Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/183/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16 , Bratislava proti žalovanému: D. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXA, H. X. v konaní o zaplatenie 525,28 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiadnemu z účastníkov konania súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.9.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 525,28 eur, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 525,28 eur od 6.6.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 15.4.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 995,82 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 60,15 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Na základe žiadosti žalovaných sa žalobca so žalovanými dohodol na odklade splátok č. 5, 6, 7 a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č. 37, 38, 39. Neskôr požiadal o odklad ďalších splátok a preto uzavrel so žalobcom dodatok k zmluve o úvere, v ktorom sa dohodli na odklade splátok č. 21,22. Za odklad splatnosti splátok sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu vo výške

.120,30 eur. Tieto splátky sa zaviazali splatiť ako tzv. odložené splátky č. 40, 41, 42, 43 v zmysle nového splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu zmluvy o úvere a je jej neoddeliteľnou súčasťou.

Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou č. 2 a do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitej splatnosti úveru zaplatil sumu 1699,92 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 5 o viac ako tri mesiace, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 585,78 eur do dňa 5.6.2011. Túto však neuhradil ani čiastočne a dostal sa tak do omeškania. Žalobca si podanou žalobou uplatňuje sumu 525,28 eur spolu s príslušenstvom.

Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami do vlastných rúk doručená dňa 21.12.2014 nevyjadril.

Súd zaslal účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil vo veci pojednávanie.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 10.8.2015, ktorého sa nezúčastnil účastníci konania, kde u všetkých bolo predvolanie na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť neospravedlnili ani nežiadali o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. V súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) tak súd vec na pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, oznámením o zosplatnení, oznámením veriteľa o schválení úveru, kartou klienta, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca so žalovaným ako dlžníkom uzatvorili dňa 15.4.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, kde v bode 1. je označený žalobca ako veriteľ, v bode 2. je svojimi osobnými údajmi označený žalovaný ako dlžník, bod 3. a 4. nebol vypísaný, inak mohol obsahovať údaj o spoludlžníkovi 1 a spoludlžníkovi 2. Bod 5. zmluvy o úvere obsahuje údaje o požadovanom revolvingovom úvere v slovenských korunách. Z bodu 5. vyplýva, že žalovaný v 1. rade žiadal žalobcu o poskytnutie úveru za nasledovných podmienok: požadovaná výška úveru vo výške 30 000,- Sk (995,82 eur), splatnosť úveru pri počte 36 splátok splatných ku 29. dňu v mesiaci, mesačná splátka vo výške 1812,- Sk (60,15 eur), zmluvná odmena vo výške 35 232,- Sk (1 169,49 eur), nominálna hodnota úveru, ktorá predstavuje celkovú sumu splátok úveru vrátane úrokov vo výške 65 232,- Sk (2165,31 eur), predpokladaná RPMN za úver vo výške 79,49 % a ročná úroková sadzba vo výške 79,49 %. Ďalej bol uvedený úverový limit vo výške 76 104,-Sk (2526,19 eur), predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola vo výške 66,45 % a ročná úroková sadzba revolvingu 72,23 %. V bode 6. zmluvy o úvere sú vyplnené údaje o schválenom revolvingovom úvere, kde je uvedená schválená výška úveru 30 000,- Sk (995,82 eur), splatnosť úveru pri počte 36 splátok splatných ku 29. dňu v mesiaci, mesačná splátka vo výške 1812,- Sk (60,15 eur), zmluvná odmena vo výške 35 232,- Sk (1 169,49 eur), nominálna hodnota úveru, ktorá predstavuje celkovú sumu splátok úveru vrátane úrokov vo výške 65 232,- Sk (2165,31 eur),

.predpokladaná RPMN za úver vo výške 79,49 % a ročná úroková sadzba vo výške 79,49 %. Ďalej bol uvedený úverový limit vo výške 76 104,-Sk (2526,19 eur), predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola vo výške 66,45 % a ročná úroková sadzba revolvingu 72,23 %.

Zo žalobcom predloženej karty klienta vyplýva, že žalovanému bola reálne vyplatená suma vo výške 963,32 eur a žalovaný splatil sumu 1760,42 eur, pričom zostáva doplatiť suma 525,50 eur, ktorá je predmetom tohto konania.

Žalobca listom zo dňa 11.1.2010 označeným ako oznámenie o zosplatnení žalovanému oznámil, že k uvedenému dňu je v omeškaní s úhradou splátok č. 18,19,20 spolu vo výške 180,45 eur, a to 74 dní na najstaršej splátke. V prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. V žalobe žalobca uvádza, že vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a žalovaný mal sumu neuhradených splátok vo výške 585,78 eur uhradiť do dňa 5.6.2011

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='372/1990 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <javascript:%20fZzSRInternal('22023',%20'19444973',%20'19444974', %20'3343973',%20'3343996',%20'0')>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Súd preskúmal okolností uzavretie úverovej zmluvy a dospel k záveru, že účastníci uzavreli zmluvu o úvere a nie o zmluvu o revolvingovom úvere, ako je označovaná žalobcom v žalobe a k nej pripojených listinách. Súd vychádzal z toho, že na základe zmluvy o úvere poskytuje veriteľ peňažné prostriedky, ktoré sa dlžník v zásade zaväzuje zaplatiť v presne určenom počte splátok s presne určenou výškou splátky, kým na základe zmluvy o revolvingovom úvere sa poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže (ale aj nemusí) dlžník opakovane čerpať a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení ho môže opakovane čerpať bez potreby uzatvárania novej zmluvy. Aj keď žalovaní v danom prípade podpísali tlačivo označené ako žiadosť o revolvingový úver, je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť v presne stanovenom počte splátok s presne určenou výškou splátky.

