Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Cb/42/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: FUTÚRUM, spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce, Námestie Osloboditeľov 70, Michalovce, IČO: 31 716 296, zast. N.. D. W., advokát, D. XX, Y. proti žalovanému: LiAxx Biotech, s.r.o., Radlinského 9, Bratislava, IČO: 36 704 954, zast. N.. S. G., advokát, Na R. XX, H. o zaplatenie 15.000 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 100%-nú náhradu trov súdneho konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 10.1.2014 žiadal žalobca, aby súd určil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 15.000 EUR titulom neuhradenej časti faktúry č. XXX/XX a žiadal priznať náhradu trov konania. 2. Dňa 25.3.2014 vydal tunajší súd platobný rozkaz sp. zn. XXRob/X/XXXX. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor, na základe čoho súd nariadil vo veci pojednávanie. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.8.2013, objednávka zo dňa XX.X.XXXX, fa č. XXX/XX zo dňa 11.8.2008, dodací list zo dňa XX.X.XXXX, výpis z bankového účtu, výzva a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav: 4. Objednávkou zo dňa 25.8.2007 si žalovaný objednal u spoločnosti F., a.s. spracovanie projektu pre stavebné povolenie stavby na „V.-výskumné cenrum priemyselných biotechnológií“ za cenu 2.800.000 Sk bez DPH s termínom plnenia do 15.11.2007. 5. Z dodacieho listu zo dňa 21.7.2008 súd zistil, že spoločnosť F., a.s. dodala žalovanému dokumentáciu uvedenú vo faktúre. 6. Z fa č. XXX/XX zo dňa 11.8.2008 súd zistil, že spoločnosť F., a.s. vystavila žalovanému faktúru na sumu 952.000 Sk so splatnosťou 14.9.2008. 7. Z výpisov z bankového účtu spoločnosti F., a.s. súd zistil, že žalovaný z vystavenej faktúry č. XXX/ XX uhradil: · dňa 21.10.2008 sumu 400.000,-Sk · dňa 20.1.2010 sumu 100.109,90 Sk neuhradená zostala suma 15.000 EUR. 8. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.8.2013 súd zistil, že spoločnosť F., a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku vo výške 15.000 EUR voči žalovanému titulom neuhradenej časti faktúry č. XXX/XX. 9. Z výzvy zo dňa 23.12.2013 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy a oznámil mu postúpenie pohľadávky v snahe predísť súdnemu sporu.

10. Z odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 16.4.2014 súd zistil, že žalovaný okrem iného vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku. 11. Podľa ust. , ods. 1 premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. 12. Podľa ust. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 13. Podľa ust. & 407, ods. 1 ak dlžník písomne uzná svoj záväzok plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. 14. Podľa ust. , ods. 3 ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. 15. Podľa ust. , ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 16. Podľa ust. , ods. 1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 17. Súd sa z dôvodu hospodárnosti konania zaoberal najskôr dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania žalovaného nároku. 18. Súd konštatoval, že premlčacia doba žalovaného nároku začala plynúť dňom 15.9.2008 (deň po splatnosti faktúry) a uplynula 15.9.2012. Žaloba preukázateľne uplatnil svoj nárok žalobou dňa 10.1.2014 (deň doručenia žaloby) a teda po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný vzniesol námietku premlčania v odpore proti platobnému rozkazu a teda súd v zmysle ust. , ods. 1 nemohol žalobcovi nárok priznať. 19. Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 31.10.2016, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 20. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. 21. Krajský súd v H. O. sp. zn. XCob/XXX/XXXX zo dňa 26.5.2022 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 22. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia súd druhej inštancie okrem iného uviedol: B. súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že pokiaľ uznanie spĺňa zákonné požiadavky v zmysle , vyvoláva účinky predĺženia premlčacej doby. Úkony uvedené v a stanovujú modifikáciu uznania záväzku podľa tak, že sa nevyžaduje splnenie požiadavky výslovnosti prejavu vôle dlžníka uznať svoj záväzok, ale k uznaniu záväzku dochádza konkludentným prejavom. Vo zvyšku sú však všetky následky uznania záväzku v zmysle a ods. 1 zachované. Uznanie záväzku bez ohľadu na jeho formu (t.j. či písomné uznanie podľa alebo konkludentné uznanie podľa v spojení s a ) má dva základné dôsledky (účinky), a to a) vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase uznania trvá a b) od okamihu uznania záväzku začatie plynutia novej štvorročnej premlčacej doby. Ustanovenie má v zmysle kogentný charakter, preto sa strany od neho nemôžu odchýliť ani ho vylúčiť. Odvolací súd zdôrazňuje, že čiastočné plnenie má účinky uznania záväzku len za splnenia zákonnej podmienky, že možno usudzovať, že dlžník plnením uznáva aj zvyšnú časť záväzku. Pre posúdenie splnenia tejto podmienky je potrebné vziať do úvahy konkrétne okolnosti prípadu. Nie je potom rozhodujúce, či dlžník čiastočným plnením zamýšľa spôsobiť uznanie zvyšnej časti záväzku. Usudzovať, že dlžník čiastočným plnením uznáva zvyšnú časť dlhu možno z rôznych písomností, ako je korešpondencia medzi stranami, účtovné doklady, prípadne konkrétne správanie sa dlžníka a pod.. V každom prípade poskytnutie čiastočného plnenia musí byť uskutočnené takým spôsobom, že z konkrétnych okolností prípadu je možné vyvodiť, že dlžník čiastočným plnením uznal aj zvyšnú časť záväzku. Pri čiastočnom plnení je preto namieste obozretnosť dlžníka. Ak nechce svojím čiastočným plnením spôsobiť uznanie aj zvyšnej časti dlhu, treba to výslovne vyhlásiť. V opačnom prípade sa môže stať, že hoci to dlžník nezamýšľal, jeho čiastočné plnenie bude mať následky uznania zvyšnej časti záväzku. Ak dlžník zaplatí časť záväzku, ktoré spôsobí uznanie zvyšku dlhu, nemôže po jeho zaplatení namietať premlčanie dlhu. Odvolací súd má zo spisu preukázané, že žalovaný nikdy nepotvrdil žalobcom deklarovaný a vyfakturovaný rozsah vykonaných prác a namietal, že faktúra nebola vystavená v súlade so zmluvnou dohodou strán. Žalovaný namietal, že zhotoviteľ nevykonal ďalšie dohodnuté práce v rozsahu vyfakturovanom vo faktúre č.B.a žalovaný zaplatil zhotoviteľovi len časť faktúry, ktorú považoval za skutočne dodanú a vykonanú. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že týmto popieracím prejavom sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal a odvolaciemu súdu nie je z rozhodnutia zrejmé, ako

tento popierací prejav vyhodnotil a či konkrétne okolnosti prípadu sú spôsobilé založiť fikciu uznania dlhu s plynutím novej premlčacej doby. Žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie, ako aj vo vyjadreniach k odvolaniu zdôrazňoval, že z jeho konania nie je možné žiadnym spôsobom vyvodiť, že by uznal aj zvyšnú časť faktúry č. XXX/XX. Poukázal na to, že žalobca svoje tvrdenia, že by žalovaný uznal aj zvyšok svojho záväzku nepreukázal a takúto skutočnosť žalobca ani nemôže preukázať, nakoľko skutkový stav bol a je taký, že žalovaný zaplatenie zvyšnej časti faktúry č. XXX/XX odmietal, pretože žalobca nesplnil riadne svoje záväzky voči žalovanému zo zmluvy o dielo. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že z judikatúry súdov vyplýva jednoznačne, že čiastočné plnenie nemusí byť uznaním záväzku vždy, nakoľko čiastočné plnenie záväzku musí byť poskytnuté za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Pokiaľ teda dlžník neoznámi veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, nemožno z takejto skutočnosti vyvodiť, že dlžník uznáva aj zvyšok dlhu, resp. záväzku voči veriteľovi (M. T. súdu ČR číslo XX B. XXXX/XXXX zo dňa 27.09.2007). Odvolací súd súhlasí aj s tým, že ustanovenie neukladá dlžníkovi, či a kedy má prejaviť alebo inak vyjadriť voči veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky. Odvolací súd dopĺňa, že uznanie záväzku musí byť urobené bez výhrad, môže však byť uskutočnené aj opakovane. Tu však platí všeobecné obmedzenie plynutia premlčacej doby (). Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť súdu prvej inštancie na tvrdenia žalovaného, ktorý mal za to, že uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.08.2013 došlo k porušeniu zákona a zmluvnej dohody účastníkov Zmluvy o dielo č. XX/XXXX, v ktorej je v Článku VI, v bode 6.4 obsiahnutá výslovná dohoda zmluvných strán: „6.4 Zmluvné strany sa dohodli, že pohľadávky vzniknuté z tohto zmluvného vzťahu nie je možné postúpiť ani založiť v prospech tretej osoby.“, pričom zákon takéto vylúčenie možnosti postúpenia pohľadávky v ustanovení dovoľuje a ponecháva ho na vôľu zmluvných strán. Žalovaný aj počas konania argumentoval, že nebolo možné platne postúpiť pohľadávku na osobu žalobcu, v danom prípade nenastali právne účinky postúpenia pohľadávky, ktoré zákon spája iba s platným právnym úkonom a podľa názoru žalovaného nie je žalobca v tomto spore aktívne legitimovaný. Súd prvej inštancie sa uvedenou námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu nezaoberal. Žalovaný zároveň poukázal na to, že na B. súd I. podal určovaciu žalobu v zmysle , nakoľko je presvedčený, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. Odvolací súd úradnou činnosťou zistil, že spis bol z B. súdu I. postúpený dňa 20.11.2019 na B. súd I., ktorý uznesením sp. zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa 6. júla 2020, právoplatným 07.08.2020 konanie v uvedenej veci zastavil z dôvodu, že žalobca zobral svoju žalobu späť pred prvým pojednávaním vo veci samej. Odvolací súd záverom poukazuje na nevykonateľný výrok o trovách konania, v ktorom súd prvej inštancie len konštatoval 100 %-ný úspech žalovaného v konaní. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov - porazenej strane tak potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej strane. Nárok na náhradu trov konania má strana voči protistrane. Povinnosť nahradiť trovy konania nezahŕňa všetky trovy, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Keďže rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania (bližšie viď napr. nález ÚS SR, č.k. II. ÚS XXX/ XXXX-XX zo dňa 26.03.2015), výrok o nároku na náhradu trov konania obsahuje každé rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, a to aj v prípade, ak by žiadna zo sporových strán na náhradu trov konania nemala právo. Pokiaľ má konečné rozhodnutie formu rozsudku, súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania samostatným výrokom, pričom rozhodovanie o trovách konania je akcesorické k tzv. hlavnému žalovanému nároku a je ním podmienené (bližšie viď napr. uznesenie A. súdu SR, sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX zo dňa 17.06.2020). Nakoľko základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutia všeobecných súdov boli preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výroky a súčasne, aby takého rozhodnutia neboli arbitrárne (bližšie viď napr. nález A. súdu SR sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX zo dňa 17.01.2013), aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je potrebné primerane odôvodniť, a to v kontexte celého rozhodnutia (bližšie viď napr. nález A. súdu SR č.k. IV. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa 19.06.2014). 23. Podľa ust. , ods. 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 24. V súlade s odôvodnením zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu súd vyhodnotil čiastočné úhrady žalovaným bez formálneho a preukázaného prejavu vôle absencie výhrady žalovaného o tom, že čiastočné úhrady nepredstavujú uznanie záväzku vo zvyšku ako uznanie záväzku vo zvyšku a teda

