zistený skutkový stav aplikoval zákonné ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. a pristúpil k skúmaniu platnosti predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ustanovenia § 43c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah založený podľa zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý vznikol nie podpisom právneho úkonu, v ktorom žiadala navrhovateľka o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale až poskytnutím peňažných prostriedkov.
Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy § 48 Občianskeho zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/ EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro konformným výkladom.
Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení (interná štandardizácia resp. vytvorenie vzorov; K.Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., Plzeň 2009, str. 30). Záver, že ide o o formulárovú zmluvu umocňuje aj jej číselné označenie č. XXXXXXXXXX. Je problematické individuálne vyjednávanie zmluvných podmienok u zmlúv, ktoré sa dojednávajú vo veľkom počte. Potvrdzujú to aj poznatky z vlastnej činnosti súdu. Súd preto podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu, ako aj podľa Obchodného zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.
Predmetná zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, teda v danom prípade záväzkový vzťah medzi účastníkmi spadá do kategórie absolútneho obchodu (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), pričom táto skutočnosť nemá za následok, že sa na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj zhora citované ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva tak spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné podmienky, ktoré navrhovateľka ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Z uvedeného vyplýva, že súd aplikoval na okamih uzatvorenia zmluvy, majúci za následok menej priaznivé postavenie spotrebiteľa s poukazom na povahu ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako jednostranne kogentného neumožňujúceho sa odchýliť od občianskoprávnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, a preto súd v predmetnej veci aplikoval zhora citované ustanovenie § 43c a 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o okamih uzatvorenia zmluvy v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - odporcom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - navrhovateľkou ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Súd je toho názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe žiadosti, ktorá neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere namietané navrhovateľkou v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z, by znamenal poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a sankcií, ak by súd nezistil vykonaným dokazovaním zákonné dôvody pre určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Vznik právneho vzťahu v danom prípade by bol daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, pretože samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti, dokonca nespĺňala náležitosti zmluvy vyhotovenej v predpísanej písomnej forme. Vo vyslovenom názore súd prihliadal na ustálenú judikatúru, kedy vo viacerých iných obdobných konaniach bolo ustálené, že sa nejedná o neexistenciu právneho úkonu a je len možné sa domáhať nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a takýto nárok možno kvalifikovať ako nárok na vrátenie úveru bez úroku a bez poplatkov. Teda odporcovi by vzniklo právo požadovať späť len poskytnutý úver, bez úrokov a bez poplatkov a povinnosť navrhovateľky ako spotrebiteľa splatiť úver iba vo výške poskytnutých peňažných prostriedkov, bez úrokov a bez poplatkov. V danom prípade zmluva neobsahuje najmä náležitosti určené v § 9 ods. 2 písm. i), j), k) a y) zákona 129/2010 Z.z..
Nie je v prospech spotrebiteľa, aby dochádzalo k zneplatňovaniu zmlúv, ale naopak k použitiu teórie zachovania platnosti zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy („favor contractus“). Napriek tejto zásade súd musí konštatovať neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu, pretože z verejne prístupnej internetovej stránky Národnej banky Slovenska na ktorej sa nachádza aj listina, dokument Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) za rok 2013 súd zistil, že priemerná úroková miera z nových úverov pre domácnosti, spotrebiteľské a ostatné úvery) so splatnosťou od 1 rok do 5 rokov v septembri 2013 bola vo výške 11,04 %. Z tohto je zrejmé, že úrok 70,01 % ročne, dohodnutý medzi účastníkmi zmluvy v danom prípade bol viac ako šesťnásobne vyšší. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). Vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky. Rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru bank a musia sa zohľadniť aj osobitosti prípadu, avšak v konkrétnom prípade, dohodnutý úrok, ktorý viac ako šesťnásobne prekračuje úrokovú mieru dohodnutú pri úveroch, ktoré poskytovali banky, nie je akceptovateľný, a preto súd zmluvu medzi navrhovateľkou
a odporcom určil za neplatnú v dôsledku čoho navrhovateľke vznikla len povinnosť vrátiť finančné prostriedky, ktoré prijala ako úver z titulu bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania navrhovateľa považované súdom za účelné, dôvodné a preukázané z náhrady za trovy právneho zastúpenia, a to za sedem úkonov právnej služby
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej a účasť na pojednávaní konanom dňa 16.01.2015, 07.04.2015, 29.05.2015 - odročené a 23.07.2015) á 64,53 Eur a režijný paušálom á 8,04 Eur za úkon v roku 2014 a á 8,39 Eur za päť úkonov v roku 2015 a zvýšenia o DPH v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 13a ods. 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej ku dňu poskytnutia právnej služby.
Trovy konania je odporca povinný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.