Zmluva o úvere ako typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. k dňu 15.4.2008, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj

ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako aj ostatné relevantné zákonné ustanovenia o postavení a ochrane spotrebiteľa.

Žalovaný v pozícii spotrebiteľa dňa 15.4.2008 uzatvoril so žalobcom ako veriteľom zmluvu o úvere. Žalovanému ako fyzickej osobe bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobca ako právnická osoba poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra. Na základe uvedenej zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 30 000,- Sk (995,82 eur), splatnosť úveru bola stanovená na 36 splátok splatných ku 29. dňu v mesiaci, nominálna hodnota úveru bola vo výške 65 232,- Sk (2165,31 eur), mesačná splátka vo výške 1812,- Sk (60,15 eur), dátum prvej splátky úveru bol dňa 29.5.2008 a poslednej splátky dňa 29.4.2011, RPMN za úver bola vo výške 76 % a ročná úroková sadzba bola vo výške 79,49 %.

.

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 26.04.2012 konštatoval: „Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o

pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“

V zmysle vyššie uvedeného má súd za to, že úrok vo výške 79,49 % ročne dojednaný v zmluve o úvere je v rozpore s dobrými mravmi a neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru (apríl 2008), ako to vyplýva z internetovej stránky Národnej banky Slovenka, že priemerné úrokové sadzby pri úveroch poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pre domácnosti pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov boli vo výške 12,26 % ročne (zdroj: Národná banka Slovenska <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie- sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank> ). Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve o úvere tak predstavuje niekoľkonásobne vyššiu úrokovú sadzbu ako je úroková sadzba pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takáto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky, uplatňované v rovnakom čase bankami. Súd preto považoval dohodnutú výšku úroku za v rozpore s dobrými mravmi, vysokú a neprimeranú a z uvedeného dôvodu je zmluva v časti dohodnutého úroku neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanénu povinnosť plniť.

Súd má za to, že dojednanie takto vysokej ročnej úrokovej sadzby nie je v súlade s dobrými mravmi, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a takto poskytnutá odplata je neprimeraná k pohľadávke. Takto dojednaná výška úrokov odporuje všeobecnej predstave primeranosti a odporuje uznávaným normám morálky.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 995,82 eur. Z karty klienta predloženej žalovaným však vyplýva, že skutočne mu bola vyplatená iba čiastka 963,32 eur. Žalovaný jednotlivými splátkami uhradil z predmetného úveru spolu sumu vo výške 1760,42 eur. V zmysle vyššie uvedenej absolútnej neplatnosti dojednania úrokov, žalovaný nemal povinnosť plniť žalobcom požadované úroky, teda žalovaný mal povinnosť uhradiť iba istinu poskytnutého úveru, žalovaný tak uhradil viac peňažných prostriedkov ako mu bolo poskytnutých, a preto súd žalobu zamietol.

Súd sa tiež zaoberal otázkou premlčania žalobcom uplatneného nároku, a to s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014. Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane

.jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Žalobca v žalobe tvrdil, že odporca mal sumu neuhradených splátok vo výške 585,78 eur uhradiť do dňa 5.6.2011. Konečná splatnosť úveru vyplývajúca z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi mala byť dňom 29.4.2011. Žalobca ďalej uvádzal, že so žalovaným sa dohodol na odklade splátok č. 5,6,7, ktoré mal žalovaný uhradiť ako splátky 37,38,39 a č. 21,22, ktoré mal uhradiť vrátane odmeny za odklad splátok ako splátky č. 40,41,42,43. Súd však zo žalobcom predložených listinných dôkazov nemal preukázané uzavretie dohody o odklade splátok tak ako to uvádzal žalobca. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že dňom nasledujúcim po dni konečnej splatnosti úveru, teda dňom 30.4.2011 začala plynúť premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 30.4.2014. Žaloba, ktorou si žalobca uplatnil nároky z úverovej zmluvy bola tunajšiemu súdu doručená až dňa 2.9.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. V prípade ak by súd akceptoval žalobcom určenú splatnosť sumy 585,78 eur, ktorá bola určená na dňa 5.6.2011, žalobca si aj tak svoje nároky uplatnil až po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá by uplynula dňom 6.6.2014. Súd preto s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='372/1990 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o priestupkoch v znení neskorších predpisov prihliadol na uplynutie premlčacej doby a aj s poukazom na túto skutočnosť nárok žalobcu považoval za bezdôvodný.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva, keďže návrh na náhradu trov konania v priebehu konania nepodal, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Súd nepriznal náhradu trov konania ani žalobcovi, nakoľko tento bol v konaní neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia