Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_ZA-31S-126-2022.pdf
PDF · 167.35 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-31S/126/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: MAYER/McCANN- ERICKSON, s.r.o., sídlom Dúbravská cesta 2, 841 05 Bratislava, IČO: 31 374 093, právne zastúpený: Nechala and Partners s.r.o., sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 54 749 565, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101815160/2022 zo dňa 22. júna 2022, č. 101815253/2022 zo dňa 22. júna 2022, č. 101815403/2022 zo dňa 22. júna 2022, č. 101815592/2022 zo dňa 22. júna 2022, č. 101815772/2022 zo dňa 22. júna 2022, č. 101815975/2022 zo dňa 22. júna 2022, č. 101816132/2022 zo dňa 22. júna 2022, č. 101816318/2022 zo dňa 22. júna 2022, č. 101816471/2022 zo dňa 22. júna 2022, č. 101816664/2022 zo dňa 22. júna 2022, č. 101816853/2022 zo dňa 22. júna 2022, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101815160/2022 zo dňa 22. júna 2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny nižšieho stupňa Daňového úradu Žilina č. 102609128/2021 zo dňa 20. decembra 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101815253/2022 zo dňa 22. júna 2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny nižšieho stupňa Daňového úradu Žilina č. 102609156/2021 zo dňa 20. decembra 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
III. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101815403/2022 zo dňa 22. júna 2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny nižšieho stupňa Daňového úradu Žilina č. 102610068/2021 zo dňa 21. decembra 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
IV. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101815592/2022 zo dňa 22. júna 2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny nižšieho stupňa Daňového úradu Žilina č. 102609274/2021 zo dňa 21. decembra 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
V. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101815772/2022 zo dňa 22. júna 2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny nižšieho stupňa Daňového úradu Žilina č. 102609182/2021 zo dňa 20. decembra 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
VI. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101815975/2022 zo dňa 22. júna 2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny nižšieho stupňa Daňového úradu Žilina č. 102614998/2021
zo dňa 21. decembra 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
VII. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101816132/2022 zo dňa 22. júna 2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny nižšieho stupňa Daňového úradu Žilina č. 102615671/2021 zo dňa 21. decembra 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
VIII. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101816318/2022 zo dňa 22. júna 2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny nižšieho stupňa Daňového úradu Žilina č. 102616066/2021 zo dňa 21. decembra 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
IX. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101816471/2022 zo dňa 22. júna 2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny nižšieho stupňa Daňového úradu Žilina č. 102616361/2021 zo dňa 21. decembra 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
X. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101816664/2022 zo dňa 22. júna 2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny nižšieho stupňa Daňového úradu Žilina č. 102616650/2021 zo dňa 21. decembra 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
XI. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101816853/2022 zo dňa 22. júna 2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny nižšieho stupňa Daňového úradu Žilina č. 102617166/2021 zo dňa 21. decembra 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
XII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. U žalobcu ako daňového subjektu bola Daňovým úradom Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy I. stupňa“) vykonaná kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2015, júl 2015, september až december 2015, január až február 2016, máj 2016 a október až november 2016. O výsledku daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobia správca dane vyhotovil Protokol č. 101694126/2020 zo dňa 6. novembra 2020 (ďalej len „Protokol“), ktorý doručil žalobcovi spolu s Výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole dňa 11. novembra 2020. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomne podaním zo dňa 21. decembra 2020 a jeho pripomienky boli prerokované na ústnom pojednávaní, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica zo dňa 9. septembra 2021. 2. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania následne vydal rozhodnutia:
- č. 102609128/2021 zo dňa 20. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie – január 2016“) o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie január 2016 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 16.000,- EUR na dani z pridanej hodnoty.
- č. 102609156/2021 zo dňa 20. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie – február 2016“) o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie február 2016 podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 10.000,- EUR na dani z pridanej hodnoty;
- č. 102610068/2021 zo dňa 21. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie – máj 2016“) o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie máj 2016 podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 10.000,- EUR na dani z pridanej hodnoty;
- č. 102609274/2021 zo dňa 21. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie – október 2016“) o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie október 2016 podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 10.000,- EUR na dani z pridanej hodnoty;
