Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-192-2014.pdf
PDF · 85.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9P/192/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou vo veci starostlivosti súdu o mal. R. Š., O.. Y. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky K. M., V. F. E., O. U. O. X., B. XXXX/X, a otca U. Š., V. Č. E., Y., V. XXX, dieťa v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej takto
rozhodol:
I. Maloletá R. Š., O.. Y. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
II. Matka maloletej je povinná prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 30,-Eur, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám otca maloletej počnúc dňom 19.09.2014.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 19.09.2014 do 06.08.2015 v celkovej výške 31,57 Eur je matka maloletej povinná zaplatiť k rukám otca maloletej do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Matka maloletej je oprávnená sa s maloletou stýkať: -počas letných školských prázdnin v čase od 15.08. od 09,00 hod. do 31.08. do 18,00 hod. -počas zimných školských prázdnin v každom nepárnom roku od 23.12. od 09,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod. a v každom párnom roku od 27.12. od 09,00 hod. do 02.01. do 18,00 hod. -počas jarných školských prázdnin v každom roku vždy od piatku predchádzajúceho prázdninám od 15,00 hod. do nasledujúcej soboty do 18,00 hod. Matka alebo osoba ňou písomne splnomocnená prevezme dieťa v mieste bydliska otca v určenom čase a následne v určenom čase dieťa odovzdá v mieste bydliska otca.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 04.09.2014 č.k. 8P/145/2014-18 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 20. dňa v každom mesiaci vopred k rukám otca maloletej. V odôvodnení uznesenia sa konštatovalo, že maloletá sa už dlhšiu dobu zdržuje u otca, otec uviedol, že s maloletou nemá žiadne výchovné problémy. Otec riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletú, žiadne problémy v tomto smere signalizované neboli. Takto je rešpektovaný i názor maloletej, ktorá sama prejavila vôľu žiť u otca a byť v jeho starostlivosti.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 29.10.2014 č.k. 9P/192/2014-7 súd bez návrhu začal konanie o zmenu zverenia maloletej do osobnej starostlivosti.
Otec maloletej so zverením maloletej do svojej osobnej starostlivosti súhlasil, konštatoval, že je to i vôľa maloletej.
Matka maloletej rovnako rešpektuje názor dcéry, uviedla, že ešte počas jarných prázdnin dcéra prejavila vôľu vrátiť sa k nej, avšak neskôr opäť uviedla, že chce zostať u otca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, správami o príjmoch rodičov a ich partnerov, rodnými listami detí, správou Městského úřadu O., písomným vyjadrením matky, lekárskymi správami detí.
Právomoc tunajšieho súdu na konanie bola daná podľa článku 12 bod 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, keďže maloletá má vo vzťahu k Slovenskej republike podstatnú väzbu a všetci účastníci konania prijali právomoc súdu Slovenskej republiky v čase začatia konania, pričom prejednanie veci je v najlepšom záujme dieťaťa. Pokiaľ ide o rozhodné právo, vychádzajúc z čl. 15 Dohovoru o spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností súd použil právo slovenské, keďže obvyklým pobytom maloletej bola Slovenská republika.
Ako vyplýva z nariadeného predbežného opatrenia, maloletá bola pôvodne Rozsudkom Okresného súdu Plzeň-Jih č.k. 3Nc 138/2008-25 zo dňa 03.04.2008 zverená na čas do rozvodu, ako aj na čas po rozvode, do starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na maloletú výživným vo výške 2.000,- Kč mesačne. Rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 4P/39/2012-65 zo dňa 03.05.2012 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/70/2012-84 zo dňa 16.08.2012 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. R. na sumu 2.500,- Kč.
