Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_2P-59-2015.pdf
PDF · 71.1 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/59/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Máriou Piusovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. Š., nar. XX.X.XXXX, bydlisko B. XXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: P. Š., nar. XX.X.XXXX, bydlisko B. XXX, a V. Š., nar. XX.X.XXXX, bydlisko M. XXX, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje dohodu rodičov tohto znenia:
Súd zvyšuje výživné otca na maloletú N. Š., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 66,39 € mesačne na sumu 125,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 1.7.2015.
Nedoplatok otca na zvýšenom výživnom za čas od 1.7.2015 do 31.7.2015 v sume 60,- € je otec povinný zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 26.11.2008 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.
Výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 8.7.2015 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej N. Š., nar. XX.X.XXXX, a to zo sumy 66,39 € (2.000,- Sk) mesačne na sumu 200,- € mesačne, počnúc od podania návrhu, pričom na pojednávaní tunajšieho súdu následne matka svoj návrh upravila tak, že žiadala výživné zvýšiť na sumu 125,- € mesačne.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Rozsudok bol vyhlásený za účasti matky, otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, a títo sa po vyhlásení, odôvodnení a po daní poučenia o opravnom prostriedku vzdali práva podať proti nemu odvolanie, v dôsledku čoho toto rozhodnutie neobsahuje podrobné odôvodnenie.
Súd pritom uvádza, že v čase rozhodovania súdu vo veci bola matka maloletých detí zamestnaná ako kuchárka s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 440,98 € mesačne, a bývala v spoločnej domácnosti so svojím súčasným partnerom a ich spoločným maloletým dieťaťom R., nar. XX.X.XXXX. Otec maloletých detí bol v tom čase rovnako zamestnaný a to ako vodič s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške okolo 550,- € mesačne, a býval v rodinnom dome v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Maloletá N. mala od septembra 2015 nastúpiť do 9. ročníka základnej školy, pričom z dôvodu zdravotných problémov navštevovala viaceré odborné ambulancie - neurologickú, kožnú i alergiologickú ambulanciu.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, nakoľko všetci účastníci sa po jeho vyhlásení a odôvodnení vzdali práva podať odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).