- č. 102609182/2021 zo dňa 20. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie – november 2016“) o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie november 2016 podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 24.000,- EUR na dani z pridanej hodnoty;
- č. 102614998/2021 zo dňa 21. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie – apríl 2015“) o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie apríl 2015 podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 5.000,- EUR na dani z pridanej hodnoty;
- č. 102615671/2021 zo dňa 21. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie – júl 2015“) o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie júl 2015 podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 5.000,- EUR na dani z pridanej hodnoty;
- č. 102616066/2021 zo dňa 21. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie – september 2015“) o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie september 2015 podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 5.000,- EUR na dani z pridanej hodnoty;
- č. 102616361/2021 zo dňa 21. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie – október 2015“) o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie október 2015 podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 5.000,- EUR na dani z pridanej hodnoty;
- č. 102616650/2021 zo dňa 21. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie – november 2015“) o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie november 2015 podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 12.000,- EUR na dani z pridanej hodnoty;
- č. 102617166/2021 zo dňa 21. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie – december 2015“) o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie december 2015 podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 13.000,- EUR na dani z pridanej hodnoty. 3. V označených prvostupňových rozhodnutiach, ktoré boli s výnimkou čiastkových skutkových odlišností týkajúcich sa konkrétnych dodávok v jednotlivých zdaňovacích obdobiach zhodné, správca dane poukázal na priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, popísal úkony, ktoré počas daňovej kontroly vykonal a ktorými preveroval oprávnenosť žalobcom uplatneného odpočítania dane v dotknutých zdaňovacích obdobiach. Predmetom fakturácie zo strany dodávateľa ML Project, s.r.o., bolo poskytnutie reklamných služieb formou prenájmu reklamnej plochy a umiestnenia reklamného loga objednávateľa (žalobcu) na súťažnom vozidle, kombinézach jazdcov, reklamných predmetoch tímu, všetkých printových formátoch spojených s propagáciou a prezentáciou tímu. Správca dane po rozsiahlom dokazovaní zistil, že žalobca v rozpore s ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b), § 19 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“), odpočítal od dane, ktorú je povinný zaplatiť, daň z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou ML Project, s.r.o., pri ktorých nebolo preukázané, že u dodávateľa ML Project, s.r.o. došlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 a 2 Zákona o DPH a následne u žalobcu došlo k neoprávnenému odpočítaniu dane vyčíslenej z predmetných faktúr. Správcovi dane nebolo počas výkonu daňovej kontroly preukázane či spoločnosť ML Project, s.r.o. skutočne poskytla reklamné služby formou prenájmu reklamnej plochy a umiestnenia reklamného loga žalobcu, či vyhotovila grafický návrh, keďže nemala žiadny majetok (prístroje, počítače) na ktorom by ho mohla vyhotoviť, od koho spoločnosť ML Project, s.r.o. obstarala plochu na súťažných vozidlách a reklamné predmety, keďže toto obstarania nebolo zaúčtované v účtovníctve spoločnosti ML Project, s.r.o. a rovnako nebolo preukázané zabezpečenie výroby, montáže, prevádzkovania, údržby a demontáže jednotlivých reklamných prvkov v zmysle zmlúv o reklame. Nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení fakturovaných spoločnosťou ML Project, s.r.o., ani u jeho právneho nástupcu Vulkano s.r.o. Rovnako nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení fakturovaných spoločnosťou ML Project, s.r.o. ani u konateľov predmetnej spoločnosti, ktorý v zmysle § 26 ods. 7 daňového poriadku nepredložili žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali uskutočnenie zdaniteľných plnení pre spoločnosť. Uskutočnenie zdaniteľných plnení sa nepreukázalo ani u subdodávateľov. Spoločnosť Swanny Trade, s.r.o. nepreukázala či poskytla reklamné práva na plochu na aute žalobcovi, ani či bola vlastníkom súťažných motorových vozidiel. Správca dane v informačnom systéme FS zistil, že spoločnosť Swanny Trade, s.r.o. za zdaňovacie obdobia apríl – jún 2015 podala nulové daňové priznanie na DPH a za zdaňovacie obdobia júl – október 2015 nepodala žiadne daňové priznanie. Občianske združenie P3 Sport nepreukázalo, že mohlo vykonávať podnikateľskú činnosť a správca dane preverením údajov z informačného systému FS zistil, že združeniu bola zrušená registrácia DPH dňa 11. apríla 2016 a dňa 2. marca 2016 vstúpilo do likvidácie. Správcovi dane neboli predložené žiadne doklady ani dôkazy, ktoré by preukazovali uskutočnenie zdaniteľných
