Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-79-2021.pdf
PDF · 125.79 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/79/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Márie Vrtochovej, v právnej veci žalobcu: M-C. s.r.o., so sídlom M. námestie XX, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. Petra Hrubová, advokátka so sídlom Mierové námestie 93, 019 01 Ilava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-192/2021, č. sp. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3538 zo dňa 17.06.2021, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 03.09.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-192/2021, č. sp. NIP/ NIP_PO/BEZ/2021/3538 zo dňa 17.06.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín (ďalej aj ako „inšpektorát práce“) č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ ROZ/2021/546 zo dňa 19.04.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o inšpekcii práce“ alebo „zákon č. 125/2006 Z.z.“) bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) spočívajúcej v tom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 14.08.2020, v čase začatia inšpekcie práce o 09:15 hod., na pracovisku V. R., M. námestie XX/XX, XXX XX T., využíval závislú prácu fyzickej osoby M. O., ktorá vykonávala závislú prácu - „čašníčky“ a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2002 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
2. Žalobca, ktorý argumentačne zotrval na obsahu svojich podaní adresovaných do správneho konania, petitom správnej žaloby požadoval zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Inšpekcia práce nebola podľa žalobcu vykonaná v súlade s platnými právnymi predpismi, keď Zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 14.08.2020 je neurčitá, nezrozumiteľná, zmätočná a neobsahuje všetky potrebné informácie. Správnymi orgánmi
nebolo preukázané, že žalobca porušil povinnosť zákazu nelegálneho zamestnávania, keď právny vzťah s M. O. bol podľa žalobcu platný. Preskúmavané rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmatelné a zmätočné pre nedostatok dôvodov, skutkový stav veci nebol správnymi orgánmi zistený dostatočne a navyše správny orgán prvého stupňa, ktorý vykonal kontrolu, porušil právne predpisy tým, že záznam o kontrole a naň nadväzujúce dokumenty nevykonal správne, čím spôsobil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia v prvom stupni.
3. Žalobca namietol, že zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 14.08.2020 neobsahuje názov kontrolovaného subjektu. Na prvej strane zápisnice je pod nadpisom vybodkované miesto na uvedenie názvu pracoviska, ktoré je prázdne. Nie je teda zrejmé, v ktorých konkrétnych priestoroch bola kontrola vykonaná a na aké pracovisko sa vzťahovali otázky kontrolórov. V uvedenom zázname sa hovorí len o kaviarni v Ilave, ale nie je uvedený ani názov ani lokalita, kde by sa táto kaviareň mala nachádzať. Taktiež zo záznamu nie je zrejmé, o akej výpomoci pre žalobcu sa zo strany M. O. malo jednať, nakoľko žalobca mal v tej dobe viacero prevádzok. Navyše M. O. má v budove, kde sa nachádza jedna z prevádzok žalobcu, aj kaderníctvo, kde pracovala od mája 2020. Otázky kontrolórov neboli špecifikované správne bez toho, aby sa jednoznačne dalo usúdiť, na akú konkrétnu prevádzku sa otázky vzťahovali.
4. Žalobca ďalej namietol, že M. O. pred podpisom zápisnice o podaní informácie nebola riadne poučená, nebola ani vyzvaná na vyjadrenie, či obsahu poučenia porozumela. Odpovede na vopred pripravené otázky zaznamenával do zápisnice kontrolór. Po ukončení bola následne vyzvaná, aby tam, kde jej kontrolóri ukážu, dala podpis. Nevedela, čo odpovede obsahujú, nakoľko ich nepísala a pre krátkosť času ani nemala šancu si ich dôsledne prečítať. Záznamu zo dňa 14.08.2020 a Protokolu zo dňa 07.09.2020 žalobca ďalej vytkol, že v nich nie je uvedený opis stavu prevádzky a rovnako chýba informácia, v akom stave, resp. v akej pozícii alebo pri akej činnosti bola M. O.. Nie je zrejmé či obsluhovala zákazníkov, či blokovala, resp. chýbajú aj údaje či a koľko zákazníkov malo byť v danom čase v kontrolovanej prevádzke. Žalobca poukázal na to, že v čase kontroly bola prítomná na mieste ďalšia jeho zamestnankyňa Zdenka Z., ktorá k veci nebola vypočutá. M. O. a J. Z. žalobcovi po vykonanej kontrole oznámili, že v prevádzke sa okrem nich a kontrolórov iné osoby nenachádzali. M. O. sedela za stolom a pila kávu. Neobsluhovala žiadneho zákazníka, nepoužívala žiadne zariadenie a dokonca ani nebola za pultom. Máme za to, že uvedené nespĺňa podmienky pre vyslovenie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.
5. Žalobca zdôraznil, že M. O. mala s ním uzatvorenú ústnu dohodu. Pracuje ako kaderníčka - živnostník - na poschodí tej istej budovy, v ktorej sa nachádza kaviareň žalobcu. Nie je a ani nemôže byť žalobcovým legálnym a ani nelegálnym zamestnancom, keďže išlo o dohodu medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Za údajnú prácu ani nemohla dostať mzdu, rovnako sa nemohla ani zapisovať do evidencie dochádzky žalobcu. V predmetnom prípade sa jednalo o ústnu dohodu medzi dvomi rovnocennými subjektmi, nie o stav nadriadený - podriadený. M. O. dohliadala na kaviareň v čase, kedy konateľka žalobcu bola na vyšetrení v Ružomberku, jednalo sa o záskok na dve až tri hodiny, kým sa vráti z vyšetrenia, pričom v čase kontroly bola konateľka žalobcu na ceste do prevádzky. Jednalo o výnimočnú situáciu. Žalobca tiež pripomenul, že M. O. je maďarskej národnosti, o čom svedčí jej adresa trvalého pobytu a teda nerozumie všetkým položeným otázkam a nevie na ne správne zareagovať či odpovedať. V konečnom dôsledku sa to dá identifikovať aj pri rozhovore s ňou. Žalobcovi uviedla, že mala z kontroly strach, nakoľko kontrolóri vystupovali arogantne a navyše v čase mimoriadnej pandemickej situácie ani nemali na tvári rúška.
6. Žaloba sumarizoval, že na rozdiel od výkonu závislej práce živnostník podniká, a teda jeho činnosť nespĺňa definíciu závislej práce. Živnostník vykonáva sústavnú činnosť samostatne, nie je teda podriadený zamestnávateľovi, ktorý mu nedáva pokyny na výkon činnosti, ani mu neurčuje pracovný čas. Obchodná zmluva, či objednávka môže obsahovať podmienky, za ktorých budú dielo, služba alebo tovar poskytnuté, ale ďalšie pokyny na konkrétne vykonávanie činnosti už nie sú živnostníkovi dávané. Tento si riadi, organizuje svoju činnosť sám tak, aby dodržal špecifikácie dané objednávateľom. Živnosť vykonáva vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, teda na rozdiel od závislej práce, priamo živnostník zodpovedá za výsledky svojej práce svojmu objednávateľovi a s objednávateľom jedná priamo vo svojom mene, nie v mene či prostredníctvom zamestnávateľa.
