Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_4C-188-2008.pdf
PDF · 185.1 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/188/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľky: G. K., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F. XXX/X, XXX XX X., občan SR, v konaní zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Anna Kecerová Veselá, advokátka, so sídlom: Rajec, Nám. SNP 2/2, proti odporcovi: U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXXX XX X., občan SR, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Dušan Chlapík, advokát, so sídlom: Sládkovičova 13, Žilina, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Súd vyporiadava majetok patriaci do BSM účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky sa prikazujú nehnuteľnosti v k.ú. X. v celkovej všeobecnej hodnote 33.500,- €, a to byt č. X na X. p. vo vchode X, nachádzajúci sa v bytovom dome č. súp. XXX., postavený na parc.č. XXXX/X, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXXX/X o výmere 442 m2, zastavané plochy a nádvoria v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 385/10000, nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Žilina, katastrálnom odbore na LV č. XXXX pre okres Y., obec X., k.ú. X., a pozemok parc.č. CK N XXXX/XXX o výmere 457 m2 , orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX a pozemok parc.č. CK N XXXX/XX o výmere 6594 m2 , orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX v podiele 1/179, nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Žilina, Katastrálnom odbore pre okres Y., obec X., k.ú. X..
Na vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM je navrhovateľka povinná vyplatiť odporcovi sumu 16.750,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania účastníkov a štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.09.2008 domáhala, aby súd vyporiadal BSM účastníkov konania. Na odôvodnenie návrhu uviedla, že rozsudkom OS Žilina 7C/58/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.01.2006 (č.l. 9 spisu), bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Špecifikovala masu BSM tak, že jej súčasťou sú hnuteľné veci uvedené v návrhu na začatie konania, predstavujúce zariadenie rodinného domu, konkrétne zariadenie spálne, šatníka, kúpeľne, chodieb, detskej izby, detskej kúpeľne, kuchyne spojenej s obývacou izbou, schodišťa, ďalej zariadenia záhrady, vrátane terénnych úprav, drobných stavieb, ďalej motorové vozidlá Audi A6 2,4 V6 Quatro v hodnote 1.200.000,- Sk a motorové vozidlo BMW v hodnote 800.000,- Sk, spolu hnuteľné veci v hodnote 3.550.500,- Sk. Ďalej do masy BSM zaradila nehnuteľnosti, a to byt č. X na X.poschodí nachádzajúci sa v bytovom dome č. súp. V., postavený na parc.č. XXXX/X a pozemky parc.č. T. XXXX/XXX o výmere 457 m2 , orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX a CK N XXXX/XX o výmere 6594 m2, orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX v podiele 1/179, zapísané na Okresnom úrade Žilina, katastrálnom odbore pre okres Y.,
obec X., k.ú. X.. Celková hodnota majetku patriaceho do BSM tak predstavuje 3.890.500,- Sk (hnuteľné veci v hodnote 3.550.500,- Sk, byt v hodnote 300.000,- Sk a pozemky v hodnote 40.000,- Sk).
Navrhla vyporiadať BSM tak, že súd do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikáže byt č. X na X. poschodí . nachádzajúci sa v bytovom dome č. súp. XXX, a pozemky parc.č. T. XXXX/XXX o výmere 457 m2 a CK N XXXX/XX o výmere 6594 m2 v podiele 1/179, nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Žilina, Katastrálnom odbore pre okres Y., obec X., k.ú. X. a ďalej do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikáže hnuteľné veci, špecifikované v petite návrhu, ktoré predstavujú jednak bytové zariadenie a ďalej motorové vozidlá Audi A6 2,4 V6 Quatro a BMW s tým, že odporca bude zaviazaný na vyporiadanie BSM zaplatiť navrhovateľke sumu 1.347.050,- Sk a nahradiť trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia.
Z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 26.03.2013 cez katastrálny portál súd zistil, že ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti bytu č. X vo vchode X na X. p. a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc.č. XXXX/X o výmere 442 m2 zastavané plochy a nádvoria 385/10000, sú vedení K. U. a G. K., rod. P., F. XXX/X, X..
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 348), vyhotoveného dňa 02.07.2014, súd zistil, že ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parc.č. XXXX/XXX o výmere 457 m2 orná pôda v k.ú. X. sú vedení U. K. a G. K..
Z výpisu z LV č. XXXX (č.l. 349 spisu) súd zistil, že ako podieloví spoluvlastníci v podiele 1/179 pozemku parc.č. XXXX/XX o výmere 6594 m2 orná pôda sú pod poradovým číslom 52 vedení U. K. a G. K..
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.11.2010, v ktorom uviedol, že hnuteľné veci uvedené v návrhu, neboli zabezpečené zo spoločných prostriedkov počas manželstva, a teda nepatria do BSM.
Na pojednávaní, konanom dňa 01.12.2010 právny zástupca odporcu, uviedol, že všetky hnuteľné veci, ktoré podľa názoru navrhovateľky sú v mase BSM, zakúpila matka odporcu, a to do rodinného domu, ktorý jej vlastnícky patrí a z ktorého sa navrhovateľka odsťahovala. Prebieha súdny spor o spoluvlastnícky podiel navrhovateľky k tomuto domu. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.12.2010 odporca uviedol, že v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou žili v rodinnom dome súp. č. XXX v X. do 31.03.2005, odvtedy býva navrhovateľka v spoločnom byte účastníkov na F. ulici č. XXX/X v X. na základe výzvy zo dňa 14.03.2005 vtedajšej vlastníčky domu A. K., aby dom do 31.03.2005 uvoľnila, kedy sa navrhovateľka z rodinného domu vysťahovala. Po uzavretí manželstva začali bývať manželia v X., neskôr si zakúpili byt na F. ulici v X.. Približne v marci
- apríli roku 2004 sa presťahovali do rodinného domu súp. č. XXX v X., ktorý bol vtedy vo vlastníctve matky odporcu A. K.. Dom bol vtedy pred dokončením a nebolo mu ešte pridelené súpisné číslo. V dome bývali spoločne približne jeden rok. Výstavba rodinného domu bola komplexne dokončená v októbri 2006 a dňa 17.10.2006 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, dňa 18.10.2006 bolo pre rodinný dom pridelené súpisné číslo XXX a orientačné číslo XX v prospech stavebníka stavby A. K.. Výstavbu domu financovala matka odporcu a súbežne s dostavbou domu, v ktorom začali účastníci konania bývať, matka financovala aj nákup všetkých zariadení a hnuteľných vecí v tomto dome. Navrhovateľka v návrhu zamlčala, že tento dom považuje za majetok patriaci do BSM, ako sa toho domáha v inom konaní vedenom na OS Žiline sp.zn. 23C/342/2004 a v súčasnosti v konaní vedenom pod sp. zn. 25C/121/2009. V uvedených konaniach je výlučné vlastníctvo matky A. K. nepochybne preukázané. Navrhovateľka bola počas manželstva nezamestnaná, odporca nedosahoval príjem z podnikateľskej činnosti, ktorý by mu umožňoval výstavbu rodinného domu a nákup zariadenia, pričom odporca poukazuje na konanie vedené na OS Žilina pod sp. zn. 2C/19/2005 o výživné manželky, v ktorom konaní bola preukázaná výška príjmu odporcu za rok 2003 a 2004, teda v období výstavby a zariaďovania rodinného domu. V roku 2003 predstavoval celoročný čistý príjem odporcu 112.717,- Sk, v roku 2004 88.692,- Sk. Kúpnou zmluvou zo dňa 30.09.2009 matka odporcu dom č. súp. XXX s pozemkom, ako aj so všetkým zariadením a vybavením domu, predala JUDr. O. J., ktorý je na LV č. XXX pre k.ú. X. už ako vlastník domu zapísaný.
Čo sa týka osobných motorových vozidiel, motorové vozidlo BMW nepatrilo do BSM, toto vozidlo zapožičala odporcovi česká spoločnosť SATES MORAVA s.r.o. niekedy v priebehu roku 2004, s ktorou odporca v tom roku spolupracoval. Vozidlo bolo vrátené tejto spoločnosti. Vozidlo Audi A6 EČV: ZA-600- BK, zakúpené za trvania manželstva odporca používal na podnikateľské účely. Dňa 16.02.2005, teda za trvania manželstva, bolo toto vozidlo odpredané za 230.000,- Sk, ktorá suma bola zahrnutá ako zdaniteľný príjem do daňového priznania za obdobie roku 2005. Do BSM patria len nehnuteľnosti v k.ú. X., a to byt č. X na F. ulici, zapísaný na LV č. XXXX a pozemky parc.č. XXXX/XXX o výmere 457 m2, zapísané na LV č. XXXX v celosti, ako aj spoluvlastnícky podiel 1/179 k pozemku parc.č. XXXX/XX, zapísaný na LV č.XXXX, ktoré nehnuteľnosti od roku 2004 užíva výlučne navrhovateľka, preto odporca navrhuje, aby jej boli prikázané do výlučného vlastníctva oproti primeranému zaplateniu vyporiadacieho podielu. Čo sa týka nehnuteľností, u bytu navrhuje vychádzať z jeho všeobecnej trhovej ceny a s ocenením pozemkov v hodnote 40.000,- Sk uvedeným navrhovateľkou nesúhlasí.