plnení pre ML Project, s.r.o. V Občianskom združení MR AUTOSPORT r.t., sa nepodarilo preveriť predmet reklamy, ktoré ponúklo žalobcovi na základe ponuky reklamného partnerstva v roku 2015. Žalobca bol medializovaný ako reklamný partner tým spôsobom, že na pretekárskych automobiloch a iných reklamných produktoch bolo uvedené iba jeho logo, nikde nebolo informovanie verejnosti o činnostiach a službách poskytovaných žalobcom. Správca dane na základe zistených skutočností dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od ML Project, s.r.o. 4. O podaných odvolaniach žalobcu proti vyššie uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane rozhodol žalovaný tak, že všetky rozhodnutia správcu dane potvrdil. V rozhodnutiach, ktoré obsahovali zhodnú argumentáciu s výnimkou čiastkových skutkových odlišností, žalovaný zopakoval priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, skutkové zistenia správcu dane a ich právne posúdenie. Po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi obsahovo zhodných odvolaní žalobcu voči rozhodnutiam správcu dane, s obsahom pripojených administratívnych spisov a po preskúmaní prvostupňových rozhodnutí žalovaný nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré boli obsahom ich odôvodnení. K dokazovaniu vedenému správcom dane žalobca pristupoval pasívne, pretože sa na pojednávaniach pri vypočutí svedkov nezúčastňoval a nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by pochybnosti správcu dane zvrátil. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, že účelový spôsob preverovaných služieb bol dostatočne zistený, preukázaný a odôvodnený. Žalobca sa aj napriek skutočnosti, že musel mať podrobné vedomosti o športovom tíme MR AUTOSPORT, r.t. a skutočnom dodávateľovi reklamných služieb, tak opakovane investoval nemalé finančné prostriedky do reklamných služieb, prostredníctvom dodávateľa ML Project, s.r.o., ktorý nebol reklamnou agentúrou a ktorý reklamu nemal ani ako hlavnú činnosť v predmete podnikania. Žalobca nemal žiadne konkrétne informácie o dodaní reklamných služieb deklarovaným dodávateľom, čo potvrdil aj konateľ ML Project s.r.o., že spoločnosť vystupovala len ako sprostredkovateľ obchodu. Správca dane viedol dokazovanie v súlade s ustanovením § 24 a § 45 daňového poriadku, pričom dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly vyžadoval od žalobcu splnenie si dôkaznej povinnosti v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 daňového poriadku. Na žalobcu neprenášal neobmedzené dôkazné bremeno a nežiadal od neho, aby správcovi dane predložil doklady, ktorými nemôže disponovať, pričom v rámci dokazovania posudzoval závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov jednotlivo a aj v celku a bolo mu umožnené vyjadrovať sa ku všetkým zisteniam, ktoré vyšli najavo v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, a tiež navrhovať správcovi dane vykonať ďalšie šetrenia a predkladať dôkazy. 5. Námietka žalobcu, že správca dane preniesol na neho dôkazné bremeno a požadoval predloženia dôkazov, ktoré nemá dôvod zhromažďovať je nedôvodná. Žalobca ani bližšie nešpecifikuje aké ďalšie dôkazy boli správcom dane požadované, ktoré nemal dôvod zhromažďovať a ani nenavrhol správcovi dane vykonať žiadne ďalšie dôkazy na odstránenie dôvodných pochybností o dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa ML Project, s.r.o. a neoznačil žiadne osoby, ktoré preverované služby vykonali. Žalobca musel mať pred uzatvorením obchodu vedomosť, že ho uzatvára so spoločnosťou, ktorá nemá všetky predpoklady k jeho naplneniu, pretože v predmete podnikania reklamnú činnosť nemala ani materiálne ani personálne vybavenie na takúto činnosť. Správca dane preukázateľne spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu, medzi odvolávajúcim sa a deklarovaným dodávateľom ML Project, s.r.o., pričom úlohou správcu dane nie je preukazovať, že údaje deklarované na daňových dokladoch sú v rozpore so skutočnosťou, ale je povinný preukázať, že o tvrdeniach žalobcu existujú natoľko závažné pochybnosti, ktoré ich činia nedôveryhodnými. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pretože neodstránil dôvodné pochybnosti správcu dane o ekonomickom opodstatnení obchodu v zmysle faktúry od deklarovaného dodávateľa. Počas výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, v úzkej súčinnosti s odvolávajúcim sa v súlade s ust. § 3 ods. 2 daňového poriadku a dodržiaval zásadu voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, § 3 ods. 3 daňového poriadku. 6. Žalobca sa žalobami podanými v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného i rozhodnutí správcu dane za zdaňovacie obdobia apríl 2015, júl 2015, september až december 2015, január až február 2016, máj 2016 a október až november 2016. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú nezákonné, nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 7. Žalobca v žalobe namietal, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci, pretože správca dane, ani žalovaný nevykonali dôkazy, ktoré žalobca navrhoval počas celého daňového konania – konkrétne nevyžiadal právnu pomoc od Rumunskej republikou a nevypočul navrhnutého svedka – konateľa spoločnosti Swanny Trade s.r.o. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach tvrdí, že žalobca sa dopustil podvodného konania a údajne dosadil spoločnosti ML Project, Swanny Trade a združenie P3 Sport do fakturačného reťazca úmyselne. Toto tvrdenie však správca dane v prvostupňových rozhodnutiach vyložene popieral. Žalovaný tiež tvrdí, že nebolo potvrdené kto reklamné materiály vyhotovil, alebo že žalobca musel mať vedomosť o údajnej neschopnosti ML Project, s.r.o. dodať fakturované plnenia, avšak tieto tvrdenia sú v administratívnych spisoch buď priamo vyvrátené, alebo v nich nemajú žiadnu oporu. Z toho vyplýva, že žalovaný nepreskúmal prvostupňové rozhodnutia v takom rozsahu, ako to požadoval žalobca v odvolaniach, ako aj v tom, že na väčšinu argumentácie žalobcu z odvolaní žalovaný vôbec nereaguje. Správca dane a žalovaný nesprávne právne posúdili otázku dodania fakturovaného plnenia spoločnosťou ML Project, s.r.o. ako aj otázku zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie v dodávateľskom reťazci. Nesprávnosť tohto právneho posúdenia je zrejmá pri porovnaní postupu správcu dane v prvostupňových rozhodnutiach s rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie, ktoré žalobca analyzoval v správnej žalobe. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach stotožnil so záverom správcu dane, hoci tento názor žiadnym spôsobom nepodložilo a len skonštatoval, že subdodávatelia nemali predpoklady pre výkon ekonomickej činnosti. 