Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-13-2015.pdf
PDF · 92.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/13/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia, s.r.o., IČO 47 243 383, so sídlom Košice, Hlavná 104, právne zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 proti odporkyni: N. X., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom Č. XX, o zaplatenie XXX,XX B. s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 200,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 200,- Eur od 09.02.2014 do zaplatenia na bankový účet navrhovateľa číslo: XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
III. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 13,63 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.12.2014 proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 347,21 Eur spolu s úrokmi z omeškania 5,25% ročne zo sumy 262,21 Eur od 09.02.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 08.01.2014 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni bezúročný úver 200,-Eur. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie tým spôsobom, že navrhovateľ zaslal odporkyni predzmluvný formulár a návrh zmluvy a odporkyňa vyjadrila svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Rámcová zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. Odporkyňa sa zaviazala vrátiť úver s celkovými nákladmi (príslušenstvom) za poskytnutie úveru vo výške 262,21 Eur (celkové náklady za poskytnutie úveru boli vyjadrené pevnou sumou 62,21 Eur). Odporkyňa však uvedenú sumu nezaplatila, úver sa stal splatným dňa 08.02.2014, a preto si navrhovateľ podľa čl. IV. bodu 5 rámcovej zmluvy uplatnil proti odporkyni skutočné vynaložené náklady vo výške 85,-Eur.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Po posúdení uplatneného žalobného nároku, súd vec posúdil ako drobný spor, vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.08.2015.
Súd zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli dňa 08.01.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Účastníci zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporkyni bezúročný úver vo výške 200,-Eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet odporkyne. Odporkyňa sa zaviazala vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 262,21 Eur do dňa 08.02.2014. V ďalšej časti zmluvy sa uvádza, že celkove náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 62,21 Eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 2326,1%. Pri výpočte RPMN sa vychádzalo z predpokladu, že celková výška úveru sa považuje za vyčerpanú dňom odpísania sumy zodpovedajúcej výške úveru z bankového účtu veriteľa.
Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient - odporkyňa zaviazala zaplatiť veriteľovi
- navrhovateľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne šlo o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady boli vypočítané nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15 Eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10 Eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky a spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania 4 upomienky - celkové náklady vo výške 30 Eur.
Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne § 657 a nasl. o pôžičke.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je pre tento prípad neaplikovateľný s poukazom na § 1 ods. 3 písm. e/. Podľa citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu kratšiu ako 1 mesiac.
Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to spomínaný poplatok, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.
Navrhovateľ podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporkyni ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť odporkyne vrátiť peniaze. Keďže navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol odporkyni peňažné prostriedky vo výške 200,- Eur ako to vyplýva aj z výpisu z jej účtu, pričom odporkyni vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu do 08.02.2014 a odporkyňa túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnila, bolo právne dôvodné žalobnému návrhu o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 200,- Eur vyhovieť, a preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú istinu vo výške 200,- Eur. Lehotu na splnenie povinnosti určil súd v súlade s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle k súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu, pretože vykonaným dokazovaním neboli zistené dôvody na určenie dlhšej lehoty na splnenie.
Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami odporkyni na úhradu jej dlhu, a to vo výške 85,-Eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy boli zasielané elektronicky.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Navrhovateľ na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (odporkyne) a nepochybne nebola individuálne dojednaná, keďže odporkyňa nemohla ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy. Zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobný návrh v časti uplatnených nákladov vo výške 65,-Eur ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V danom prípade sa odporkyňa dostala do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti t.j. od 09.02.2014 (deň nasledujúci po splatnosti). V rozhodnom čase úroky z omeškania predstavovali 5,25% ročne, a preto súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na to, že náhradu trov konania si navrhovateľ uplatnil, ktorý mal úspech vo veci len čiastočný. Konkrétne úspešný bol v podiele 57,60%, neúspech v podiele 42,40%, preto pomer jeho úspechu predstavoval 15,20% a v tom rozsahu mu súd priznal aj náhradu trov konania. Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 20,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 69,20 Eur za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné podanie žalobného návrhu). Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej v čase poskytnutia právnej služby (ďalej len “Vyhlášky“) je vo výške 26,56 Eur a k tomu bol pripočítaný režijný paušál podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky 2 x 8,04 Eur. Náhrada trov konania bola priznaná vo výške 13,63 Eur (15,20% zo sumy 89,70Eur),
Trovy konania je odporkyňa povinná v zmysle § 149 ods. 1 v spojení s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.