Ako vyplýva z predložených správ a výsluchu účastníkov konania, maloletá R. je od júla 2014 v starostlivosti otca. Maloletá uviedla, že sa u matky cítila neisto, keď sa s matkou stále sťahovali. V Čechách bola do svojich deviatich rokov, potom odišli s mamou na Slovensko. S otcom mala malý kontakt, niekedy u neho trávila prázdniny. V podstate o styk s otcom ani sama nemala veľký záujem. Potom ju však prišiel otec s manželkou pozrieť, chceli vedieť, ako sa má. Uvažovala, že by sa rada vrátila do Čiech. U otca býva asi rok, má vlastnú izbu, doma sa snaží pomáhať. U otca má pokoj, keď treba, pomôže povarovať súrodencov. Keď bola cez jarné prázdniny u mamy, uvažovala, že by u mamy zostala, avšak napokon si to premyslela a chce zostať bývať u otca. Chýbajú jej súrodenci, ktorí žijú s mamou. Obaja rodičia akceptujú stanovisko maloletej, matka poukázala na niektoré problémy s výchovou maloletej, keď nechcela doma pomáhať, otec uviedol, že tieto problémy sa spočiatku vyskytovali aj u nich, avšak postupne si dcéra zvykla a dnes s ňou problém nie je.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods.l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Je zrejmé, že prvoradým záujmom dieťaťa je, aby vyrastalo s oboma rodičmi. V prípade, ak to možné nie je, je v jeho záujme, aby sa rodičia o povinnostiach a právach k dieťaťu dohodli s ohľadom na záujem dieťaťa a jeho aktuálne potreby. V danom prípade je R. v období puberty, je možné predpokladať aj určité výchovné problémy, ktoré sa obaja rodičia snažia zvládnuť. Podľa názoru súdu je maloletá v kritickom období, kedy k nej treba pristupovať v podstate ako k dospelému človeku, teda rešpektujúc i jeho názor, na strane druhej treba veľmi citlivo zvažovať, aký voliť vo výchove postup, keďže citovo je dieťa v tomto období ešte veľmi zraniteľné. Maloletá má pekný vzťah k obom rodičom, určité problémy sú vo vzťahu k manželovi matky, čo možno rovnako ovplyvnilo aj stanovisko maloletej odsťahovať sa k otcovi. Treba však uviesť, že i napriek veľkej vzdialenosti bydlísk rodičov maloletej je potrebné, aby maloletá bola čo najčastejšie v kontakte s oboma rodičmi. Súd stanovisko maloletej akceptoval a zveril maloletú do starostlivosti otca, ktorý túto zvláda v plnej miere.
Pokiaľ ide o výživné, súd prihliadol na potreby maloletej i na možnosti a schopnosti oboch rodičov podieľať sa na uspokojovaní jej potrieb.
Maloletá má výdavky zodpovedajúce jej veku, baví ju kreslenie, skladanie textov piesní.
Matka maloletej je v súčasnosti na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur a rodinné prídavky. Je vydatá, príjem jej manžela je vo výške 613,12 Eur. Má tri ďalšie vyživovacie povinnosti, zvýšené výdavky má najstarší syn, ktorý má zdravotné problémy (okuliare) a najmladšia dcéra, ktorá potrebuje špeciálnu výživu vzhľadom k refluxu.
Otec maloletej má príjem vo výške 15.477,50 Kč, t.j. cca 572,-Eur, jeho manželka poberá rodičovský príspevok vo výške 4.800,-Kč, t.j. cca 177,-Eur. Otec maloletej má ďalšie dve vyživovacie povinnosti.
Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností je zrejmé, že rodičia maloletej i s ohľadom na ich ďalšie vyživovacie povinnosti majú pomerne nízke príjmy na uspokojovanie potrieb svojich detí. Za tejto situácie sa za primerané výživné považuje suma vo výške 30,-Eur. Pri takomto výživnom bude príjem na člena rodiny u matky vo výške 157,26 Eur /(203,20+613,12-30):5/ a príjem v rodine otca na člena rodiny bude vo výške 155,80 Eur /(572+177+30):5/, príjmy budú teda zhruba v rovnakej výške.
Súd počiatok vyživovacej povinnosti určil od vykonateľnosti predbežného opatrenia, na základe ktorého bola maloletá zverená do starostlivosti otca, t.j. od 19.09.2014. Matka od septembra 2014 platí výživné vo výške určenej predbežným opatrením, t.j. vo výške 27,13 Eur. Jej nedoplatok na výživnom za dobu od 19.09.2014 do 06.08.2015 je tak vo výške 31,57 Eur (11x2,87). Tento nedoplatok je matka maloletej povinná zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka maloletej navrhla upraviť aj styk maloletej s ňou. Otec nemal výhrady voči takejto úprave, namietal, že problémom je iba dochádzka maloletej za matkou. Vzhľadom k vzdialenosti bydliska maloletej od bydliska matky súd upravil styk na čas prázdnin, a to tak, aby tieto trávila maloletá rovnako u matky ako aj u otca. Styk tak bol upravený na obdobie letných prázdnin na jeden mesiac, na obdobie zimných prázdnin tak, aby sa maloletá vždy striedala u oboch rodičov a na obdobie jarných prázdnin, ktoré bude tráviť vždy u matky vzhľadom k tomu, že sa styk častejšie realizovať nebude. Pokiaľ ide o preberanie maloletej u otca, súd upravil preberanie tak, aby mohlo byť zabezpečené buď matkou maloletej alebo osobou, ktorá bude matkou na tento úkon písomne splnomocnená (napríklad starí rodičia).
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Ak sa účastníci konania práva podať odvolanie výslovne vzdali, toto právo im už nepatrí.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať v exekúcii.