8. Správca dane napriek opakovanej snahe o ustálenie právnej kvalifikácie konania žalobcu, ktoré je údajne v rozpore s povinnosťami pri uplatňovaní práva na odpočet DPH, takúto kvalifikáciu neposkytol. Dôležitosť právnej kvalifikácie je predovšetkým z pohľadu vyhodnotenia dôkazného bremena a dôvodných pochybností na strane Daňového úradu. Keď sa hovorí o neuskutočnených dodávkach, možno v kontexte judikatúry Súdneho dvora rozlišovať dva druhy situácií, ktoré sa rôznia v právnych dôsledkoch, a to hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych. Pri neuskutočnených dodávkach na jednej strane hovoríme o situácii, keď k uskutočnenej dodávke medzi obchodnými partnermi nikdy nedošlo, čiže fakturovaný obchod v podobe poskytnutej služby alebo tovaru nebol nikdy zrealizovaný. Na druhej strane môže nastať situácia, keď ku konkrétnemu fakturovanému obchodu, respektíve transakcii skutočne aj došlo medzi obchodnými partnermi, ale v princípe tieto dodávky boli súčasťou podvodu na DPH, čím sa považujú za neuskutočnené dodávky. Faktúry za dodané služby obstarania reklamy ML Project, s.r.o. fakturovala podľa Zákona o DPH, podľa ktorého (§49) pri dodaní služby podľa Zákona o DPH sa služba obstaraná osobou, ktorá koná vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu. Dňom dodania služby vznikla spoločnosti ML Project, s.r.o., podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť. Na základe uvedeného neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobca si neoprávnene odpočítal daň z prijatých faktúr od spoločnosti ML Project, s.r.o. nakoľko toto právo vzniká podľa Zákona o DPH v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, ktorá v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 Zákona o DPH vznikla dňom vystavenia faktúry, ktorou spoločnosť ML Project, s.r.o. požadovala za poskytnuté služby od žalobcu odplatu. 9. Na základe nesprávneho právneho posúdenia fakturovaných služieb správca dane prišiel následne k právnemu záveru, že žalobca nemá na odpočet DPH právny nárok. Nesprávna právna kvalifikácia fakturovaných služieb preto vedie k nezákonným prvostupňovým rozhodnutiam a ich potvrdenie vedie k nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Správca dane aplikuje arbitrárne definíciu pojmu reklama vo všetkých podaniach naprieč vyrubovacím konaním, od Protokolu až po prvostupňové rozhodnutia. Zatiaľ čo v Protokole sa správca dane odvolával na Zákon o reklame, v neskorších dokumentoch, vrátane prvostupňových rozhodnutí, sa odvoláva na definíciu uvedenú v rozsudku Európskeho súdneho dvora C-68/92 Komisia proti Francúzsku, podľa ktorého reklamná služba zahŕňa akúkoľvek aktivitu smerujúcu k šíreniu odkazu, ktorý má informovať spotrebiteľa o existencii a vlastnostiach tovaru alebo služby so zámerom zvýšenia predaja. Uvedenú definíciu pojmu reklama aplikuje na dodané reklamné služby (teda umiestnenie loga žalobcu na pretekárskom aute a reklamných predmetoch) tak, že tieto nepredstavujú reklamu. Tento záver správca dane opiera o tvrdenie, že uvedené plnenie nemôže byť reklamou, pretože nemá výpovednú hodnotu vo vzťahu k predmetu podnikania žalobcu. Správca dane definíciu reklamy vykladá nesprávne. Európsky súdny dvor v rozhodnutí sp. zn.: C-68/92, vyslovil závery v rozpore so závermi správcu dane. V danom prípade totiž súd povedal, že rozdávanie predmetov zadarmo, či organizácia oslavy v bare spoločnosťou, ktorá nemusí byť reklamnou agentúrou, môže byť tiež považovaná za reklamnú službu. Reklamnou službou podľa tohto rozhodnutia je akákoľvek činnosť, ktorá je súčasťou reklamnej kampane a tým prispieva k šíreniu reklamného odkazu reklamnou službou. Zvyšovanie rozpoznateľnosti loga prostredníctvom umiestnenia loga a sloganu na súťažné vozidlo počas
sledovaných pretekov, ako to urobil žalobca, teda rozhodne je reklamnou službou. Tvrdenie správcu dane, že predmetné reklamné nápisy boli na nosičoch umiestnené ako prezentácia sponzorov pretekov nie je podložené žiadnymi dôkazmi, ide len o nesprávnu interpretáciu odporujúcu uzatvoreným zmluvám, výpovediach svedkov a vyjadrení žalobcu. 10. Žalobca ďalej v správnej žalobe uvádza, že správca dane i žalovaný si v napadnutých rozhodnutiach nesprávne vyložili ustanovenie Daňového poriadku týkajúce sa dokazovania a dôkazného bremena. Žalovaný nespochybňuje samotné reálne dodanie fakturovaného plnenia. Disponovanie materiálnou podmienkou dodania – t. j. reálne dodanie tovaru alebo služby je imanentným prvkom aj pre určenie strany, ktorá znáša dôkazné bremeno. V nedávnom rozhodnutí Súdny dvor EÚ konštatoval, že zásady upravujúce uplatňovanie spoločného systému DPH členskými štátmi, najmä zásady daňovej neutrality a právnej istoty, bránia tomu, aby v prípade existencie jednoduchých nepodložených podozrení zo strany vnútroštátnej daňovej správy, pokiaľ ide o skutočné uskutočnenie hospodárskych transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry, bolo zdaniteľnej osobe, ktorej bola vystavená daňová faktúra, odopreté právo na odpočítanie DPH, ak nie je schopná okrem uvedenej faktúry poskytnúť iné dôkazy o tom, že vykonané hospodárske transakcie sú skutočné (Rozsudok Súdneho dvora vo veci SC C.F. SRL v. A.J.F.P.M. a D.G.R.F.P.C sp. zn. C-430/19 zo 4. júna 2020). Súdna prax Súdneho dvora rozširuje spektrum okolností, ktoré nemôžu byť dôvodom na nepriznanie nároku na odpočítanie DPH. Nie je napríklad rozhodné, že dodávateľ, ktorý vyhotovil faktúru, nebol totožný s osobou, ktorá v skutočnosti dodala tovar alebo poskytla službu a túto osobu nie je ani možné zistiť (Rozsudok Súdneho dvora vo veci Signum Alfa Sped Kft. v. Nemzeti Adó- és Vámhivatal Kiemelt Adó- és Vám Főigazgatóság sp. zn. C-446/15 z 10. novembra 2016 a Rozsudok Súdneho dvora vo veci Maks Pen). Správca dane požadoval od žalobcu dôkazy, ktoré nemá dôvod pri obstaraní služieb vyhotovovať. Najvyšší súd SR (rozsudok sp. zn.: 8Sžf/13/2013) vo svojej rozhodovacej praxi považuje pre preukázanie dodania služby za dostačujúce, ak aj pri dodaní služieb na základe ústnej dohody doloží daňový subjekt faktúry, doklad o ich zaplatení a dôkaz, že daná služba bola dodaná. V tomto prípade žalobca dodal preukázateľne faktúry a doklad o ich zaplatení. O prítomnosti služby v podobe reklamných polepov na závodnom vozidle existuje kamerový záznam. Žalobca už počas daňovej kontroly v roku 2020 predložil podrobnú fotodokumentáciu dodaného plnenia, či už reklamných polepov na aute, alebo iných dodaných reklamných predmetov. Z toho vyplýva, že žalobca svoje dôkazné bremeno voči správcovi dane splnil a doložil, že jeho uplatnenie odpočtu DPH bolo v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. 11. Žalobca uvádza, že žalovaný aj správca dane v prvostupňových rozhodnutiach, nedostatočne zistili skutkový stav v uvedenej veci – napríklad nevyžiadal právnu pomoc do Rumunska v prípade spoločnosti Vulkano, ako členského štátu Európskej únie, ani nevypočul konateľa Swanny Trade s.r.o., čo nemôže byť dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie dane. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach síce vytýka žalobcovi pasivitu v úvodných štádiách daňového konania, no sám nereaguje na nedostatky vytýkané žalobcom v odvolaniach. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach odchýlil od skutkového stavu zisteného v administratívnych spisoch, resp. uviedlo skutkové tvrdenia, ktoré v administratívnych spisoch nemajú akúkoľvek oporu. Prvým takýmto tvrdením je, že po tom, ako sa Daňový úrad v priebehu celého daňového konania vyhýbal klasifikácii protiprávneho konania, ktorého sa žalobca mal dopustiť, žalovaný tvrdí, že žalobca dosadil svojich dodávateľov aj subdodávateľov do fakturačného reťazca s cieľom podvodne zneužiť systém neutrality DPH. Jedná sa o mimoriadne závažné tvrdenie tým, že žalovaný de facto obviňuje žalobcu zo spáchania trestného činu daňového podvodu, avšak toto tvrdenie nepodložilo akýmkoľvek dôkazom vykonaným v rámci administratívneho konania. Ďalším nepodloženým skutkovým tvrdením je, že účastníci daňového konania údajne nevedeli preukázať akým spôsobom a s použitím akých prostriedkov a zariadení fakturované reklamné služby vykonali. Toto tvrdenie je však v rozpore nielen s obsahom administratívnych spisov, ale aj s obsahom samotných napadnutých rozhodnutí. V administratívnych spisoch sú obsiahnuté záznamy z daňových kontrol a televízny záznam, na ktorom sú fakturované reklamné služby zaznamenané. Administratívne spisy tiež obsahujú zmluvy o reklame, účelom ktorých bol najmä prenájom reklamnej plochy na závodných vozidlách a reklamných predmetoch. 12. Na Krajskom súde v Žiline, ako správnom súde, boli začaté konania na podklade správnych žalôb, a to pod sp. zn. 31S/126/2022, sp. zn. 31S/164/2022, sp. zn. 31S/165/2022, sp. zn. 31S/166/2022, sp. zn. 31S/167/2022, sp. zn. 31S/168/2022, sp. zn. 31S/169/2022, sp. zn. 31S/170/2022, sp. zn. 31S/171/2022, sp. zn. 31S/172/2022, sp. zn. 31S/173/2022. Zákonom č. 151/2022 Z.z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa §3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, z Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa tieto pôvodné
konanie vedené na Krajskom súde v Žiline vedú na Správnom súde v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. ZA-31S/126/2022- 244 zo dňa 15. mája 2024 spojil na spoločné konanie veci žalobcu proti žalovanému vedené pod sp. zn. ZA-31S/126/2022, sp. zn. ZA-31S/164/2022, sp. zn. ZA-31S/165/2022, sp. zn. ZA-31S/166/2022, sp. zn. ZA-31S/167/2022, sp. zn. ZA-31S/168/2022, sp. zn. ZA-31S/169/2022, sp. zn. ZA-31S/170/2022, sp. zn. ZA-31S/171/2022, sp. zn. ZA-31S/172/2022, sp. zn. ZA-31S/173/2022, s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. ZA-31S/126/2022. 13. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobe zhodne navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. Poukázal na predmet sporu, ktorým bolo uplatnenie práva žalobcu na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, na ktorej je v pozícii dodávateľa deklarovaný daňový subjekt ML Project, s.r.o. Predmetom fakturácie bolo dodanie reklamných služieb. Žalobca (ako objednávateľ) uzavrel v roku 2015 a 2016 zmluvy so spoločnosťou ML Project, s.r.o. na poskytnutie reklamných služieb, ktoré spočívali v prenájme reklamnej plochy na pretekárskom vozidle, kombinézach jazdcov a iných predmetoch, ich polepenie logom a sloganom žalobcu na automobilových pretekoch v rally sezóne na Slovensku a v Česku. Námietky žalobcu uvedené v žalobe sú neopodstatnené. Správca dane preukázateľne spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu, medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom ML Project, s.r.o. Právo žalobcu na odpočítanie dane bolo zamietnuté z dôvodu porušenia hmotnoprávneho predpisu, zákona o DPH a nie z dôvodu, že v dodávateľskom reťazci došlo k nezákonnosti alebo podvodnému konaniu. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého boli získané dôkazy, ktoré spochybnili vierohodnosť spornej faktúry. Správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní reklamných služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa ML Project, s.r.o. Pochybnosti správcu dane boli dostatočne intenzívne a mali za následok prenos dôkazného bremena späť na žalobcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno a neodstránil dôvodné pochybnosti správcu dane. Správca dane spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu, medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom na základe dokazovania vykonaného zákonným spôsobom. Daňové orgány sa prioritne zamerali na vzťah žalobcu a deklarovaného dodávateľa ML Project, s.r.o., pričom správca dane v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu preveroval aj subdodávateľské články fakturačného reťazca. Správca dane každú transakciu posudzoval individuálne a nevyvodzoval zodpovednosť žalobcu za nezákonné a účelové konanie iných subjektov v reťazci, pričom požadoval dôkazy a vysvetlenia, ktoré boli vo sfére vplyvu žalobcu. Žalobcovi bolo umožnené vyjadrovať sa ku všetkým zisteniam, ktoré vyšli najavo v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, čím neboli obmedzené jeho zákonné a procesné práva. 