7. Na výzvu správneho súdu sa k žalobe písomne vyjadril žalovaný. Nariadenie pojednávania nežiadal, žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. V súvislosti s námietkou, že zápisnica zo dňa 14.08.2020 o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, v ktorej nie je konkretizované kontrolované pracovisko, žalovaný poukázal na písomný doklad, ktorý je obsahom administratívneho spisu - Zoznam kontrolovaných osôb. Inšpektori práce pri príchode na konkrétne pracovisko vypíšu toto tlačivo, kde je bližšie uvedené, o aký kontrolovaný subjekt sa jedná, bližšie je na ňom uvedené i pracovisko, či prevádzka a jej adresa. Taktiež sa v tomto tlačive nachádza časť, kde je uvedené meno kontrolovanej osoby, jej bydlisko, druh vykonávanej práce a podpis. Na dané tlačivo sa uvádzajú mená inšpektorov práce, ktorí inšpekciu práce vykonali, ich podpisy a taktiež identifikačné údaje osoby oprávnenej konať za konkrétny kontrolovaný subjekt. Dané tlačivo podpisuje aj osoba oprávnená konať za zamestnávateľa, pokiaľ sa na prevádzke nachádza a v prípade, že sa nenachádza, inšpektori práce informujú túto osobu, pokiaľ je to možné, telefonicky, pričom poznačia na tlačivo túto skutočnosť. Taktiež v prípade žalobcu inšpektori práce pristúpili k spísaniu Zoznamu kontrolovaných osôb, kde bližšie uviedli, že inšpekcia práce sa začala vykonávať u žalobcu, spoločnosti M-C. s.r.o., M. námestie XX/XX, XXX XX T., na pracovisku V. R., M. námestie XX/XX, XXX XX T.. Ďalej sa na doklade nachádza IČO žalobcu a meno a priezvisko a ďalšie identifikačné údaje fyzickej osoby, ktorá bola kontrolovaná za účelom dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania - a teda sa tam nachádza zapísaná M. O., pričom druh práce je pri nej uvedený - čašníčka. Následne sa pristúpi k spísaniu zápisníc o podaní informácie, pokiaľ je to potrebné pre vykonanie inšpekcie práce. Nie vždy sa podľa žalovaného na zápisnicu o podaní informácie zapisujú všetky údaje, nakoľko sú tieto už uvedené v zozname kontrolovaných osôb, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou dokladov spísaných, či získaných počas inšpekcie práce, pričom je vždy možné zistiť, kde bola inšpekcia práce vykonávaná. Správny orgán má za to, že taktiež aj v tomto prípade je možné vychádzajúc z oboch dokladov, ktoré je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti, zistiť, kde bola inšpekcia práce vykonaná. Nie je možné izolovať zápisnicu o podaní informácie od iných dokladov. Žalovaný sa preto na základe vyššie uvedeného nestotožnil s námietkou žalobcu o formálnych a obsahových nedostatkoch zápisnice o podaní informácie zo dňa 14.08.2020, keďže z obsahu spisu je presne možné identifikovať prevádzku, kde inšpekcia práce bola vykonaná. Žalovaný ďalej doplnil, že počas správneho konania boli zaslané všetky doklady žalobcovi, nakoľko sa nemohol dostaviť na nahliadnutie do spisového materiálu. Správny orgán mu teda doklady zaslal prostredníctvom elektronickej schránky. Žalobca mal teda vedomosť aj o tomto doklade
- zozname kontrolovaných osôb. Žalovaný zastáva názor, že zápisnica o podaní informácie zo dňa 14.08.2020, ktorá bola spísaná s M. O., je zákonným dôkazom, pričom v nadväznosti na ďalšie doklady je možné jednoznačne identifikovať prevádzku a údaje o zamestnávateľovi.
8. K námietke, že M. O. nebola riadne poučená pred podpisom zápisnice ani vyzvaná, či obsahu poučenia porozumela, žalovaný uviedol, že zo zápisnice o podaní informácie vyplýva, že M. O. bola poučená pred spísaním zápisnice, pričom túto skutočnosť potvrdila aj svojím podpisom. Žalovaný zdôraznil, že inšpektori práce pred každým spísaním zápisnice najskôr kontrolovanú osobu poučia o jej právach a povinnostiach a až následne pristúpia k spísaniu zápisnice. K námietke, že odpovede do zápisnice zaznamenával inšpektor práce, pričom sa M. O. následne podpísala do zápisnice, žalovaný uviedol, že napriek tomu, že odpovede zaznamenávali inšpektori práce, zapisovali do zápisnice presne tie odpovede, ktoré na položené otázky uvádzala M. O.. Pokiaľ by totiž uviedli iné odpovede, menovaná by tieto odpovede nepodpísala. Taktiež inšpektor práce musí postupovať pri výkone inšpekcie práce v zmysle zákona a nie je možné, aby si dané odpovede zaznamenal podľa svojej vôle. Žalovaný však poukazuje aj na výpovede žalobcu, ktorý sám uvádzal počas správneho konania, že požiadal M. O., aby ho počas jeho neprítomnosti na danej prevádzke zastúpila, pričom vykonávala všetky potrebné úkony, ktoré bolo nevyhnutné vykonať na danom pracovisku. Taktiež odpovede zachytené v zápisnici o podaní informácie sa nerozchádzajú s výpoveďou žalobcu, avšak sa dopĺňajú a vysvetľujú situáciu v daný deň. Je teda možné s určitosťou uzavrieť, že M. O. sa nachádzala na prevádzke žalobcu, pričom majiteľka M. M. v tom čase nebola prítomná na prevádzke, keďže bola na lekárskom vyšetrení, pričom M. O. za ňu vykonávala práce, ktoré súviseli s podnikateľskou činnosťou žalobcu.
