Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1792-2009.pdf
PDF · 72.92 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1792/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, právne zast.: JUDr. Alexandra Štefániková, advokátka, Komenského 12D, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: t. č. neexistujúci právny subjekt: POLO KRAFT, s r.o., so sídlom Hontianske Trsťany 65, 935 86 Hontianske Trsťany, IČO: 36 622 907, na vymoženie pohľadávky vo výške 788,75 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 1597/09, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 788,75 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov APOLLO, zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, pobočka Banská Bystrica č. k. 2120090084 zo dňa 21. 09. 2009.
Poverením č. 5601 051079 * zo dňa 05. 11. 2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vykonáva pod sp. zn. EX 1597/09.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 13. 03. 2015, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom tunajší súd informoval o stave exekúcie na základe ktorej, oprávnený doručil súdnemu exekútorovi oznámenie o úhrade istiny a trov konania v celkovej výške 792,48 Eur. Z uvedeného vyplýva, že neboli uhradené trovy právneho zastúpenia ani trovy exekúcie. Súdny exekútor záverom žiada zastaviť exekúciu v časti trov právneho zastúpenia a predkladá vyúčtovanie trov exekúcie spolu s exekučným spisom EX 1597/09.
Súd pri výkone vlastnej činnosti, z aktuálneho výpisu z obchodného registra zistil, že povinný bol na základe rozhodnutia Okresného súdu Nitra č. k. 32CbR/2/2014-45 zo dňa 26. 05. 2015, právoplatného dňa 23. 06. 2015, zrušený bez likvidácie a následne bol z obchodného registra vymazaný ku dňu 29. 07. 2015 bez právneho nástupcu.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Najčastejším dôvodom na zastavenie exekúcie podľa citovaného zákonného ustanovenia je splnenie dlhu. Je potrebné uviesť, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (viď. rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5 Cdo 199/2009).
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže vykonať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Súd považoval za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňom 15. 10. 2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Súd z podania povinného zo dňa 25. 01. 2010, nachádzajúcom sa v exekučnom spise 2Er/1792/2009, z podania súdneho exekútora, ako aj z predložených fotokópií dokladov o zaplatení mal za preukázané, že povinný dňa 27. 10. 2009, t. j. po začatí exekučného konania uhradil istinu vymáhanej pohľadávky vo výške 792,48 Eur (788,75 Eur istina + 3,73 Eur trovy predchádzajúceho konania) do pokladne oprávneného a následne dňa 25. 01. 2010 sumu vo výške 81,50 Eur bezhotovostným prevodom na depozitný účet súdneho exekútora. Z predloženého dokladu je zrejmé, že povinný plnil sumu 81,50 Eur, označenú ako "trovy exekúcie č. EX1597/2009 3,73+77,77". Aj keď podľa vyplácaných súm by sa dalo zistiť, že išlo o platbu trov právneho zastúpenia 77,77 Eur (podľa návrhu na vykonanie exekúcie) a duplicitnú úhradu trov predchádzajúceho konania 3,73 Eur (uvedenú v exekučnom titule), súdny exekútor nepochybil, keď platbu prijatú na jeho účet zaradil podľa správy určenej príjemcovi na trovy exekúcie.
Na základe toho, že súd mal z vyššie uvádzaných listinných dôkazov preukázané, že povinný po začatí exekučného konania uhradil celú vymáhanú istinu a trovy predchádzajúceho konania a vychádzajúc z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu zastavil z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a to splnením.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od povinného trovy exekúcie spolu vo výške 24,18 Eur /z toho odmena 79,50 Eur + hotové výdavky 8,57 Eur a - 81,50 Eur čiastočne vymožené na trovy exekúcie/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnení pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Nakoľko v danom prípade nie je možné konštatovať, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Na základe tej skutočnosti, že povinný bol medzičasom vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania. Na základe vyššie uvádzaného, súd nemôže na úhradu trov súdneho exekútora zaviazať oprávneného, nakoľko ten zastavenie predmetnej exekúcie žiadnym spôsobom nezavinil.
Podľa § 200 ods. 1 vety druhej Exekučného poriadku oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 77,77 Eur. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným v priebehu exekúcie. V danom prípade má oprávnený nárok na náhradu trov exekúcie od povinného. Vzhľadom však na tú skutočnosť, že povinný bol medzičasom vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania, náhradu trov exekúcie oprávnenému povinný uhradiť nemôže.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP v spojení s § 58 ods. 5 a 6 Exekučného poriadku). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.