Navrhovateľka sa v konaní vyjadrila ďalším podaním doručeným súdu 25.03.2011, v ktorom uviedla, že podala dňa 07.07.2009 na OS Žilina žalobu o určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu v X., súp.č. XXX a k pozemkom D. č. XXX/X a XXX/X k.ú. X., evidovaným na LV č. XXX, pôvodne vedeným na vlastníka A. K., ktoré konanie je vedené na OS Žilina č.k. 25C/121/2009, v ktorom sa navrhovateľka domáha určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu. V rámci uvedeného súdneho konania navrhovateľka G. K. preukazuje, že predmetné nehnuteľnosti boli financované z finančných prostriedkov patriacich do BSM navrhovateľky a odporcu, ktorý v čase trvania manželstva úspešne podnikal, a nie z finančných prostriedkov matky odporcu A. K., ktorá nikdy dostatočnými finančnými prostriedkami nedisponovala a v čase výstavby a zariaďovania rodinného domu bola dôchodkyňou. Ďalej navrhovateľka tvrdí, že odporcovi je dobre známe, že v návrhu označené hnuteľné veci sú vecami, ktoré si účastníci konania ešte ako manželia zakúpili na zariadenie a užívanie rodinného domu čs. XXX v k.ú. X., do ktorého sa v roku 2004 spoločne nasťahovali. Bývali v dome až dovtedy, kým v priebehu manželskej krízy po rozvode manželstva musela navrhovateľka spoločnú domácnosť opustiť. Dovtedy účastníci konania tieto veci riadne, ako vlastné, spoločne užívali. Z podstaty hnuteľných vecí podrobne vyšpecifikovaných je zrejmé, že veci slúžili pre potreby mladej rodiny, a nie matky odporcu v dôchodkovom veku, ktorá by mala byť podľa vlastných tvrdení už zo samotného financovania výstavby rodinného domu nad svoje reálne finančné možnosti zadlžená. Naproti tomu odporca bol v čase trvania manželstva účastníkov konania úspešným podnikateľom, ktorý napriek nízkym oficiálnym príjmom dokázal zabezpečiť pre svoju rodinu opakovane zahraničné dovolenky, luxusné autá a pod. Nepriame tvrdenia odporcu, že hnuteľné veci účastníkom kúpila jeho matka, sú z tohto dôvodu absurdné a v zjavnom rozpore s pomermi dotknutých osôb, skutkovými okolnosťami a v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Po podaní návrhu na vyporiadanie BSM matka odporcu predala rodinný dom č.súp. XXX kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2009 (a údajne aj s vecami patriacimi do BSM) do vlastníctva otca terajšej druhej manželky odporcu - JUDr. O. J., na ktorého je v súčasnosti formálne vedené vlastnícke právo domu č.súp. XXX, pričom dom doposiaľ užíva odporca so svojou novou manželkou P. K., rod. J.. Z povahy veci je vo vzťahu k prebiehajúcim súdnym konaniam evidentný špekulatívny charakter uvedeného prevodu, ktorého účelom je zrejme o.i. právne skomplikovanie, či znemožnenie riešenia a preukazovania vyporiadania BSM, či určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. A. odporcu, A. K., v predmetnom dome nikdy nebývala, jej trvalý pobyt je evidovaný na adrese F. A. XXX, X.. Keďže s poukazom na zásadu nemo plus iuris nikto nemôže previesť na iných viac práv, ako má sám, predmetom kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi matkou odporcu ako predávajúcou a svokrom odporcu ako kupujúcim, nemohli byť hnuteľné veci, ktoré patrili do BSM účastníkov konania, predmetom kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené je odôvodnený predpoklad, že predmetné hnuteľné veci sa ešte stále nachádzajú v dome súp.č. XXX a odporca ich s novou rodinou doposiaľ užíva, preto navrhovateľka navrhuje, aby súd vykonal dokazovanie ohliadkou rodinného domu č. XXX.
Súd uznesením č.k. 4C/188/2008-74 zo dňa 12.05.2011 rozhodol o prerušení konania do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na súde pod sp.zn. 25C/121/2009 podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. vzhľadom na skutočnosť, že v uvedenom konaní sa riešila otázka majúca vplyv na konanie 4C/188/2008, a síce, či nehnuteľnosť - rodinný dom č. súp. XXX a pozemky parc.č. KN XXX/X a XXX/ X v k.ú X., zapísané na LV č. XXX, patria do BSM účastníkov konania.
Po právoplatnom skončení konania vedeného na OS Žilina pod sp. zn. 25C/121/2009, súd pokračoval v konaní o vyporiadanie BSM. Mal preukázané, že v konaní č. 25C/121/2009 súd o návrhu navrhovateľky G. K. proti odporcom 1/ A. K., 2/ U. K., 3/ O.. O. J. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti rozhodol rozsudkom zo dňa 16.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2011 v spojitosti s rozsudkom KS Žilina zo dňa 18.07.2011 č.k. 5Co/230/2011-157 tak, že návrh zamietol. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 07.07.2009 domáhala súdneho výroku, ktorým by súd určil, že rodinný dom č.súp. XXX, postavený na parc.č. KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 179 m2 a parc.č. KN XXX/X a parc.č. XXX/X patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu 2/, každému v podiele 1. Podaním zo dňa 15.04.2010 navrhovateľka upravila petit návrhu tak, aby súd určil, že uvedené nehnuteľnosti patria do BSM navrhovateľky a odporcu 2/. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplynulo, že súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že na základe riadnej, písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.1999, A. K. kúpila od predávajúcej O. S. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. X., a to rodinný dom č. XXX, postavený na KN parc.č. XXX a pozemok KN parc.č. XXX zastavaná plocha o výmere 714 m2, všetky nehnuteľnosti vedené v Katastri nehnuteľností Okresného úradu v Žiline, katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXX, vklad ktorej zmluvy bol vykonaný dňa 21.06.1999 pod V 3199/1999. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že predmetné nehnuteľnosti kúpil niekto iný, ako A. K. od pôvodnej vlastníčky O. S., prípadne, že by nová vlastníčka predmetné nehnuteľnosti niekomu ďalej odpredala. Súd mal ďalej preukázaná z rozhodnutia Okresného úradu v Žiline, odbor životného prostredia zo dňa 21.10.2002 č. 2002/03375/ OÚ-Ožp-Čm, že rozhodnutie o odstránenie stavby, a to starého domu č. XXX, postaveného na parc.č. XXX, bolo vydané v prospech A. K.. Zo stavebného povolenia zo dňa 12.03.2003 Mesta Rajec pod č.k. 244/2003/ST/03-Ja vyplynulo, že stavebné povolenie bolo vydané na stavebníka: A. K., a to na výstavbu rodinného domu s jednou bytovou jednotkou, s jednopodlažným obytným podkrovím, bez podpivničenia na parc.č. XXX v k.ú. X., ul. O.. Súd mal preukázané z kolaudačného rozhodnutia Mesta Rajec zo dňa 17.10.2006 pod č. 101/1519/2006/Kr/35-Ďu, že kolaudačné rozhodnutie na dom, postavený na parc.č. XXX/X, znie na meno odporkyne A. K.. Navrhovateľka v priebehu celého konania namietala tú skutočnosť, že by odporkyňa mala dostatok finančných prostriedkov, aby mohla kúpiť jednak parcelu KN XXX a starý dom č. XXX, postavený na parcele XXX, tiež aby mala dostatok finančných prostriedkov na postavenie nového domu, čím sa snažila preukázať, že pozemok a dom, ktorý bol kúpený a následne stavba, ktorá bola postavená, bola financovaná zo spoločných finančných prostriedkov navrhovateľky a jej manžela, U. K.. Sud po vyhodnotení výpovedí v konaní vypočutých svedkov dospel k záveru, že jednoznačne žiaden zo svedkov nepreukázal, že by nehnuteľnosti v k.ú. X., ako KN parc.č. XXX zastavaná plocha o výmere 700 m2 spolu so starým rodinným domom č. XXX kúpili zákonným spôsobom U. K. a jeho manželka G. K. a takisto žiadnym zákonným spôsobom nepreukázali, že by predmetný nový dom, postavený na mieste starého domu, stavala G. K. s U. K..
Z kolaudačného rozhodnutia vydaného Mestom Rajec pod č.j. 01/1519/2006/KR/35-Ďu zo dňa 17.10.2006 (č.l. 65) súd zistil, že na základe žiadosti A. K. podanej dňa 02.10.2006 bolo povolené užívanie stavby: Novostavba rodinného domu s X. b.j., prípojka inžinierskych sietí: vodovod, kanalizácia, káblová NN, plynofikácia na parcele KN č. XXX/X k.ú. X. v zmysle GP č. 102/2006.
Rozhodnutím Mesta Rajec sp. zn. 1607/2006 zo dňa 18.10.2006 bolo určené súpisné číslo XXX, orientačné číslo XX pre budovu - rodinný dom, postavenú v meste X., ulica O., na parcele KN XXX, ktorej stavebníkom bola A. K., ohľadne ktorej bolo vydané kolaudačné rozhodnutie Mestom Rajec pod č. 01/1519/2006/KR/35-Ďu zo dňa 17.10.2006, právoplatné 17.10.2006.
Z výpisu z LV č. XXX vyhotoveného dňa 12.01.2010 cez katastrálny portál, súd zistil, že ako výlučný vlastník domu č.súp. XXX na parc.č. XXX/X a pozemkov parc.č. XXX/X o výmere 535 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc.č. XXX/X o výmere 179 m2 zastavané plochy a nádvoria je vedený O.. O. J., nar. XX.XX.XXXX, titulom nadobudnutia: kúpna zmluva zo dňa 12.10.2009, č. V 8374/09.
Navrhovateľka na pojednávaní, konanom dňa 30.05.2012 uviedla, že obidve motorové vozidlá Audi a BMW boli odpredané ešte pred rozvodom manželstva, tieto vozidlá boli zakúpené zo spoločných prostriedkov, manžel podnikal. Manželstvo účastníkov trvalo takmer 14 rokov. Na zakúpení hnuteľných vecí do rodinného domu sa finančne matka odporcu nepodieľala, práve naopak, manželia pomáhali rodičom odporcu pri zakupovaní rôznych vecí, napr. odporca zabezpečoval prerábanie kúpeľne
rodičom odporcu, keďže odporca vlastnil byt, ktorý rodičia odporcu prenajímali a takýmto spôsobom si zabezpečovali finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Matka odporcu nebola schopná financovať zakupovanie finančne náročných vecí do rodinného domu a tiež navrhovateľka nerozumie, na čo by bolo starším ľuďom moderné zariadenie rodinného domu, ako je biliardový stôl a pod. V konaní 25C/121/2009, ktoré skončilo neúspechom navrhovateľky, navrhovateľka nemala dostatok dôkazov, odporca sa na konanie veľmi dobre pripravil a ešte počas manželstva prepísal ten dom na svoju matku, resp. ho prepísal na svoju matku hneď na začiatku z dôvodu, že navrhovateľka sa s odporcom dohodli, keďže odporca je podnikateľ, že stavebné povolenie i kolaudačné rozhodnutie bude vydané na meno jeho matky a po kolaudácii domu sa prepíše vlastnícke právo na syna účastníkov konania, narodeného v roku 1993. Konali tak z dôvodu, že nie všetky peniaze, ktoré odporca zarobil, boli čisté a odporca sa bál, že bude musieť pôvod majetku preukazovať. Navrhovateľka prestala pracovať v roku 2000 a nepracovala až do roku 2004, pretože odporca si prial, aby sa starala o ich syna, a aj z dôvodu, že odporca sľúbil, že sa o nich postará a zabezpečí ich.
Právna zástupkyňa na výzvu súdu oznámila podaním doručeným dňa 10.02.2012, že motorové vozidlo BMW má české evidenčné číslo: V..
Na pojednávaní konanom dňa 21.09.2012 navrhovateľka uviedla, že do rodinného domu kupovali v priebehu rokov 2003 a 2004 veci, kupovali nábytok, čakali na rôzne veci od stolára, podrobne opísala, kde bol kupovaný nábytok do jednotlivých miestností rodinného domu, kde bolo kupované a za akú cenu ďalšie zariadenie rodinného domu. Uvádzala, že veci boli kupované za hotovosť, odporca držal peniaze a on aj vždy platil, veci chodievali kupovať spoločne. Odporcovi bolo jedno, koľko veci stoja, pretože peniaze mali a čo sa im páčilo, kúpili. Navrhovateľka sa z rodinného domu dobrovoľne neodsťahovala, bola odtiaľ aj so synom vyhodená. Navrhovateľka podrobne opísala i zariadenie záhrady, výsadbu v záhrade a drobné stavby, terénne úpravy realizované v záhrade. V čase, kedy boli tieto nákupy realizované, navrhovateľka zamestnaná nebola, tieto veci boli zakupované z finančných prostriedkov účastníkov, ktoré nadobudli počas manželstva, keďže odporca zarábal a navrhovateľka predtým, tiež zarábala.
Odporca uviedol, že spoločný byt účastníkov na F. ulici bol kompletne zariadený, nakoľko účastníci v tomto byte bývali do ukončenia výstavby rodinného domu. Pozemok a starý dom kúpila matka odporcu, čo preukazuje kúpno-predajná zmluva a takisto na výstavbu a zariadenie nového domu dala financie dokopy matka odporcu. O realizovanie výstavby tohto domu a zariadenie domu sa staral odporca s tým, že všetko financovala jeho matka, preto odporca tvrdí, že hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú v rodinnom dome, do BSM nepatria. Patria do rodinného domu a je to vlastníctvo matky odporcu. Priebežne počas zakupovania vecí a zariaďovania domu mu matka dávala peniaze na tento účel v hotovosti. Celý život bola zamestnaná v Slovene Rajec.
Z daňových priznaní k dani z príjmov fyzických osôb - U. K., súd zistil, že za rok 2002 predstavoval základ dane 84.700,- Sk, daň na úhradu 4.730,- Sk, za rok 2003 bol základ dane 57.100,- Sk, daň na úhradu 5.710,- Sk, za rok 2004 základ dane bol 88.692,- Sk, daň na úhradu 1.493,- Sk, za rok 2005 základ dane bol vo výške 143.733,- Sk, daň 10.601,- Sk.
Navrhovateľka v konaní predložila listinné dôkazy ako faktúry, dodacie listy, príjmové pokladničné doklady (č.l. 194 - 209), a to na preukázanie svojho tvrdenia, že zariadenie rodinného domu bolo financované zo spoločných finančných prostriedkov účastníkov konania, z ktorých súd zistil, že U. K. je uvedený ako odberateľ na dodacom liste (č.l. 195) zo dňa 27.08.2003 tovaru - zariadenia kúpeľne - hydromasážnej vane s príslušenstvom, na objednávke tovaru (stôl hranatý) a na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 03.03.2004, preukazujúcom úhradu sumy 5.000,- Sk spoločnosti Biliard Kutaj - Marmech v.o.s., na dodacom liste zo dňa 26.03.2004, preukazujúceho dodanie biliardového stola za sumu 50.436,- Sk s DPH, na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 24.04.2004, preukazujúceho úhradu sumy 2.100,- Sk za tovar nočný stolík - buk modrá za sumu celkom 2.100,- Sk podľa faktúry č. 4177, vyhotovenej dodávateľom: Ing. U. K. - GOLD. Ďalej je odporca uvedený ako odberateľ na faktúre č. 4130 - dodaný tovar CELINE 26 - buk 381 chrom tyč, CELINE 4 - BUK 381 za sumu 4.128,-, ktorá bola podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 01.04.2004 (č.l. 200) uhradená, na príjmovom pokladničnom doklade je ako platca uvedený U. K..
Na pojednávaní dňa 16.01.2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov B. P., A. K., O. B. a O. Z..
Svedkyňa B. P., matka navrhovateľky uviedla, že účastníci konania dostali po uzavretí manželstva od podniku byt, následne tento od podniku odkúpili, jednalo sa o 1 a pol izbový byt v X. na sídlisku S., F. ulici. Z. si dom, ktorý si zariadili novým moderným nábytkom. Svedkyňa do domu na návštevu až tak často nechodila. Do záležitostí zariaďovania domu a nakupovania vecí do domu sa nestarala, kde to nakupujú, ako to nakupujú, ale chodili spolu nakupovať. Účastníci nadobudli do BSM kompletne zariadený dom. Podrobne opísala zariadenie domu a záhrady. Podľa názoru svedkyne toto nadobudli určite z vlastných finančných prostriedkov. Ako boli tieto finančné prostriedky nadobudnuté, svedkyni nie je známe, ale odporca pracoval, tak asi dobre zarábal. Z jeho príjmu to bolo určite. Vždy sa chválil, že jemu ide biznis dobre. Podnikal v stavebníctve, konkrétne však svedkyni o aktivitách odporcu v oblasti stavebníctva nie je nič známe. Finančné prostriedky ale mali určite, lebo raz išli na dovolenku, mama odporcu asi vtedy nebola doma, išla preč, preto si dal odporca ku svedkyni do úschovy kufrík s peniazmi, ktorý bol plný peňazí. Svedkyňa najprv uviedla, že tie peniaze v kufríku videla, odporca jej ich ukázal. Následne svoje tvrdenie zmenila, uviedla, že jej odporca len povedal, že tie peniaze tam sú, svedkyňa ich má schovať a odložiť, kým sa nevrátia z dovolenky. Podľa názoru svedkyne matka odporcu nefinancovala stavbu domu, alebo zariadenie tohto domu, veď nemala ani z čoho, pracovala v Slovene ako robotníčka. Svedkyňa vtedy pracovala v Slovene na personálnom, takže vie, že matka odporcu zarobila mesačne možno 1.000,- korún. Matka odporcu tam pracovala, kým fabriku po revolúcii nezrušili, potom pracovala brigádne, upratovala na katolíckej škole. Tiež chodila navštevovať svojho syna, so svedkyňou sa u nich stretávali. So svedkyňou sa matka odporcu nikdy nerozprávali o financovaní a zariaďovaní domu, svedkyni sa ani matka odporcu nikdy nepochválila, že by do toho domu niečo kúpila. Keď prišla vinšovať a priniesla darček, nikdy to nebolo v takej veľkej hodnote a určite si nemohla dovoliť nejaký veľký dar. Matka odporcu chodila po zrušení fabriky na brigády, pretože potrebovala peniaze, mala nedostatok. Svedkyni nebolo známe, či mala matka odporcu nejaké úspory alebo pôžičky v tom čase.