9. Žalovaný k námietke, že otázky v zápisnici boli predpripravené, uviedol, že išlo o otázky týkajúce sa kontroly nelegálneho zamestnávania, pričom tieto otázky vždy smerujú k získaniu tých informácií, ktoré je potrebné zistiť za účelom vykonania tejto kontroly. Nie je možné položiť iné otázky, ktoré by nesúviseli s konkrétnou kontrolou. Inšpektori práce teda vždy musia otázky smerovať k tomu, akú prácu konkrétna osoba vykonáva, pre koho je táto práca vykonávaná, či ju vykonáva na základe pracovnoprávneho vzťahu a podobne.
10. K argumentácii žalobcu, že v čase kontroly sa na prevádzke nachádzala aj J. Z., ktorá nebola vypočutá a iné osoby sa na prevádzke nenachádzali, že M. O. sedela za stolom a pila kávu, neobsluhovala žiadneho zákazníka, nepoužívala žiadne zariadenia a dokonca nebola ani za pultom, a teda podľa žalobcu nespĺňala podmienky nelegálneho zamestnávania, žalovaný uviedol, že pokiaľ by si M. O. prišla na pracovisko „iba vypiť kávu“, nemala by dôvod uvádzať iné odpovede na položené otázky. Avšak do zápisnice uviedla, že pracuje iba na záskok, keď si potrebujú majitelia niečo vybaviť. Taktiež sama uviedla, že obsluhuje aj registračnú pokladňu, zákazníkov a pracuje ako čašníčka. Žalovaný má za to, že pokiaľ by tieto činnosti nevykonávala, sama by to inšpektorom práce neuviedla ako odpoveď na položené otázky. Aj napriek tomu, že by práve v čase príchodu inšpektorov práce neobsluhovala zákazníkov, bola na výkon práce plne pripravená.
11. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci na žiadosť žalobcu pojednávanie, ktoré vykonal za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý zotrval na obsahu správnej žaloby a skôr do spisu doložených písomných vyjadrení.
14. Predmetom súdneho prieskumu je správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. O-192/2021, č. sp. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3538 zo dňa 17.06.2021, potvrdzujúce rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/546 zo dňa 19.04.2021, ktorým podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. spočívajúcej v tom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 14.08.2020, v čase začatia inšpekcie práce o 09:15 hod., na pracovisku V. R., M. námestie XX/ XX, XXX XX T., využíval závislú prácu fyzickej osoby M. O., ktorá vykonávala závislú prácu - „čašníčky“ a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce.
15. Z administratívneho spisu správny súd pre účely súdneho prieskumu zistil, že inšpektori práce Trenčín vykonali dňa 14.08.2020 na prevádzke žalobcu v V. R. v T. inšpekciu práce. Zo zoznamu kontrolovaných osôb vyplýva, že na prevádzke žalobcu sa dňa 14.08.2020 o 09:15 hod. nachádzala M. O., s ktorou spísali Zápisnicu o podaní informácie a vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku. M. O. uviedla, že sa s majiteľmi kaviarne dohodla, že v uvedený deň príde na výpomoc. Dohoda bola ústna. Takýmto spôsobom začala vypomáhať už v máji 2020. Zdôraznila, že pracuje len na záskok, keď si majitelia potrebujú niečo vybaviť. V deň kontroly pracovala od 08.00 hod. ako čašníčka. Prácu jej zadeľuje majiteľka a jej manžel. Na prevádzke obsluhuje zákazníkov, pripravuje nápoje a obsluhuje registračnú pokladňu.