14. Deklarovaný dodávateľ ML Project, s.r.o. mal realizáciu reklamných služieb sprostredkovať prostredníctvom subdodávateľov Swanny Trade s.r.o. (rok 2015) a Občianskeho združenia P3 Sport (rok 2016). Deklarovaný dodávateľ ML Project, s.r.o. a právny nástupca Vulkano s.r.o. sú nekontaktní nepredložili účtovné doklady, nepotvrdili vierohodnosť spornej faktúry, nemali žiadnych zamestnancov a žiaden majetok. Správca dane zistil, že Občianske združenie P3 Sport, športový klub vstúpilo do likvidácie dňa 2. marca 2016 a registrácia na DPH mu bola zrušená ku dňu 11. apríla 2016. Podľa vyjadrení štatutára občianskeho združenia P3 Sport, športový klub nevlastnil žiaden majetok, nezamestnával žiadnych zamestnancov a neobchodovalo so spoločnosťou ML Project, s.r.o. Ďalší označený subdodávateľ Swanny Trade, s.r.o. za zdaňovacie obdobia apríl 2015 až jún 2015 podal nulové daňové priznania na DPH a počnúc zdaňovacím obdobím júl 2015 už nepodal žiadne daňové priznania, z čoho vyplýva, že neuskutočnil žiadne zdaniteľné plnenia. Občianske združenie MR AUTOSPORT r.t. (športový klub, na ktorého vozidlách bola reklama žalobcu prezentovaná) nekomunikovalo so správcom dane a nereagovalo ani na výzvy daňového úradu. Podľa výpovede štatutára a jazdca športového tímu MR AUTOSPORT r.t., občianske združenie nevlastnilo žiadne súťažné vozidlá, jazdil na prenajatých vozidlách vlastníkom ktorých bola iná spoločnosť (SPARROW CZ), za združenie neboli vystavené v rokoch 2015 a 2016 žiadne účtovné a daňové doklady. Štatutár MR AUTOSPORT r.t. uviedol, že nepozná osoby oprávnené konať za ML Project, s.r.o. a žiadne finančné toky medzi OZ MR AUTOSPORT, r.t. a ML Project, s.r.o. neboli. Správca dane vo vyrubovacom konaní na základe pripomienok žalobcu predvolal v postavení svedka A. B., ktorý bol vymenovaný za štatutára označeného subdodávateľa Občianske združenie P3 Sport a ktorý bol tiež konateľom ďalšieho subdodávateľa Swanny Trade s.r.o. Správca dane tiež zaslal výzvu konateľovi označeného subdodávateľa Swanny Trade, s.r.o., ktorý v písomnej odpovedi oznámil, že jeho funkcia konateľa skončila dňa 9. júna 2015, pričom nedisponuje žiadnymi dokladmi. Žalobca namieta nevypočutie konateľa právneho nástupcu deklarovaného dodávateľa, občana Rumunska, ktorému vznikla funkcia až dňa 8. apríla 2016. Z uvedených dôvodov sú námietky žalobcu súvisiace s nedostatočne zisteným skutkovým stavom a s nevyžiadaním právnej pomoci z Rumunska neopodstatnené. Rovnako je neopodstatnená aj námietka žalobcu súvisiaca s otázkou povahy dodaného plnenia ako reklamnej služby, pretože povaha dodaného
plnenia nebola spornou otázkou. Spornou otázkou bolo dodanie reklamnej služby prostredníctvom deklarovaného dodávateľa ML Project, s.r.o., ktorý bol preukázateľne spochybnený. Správca dane tak ako aj žalovaný rozhodli v súlade s platnými právnymi predpismi, na základe preukázaného skutkového stavu a v zmysle judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. 15. Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval žalobnou replikou v ktorej zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v podanej správnej žalobe. Žalovaný zakladá svoju argumentáciu na tvrdení, že „právo žalobcu na odpočítanie dane bolo zamietnuté z dôvodu porušenia hmotnoprávneho predpisu, zákona o DPH a nie z dôvodu, že v dodávateľskom reťazci došlo k nezákonnosti alebo podvodnému konaniu“. Žalobca sa k tejto otázka rozsiahlo vyjadril v správnej žalobe, pričom poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré žalovaný nerozporoval. Argumentácia žalovaného je neudržateľná. Neobstojí jeho výklad a interpretácia zákonných ustanovení, že je možné zákonne a účinne napadnúť uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty bez preukázania podielu na daňovom podvode alebo vedomosti o daňovom podvode. Vytvorenie samostatného právneho inštitútu porušenia hmotnoprávneho predpisu ako údajného dôvodu pre neuznanie odpočítanie dane z pridanej hodnoty nemá oporu tak v zákone o DPH ako ani v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (žalobcovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice 2006/112/ES a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Žalobca predložil všetky dostupné dôkazy o dodaní zdaniteľného plnenia, vystavení príslušného daňového dokladu ako aj overení kredibility dodávateľa z dostupných verejných databáz. Naopak žalovaný opakovane žiadal o predloženie dôkazov, ktoré sú mimo dostupnosti žalobcu alebo nevychádzajú z preukázaných skutočností zo stany žalovaného. 16. Žalovaný na vyjadrenia žalobcu v replike reagoval duplikou v ktorej uviedol, že s argumentáciou žalobcu nesúhlasí a v celom rozsahu zotrváva na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v napádaných rozhodnutiach. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane v súlade s ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku vzniknuté pochybnosti v priebehu daňovej kontroly oznámil žalobcovi a vyzval ho, aby sa k nim vyjadril, aby nejasnosti vysvetlil a pravdivosť údajov riadne preukázal, čím neboli jeho zákonné a procesné práva obmedzené. Žalovaný má za to, že skutkový stav veci bol dostatočne zistený, pri daňovej kontrole zachoval práva žalobcu a ostatných zúčastnených v daňovom konaní a rovnako na základe vykonaného dokazovania mal k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho rozhodnutia. 17. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci verejnej vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 27. júna 2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu od 4. júna 2024. 18. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutia žalovaného a zároveň rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa (Daňového úradu Žilina) podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP, zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 19. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. 20. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 21. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 22. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 23. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. 24. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1) meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2) množstvo a druh tovaru, 3) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4) meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 25. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 26. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 27. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 28. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. 29. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 30. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
31. Správny súd uvádza, že daň z pridanej hodnoty je tzv. nepriamou daňou, ktorá je zároveň predmetom harmonizácie v rámci práva Európskej únie. Konkrétne je DPH predmetom úpravy smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, predtým Šiesta smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty, ktorá bola následne transponovaná členskými štátmi. Výklad práva Európskej únie podáva Súdny dvor EÚ, ktorého judikatúra je pre členské štáty záväzná. Pre túto daň je charakteristická zásada neutrality, čo znamená, že cieľom systému odpočítania dane je v plnom rozsahu zbaviť podnikateľa záťaže, ktorú predstavuje DPH splatná alebo zaplatená v rámci výkonu všetkých jeho ekonomických činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty má zabezpečovať úplnú daňovú neutralitu všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy o sebe v zásade podliehajú DPH (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-268/83 zo dňa 14.02.1985 Rompelman). 32. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej vyplýva, že Súdny dvor rozlišuje 3 dôvody, pre ktoré je správca dane oprávnený nepriznať odpočítanie DPH daňovým subjektom, a to nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH, ktoré sú transponované do vnútroštátnej právnej úpravy na základe vyššie uvedených smerníc o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ďalej z dôvodu, že správca dane zistí, že obchodné transakcie sú poznačené podvodom (obchodné transakcie, v súvislosti s ktorými sa uplatňuje nárok na odpočet DPH) alebo že došlo k zneužitiu práva. Od dôvodu, pre ktorý sa nepriznáva právo na odpočítanie DPH, sa potom odvíja aj rozsah dôkazného bremena na strane daňového subjektu alebo správcu dane, resp. od tohto dôvodu sa odvíja zodpovedanie otázky koho zaťažuje dôkazné bremeno – či daňový subjekt alebo správcu dane. 33. Keďže účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ide o fiškálne záujmy štátu a Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt a správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daní. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňového subjektu a je povinný zistiť skutkový stav vo veci čo najúplnejšie. Daňové konanie ale nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane pri preverovaní splnenia podmienok na odpočet DPH verifikuje skutočnosti tvrdené a preukazované daňovým subjektom a ak tieto skutočnosti spochybní, dôkazné bremeno sa presúva na daňový subjekt. Povinnosťou správcu dane nie je viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Správca dane je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom, či dokazovanie doplní, a aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. Uvedené závery o presunutí dôkazné bremena ale neplatia v prípade, že správca dane pri preverovaní skutočností tvrdených a preukazovaných daňovým subjektom zistí, že došlo k podvodu alebo k zneužitiu práva v súvislosti s obchodnými transakciami, na základe ktorých si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie DPH. V takomto prípade dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane. 34. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“ ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukazovania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak formálnej ako aj materiálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, skutočne odrážajú deklarované plnenia. 35. Správny súd poukazuje na princíp neutrality DPH, ktorý patrí k základným princípom výberu DPH ako všeobecnej nepriamej dane. DPH je vyberaná na každom hospodárskom stupni a na zamedzenie kumulácie dane v rámci podnikateľského reťazca je umožnené odpočítanie dane, vďaka ktorému sa platiteľ dane môže zbaviť dane uplatnenej na predchádzajúcom stupni reťazca. Toto zodpovedá zásade neutrálneho dopadu dane na podnikateľa, ktorá je jednou z hlavných zásad systému DPH. 36. Správca dane vo vzťahu k žalobcom uplatnenému právu na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa ML Project, s.r.o., a následne aj žalovaný uzavreli, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane, a to za dodanie reklamných služieb, ktoré boli žalobcovi dodané spoločnosťou ML Project, s.r.o. I keď správca dane a následne žalovaný vo svojom rozhodnutí obsiahlo opísal vykonané dokazovanie správcom dane vo vzťahu k spoločnosti ML Project, s.r.o., z ktorého vyvodil neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k uplatneniu práva na odpočítanie dane, správny súd má za to, že vykonané dokazovanie tak správcom dane ako aj žalovaným bolo vyhodnotené jednostranne v neprospech žalobcu. Z rozhodnutia vyplýva, že správca dane hodnotil aj dôkazy, na ktoré žalobca poukazoval, avšak vyhodnotil ich vo svojej podstate ako nedostačujúce (napr. listinné dôkazy — zmluvy, faktúry, výsluch konateľa aj štatutára subdodávateľov, výsluch jazdca, kontrolný výkaz a iné).