Odporca potvrdil, že skutočne dal svedkyni postrážiť svoj kufrík s financiami, ktoré boli firemné.
Svedkyňa A. K., matka odporcu na pojednávaní uviedla, že účastníci konania nenadobudli za trvania manželstva do BSM nič. Na všetko, čo spolu kupovali, dávala peniaze ona. Svedkyňa dala peniaze na všetko, čo sa týka výstavby celej chalupy a zariadenia domu, pretože účastníci peniaze nemali. Svedkyňa financie mala a rozhodla sa postarať o svojho syna, má jedného syna, a tomu povedala, že sa postará o dom a o jeho zariadenie. Chcela sa postarať aj o rodinu odporcu. Tieto peniaze však dávala len synovi. Akým spôsobom sa dom zariaďoval a čo sa doňho nakupovalo, si už svedkyňa na pojednávaní nepamätala vzhľadom na odstup času 10 rokov. Svedkyňa nevedela, aký príjem mali za trvania manželstva účastníci konania, ona sa do nich nestarala. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, v akej hodnote bolo kúpené zariadenie do rodinného domu, ani v akú celkovú sumu finančných prostriedkov poskytla svedkyňa na zakúpenie zariadenia do domu, tieto výdavky sa vynakladali zároveň s tou výstavbou, ako sa stavalo, tak sa aj pomaly zariaďovalo. Svedkyňa dala synovi na tieto účely, teda na stavbu a na zariadenie domu, finančné prostriedky okolo 2.000.000,- Sk. Na otázku súdu, aké finančné zdroje mala svedkyňa, svedkyňa uviedla, že si niečo požičala, a to sumu 1.200.000,- Sk od pána G. a od pána S., ďalej dedila dom po svojich rodičoch, ktorý sa predal, z predaja ktorého získala vyše 100.000,- korún a zvyšok 700.000 Sk ušetrila, a to zo svojho a z manželovho príjmu, veď 42 rokov robila v podniku a tiež veľa chodila po brigádach. Potvrdenky od nákupu, stavby si neodkladala, mal ich syn.
Svedok O. B., bývalý sused účastníkov konania, uviedol, že nie je v žiadnom vzťahu k účastníkom. Svedok vyhotovoval u pána K. - odporcu krb na žiadosť odporcu. Za dodanie krbu mu zaplatil asi pán K., lebo tam bol len on a jednal so svedkom iba on. Bola to jednoduchá zákazka a svedok neregistroval, v koho vlastníctve je dom.
Svedok O. Z., v priateľskom vzťahu k obom účastníkom konania, uviedol, že je mu známe, čo je predmetom konania, telefonovala mu navrhovateľka ohľadom nejakých robôt, ktoré pre nich robili, nejaké zámkové dlažby. Svedok uviedol, že odporca si u nich (u svedka) objednal zámkovú dlažbu, tiež záhradný krb, nejaké palisády. Práce vykonal svedok so svojimi dvomi bratmi. Za vykonané práce ich vyplácal odporca. Účastníci svedkovi uvádzali, že krb si objednávajú pre seba, vtedy boli ešte manželmi.
Svedok uviedol, že považoval rodinný dom za spoločný dom účastníkov konania. Nepamätal sa, či pri realizácii záhradného krbu bola prítomná matka odporcu a uviedol, že si nie je vedomý, že bola matka odporcu prítomná pri jednaniach o cene, o dodávke krbu.
Podaním zo dňa 26.03.2013 (č.l. 236) navrhla navrhovateľka dodatočne zaradiť do pasív zaniknutého BSM peňažné plnenie vo výške 26,56 €, splatené v čase trvania manželstva z vlastných finančných prostriedkov, ktoré dostala darom od svojej matky a peňažné plnenie vo výške 251,01 €, splatené navrhovateľkou po rozvode manželstva zo svojho na spoločný majetok na úhradu mladomanželskej pôžičky poskytnutej účastníkom Slovenskou štátnou sporiteľňou, a.s. vo výške 50.000,- Sk (t.j. 1.659,70 €) na účte kúpy bytového zariadenia s dohodnutým úrokom vo výške 6 % na základe zmluvy o pôžičke č. 136738 zo dňa 19.10.1992, a to čiastkovými úhradami formou vkladu peňažnej hotovosti na osobný účet odporcu, vedený v Slovenskej sporiteľni č.ú. 0079012177/0900 a to vo výške 800,- Sk dňa 24.01.2005, vo výške 400,- Sk dňa 16.02.2005 a vo výške 400,- Sk zo dňa 14.03.2005. Po rozvode manželstva navrhovateľka zaplatila na úhradu zvyšnej časti nesplatenej mladomanželskej pôžičky celkom sumu 502,08 € formou jednorazových vkladov na hore uvedený účet odporcu a zaplatila za rok 2006 3.200,- Sk / 106,22 €, za rok 2007 4.800,- Sk / 159,33 €, za rok 2008 sumu 4.800,- Sk / 159,33 €, za rok 2009 sumu 77,14 €, ktoré sumy pozostávajú z jednotlivých vkladov v príslušných kalendárnych rokov. Ďalej navrhovateľka do pasív zaniknutého BSM zaradila výdavok vo výške 477,98 € (14.399,57 Sk), ktorý jej správca bytového domu predložil po nasťahovaní sa navrhovateľky do predmetného bytu, pričom sa jedná o nedoplatok z vyúčtovania za rok 2004, nedoplatok fondu opráv za rok 2004 a mesačné platby podľa výmerov za obdobie január - apríl 2005. Nedoplatok za obdobie do 31.12.2005 v celkovej výške 5.993,57 Sk (198,95 €) zaplatila navrhovateľka dňa 20.05.2006 a 15.06.2006. Nedoplatky z titulu platenia pravidelných mesačných platieb, súvisiacich s užívaním bytu spolu vo výške 8.406,- Sk zaplatila navrhovateľka spoločenstvu vlastníkov domu č.súp. XXX/X X. platbami 2.745,- Sk dňa 04.10.2006, 2.025,- Sk dňa 21.08.2006 a 3.636,- Sk dňa 18.07.2006. Navrhovateľka sa tak domáha, aby súd pri rozhodovaní o vyporiadaní zaniknutého BSM zohľadnil pasíva uplatnené navrhovateľkou v celkovej výške 755,55 €, ktoré navrhovateľka vynaložila zo svojho majetku na úhradu spoločného majetku.
Právny zástupca odporcu vzniesol námietku premlčania práva navrhovateľky na všetky peňažné nároky, uvedené vo vyjadrení navrhovateľky zo dňa 26.03.2013, keďže boli uplatnené po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.
Na pojednávaní konanom dňa 27.03.2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov A. I. a U.. W. T..
Svedkyňa A. I. na pojednávaní uviedla, že je v kamarátskom vzťahu k obidvom účastníkom konania, s navrhovateľkou sa pozná od svojich 16 rokov. S predmetom konania bola oboznámená, jedná sa o zariadenie v tom byte. Bola prítomná, keď sa ten dom začal stavať, chodievala tam na víkendy, aj tam prespávala so svojimi deťmi. detaily o výstavbe domu jej nie sú známe. Najprv sa sfunkčnila záhrada, do altánku sa chodievali opaľovať a grilovať s deťmi. Účastníci sa do domu nasťahovali v roku 2004 a v tomto roku bola svedkyňa 2x u účastníkov na návšteve cez víkend. Vtedy už svedkyňa bývala v Z. od 07.03.2003, dovtedy bývala v X.. Navrhovateľka s odporcom mali projekty na určité zariadenia do domu, prišli za svedkyňou, či nepozná nejakého známeho stolára, vtedy im dala kontakt na X. I., s ktorým sa dohodli na určitých prácach. Keď sa zariaďovala výsadba na záhrade, účastníci boli u známeho svedkyne v D., kde sa nakúpili stromky, kvety, teda celá výsadba. Svedkyňa s navrhovateľkou robili ženské práce v záhradke, vysádzali skalku. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, kto dom zariaďoval a kto financoval zariadenia a vybavenie domu, svedkyňa uviedla, že ona pri tých platbách nebola, ale myslí si, že to robili účastníci, pretože aj jej telefonovali, aký má na to názor, keďže svedkyňa má aranžérske schopnosti. Svedkyňa nadobudla dojem, že financovali zariadenie domu spoločne, pretože účastníci boli ukážkový pár, odporca bol ukážkový otec. Svedkyňa nebola pri každom nákupe týchto vecí, a nemala vedomosť, že by sa A. K. na týchto nákupoch zúčastňovala. Z. názoru svedkyne nákupy hnuteľných vecí - zariadenia domu, boli financované manželmi K., lebo manželia vždy išli spolu na nákupy, svedkyňa bola raz s nimi, keď sa zariaďovala kúpeľňa, boli vtedy vo veľkosklade na D. ulici kupovať také drobnosti. Účastníci boli vtedy spolu pri pokladni, svedkyňa čakala pred pokladňou, takže nevidela, kto platil. Svedkyňa sa o zariaďovaní domu nerozprávala nikdy so žiadnom osobou okrem účastníkov konania. Svedkyni nie je známe, aký bol príjem navrhovateľky a odporcu v rozhodnom čase.