16. O výsledku inšpekcie práce bol spísaný protokol zo dňa 07.09.2020, v ktorom inšpektori práce konštatovali u žalobcu porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že žalobca na prevádzke V. R. v T. využíval závislú prácu M. O., ktorá vykonávala prácu čašníčky, pričom s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah v zmysle Zákonníka práce.
17. Podaním zo dňa 16.02.2021 oznámil Inšpektorát práce Trenčín žalobcovi začatie správneho konania o uložení pokuty.
18. K oznámeniu o začatí správneho konanie žalobca prostredníctvom konateľky uviedol, že s M. O. mal dohodu o zastupovaní. Nešlo o pracovnoprávny, ale obchodný vzťah medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. M. O. vykonávala v prípade potreby činnosť na prevádzke samostatne, nikto jej nedával žiadne príkazy ani pokyny, nemala stanovenú pracovnú dobu, neevidovala sa jej dochádzka. Práce, ktoré vykonala, fakturovala žalobcovi ako živnostníčka. Žalobca tiež poukázal na to, že M. O. je maďarskej národnosti a nerozumela dobre všetkým otázkam, ktoré jej inšpektori práce kládli.
19. Žalobca predložil správnemu orgánu Zmluvu na zastupovanie zo dňa 01.06.2020, uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka medzi žalobcom ako objednávateľom a M. O. ako dodávateľom. Zmluva bola uzatvorená za účelom zastupovania počas krátkodobej práceneschopnosti alebo návštevy lekára. Vykonávanie činnosti malo byť na základe pozvania v priestoroch V. R., konkrétne činnosť zastupovania obsluhy v kaviarni. Suma za hodinu zastupovania bola dohodnutá na 5 Eur.
20. V administratívnom konaní bolo zistené, že podľa výpisu zo živnostenského registra vykonávala M. O. kadernícke služby.
21. Inšpektorát práce Trenčín rozhodnutím č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/546 zo dňa 19.04.2021 podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúcej v tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 14.08.2020 o 09:15 hod. na pracovisku V. R., M. námestie XX/XX, T., využíval závislú prácu fyzickej osoby M. O., ktorá vykonávala závislú prácu - „čašníčky“ a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce.
22. Správny orgán k argumentácii žalobcu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia upriamil pozornosť na ustanovenie § 1 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého „závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“ Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/11/2016 zo dňa 20.09.2017, kde vyjadril právny názor k uzatvoreniu príkaznej zmluvy na výkon práce, ktorá spĺňala znaky závislej práce v zmysle Zákonníka práce: „...je potrebné zdôrazniť, že pracovná zmluva je typom príkaznej zmluvy, na základe ktorej pracovník vykonáva prácu podľa príkazov zamestnávateľa. Súkromnoprávna kontraktačná sloboda na právne úkony podľa Občianskeho zákonníka je obmedzovaná existenciou právnych predpisov verejného práva, ktoré stanovujú jej medze. Subjekt preto nemôže platne uzavrieť príkaznú zmluvu podľa § 724 Občianskeho zákonníka, ak obsah tohto záväzku možno súčasne subsumovať pod závislú prácu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce.“ V tomto prípade síce nešlo o uzatvorenie príkaznej zmluvy, avšak išlo o podradenie závislej práce pod zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka, čo právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje. Zamestnankyňa M. O. vykonávala pre žalobcu závislú prácu, preto mal byť výkon danej práce pokrytý prednostne pracovnoprávnym vzťahom a nie vzťahom obchodnoprávnym.
23. Žalobcom predloženú zmluvu zo dňa 01.06.2020 vyhodnotil správny orgán ako pokus o zastieranie skutočného pracovnoprávneho vzťahu prostredníctvom simulovania existencie obchodnoprávneho vzťahu. Činnosť, ktorú dňa 14.08.2020 vykonávala M. O., spĺňala všetky znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce (Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom). Predmetná práca bola vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa (spoločnosti M-C. s.r.o.) a podriadenosti zamestnanca (M. O.), čo charakterizuje okrem iného aj miesto, spôsob a čas výkonu práce. Práca bola vykonávaná osobne M. O., pričom bola vykonávaná za účelom plnenia úloh podnikateľskej činnosti žalobcu v zmysle predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri. Práca bola vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa, pričom pokyny dávali M. O. podľa jej vyjadrenia majitelia. Súčasne bola práca vykonávaná v mene zamestnávateľa - spoločnosti M-C. s.r.o.,
nakoľko ju M. O. nevykonávala vo svojom mene, ale v mene žalobcu. Jej pracovný čas bol určený zamestnávateľom, neurčovala si ho svojvoľne. Na pracovisku sa nachádzala za účelom výkonu práce pre žalobcu.