každou z čiastočných úhrad došlo k novému konkludentnému uznaniu neuhradeného zvyšku a preto k plynutiu novej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu súd námietku premlčania žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. 25. V ďalšom sa teda súd aj v zmysle ods. 20 zrušujúceho uznesenia zaoberal námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vznesenou žalovaným. 26. Žalovaný k odôvodneniu námietky nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že žalobca nie je pôvodným vlastníkom pohľadávky voči žalovanému. Pohľadávku vo výške 15.000,- eur kúpil od spoločnosti F. a.s. (postupcu) pod cenu za púhych 3.000,- eur a súhlasil s tým, že táto cena bola stanovená s ohľadom na možné riziká týkajúce sa jej vymožiteľnosti, ako je uvedené v Článku 3 - Odplata, v bode 1 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.08.2013. Žalovaný má so spoločnosťou F. a.s. (postupca pohľadávky) uzavretú zmluvu o dielo č. XX/XXXX, v ktorej je v Článku VI, v bode 6.4 obsiahnutá výslovná dohoda zmluvných strán: „6.4 Zmluvné strany sa dohodli, že pohľadávky vzniknuté z tohto zmluvného vzťahu nie je možné postúpiť ani založiť v prospech tretej osoby.“ Uviedol, že zákon takéto vylúčenie možnosti postúpenia pohľadávky v ustanovení dovoľuje a ponecháva ho na vôľu zmluvných strán. Žalovaný s poukazom na ust. vyslovil názor, že uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k porušeniu zákona a zmluvnej dohody účastníkov zmluvy o dielo, nakoľko podľa citovaného ustanovenia nebolo možné platne postúpiť predmetnú pohľadávku na osobu žalobcu. Žalovaný mal za to, že v danom prípade nenastali právne účinky postúpenia pohľadávky, ktoré zákon spája iba s platným právnym úkonom, a podľa názoru žalovaného nie je žalobca v tomto spore aktívne legitimovaný. Z uvedeného dôvodu žalovaný podal dňa 14.03.2017 na X. súde I. v zmysle ustanovenia určovaciu žalobu, nakoľko je presvedčený, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. V tejto súvislosti odkázal na podaný odpor proti platobnému rozkazu a doplňujúce vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.10.2016. 27. Žalobca k postúpeniu pohľadávky uviedol, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.08.2013 je uzatvorená platne. Predmetná pohľadávka sa netýka Zmluvy o dielo č. XX/XXXX, a teda zmluva o postúpení pohľadávky neodporuje dohode o uvedenej zmluve o dielo. Uviedol, že pohľadávka v sume 15.000 eur je založená na neuhradenej faktúre č. XXX/XX z 11.08.2008, splatná 14.09.2008, na sumu 31.600,61 eur s DPH, ktorú pre žalovaného vystavil právny predchodca žalovaného. Podkladom pre vystavenie tejto faktúry bola objednávka žalovaného zo dňa 25.08.2007, značka: W.: XX/XXXX, označená ako Spracovanie projektu pre stavebné povolenie stavby „V. X. C. H.“. Táto objednávka bola právnemu predchodcovi žalobcu doručená dňa 14.09.2007. Z predmetnej objednávky žalovaného W.:XX/XXXX z XX.XX.XXXX nemožno vyvodiť žiadnu priamu súvislosť s existenciou Zmluvy o dielo č. XX/XXXX, a ani existenciou jednotlivých práv a povinností žalovaného a právneho predchodcu žalobcu zo F. o dielo č. XX/XXXX. 28. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu uviedol, že nesúhlasí s uvedenými tvrdeniami žalobcu. Trval na tom, že F. o dielo č. XX/XXXX a jej dohodnutý obsah, vrátane zákazu postúpenia pohľadávok v bode 6.4 zmluvy sa vzťahuje na prejednávané spory na OS H. I (sp. zn. XX Cb XX/XXXX) a OS I. (sp. zn. XX Cb/X/XXXX - pridelená OS I.). Poukázal na to, že v objednávke č. XX/XXXX zo dňa 20.12.2006 je uvedené, že sa projektové práce objednávajú v rozsahu zmluvy o dielo. V objednávke nebol vôbec špecifikovaný rozsah objednávaných projektových prác, preto sa objednávka odvolávala na zmluvu o dielo. Rozsah objednanej projektovej dokumentácie bol podľa zmluvy o dielo. Podľa jeho názoru objednaná projektová dokumentácia preukazuje, že existuje priama súvislosť medzi zmluvou o dielo a objednávkami žalovaného, aj keď to žalobca popiera. Uviedol, že podľa zmluvy o dielo mal zmluvný partner F., a.s., ku dňu podania skutočný vlastník pohľadávky, okrem vypracovania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, vykonať pre žalovaného aj inžiniersku činnosť, ktorá spočívala vo vybavení územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre stavbu podľa zmluvy a neskôr aj zabezpečenie realizácie stavby subdodávateľským spôsobom. 29. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že objednávka zo dňa 25.8.2007 je objednávkou predmetu plnenia podľa ods. 3.2 F. o dielo č. XX/X.X nakoľko ňou bolo objednané spracovanie projektu pre stavebné povolenie stavby, ktorej projektová dokumentácie a inžinierska činnosť sú predmetom plnenia uvedenej zmluvy o dielo. O správnosti záveru súdu svedčí aj skutočnosť, že cena za zhotovenie objednávky je rovnaká ako druhá platba podľa ust. čl. 5.2 ZoD práve za objednanú časť diela podľa zmluvy. 30. Z dôvodu, že súd objednávku zo dňa 25.8.2007 vyhodnotil ako objednávku podľa F. o dielo č. XX/ X.X tak aj na postúpenie pohľadávok z objednávky sa vzťahuje zákaz podľa ust. čl. 6.4 ZoD. 31. Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa ust. , ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 33. Súčasne súd prisvedčil argumentácii žalovaného a konštatoval, že B. zo dňa 25.8.2007 predchádzal písomná objednávka č. XX/XXXX zo dňa 20.12.2006, v ktorej je uvedené, že sa projektové práce objednávajú v rozsahu zmluvy o dielo. V objednávke zo dňa 25.8.2007 vôbec nie je špecifikovaný rozsah objednávaných projektových prác, preto sa objednávka preukázateľne musí vzťahovať na zmluvu o dielo. Rozsah objednanej projektovej dokumentácie bol riadne špecifikovaný v zmluve o dielo. Práve skutočnosť, že objednaná projektová dokumentácie je riadnym spôsobom špecifikovaná len v ZoD preukazuje, že existuje priama súvislosť medzi zmluvou o dielo a objednávkami žalovaného. 34. Z dôvodu, že F. o postúpení pohľadávky zo dňa 13.8.2013 pôvodný veriteľ na žalobcu postúpil pohľadávku zo F. o dielo č. XX/XXXX v rozpore s ust. čl. 6.4. zmluvy a teda v rozpore s ust. , ods. 2 súd určil absolútnu neplatnosť F. o postúpení pohľadávky zo dňa 13.8.2013 v zmysle ust. ako úkon odporujúci zákonu. 35. Súd z vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby z dôvodu, že vyslovením neplatnosti F. o postúpení pohľadávky zo dňa 13.8.2013 sa nestal veriteľom žalovanej pohľadávky. 36. Na základe horeuvedeného má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť celého žalovaného nároku vrátane všetkých jeho súčastí z dôvodu, že žalovaný úspešne vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 37. Podľa ust. , ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 38. Podľa ust. , ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 39. Podľa ust. , ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40. Podľa ust. , ods. 1 ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 41. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR. 42. Žalovaný si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách konania a trovách právneho zastúpenia, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. 43. Súd konštatoval plný úspech žalovaného v spore a z toho dôvodu žalovanému priznal nárok na náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. 44. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).