Svedok U.. W. T., bez pomeru k účastníkom konania, uviedol, že v rodinnom dome u účastníkov konania nikdy nebol, nie je mu teda známe, ako je dom zariadený. Svedok je obchodným riaditeľom spoločnosti Drevospektrum s.r.o. so sídlom v X.. Uviedol, že RNDr. O. Z. bol v rokoch 2003 - 2004 zamestnancom tejto spoločnosti. Mal na starosti výrobu a zákazky, ale len za účasti svedka, samostatne mohol podať zákazníkovi len informácie. Nemal právo sám vybaviť zákazku, a to ani pre účastníkov konania.
Na pojednávaní, konanom dňa 19.06.2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka X. I..
Navrhovateľka uviedla, že pán I. dodal do rodinného domu jedálenský stôl, kuchynskú linku, nábytok do kúpeľne - masívne police a nábytok do obývačky.
Svedok X. I. uviedol, že sa pozná s obidvomi účastníkmi konania, tykajú si, nie je s nimi však v žiadnom priateľskom vzťahu, ani sa nestretávajú. Pre účastníkov vyrábal nábytok v mieste ich bydliska v X. na prelome rokov 2003 - 2004, jednalo sa o kuchynskú linku, jedálenský stôl, obývaciu zostavu - obývačku a kúpeľňový nábytok. Svedok o tejto objednávke komunikoval s obidvomi účastníkmi. Dizajn nábytku vyberali obidvaja účastníci a obidvaja sa na dizajne zhodovali. Za dodávku vyplácal svedka v hotovosti pán U. K.. Podľa názoru svedka kupoval tento nábytok pre seba U. K., keďže oni si svoj dom zariaďovali spoločne. Keď bol dom len v stave holodomu, boli tam aj iné firmy, ktoré búrali, obkladali kúpeľňu a U. K. tam tiež za nimi chodil a hovoril, ako to majú robiť, z čoho svedok vydedukoval, že to bude dom U. K. a že to bude spoločný dom. Svedkovi nebolo známe, že účastníci boli manželmi v čase, keď bol v rodinnom dome, videl len spoločného syna a tak predpokladal, že manželmi sú.
Práva zástupkyňa navrhovateľky spochybňovala svedeckú výpoveď A. K. ako nehodnovernú, keďže sa svedkyňa vôbec nevedela vyjadriť k tomu, aké hnuteľné veci sa kupovali, aké zariadenie, nevedela preukázať súdu zdroj finančných príjmov, z ktorých financovala celú stavbu domu a celé zariadenie. Pokiaľ tvrdila, že dala synovi sumu 2.000.000,- Sk na celú stavbu domu, aj na vybavenie a zariadenie domu, navrhovateľka tvrdí, že sa jedná o dom, ktorý má určite hodnotu viac ako 4.000.000,- Sk, len hodnota hnuteľných vecí je približne okolo 3.000.000,- Sk. Teda za 2.000.000,- Sk nie je možné takýto nový dom postaviť a vybaviť. Svedkyňa mal nízky príjem a má nízky dôchodok. Pokiaľ tvrdila, že získala peniaze z dedičstva a tieto použila na stavbu a zariadenie domu, jednalo sa o dedičstvo po jej matke zomrelej v roku 1996 a po otcovi zomrelému v roku 1987, ktoré finančné prostriedky do obdobia, kedy sa rodinný dom a zariadenie domu začalo realizovať, mohli byť dávno spotrebované.
Na otázku súdu na pojednávaní, o aké vozidlo Audi sa konkrétne jednalo, ktoré navrhovateľka zaradila do masy BSM, navrhovateľka uviedla, že sa to bolo Audi A4 alebo A6, nespomína si presne, malo čiernu farbu, sedadlá v bielej koži a bolo kúpené počas manželstva. Áut počas manželstva mali viacero, lebo odporca ako karosár kúpil auto a potom ho predal. Navrhovateľka mala spočiatku 2-dverové Audi, Audi A2 alebo A3, a následne mali Audi A4 alebo A6, ktoré navrhovateľka využívala pre vlastné potreby a pre dieťa, potom mali BMW. Evidenčné čísla motorových vozidiel navrhovateľka uviesť nevedela. Motorovým vozidlom Audi A4 alebo A6 navrhovateľka disponovala do 01.11.2004, a potom, ako jej odporca povedal, že spolu končia, toto auto jej zobral a predal ho U. Z. do Z..
Zo správy OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 13.02.2014 (č.l. 299 spisu) súd zistil, že motorové vozidlo Audi A6, C. bolo na ODI v Žiline prevedené odporcom U. K. dňa 23.02.2005 na U. Z..
Odporca uviedol, že motorové vozidlo Audi A6, EČV: Y.-XXX-I. bolo výlučne firemné auto, ktoré používal na účely firemné a po predaji boli finančné prostriedky, získané z predaja, použité do firmy, resp. boli spotrebované za trvania manželstva. Odporca poukázal na daňové priznanie za rok 2005, v ktorom sa finančné prostriedky z odpredaja motorového vozidla Audi A6 vo výške 230.000,- Sk premietli do časti „príjmy“ (č.l. 188), pričom odporca v tomto roku nemal iný príjem, len z predaja motorového vozidla.
Z peňažného denníka za rok 2005 (č.l. 435) súd zistil, že ku dňu 16.2.2005 je uvedený ako príjem podliehajúci dani suma 230.000 Sk titulom predaja HIM.
Z výkazu o príjmoch a výdavkoch k 31.12.2005 (č.l. 436) súd zistil, že v časti príjmy je uvedená suma 230.001,- Sk.
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16.02.2005 (č.l. 437) súd zistil, že U. K. prijal od U. Z. sumu 230.000,- Sk za predaj HIM - auto.
Z kúpnej zmluvy o prevode hnuteľnej veci, uzatvorenej dňa 16.02.2005 medzi U. K. ako predávajúcim a U. Z. ako kupujúcim súd zistil, že predmetom zmluvy bolo osobné motorové vozidlo značky Audi A6, ŠPZ:Y. za cenu 230.000,- Sk, ktorú sa kupujúci zaviazal zaplatiť predávajúcemu v hotovosti dňa 16.02.2005 po podpise tejto zmluvy.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní navrhla, aby do konania ako vedľajší účastník vstúpil JUDr. O. J.. JUDr. O. J. vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 27.06.2014 svoj nesúhlas so svojím vstupom do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Uviedol, že mu nie je zrejmé, z akých dôvodov navrhla právna zástupkyňa navrhovateľky jeho vstup do konania. Z postavenia vedľajšieho účastníka vyplýva, že tento podporuje v súdnom konaní účastníka, na ktorého strane vystupuje, pričom úspech tohto účastníka môže ovplyvniť aj hmotnoprávne postavenie vedľajšieho účastníka. Nevie si preto vysvetliť, prečo má ako vedľajší účastník, podporovať odporcu, nemá žiadny právny záujem v spore o vyporiadanie BSM účastníkov. Je vlastníkom rodinného domu súp.č. XXX v X., ktorý odkúpil od A. K. spolu s pozemkami, ako aj s jeho vybavením a zariadením, aké sa v dome nachádzalo, na čom sa zmluvne s predávajúcou dohodli. Nemá preto žiadny hmotno-právny dôvod, aby zasahoval do sporu o vyporiadanie BSM medzi účastníkmi.
Zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, uzatvorenej dňa 05.09.2009 medzi A. K. ako budúcim predávajúcim a O.. O. J. ako budúcim kupujúcim (č.l. 335 spisu) súd zistil, že účastníci zmluvy sa dohodli na uzatvorení do konca septembra 2009 kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, a to rodinného domu č.súp. XXX a pozemkov XXX/X a XXX/X. Podľa čl. I 1. zmluvy sa dňa 05.09.2009 uskutočnila ohliadka rodinného domu súp.č. XXX v X., vrátane jeho vnútorného vybavenia a zariadenia a priľahlých pozemkov parc.č. XXX/X a XXX/X. kúpna cena bola dohodnutá vo výške 66.390,- € s tým, že v tejto sú zahrnuté aj všetky vnútorné zariadenia a vybavenia bytu v tomto rodinnom dome tak, ako sa tieto nachádzali v čase ohliadky. Odkúpením domu sa stáva O. J. aj vlastníkom všetkých hnuteľných vecí, tvoriacich zariadenie a vybavenie. Z listu vlastníctva č. XXX, vyhotoveného dňa 28.03.2014 (č.l. 302) súd zistil, že ako výlučný vlastník domu č.súp. XXX postaveného na parc.č. XXX/X a pozemkov parc.č. XXX/X o výmere 535 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX/X o výmere 179 m2 zastavané plochy a nádvoria je vedený O.. O. J. titulom kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2009, č. V 8374/09. Z kúpnej zmluvy podpísanej predávajúcou dňa 29.09.2009 uzatvorenej medzi A. K. ako predávajúcou a O.. O. J. ako kupujúcim (č.l. 321 spisu) súd zistil, že predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti, a to rodinný dom č.súp. XXX na parc.č. XXX/X a pozemky parc.č. D. XXX/X a XXX/X, nachádzajúce sa v k.ú. X. za kúpnu cenu 66.390,- €.
Podľa názoru právnej zástupkyne navrhovateľky, ktorá navrhla doplniť dokazovanie ohliadkou hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v rodinnom dome a znaleckým dokazovaním na hodnotu hnuteľných vecí, bola zmluva o budúcej zmluve spísaná už len dodatočne, pre účel tohto súdneho konania a pokiaľ by účastníci prejavili vôľu realizovať prevod vlastníckeho práva aj hnuteľných vecí, boli by tieto zahrnuté v kúpnej zmluve, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemky. Právna zástupkyňa navrhovateľky navrhla doplniť dokazovanie aj špecifikáciou, či z príjmu rodičov odporcov bolo možné zakúpiť hnuteľné veci do rodinného domu.
Právny zástupca odporcu uviedol, že odporca nespochybňuje, že pokiaľ navrhovateľka nepracovala, že starostlivosťou o dieťa sa pričinila v zveľadenie spoločného majetku, odporca však poukazuje, že manželstvo v tom čase, pokiaľ ide o príjmy, bolo zabezpečované len z príjmov odporcu, ktoré sú zdokladované v daňovom priznaní, iné príjmy neexistovali, a účelové tvrdenia a všeobecné konštatovania navrhovateľky, že odporca zarábal a nefakturoval, atď. sú účelové a nepreukázané. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré neboli uvedené v kúpnej zmluve, ktorou sa prevádzalo vlastníctvo domu, kataster nehnuteľností má pôsobnosť len vo vzťahu k nehnuteľnostiam, čo sa týka hnuteľných vecí, a
nie je zákonom predpísaná písomná forma na prevod hnuteľných vecí, hnuteľnú vec možno previesť aj ústne, čiže námietka, že hnuteľné veci mali byť zapísané aj pri prevode nehnuteľností v zmluve do katastra, sú neopodstatnené. K prevodu hnuteľných vecí došlo, čo preukazuje aj zmluva o budúcej zmluve, ktorej predmetom boli aj hnuteľné veci, keďže jej účastníci zamýšľali odkúpiť tento dom, logicky sa mal odkúpiť aj s hnuteľnými vecami, hnuteľné veci tak boli odpredané súbežne s nehnuteľnosťou. K dôkaznému návrhu navrhovateľky, aby odporca špecifikoval, či z príjmu rodičov odporcu bolo možné zakúpiť hnuteľné veci, uviedol, že jednoznačne toto možné nebolo, pretože tento príjem nepostačoval na zakúpenie hnuteľných vecí. Navrhovateľka však musí predložiť dôkaz, že tieto veci boli zakupované zo spoločných prostriedkov, čo je vylúčené vzhľadom na preukázaný príjem odporcu daňovými priznaniami. Iný príjem neexistoval, ani nie je preukázaný.
Na pojednávaní konanom dňa 02.07.2014 právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala na vlastnícke právo matky odporcu A. K. k bytu byt č. X v X. vchode na X.p. obytného domu č.súp. XXX v X., ktorý nadobudla v roku 1997 so svojím manželom, pričom okrem toho A. K. vlastní v k.ú. X. ďalší byt, a to byt č. 1 v 1. vchode na prízemí v obytnom dome č.súp. XXX, ktorý nadobudla darom v roku 2000. Teda matka odporcu mala dostatok nehnuteľností na zabezpečenie bývania a nebola preto nútená v roku 1999 kúpiť starý rodinný dom, ktorý bolo potrebné zbúrať, asanovať a následne v ďalších rokoch žiadať o vydanie stavebného povolenia, aby mohla postaviť na mieste zbúraného domu nový dom, ktorý bol skolaudovaný a nikdy v živote v ňom nebývala, pretože stále bývala v byte na ul. F. A.. Z. sa podľa názoru právnej zástupkyne navrhovateľky nevedela ani na pojednávaní vyjadriť k tomu, ako sa dom staval, aké zariadenie sa kupovalo. Podľa názoru navrhovateľky matka odporcu v celom tomto právnom vzťahu figurovala len fiktívne na účel podpisovania listín, pretože nemala a ani nepreukázala finančné prostriedky na to, aby si mohla dovoliť stavať takýto rodinný dom, aj vzhľadom na jej pokročilý vek. Bola v čase, keď činila tieto úkony, vydatá, pričom všetky tieto úkony podpisovala len sama a nie spolu s manželom, napriek tomu, že byt v roku 2007 kúpila spoločne s manželom. Takýto výkon práv odporcu je v rozpore s dobrými mravmi a má podľa názoru navrhovateľky jediný cieľ, a to znemožniť navrhovateľke riadne uplatňovať svoje práva na majetok, ktorý účastníci nadobudli do BSM. Tiež spochybnila hodnovernosť zmluvy o budúcej zmluve, keďže predmetom prevodu vlastníctva podľa tejto zmluvy z A. K. na O.. J. nie sú hnuteľné veci alebo iné zariadenie domu, ale len nehnuteľnosti. Ďalej poukázala, že v rámci konania 25C/121/2009 preukazovala A. K., že na stavbu rodinného domu si musela zobrať pôžičky vo výške 1.200.000,- Sk od fyzických osôb, okrem toho musela vynaložiť finančné prostriedky v roku 1997 na kúpu bytu, ktorý kupovali spolu s manželom a pokiaľ by mala kúpiť aj zariadenie do domu, čo predstavuje ďalšiu sumu 51.000,- €, súčet týchto cien ej podstatne vyšší, ako kúpna cena, za ktorú predala dom JUDr. J..
Z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 02.07.2014 (č.l. 338) súd zistil, že ako výlučný vlastník bytu č. X na prízemí vo vchode č. X v dome č.súp. XXX na parc.č. X v k.ú. X., je vedená A. K. titulom nadobudnutia darovacou zmluvou č. V 2278/00.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 02.07.2014 (č.l. 340 spisu) súd zistil, že ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X vo vchode č. X na X. p. a podielu 544/10000 priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXXX o výmere 312 m2 zastavané plochy a nádvoria - č.súp. domu XXX v k.ú. X., sú vedení O. K. a A. K., rod. A., nar. XX.XX.XXXX.
Právny zástupca odporcu poukázal, že i v konaní 25C/121/2009 používala právna zástupkyňa navrhovateľky obdobné argumenty, a síce že matka odporcu nemohla mať dostatok finančných prostriedkov, nemala dôvod stavať rodinný dom, pričom v rozsudku vydanom v konaní 25C/121/2009 sú detailne vyvrátené všetky uvedené tvrdenia. Poukázal na daňové priznania odporcu, z ktorých vyplýva príjem odporcu, pričom je nepochybné, že z tohto príjmu bolo možné uhradiť len náklady domácnosti a žiadnu ďalšiu investíciu. Pokiaľ teda navrhovateľka tvrdí, že hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome a zariadenie domu boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov, musí preukázať, ktoré to boli spoločné prostriedky. Matka odporcu skutočne nemala žiadny právny dôvod stavať dom, rozhodla sa postaviť ho za účelom jeho darovania aj so zariadením svojmu synovi. Ako investorka nemusela mať vedomosti o detailoch výstavby a zariaďovaní domu, aké konkrétne veci odporca kupuje a spoľahla sa na neho, aby kúpil veci, ktoré on uznal za vhodné.
Navrhovateľka v záverečnom návrhu na vyporiadanie BSM navrhla, aby súd prikázal byt č. 5 s prísl. a pozemky v záhradkárskej osade J. do jej výlučného vlastníctva bez nároku odporcu na výplatu akejkoľvek náhrady. Čo sa týka osobného motorového vozidla Audi A6, EČ Y., ktoré odporca predal za trvania manželstva za sumu 7.634,60 €, navrhovateľka navrhla, aby jej odporca vyplatil polovicu takto získanej peňažnej náhrady, teda peňažnú sumu vo výške 3.817,30 €. Pokiaľ sa týka hnuteľných vecí, ktoré navrhovateľka popísala v návrhu a o ktorých naďalej stále tvrdí, že patria do BSM účastníkov konania, vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli doteraz prezentované, hodnota týchto vecí je vyčíslená celkovou sumou 51.467,25 €, navrhovateľka navrhuje vzhľadom na to, že veci sa nachádzajú v súčasnosti v dome, ktorý vlastní svokor odporcu a v ktorom býva matka odporcu, aby tieto veci pripadli do výlučného vlastníctva odporcu, ktorý bude zaviazaný povinnosťou vyplatiť navrhovateľke polovicu hodnoty týchto vecí vo výške 25.733,62 €. Ďalej navrhovateľka navrhla, aby súd v rámci vysporiadania BSM zaviazal odporcu na vyplatenie navrhovateľke peňažného plnenia, ktoré navrhovateľka poukázala z vlastných finančných prostriedkov na úhradu záväzkov vzniknutých z manželstva po rozvode manželstva, a to peňažné plnenie vo výške 26,56 €, ktoré splatila z vlastných finančných prostriedkov na úhradu mladomanželskej pôžičky podľa zmluvy o pôžičke č. 136738 zo dňa 19.10.1992 počas trvania manželstva, peňažné plnenie vo výške 251,01 €, ktoré splatila po rozvode manželstva z vlastných finančných prostriedkov, čo predstavuje polovicu plnenia, ktoré splatila za bývalého manžela a sumu 477,90 €, ktorú splatila z vlastných finančných prostriedkov po rozvode manželstva na úhradu nedoplatkov vyúčtovaných do 31.12.2005 súvisiacich s bytom č. X v bytovom dome, ktorý sa nachádza v bytovom dome súp. č. XXX v X..