24. Správny orgán odmietol námietku žalobcu, že ak M. O. už bola držiteľkou živnostenského oprávnenia, nebolo možné s ňou uzatvoriť pracovnoprávny vzťah. Takéto obmedzenia právny poriadok Slovenskej republiky nepozná. K námietke absencie určenia pracovného času M. O. správny orgán uviedol, že pracovný čas bol určený nepriamo, a to tým, že sa na prevádzke mala nachádzať práve v čase neprítomnosti žalobcu, resp. konateľky. Nie je podstatné, akou formou bola odmeňovaná, nakoľko mzda nepatrí medzi znaky závislej práce. Výkon práce čašníčky nepatril do predmetu podnikania M. O., preto neexistoval právny dôvod na fakturovanie prác. K námietke, že M. O. je maďarskej národnosti, správny orgán uviedol, že z inšpekcie práce nevyplynulo, že by inšpektorom práce nerozumela. Sama prípadné jazykové nedostatky nenamietala a inšpektorov práce neupozornila na to, že im nerozumie.
25. Na odvolanie žalobcu žalovaný Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. O-192/2021, č. sp. NIP/ NIP_PO/BEZ/2021/3538 zo dňa 17.06.2021 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s postupom a právnym záverom prvostupňového správneho orgánu.
26. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
27. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
28. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
31. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
32. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
33. Preskúmaním veci dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno
označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že porušenie povinnosti vyplývajúcej žalobcovi z ustanovenia 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. v spojení s ustanovením § 1 ods. 2, ods. 3 Zákonníka práce bolo jednoznačne preukázané, správne orgány vykonali vo vzťahu k predmetu administratívneho konania dostatočné dokazovanie. Z vykonaného dokazovania, ktoré má oporu v obsahu pripojeného administratívneho spisu, vyvodili správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili, takto zistený a ustálený skutkový stav jasne a zrozumiteľne premietli do skutkovej vety a následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za jazykovo a argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené, keď správne orgány poskytli žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania vo svojich rozhodnutiach odpovede na každú relevantnú otázku, či už bola do administratívneho konania vnesená podaniami žalobcu, alebo jej primerané zodpovedanie, vychádzajúc z princípu právnej istoty, bolo ex offo povinnosťou správnych orgánov v záujme dodržania kvalitatívnych štandardov kladených na rozhodnutie orgánu verejnej moci ukladajúce účastníkovi administratívneho konania sankciu za porušenie zákonom stanovenej povinnosti.
