Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3C-225-2014.pdf
PDF · 115.4 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/225/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Vranove n.T. samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: V. V. L..V.., W. V. V., a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, SR proti žalovaným: 1/ Z. M., nar. X.XX.XXXX a 2/ R. M., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom V. XX, za účastí vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska, Farská 32, 071 01 Michalovce, IČO: 42 331 579, o zaplatenie 2.917,67 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Súd konanie pokiaľ sa týka zaplatenia istiny vo výške 565 eur z a s t a v u j e .
Žalovaní 1,2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2352,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,15% ročne zo sumy 2797,29 eur od 02.06.2014 do 22.06.2014, s úrokom 12,15% ročne zo sumy 2737,29 od 23.06.2014 do 23.07.2014, s úrokom 12,15% ročne zo sumy 2677,29 eur od 21.07.2014 do 20.08.2014, s úrokom 12,15% ročne zo sumy 2615 eur od 21.08.2014 do 22.10.2014, s úrokom 12,15% ročne zo sumy 2555,29 eur od 23.10.2014 do 03.12.2014, s úrokom 12,15% ročne zo sumy 2491,29 eur od 04.12.2014 do 17.12.2014, s úrokom 12,15% ročne zo sumy 2422,29 eur od 18.12.2014 do 07.01.2015, s úrokom 12,15% ročne zo sumy 2363,29 eur od 08.01.2015 do 20.01.2015, s úrokom 12,15% ročne zo sumy 2298,29 eur od 20.01.2015 do 01.04.2015, s úrokom 12,15% ročne zo sumy 2236,29 eur od 02.04.2015 do 28.05.2015, s úrokom 12,15% ročne zo sumy 2174,29 eur od 29.05.2015 do 01.07.2015, s úrokom 12,15% ročne zo sumy 2112,29 eur od 02.07.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2850,09 eur od 02.06.2014 do 22.06.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2790,09 eur od 23.06.2014 do 20.07.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2730,09 eur od 21.07.2014 do 20.08.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2668,09 eur od 21.08.2014 do 22.10.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2606,09 eur od 23.10.2014 do 03.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2544,09 eur od 04.12.2014 do 17.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2475,09 eur od 18.12.2014 do 07.01.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2413,09 eur od 08.01.2015 do 20.01.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2351,09 eur od 20.01.2015 do 01.04.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2289,09 eur od 02.04.2015 do 28.05.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2227,09 eur od 29.05.2015 do 01.07.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2165,09 eur od 02.07.2015 do zaplatenia, ako aj trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 182,00 eur a trovy právneho zastupovania vo výške 948,99 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, a to v mesačných splátkach po 62 eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu a pokiaľ sa týka trov konania na adrese zástupcu žalobcu a to pod následkami straty výhody splátok, až do zaplatenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovi sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú .
odôvodnenie:
Právny zástupca žalobcu zaslal tunajšiemu súdu čiastočné späťvzatie žalobného návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaní uhradili po čiastočnom späťvzatí zo dňa 18.08.2014 ďalšie úhrady v celkovej výške 565,- eur, a to platbami: zo dňa 21.08.2014 vo výške 62,- eur, zo dňa 23.10.2014 vo výške 62,- eur, zo dňa 04.12.2014 vo výške 62,- eur, zo dňa 18.12.2014 vo výške 69,- eur, zo dňa 08.01.2015 vo výške 62,- eur, zo dňa 21.01.2015 vo výške 62,- eur, zo dňa 02.04.2015 vo výške 62,- eur, zo dňa 29.05.2015 vo výške 62,- eur, zo dňa 02.07.2015 vo výške 62,- eur. Na základe týchto skutočností berie žalobca žalobný návrh čiastočne späť v časti 565,- eur, a to v časti istiny a žiada zaviazať žalovaných na zaplatenie sumy 2.352,67 eur (3.037,67 - 120 - 565) spolu s príslušenstvom.
Žalovaný 2. žiadal súd o možnosť úhrady dlhu v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. 3C/131/2014, výpoveďou žalovaného 2/ a právneho zástupcu žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzatvorili dňa 17.05.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0561336508, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným splátkový úver vo výške 120.000,- Sk (3.983,27 eur). Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky žalobcu účinné od 01.08.2002 a Sadzobník žalobcu platný od 01.08.2004 a podmienky určené zverejnením. Žalovaní sa Zmluvou o úvere zaviazali žalobcovi splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, platiť úroky, poplatky dohodnuté v Zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Žalovaní boli povinní plniť úver v pravidelných mesačných splátkach vždy k 20.dňu v mesiaci vo výške 57,46 eur. Prvá splátka bola splatná 20.06.2005 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20.04.2015. Žalovaní sa zaviazali splácať úver podľa čl. I Zmluvy o úvere (ďalej len „Zmluva“), kde je uvedená výška úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška splátok, periodicita splátok, splatnosť prvej splátky, počet splátok, konečná splatnosť úveru, splatnosť úrokov, spôsob splácania, číslo účtu a iné základné podmienky splácania. Z dôvodu, že žalovaní si dlh voči žalobcovi nesplnili, žalobca žiadal súd aby zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 3.037,67 eur, úrok vo výške 12,15 % ročne zo sumy 2.797,29 od 02.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.850,09 eur od 02.06.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy konania.
V písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 18.08.2014 špecifikoval žalovanú sumu a čiastočne späťvzal žalobný návrh. Odôvodnil to tým, že žalovaní uhradili po Rozhodnom dni (01.06.2014) celkovo sumu vo výške 120,- eur, a to platbami zo dňa 23.06.2014 vo výške 60,- eur a zo dňa 21.07.2014 vo výške 60,- eur. Úhrady žalovaných sa v celkovej výške 120,- eur započítali na istinu. Na základe uvedeného zobral žalobca žalobný návrh čiastočne späť v časti 120,- eur, a to v časti istiny a žiadal žalovaných na zaplatenie sumy 2.677,29 eur (2.797,29 -120) spolu s prísl., ako aj trovy konania.
Uznesením, č.k. 3C/131/2014- 83 dňa 03.09.2014, súd pokiaľ sa týka žaloby žalobcu ohľadom zaplatenia sumy 120 eur, v časti úroku z úveru vo výške 12,15% ročne zo sumy 60 eur od 23.6.2014 do 20.7.2014 a zo sumy 120 eur od 21.7.2014 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 60 eur od 23.6.2014 do 20.7.2014 zo sumy 120 eur od 21.7.2014 do zaplatenia, konanie zastavil. Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku vylúčil na samostatné konanie, v ktorom konaní bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2014.
V písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 23.07.2015 oznámil, že žalovaní uhradili po čiastočnom späťvzatí zo dňa 18.08.2014 ďalšie úhrady v celkovej výške 565,- eur. Na základe týchto skutočností zobral žalobca žalobný návrh čiastočne späť v časti 565,- eur, a to v časti istiny a žiada zaviazať žalovaných na zaplatenie sumy 2.352,67 eur (3.037,67 - 120 - 565) spolu s príslušenstvom.
Podľa § 96 ods. l OSP môže navrhovateľ vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Na pojednávaní dňa 10.08.2015 žalovaný 2/ uviedol, že celá situácia vznikla z toho dôvodu, že manželka bola nezamestnaná, klesol im príjem, prestali platiť splátky, teraz sa snažia splácať, kedy ako, ako im vyjde. Ďalej uviedol, že po zvážení celej situácie by mohli schopní s manželkou platiť žalobcovi na pohľadávku mesačné splátky po 62 eur. V rámci možnosti by uhradili aj viac.
Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd rozhodol podľa podania zo dňa 23.07.2015. V podstate súhlasil aj s tým, aby žalovaní 1, 2/ uhradili dlh na splátky. Dodal, že si zároveň uplatňujú aj trovy konania.
Žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci, uzavreli dňa 17.05.2005 v súlade s ust. § 497 až § 507 Obchodného zákonníka Zmluvu o splátkovom úvere č. 0561336508. Podľa článku I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Výška úveru bola 120.000,- Sk (3.983,27 eur), úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 11,10% p. a., splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo výške 1.731,- Sk (57,46 eur) splatných k 20.dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.06.2005 a konečná splatnosť úveru dňa 20.04.2015.
Podľa bodu 2 článku V. Zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s VOP veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súhlasne vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely Zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 01.08.2002.
V zmysle bodu 3. a 4. článku V. zmluvy, všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
Podľa článku 7, bod 7.2.4. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), banka poskytne splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.
Ako vyplýva z článku 7, body 7.3.2., 7.3.3. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená v čas, ak je pripísaná na účet Banky najneskôr v deň splatnosti splátky a Banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať.
Podľa článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere, resp. spôsobom v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.
V zmysle článku 7, bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva.
Dňa 19.05.2015 oznámil vedľajší účastník na strane žalovaných, že netrvá na ďalšom vstupe do konania.
Žalobca v písomnom podaní zo dňa 23.07.2015 uviedol, že žalovaní uhradili po čiastočnom späťvzatí zo dňa 18.08.2014 ďalšie úhrady v celkovej výške 565,- eur a to platbami zo dňa zo dňa 21.08.2014 vo výške 62,- eur, zo dňa 23.10.2014 vo výške 62,- eur, zo dňa 04.12.2014 vo výške 62,- eur, zo dňa 18.12.2014 vo výške 69,- eur, zo dňa 08.01.2015 vo výške 62,- eur, zo dňa 21.01.2015 vo výške 62,- eur, zo dňa 02.04.2015 vo výške 62,- eur, zo dňa 29.05.2015 vo výške 62,- eur, zo dňa 02.07.2015 vo výške 62,- eur. Na základe týchto skutočností žiadal zobrať žalobca žalobný návrh čiastočne späť v časti 565,- eur, a to v časti istiny a žiada zaviazať žalovaných na zaplatenie sumy 2.352,67 eur (3.037,67
- 120 - 565) spolu s príslušenstvom.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že sa požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 17.05.2005, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie účinné od 01.04.2004).
Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavretí podľa § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od firmy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, ale ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu (Občiansky zákonník).
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadza európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§39 Občianskeho zákonníka).
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHH z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C- 240/98 a C- 244/ 98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kedy bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k uzatvoreniu Zmluvy o splátkovom úvere medzi účastníkmi konania došlo dňa 17.05.2005, pričom bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 3.983,27 eur (200.000 Sk), úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 11,10% p. a., splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo výške 1.731,- Sk (57,46 eur) splatných k 20.dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.06.2005 a konečná splatnosť úveru dňa 20.04.2015.
V danom prípade, keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 11,10 % p.a..
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).
Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konania bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v máji 2005 činil úrok 7,75 % p.a.. Z toho je zrejmé, že ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za primeranú a v súlade s dobrými mravmi.
V časti úrokov z omeškania súd žalovaného zaviazal k zaplateniu úrokov z omeškania tak, ako to požadoval žalobca, ktorý úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu.
Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral v časti istiny 565,- eur žalobu späť, súd konanie v tejto časti zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z pôvodnej uplatnenej sumy 3.037,67 eur bolo žalobcovi priznaných 2.352,67 eur. Avšak treba uviesť, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu, nakoľko žalovaní uhradili žalobcovi spolu 685,- eur. Z toho vyplýva, že aj suma, ktorú žalovaní splatili žalobcovi, predstavuje jeho úspech v konaní. Žalobca tak mal v konaní 100% úspech, a preto mu vznikol nárok na úplnú úhradu trov konania v plnej výške, na zaplatenie ktorých zaviazal žalovaných ako neúspešných účastníkov konania. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 182,00 eur za zaplatený súdny poplatok a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.
Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania vo výške 948,99 eur. V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c) d) odmenu za tieto úkony právnej služby.
Žalobcovi na základe vyššie uvedeného súd priznal a) odmenu za tieto úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd, zastupovanie klienta na pojednávaní dňa 03.09.2014, čiastočné späťvzatie žalobného návrhu zo dňa 23.07.2015, zastupovanie klienta na pojednávaní dňa 10.08.2015 spolu v sume 566,01 eur ( 3 úkony po 121,17 eur - hodnota sporu 3.037,17 eur; 2 úkony v sume 101,25 - z hodnoty sporu 2.352,67 eur) podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), c) vyhl. v znení účinnom v čase vykonanie jednotlivých úkonov, b) režijný paušál za tri úkony v sume 40,90 eur ( 3 x 8,04 eur za úkony v roku 2014, 2 x 8,39 eur za úkony v roku 2015) podľa § 16 ods. 3 vyhl. c) náhradu cestovného na trase Košice - Vranov nad Topľou - Košice osobným motorovým vozidlom pri počte 102 km, základnej náhrade 0,183 eur a pri spotrebe 6,6 l/100km za účasť na pojednávaní dňa 03.09.2014 - cena za jeden liter PHM 1,467 eur - 9,88 eur dňa 10.08.2015 - cena za jeden liter PHM 1,367 eur - 9,20 eur, pričom základná náhrada je 37,34 eur - 2x 18,67 eur (102 km x 0,183 eur), teda spolu náhrada cestovného vo výške 56,42 eur. d) náhrada za stratu času - za čas strávený do miesta konania úkonu - pojednávanie - 2 polhodiny za jeden deň, a to v roku 2014 - 13,40 eur za jednu polhodinu, v roku 2015 - 13,98 eur za jednu polhodinu. dňa 3.9.2014 - 67,00 eur ( 5 polhodín) dňa 30.6.2011 - 69,90 eur (5 polhodín) teda spolu 136,90 eur podľa § 15 písm. b) vyhl.; e) daň z pridanej hodnoty z priznanej odmeny, režijného paušálu a náhrad za stratu času vo výške 20% podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 148,76 eur ( 20% zo sumy 743,81 eur )
teda spolu trovy právneho zastúpenia v sume 948,99 eur.
Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaných, kedy žalobcovi vznikol nárok na náhradu celkových trov konania v plnej výške, a preto súd preto v rámci náhrady trov konania zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 182,00 eur (100 % zo zaplateného súdneho poplatku) a na zaplatenie sumy 948,99 eur( 100 % z trov právneho zastupovania).
Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaných povolil súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť žalovaným sumu, na zaplatenie ktorých boli zaviazaní, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.