V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností v BSM.
Zo znaleckého posudku Ing. A. D. č. 58/2014 zo dňa 14.12.2014 súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností bytu č. X v bytovom dome č.súp. XXX na parc.č. XXXX/X k.ú. X., F. č. X bola určená v sume 30.404,93 €, hodnota spoluvlastníckeho podielu k pozemku v zastavanom území parc.č. XXXX/X (16,25 m2) v sume 271,81 €, všeobecná hodnota pozemkov v k.ú. X. v záhradkárskej osade J. parc.č. XXXX/XXX o výmere 457 m2 v sume 2632,32 € a parc.č. XXXX/XX (36,84 m2) v spoluvlastníckom podiele 1/179 v sume 212,19 €. Spolu všeobecná hodnota všetkých oceňovaných nehnuteľností predstavuje 33.521,25 €, zaokrúhlene 33.500,- €.
Na pojednávaní konanom dňa 07.08.2015 právny zástupca odporcu uviedol, že pokiaľ v konaní boli spochybňované príjmy pani K., matky odporcu, je toho názoru, že v tomto konaní sa preukazujú príjmy rodiny účastníkov konania a nie príjmy niekoho iného, pričom v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti matka odporcu preukázala zdroj svojich príjmov. Pokiaľ bolo poukázané na súčasnú vysokú hodnotu nehnuteľnosti oproti vloženým prostriedkom, uviedol, že hodnota rodinného domu je samozrejme diametrálne odlišná od súčasnej trhovej ceny. Tento dom postavila obchodná firma navrhovateľa, čiže náklady na vybudovanie domu boli úplne nepatrné. Pani K. ako stavebníčka financovala všetok materiál a všetky veci potrebné na výstavbu rodinného domu a bola zapísaná do katastra nehnuteľností ako vlastníčka. Následne nehnuteľnosť predala tretej osobe spolu s hnuteľnými vecami. Poukázal na vyjadrenie JUDr. J., ktorého vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu navrhla navrhovateľka, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že on nemá žiadny hmotno-právny vzťah k tomuto konaniu, je vlastníkom rodinného domu a hnuteľných vecí, ktoré zakúpil na základe kúpnej zmluvy, a preto nemá žiadny záujem na tomto konaní. Pokiaľ ide o charakter hnuteľných vecí, ktoré by mali podľa názoru navrhovateľky patriť do BSM, jedná sa o zabudované materiály, ako zámková dlažba, ktorá bola položená a je súčasťou rodinného domu, ďalej studňa, trávnik na pozemku, jedná sa teda o súčasti rodinného domu, ktoré sa užívajú spolu s ním bez ohľadu na vlastníctvo rodinného domu a nemôžu byť zásadne predmetom vysporiadania BSM. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že zo strany odporcu sa jedná konanie v rozpore s dobrými mravmi, odporca tvrdí, že žiadneho konania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, sa nedopustil. Súhlasil, aby navrhovateľka nadobudla do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti patriace do BSM, teda dom a pozemky v záhradkárskej osade, oproti primeranej náhrade za spoluvlastnícky podiel, vyčíslený podľa znaleckého posudku v podiele 1.
Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj OZ) zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 a ods. 3 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa mu zo spoločného majetku vynaložilo na jeho osobný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti.
Pretože účastníci vyporiadanie zaniknutého BSM nevykonali dohodou (§ 149 ods. 1, 3 OZ), boli splnené podmienky, aby na návrh navrhovateľky podaný na súde pred uplynutím lehoty troch rokov od zániku BSM (§ 149 ods.4 OZ) vykonal vyporiadanie BSM súd podľa zákonných hľadísk uvedených v citovanom ustanovení § 150 OZ. Účastníci mohli majetok nadobúdať do BSM v čase od uzatvorenia manželstva dňa 19.9.1992 do 13.1.2006, kedy rozvodom manželstva došlo k zániku BSM.
Navrhovateľka v návrhu na začatie konania zaradila do masy BSM nehnuteľnosti, a to byt č. X na X. poschodí nachádzajúci sa v bytovom dome č. súp. XXX a pozemky parc.č. CKN XXXX/XXX o výmere XXX m2 a CK N XXXX/XX o výmere 6594 m2 v podiele 1/179, nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Žilina, katastrálnom odbore pre okres Žilina, obec X., k.ú. X. a hnuteľné veci, špecifikované v petite návrhu, a to bytové zariadenie domu č.s. XXX v X., motorové vozidlá Audi A6 2,4 V6 Quatro a BMW. Následne na zaradení motorových vozidiel Audi A6 2,4 V6 Quatro a BMW do masy BSM netrvala, keďže v konaní bolo preukázané, že motorové vozidlo BMV nenadobudli účastníci do BSM. Čo sa týka motorového vozidla Audi A6 2,4 V6 Quatro, EČV: Y., toto vozidlo bolo za trvania manželstva odpredané za sumu 7.634,60 €, v súvislosti s čím sa navrhovateľka domáhala, aby jej odporca vyplatil polovicu takto získanej peňažnej náhrady, teda sumu vo výške 3.817,30 €. Súd tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko mal preukázané, že uvedené motorové vozidlo bolo síce zakúpené za trvania manželstva, bolo však odporcom používané na podnikateľské účely a dňa 16.02.2005, teda tiež za trvania manželstva, bolo vozidlo odpredané za sumu 230.000,- Sk, ktorá bola ako príjem zahrnutá do daňového priznania za obdobie roku 2005. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že motorové vozidlo používala pre svoju potrebu, nemalo byť teda využité na podnikateľské účely odporcu, súd konštatuje, že navrhovateľka uvádzala ohľadom tohto motorového vozidla zmätočné tvrdenia, nevedela sa ani približne vyjadriť, o aký typ vozidla sa malo jednať, či o vozidlo AUDI A2, A3 alebo A6, nevedela označiť ani evidenčné číslo motorového vozidla. Navrhovateľka vypovedala zmätočne a svojimi tvrdeniami si protirečila, na základe čoho súd mal preukázané, že vyjadrenia navrhovateľky boli účelové a motorové vozidlo bolo používané tak, ako tvrdil odporca, pre jeho podnikanie a jeho odpredaj bol ako príjem vykázaný v daňovom priznaní odporcu za rok 2005.
Pokiaľ súd vyporiadal BSM v zmysle výroku rozsudku, dospel k záveru, že do masy BSM patria nehnuteľnosti v k.ú. X. - byt č. X na X. . poschodí nachádzajúci sa v bytovom dome č. súp. XXX a pozemky parc.č. T. XXXX/XXX o výmere 457 m2 a CK N XXXX/XX o výmere 6594 m2 v podiele 1/179, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Súd vysporiadal nehnuteľnosti v súlade s návrhom účastníkov a tieto prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľke, zároveň zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi vyporiadací podiel, a to jednu polovicu 16.750,- € zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností 33.500,- € zistenej znaleckým posudkom vyhotoveným v konaní. Súd nemal preukázaný dôvod, pre ktorý by nemal byť vyplatený navrhovateľkou vyporiadací podiel z hodnoty nehnuteľností odporcovi, ako navrhovala navrhovateľka s poukazom na tvrdené porušenie dobrých mravov odporcom.
Čo sa týka návrhu navrhovateľky na vyporiadanie BSM v časti hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v rodinnom dome č.s. XXX, ktorých hodnotu uviedla navrhovateľka v sume 3.550.500,- Sk, súd do masy BSM uvedené hnuteľné veci nezaradil, nakoľko z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že tieto veci účastníci za trvania manželstva do BSM nadobudli. Súd mal preukázané zo spisu sp. zn. 25C/121/2009, pod ktorou sp. značkou bolo vedené na návrh navrhovateľky konanie o určenie, že nehnuteľnosti rodinný dom č.súp. XXX, postavený na parc.č. KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 179 m2 a parc.č. KN XXX/X a parc.č. XXX/X patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu 2/, každému v podiele 1, do skončenia ktorého konania bolo konanie o vyporiadanie BSM prerušené, že rozsudkom zo dňa 16.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2011 v spojitosti s rozsudkom KS Žilina zo dňa 18.07.2011 č.k. 5Co/230/2011-157, bol návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnutý, keďže súd mal v tomto konaní nesporne preukázané, že pôvodný dom č.s. XXX, ktorý bol následne asanovaný, zakúpila A. K. riadnou, písomne uzatvorenou kúpnou zmluvou zo dňa 10.06.1999 od predávajúcej O. S.. A. K. boli následne vydané všetky administratívne rozhodnutia potrebné pre asanáciu starého domu a výstavbu nového domu, teda rozhodnutie Okresného úradu v Žiline, odbor životného prostredia zo dňa 21.10.2002 č. 2002/03375/ OÚ-Ožp-Čm o odstránení stavby, ďalej stavebné povolenie vydané Mestom X. dňa 12.03.2003 č.k. 244/2003/ST/03-Ja, ako i dňa 17.10.2006 kolaudačné rozhodnutie A. X.. 101/1519/2006/Kr/35-Ďu. Súd pri rozhodovaní vychádzal z dôkaznej situácie, kedy mu nebol predložený žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že predmetné nehnuteľnosti kúpil niekto iný, ako A. K., ani že by následne výstavba domu bola financovaná z prostriedkov nadobudnutých do BSM a navrhovateľka a odporca v rade 2/ tak nadobudli predmetné nehnuteľnosti do BSM.