34. V konkrétnostiach správny súd poukazuje na pomerne podrobné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného. K námietkam týkajúcim sa neúplnosti a zmätočnosti Zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 14.08.2020 správny súd v zhode s vysvetlením žalovaného uvádza, že túto zápisnicu je potrebné vnímať v kontexte a nie izolovane od ostatných dokumentov zabezpečených inšpektormi práce počas inšpekcie práce. Súčasťou písomných dokladov vytvorených počas výkonu inšpekcie je aj Zoznam kontrolovaných osôb. Inšpektori práce pri príchode na konkrétne pracovisko vypíšu toto tlačivo, kde je bližšie uvedené, o aký kontrolovaný subjekt sa jedná, bližšie je na ňom uvedené i pracovisko, či prevádzka a jej adresa. Taktiež sa v tomto tlačive nachádza časť, kde je uvedené meno kontrolovanej osoby, jej bydlisko, druh vykonávanej práce a podpis. Na dané tlačivo sa uvádzajú mená inšpektorov práce, ktorí inšpekciu práce vykonali, ich podpisy a taktiež identifikačné údaje osoby oprávnenej konať za konkrétny kontrolovaný subjekt. Dané tlačivo podpisuje aj osoba oprávnená konať za zamestnávateľa, pokiaľ sa na prevádzke nachádza a v prípade, že sa nenachádza, inšpektori práce informujú túto osobu, pokiaľ je to možné, telefonicky, pričom poznačia na tlačivo túto skutočnosť. Z administratívneho spisu vyplýva, že v prípade žalobcu inšpektori práce dňa 14.08.2020 pristúpili k spísaniu Zoznamu kontrolovaných osôb, kde bližšie uviedli, že inšpekcia práce sa začala vykonávať u žalobcu, spoločnosti M-C. s.r.o., M. G. XX/XX, X. XX T., na pracovisku V. R., M. námestie XX/XX, XXX XX T.. Ďalej sa na doklade nachádza IČO žalobcu a meno a priezvisko a ďalšie identifikačné údaje fyzickej osoby, ktorá bola kontrolovaná za účelom dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania - M. O., pričom druh práce je pri nej uvedený - čašníčka.
35. Z administratívneho spisu vyplýva, že M. O. pred podaním informácií inšpektorom práce bola riadne poučená. Z výkonu inšpekcie práce nevyplynulo, že by inšpektorom práce nerozumela. Sama prípadné jazykové nedostatky nenamietala a inšpektorov práce neupozornila na to, že im nerozumie.
36. Pokiaľ ide o činnosť, ktorú v prevádzke žalobcu dňa 14.08.2020 vykonávala M. O., táto spĺňala všetky znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Pritom nešlo iba o ojedinelú, jednorazovú činnosť, t.j. takú, ktorá by sa odohrala iba dňa 14.08.2020, ale o činnosť opakovanú, resp. opakujúcu sa, čo vyplýva nielen z vyjadrení M. O. inšpektorom práce dňa 14.08.2020, ale aj zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a M. O., ktorá predvída opakované „zaskakovanie“ v prevádzke žalobcu. Žalobcom predložená zmluva zo dňa 01.06.2020 bola správnymi orgánmi správne vyhodnotená a posúdená ako pokus o zastieranie skutočného pracovnoprávneho vzťahu prostredníctvom simulovania existencie obchodnoprávneho vzťahu medzi kontrahentmi. M. O. sa na prevádzke žalobcu dňa 14.08.2020 nenachádzala z vlastnej vôle, t. j. bez predchádzajúcej dohody so žalobcom. Ňou realizovaná činnosť, či už k nej v daný deň do času príchodu inšpektorov práce došlo alebo sa na ňu zatiaľ iba pripravovala (v zmysle posúdenia, či už stihla v predmetný deň ako čašníčka obslúžiť nejakého zákazníka alebo nie), bola vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, bola vykonávaná osobne M. O., pričom bola vykonávaná za účelom plnenia úloh podnikateľskej činnosti žalobcu v zmysle predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri. Práca bola vykonávaná podľa
pokynov zamestnávateľa. Pokyny dávali M. O. podľa jej vyjadrenia majitelia, opak preukázaný nebol. Súčasne bola práca vykonávaná v mene zamestnávateľa - spoločnosti M-C. s.r.o., nakoľko ju M. O. nevykonávala vo svojom mene, ale v mene žalobcu. Jej pracovný čas bol určený zamestnávateľom, neurčovala si ho svojvoľne. Na pracovisku sa nachádzala za účelom výkonu práce pre žalobcu. M. O. mala aj určený pracovný čas, hoci nepravidelný a k jeho určeniu dochádzalo nepriamo tým, že sa na prevádzke mala nachádzať práve v čase neprítomnosti osôb oprávnených konať za žalobcu, napr. konateľky.
37. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Žalobca tým, že dňa 14.08.2020 na prevádzke V. R. v T. využíval závislú prácu M. O. bez toho, aby s ňou mal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. Zistenia správnych orgánov, ktoré sa dopracovali k rovnakému rezultátu, preto možno považovať za právne korektné a dostatočne vyargumentované.
38. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súdnom konaní nevznikli.
40. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.