37. Správny súd na rozdiel od správcu dane a tiež žalovaného má za to, že žalobca si splnil svoju dôkaznú povinnosť v tom, že preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH. 38. Za kľúčové považuje správny súd zaoberať sa otázkou či bola daň spoločnosťou ML Project, s.r.o., uhradená. Pri neoprávnenom zamietnutí odpočítania dane z dodanej služby spoločnosťou ML Project, s.r.o., by bol žalobca povinný uplatniť a zaplatiť DPH dvakrát, čím by bol porušený princíp neutrality DPH. Ak by však daň spoločnosťou ML Project, s.r.o. (dodávateľom služby pre žalobcu), nebola uhradená, teda daň by na tomto stupni chýbala, mohlo by to indikovať, že ide podvodné konanie. V takom prípade by prichádzalo do úvahy nepriznanie práva na odpočet DPH žalobcovi s dôvodu jeho účasti na podvodnom konaní. Prípadné potvrdenie účasti žalobcu na podvodnom konaní však bude vyžadovať vykonanie Axel Kittel testu. 39. Správny súd zdôrazňuje, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (C-267/15 Gemeente Woerden). 40. Správny súd dospel k záveru, že v uvedenom prípade boli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, pretože bolo preukázané rozsiahlym dokazovaním zo strany správcu dane, že plnenie (dodanie reklamných služieb) poskytla iná zdaniteľná osoba (spoločnosť ML Project, s.r.o., mala status zdaniteľnej osoby v rozhodnom čase). Bolo tiež preukázané dodanie reklamných služieb – propagácia obchodného mena / loga žalobcu jednak na predmetnom súťažnom motorovom vozidle, kombinézach jazdcov, reklamných predmetoch tímu, všetkých printových formátoch spojených s propagáciou tímu a všetkých interaktívnych prezentáciách tímu. 41. Správny súd zdôrazňuje, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať právo na oslobodenie od dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na podvode. Vo všeobecnosti je teda potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet, resp. oslobodenie od dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu na ňom (obdobne viď rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021). 42. S poukazom na vyššie uvedené tak správny súd uvádza, že právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane, a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa/odberateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní (obdobne viď rozhodnutie SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet, resp. práva na oslobodenie od dane ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (obdobne viď rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021), v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (obdobne viď rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020). 43. Správny súd napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutiami správcu dane, považoval za nesprávne, nakoľko zistený skutkový stav správcom dane nebol správne vyhodnotený, čo sa premietlo do jeho nesprávneho právneho posúdenia. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou správcu dane postupovať vo vyššie naznačenom smere. Pokiaľ daňové orgány v ďalšom konaní nepreukážu existenciu daňového podvodu a súčasnej vedomosti žalobcu o podieľaní sa na ňom, nie je dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH. 44. Pokiaľ ide o záver žalovaného a tiež správcu dane, že žalobcovi nepatrí odpočítanie dane preto, lebo jeho dodávateľovi v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH nevznikla daňová povinnosť z dodania služby, tento záver podľa názoru správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 45. Odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru – propagácia obchodného mena/loga na súťažnom vozidle či kombinézach jazdcov platiteľom dane pre žalobcu ako objednávateľa a prezentácie jeho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch je na účely Zákona o DPH bezpochyby ekonomickou činnosťou (podnikaním), z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu DPH mohlo ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá žalobcovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby (§ 2 ods. 1 písm. b/, § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1 Zákona o DPH).
46. Napriek niektorým pochybnostiam správcu dane a žalovaného o úplnom splnení predmetu zmluvy zo strany dodávateľa, nemožno konštatovať, že by sa plnenie dodávateľa neuskutočnilo (bolo fiktívne), alebo že by ho dodal iný subjekt ako deklarovaný dodávateľ, ktorý prostredníctvom konateľa potvrdil zabezpečenie propagácie mena/loga žalobcu podľa predmetných zmlúv, na základe ktorých boli vystavené predmetné faktúry. 47. Ak teda dodávateľ v postavení platiteľa dane reálne poskytol žalobcovi zdaniteľnú službu, vznikla jej poskytnutím daňová povinnosť, ktorú si dodávateľ v súlade s režimom DPH uplatnil u žalobcu. Súčasne so vznikom daňovej povinnosti vzniklo žalobcovi podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo na odpočítanie dane, avšak iba za predpokladu splnenia ďalšej podmienky stanovenej v § 49 ods. 2 Zákona o DPH, že službu použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. 48. Napriek tomu, že zákon o DPH na účely odpočítania dane z prijatých služieb posudzovaného druhu nerobí rozdiel medzi reklamou, sponzoringom či inou mediálnou prezentáciou, správny súd sa pokúsi vysvetliť tieto pojmy. Podľa zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o reklame“) reklamou sa rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa (§ 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o reklame). Pojem sponzoring definuje zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) ako plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Je zrejmé, že sponzoring je taktiež spojený s mediálnou prezentáciou sponzora napĺňajúcou znaky reklamy, hoci primárnym cieľom sponzorovania je podpora sponzorovanej aktivity, zatiaľ čo ekonomickým cieľom reklamy je umiestňovanie produktov na trhu (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii). 49. So zreteľom na okolnosti súdeného prípadu možno konštatovať, že služba, ktorú poskytol dodávateľ žalobcovi, zodpovedá legálnej definícii reklamy, pretože išlo o zabezpečenie prezentácie obchodného mena / loga žalobcu na pretekárskom vozidle, kombinézach jazdcov a iných predmetoch na konkrétnom podujatí, a to na automobilových pretekoch v rally sezóne na Slovensku s Česku. V spojení s reklamnými predmetmi, s logom a predmetom činnosti žalobcu, ktoré boli voľne poskytované v rámci tohto podujatia, bezpochyby mohol byť vo verejnosti vytvorený pozitívny vnem o existencii žalobcu a jeho podnikaní, čo bol zjavne ekonomický dôvod (prípadne jeden z viacerých), ktorý stál za vznikom transakcie medzi dodávateľom ML Project, s.r.o. a žalobcom. 50. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100% podľa §167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa §175 ods. 2 SSP. 51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).