Súd konštatuje, že navrhovateľka ako v rámci súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 25C/121/2009 preukazovala, že predmetné nehnuteľnosti boli financované z finančných prostriedkov patriacich do BSM navrhovateľky a odporcu, ktorý mal podľa tvrdenia navrhovateľky úspešne podnikať, ale nie z finančných prostriedkov matky odporcu A. K., ktorá podľa názoru navrhovateľky nikdy dostatočnými finančnými prostriedkami nedisponovala a v čase výstavby a zariaďovania rodinného domu bola dôchodkyňou, tak i v konaní o vyporiadanie BSM navrhovateľka tvrdila, že hnuteľné veci, ktorými bol dom č.s. XXX zariadený, nadobudli manželia do BSM, a to z prostriedkov BSM. Navrhovateľka však neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že účastníci disponovali takými finančnými prostriedkami, za ktoré bolo možné tieto veci nadobudnúť. Súd mal preukázané, že z príjmu účastníkov, ktorý dosahovali v čase výstavby rodinného domu a v čase jeho zariaďovania, nebolo možné tieto veci nadobudnúť, keďže navrhovateľka bola v rozhodujúcom čase nezamestnaná a odporcov čistý príjem z podnikateľskej činnosti v roku 2003 predstavoval 112.717,- Sk, v roku 2004 88.692,- Sk. Odporca poukázal aj na konanie o výživné manželky vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 2C/19/2005, v ktorom konaní bola výška príjmu odporcu za rok 2003 a 2004 preukázaná, teda za obdobie výstavby a zariaďovania rodinného domu, ktoré tvrdenie odporcu týkajúce sa konania sp. zn. 2C/19/2005 navrhovateľka nerozporovala. Súd mal preukázané z daňových priznaní k dani z príjmov fyzických osôb odporcu, že čistý príjem odporcu v roku 2002 predstavoval 84.700,- Sk, v roku 2003 57.100,- Sk, v roku 2004 88.692,- Sk, v roku 2005 143.733,- Sk. Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené ku dňu 13.1.2006 a kolaudačné rozhodnutie na stavbu bolo vydané Mestom X. dňa 17.10.2006.
Zo svedeckej výpovede matky odporcu A. K. mal súd preukázané, že úmyslom svedkyne bolo postarať sa o syna a o jeho rodinu, a preto sa rozhodla zabezpečiť pre syna rodinný dom aj so zariadením, ktoré veci dala výlučne svojmu synovi. Pokiaľ aj navrhovateľka poukazovala na moderný charakter vecí, ktorými bol rodinný dom zariadený, toto tvrdenie je irelevantné, keďže, ako vyplýva zo svedeckej výpovede A. K., veci, ktorými bol dom zariadený, boli určené na užívanie mladej rodiny syna A. K., a nie na užívanie matky odporcu A. K..
Súd nemal preukázané z výpovede svedkyne B. P., matky navrhovateľky, že hnuteľné veci v rodinnom dome boli nadobudnuté z prostriedkov BSM, svedkyňa výslovne uviedla, že do záležitostí zariaďovania domu a nakupovania vecí do domu sa nestarala, vedela len, že účastníci chodili nakupovať spolu. Výpovede svedkov O. B. a U.. W. T. boli irelevantné pri vyhodnotení otázky súdom, či hnuteľné veci boli nadobudnuté do BSM z prostriedkov tvoriacich BSM. Z výpovedí svedkov nevyplynuli žiadne zásadné skutočnosti. Z výpovede svedka O. Z., ktorý uvádzal, že za vykonané práce v rodinnom dome ich vyplácal odporca, nevyplynulo, že finančné prostriedky za práce boli svedkovi uhradené z prostriedkov BSM.
Ani výpoveď svedkyne A. I. nepreukázala, že na zakúpenie hnuteľných vecí boli vynaložené finančné prostriedky nadobudnuté účastníkmi do BSM, svedkyňa uvádzala len svoje domnienky, že nákupy hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie domu, boli financované manželmi K., lebo manželia vždy išli spolu na nákupy. Svedok X. I., ktorý dodal do rodinného domu nábytok do obývačky, kuchyne a kúpeľne, uvádzal takisto len svoje domnienky, výslovne uviedol, že len zo správania účastníkov vydedukoval, že to bude ich spoločný dom, ktorý zariaďovali spoločne.
Pokiaľ navrhovateľka na preukázanie svojho tvrdenia, že hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome č.s. XXX boli nadobudnuté do BSM z prostriedkov BSM, predložila listinné dôkazy, ako faktúry, dodacie listy, príjmové pokladničné doklady, súd konštatuje, že z týchto listinných dôkazov nemal preukázané, že veci boli nadobudnuté do BSM, tieto dôkazy však podporujú tvrdenie odporcu, že o výstavbu domu a zariadenie domu sa staral odporca, čo vyplýva i z výpovede svedkyne A. K., ktorá uviedla, že tieto záležitosti zabezpečoval jej syn - odporca a ona ich financovala.
Pokiaľ navrhovateľka namietala, že matka odporcu nemala taký príjem, ktorý by jej umožnil financovať výstavbu rodinného a zariadenie domu, v konaní sp. zn. 25C/121/2009 bolo preukázané, že na financovanie výstavby rodinného domu boli použité finančné prostriedky, ktoré matke odporcu požičali pán G. a pán S.. Matka odporcu, ktorý bola vypočutá ako svedkyňa, vypovedala, že nadobudla ďalšie finančné prostriedky predajom nehnuteľného majetku nadobudnutého dedením a časť prostriedkov usporila zo svojho a manželovho príjmu, ako i z príjmu, ktorý nadobudla výkonom brigádnických prác. V konaní bolo preukázané, že matka odporcu A. K. previedla vlastnícke právo k domu č.s. XXX, vrátane jeho zariadenia na O.. O. J., pričom súdu sa takýto postup matky odporcu javí ako logický, keďže A. K. si takto mohla vysporiadať svoje záväzky, ktoré jej vznikli v minulosti v súvislosti s vynaložením nákladov na nadobudnutie domu a jeho zariadenia. Takisto je logické, že spolu s prevodom vlastníckeho práva k rodinnému domu bolo prevedené na kupujúceho aj vlastnícke právo k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v dome ako zariadenie domu, z ktorých boli niektoré veci vyrobené na mieru, ako i k hnuteľným veciam, ktoré už boli zabudované do rodinného domu, stali sa teda súčasťou veci a nebolo možné ich od nehnuteľnosti bez jej poškodenia oddeliť. Pokiaľ teda navrhovateľka tvrdila, že prevod vlastníckeho práva k domu č.s. XXX z A. K. na O.. O. J. bol realizovaný formálne, keďže dom doposiaľ užíva odporca so svojou novou manželkou P. K., rod. J., z čoho je evidentný špekulatívny charakter uvedeného prevodu, uvedené tvrdenie súd preukázané nemal. Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania podľa § 143 OZ nepatria do BSM, takže sa na ne nevzťahujú ust. § 149 a 150 OZ. Súd pri vyporiadaní týchto osobitne neupravených vzťahov vychádza podľa § 853 OZ z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie, teda vychádza z ust. § 149 a 150 OZ . Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa však týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadania BSM (R 42/1972).
Pokiaľ navrhovateľka podaním zo dňa 26.03.2013 navrhla dodatočne zaradiť do pasív zaniknutého BSM peňažné plnenia, ktoré mala splatiť zo svojich výlučných prostriedkov za trvania manželstva aj po rozvode manželstva na úhradu záväzkov vzniknutých počas manželstva, a to peňažné plnenie vo výške 26,56 €, ktoré splatila na úhradu mladomanželskej pôžičky podľa zmluvy o pôžičke č. 136738 zo dňa 19.10.1992, peňažné plnenie vo výške 251,01 €, ktoré splatila po rozvode manželstva za bývalého manžela a sumu 477,90 €, ktorú splatila po rozvode manželstva na úhradu nedoplatkov vyúčtovaných do 31.12.2005 súvisiacich s bytom č. X v bytovom dome, ktorý sa nachádza v bytovom dome súp. č. XXX v X., súd na základe právnym zástupcom odporcu vznesenej námietku premlčania práva navrhovateľky na všetky peňažné nároky, uvedené vo vyjadrení navrhovateľky zo dňa 26.03.2013, keďže boli uplatnené po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, dospel k záveru, že vzhľadom na právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva účastníkov dňa 13.1.2006 a vynaloženie finančných prostriedkov navrhovateľkou v období rokov 2004 - 2009, ako vyplýva z potvrdení o vklade na účet a príjmových pokladničných dokladov žurnalizovaných na č.l. 244 - 260 spisu (doklad z najneskorším dátumom je zo dňa 14.4.2009
- potvrdenie o vklade Slovenskej sporiteľne a.s. - č.l.250), sa právo navrhovateľky na zaplatenie požadovaných súd premlčalo v trojročnej objektívnej premlčacej dobe.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Žiline do 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom konania.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.