Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-104-2015.pdf
PDF · 106.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/104/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Mgr. Monika DUBJEL v právnej veci navrhovateľky Q. V., T.. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Ž. XX, C..Č.. K., V. XX proti odporcovi V. V., N.. XX.XX.XXXX, A. Ž. XX, právne zastúpenému JUDr. Matejom Okálym, advokátom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, za účasti mal. detí - V. N.. XX.XX.XXXX P. B. N.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy, Kúpeľná 9, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Q. V.B., T.. B. a odporcu V. V., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B. M., vo zväzku 8, ročník 2001, na strane 151, pod poradovým číslom 11 rozvádza.
Schvaľuje sa dohoda o úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode v tomto znení:
Z v e r u j e sa mal. V. N.. XX.XX.XXXX P. V.. B. N.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca a matka sa z a v ä z u j e prispievať na ich výživu, na mal. V. po 150,- EUR mesačne a na mal. B. po 100,- EUR mesačne, spolu 250,- EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné sa matka zaväzuje platiť do rúk otca, vždy do 10-tého dňa v mesiaci vopred.
Styk matky s mal. deťmi sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 14.04.2015, doplneným podaním zo dňa 11.06.2015, domáhala rozvodu jej manželstva s odporcom, ktoré bolo uzavreté dňa 05.05.2001 a z ktorého pochádzajú dve maloleté deti - syn V. a dcéra B.. Na čas po rozvode manželstva navrhla zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli v rímskokatolíckom kostole v Ž., u oboch manželov ide o prvé manželstvo. Zoznámili sa v júli 1997, po štvorročnej známosti uzavreli manželstvo. Navrhovateľka pociťovala počas manželstva zo strany odporcu psychické týranie a citové vydieranie, ich spoločenský život v podstate neexistoval. Od začiatku manželstva bývali u rodičov navrhovateľky. K vážnemu narušeniu vzťahu došlo v r. 2013, pretože navrhovateľka nadviazala známosť, o ktorej sa odporca dozvedel. Od tej doby navrhovateľku odporca prenasledoval, kontroloval, zatiahol do ich problému jej rodičov a iné osoby. Odporca navrhovateľku ohovára a vôbec s ňou nekomunikuje. Od februára
2014 spolu intímne nežijú a tiež odporca prestal prispievať navrhovateľke na domácnosť, čím ostala navrhovateľka bez prostriedkov, keďže od 01.11.2014 prišla o zamestnanie, preto odišla pracovať do Rakúska, kde pracuje od 22.01.2015 ako opatrovateľka, v dvojtýždňových turnusoch. K odporcovi stratila citový vzťah. Navrhovateľka nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril vo svojom podaní zo dňa 03.08.2015, kde uviedol, že súhlasí s rozvodom, lebo vývoj vo vzťahu dospel na takú úroveň, že obnova vzťahov a návrat k riadnemu manželskému životu neprichádza do úvahy. Dôvody sú však iné, ako uvádza navrhovateľka. Nebol žiadny psychický teror, ani nátlak a vzťahy sa zmenili iba v dôsledku mimomanželskej známosti navrhovateľky, s tým, že odporca má za to, že na takýto počin navrhovateľke svojim životom, vzťahom k nej, k rodine, jej nedal dôvod. Doposiaľ je príkladný vzťah medzi ním a jeho svokrovcami. Odporca použil svoje prostriedky na kúpu a rekonštrukciu rodinného domu, kde si plánovali spoločnú budúcnosť. Odporca spoločné deti neovplyvňuje, deti sú vo veku, kedy dokážu vysloviť svoj názor. Deti nesúhlasia so striedavou starostlivosťou, nemajú záujem o návštevu matky, ktorá žije so svojim druhom, preto odporca navrhol deti zveriť do jeho osobnej starostlivosti. Odporca má mesačný príjem zo zamestnania vo výške 448,87 €. Navrhovateľka v Rakúsku zarába mesačne cca 800,- €, s tým, že má už uhradené cestovné a pobyt. Od času odchodu zo spoločnej domácnosti navrhovateľka na výživu detí ničím neprispela.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s sobášnym listom, potvrdením Y. Ž. o poslednom spoločnom pobyte manželov, rodnými listami maloletých detí, a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX M. Ž..
Obaja účastníci sú štátnej príslušnosti SR. U oboch ide o prvé manželstvo.
Posledné spoločné bydlisko manželov je Ž. XX.
Z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti - V., N. F. XX.XX.XXXX P. B. N. F. XX.XX.XXXX.
Obec Ž. vo svojej správe zo dňa 17.07.2015 oznámila, že obaja manželia majú trvalé bydlisko na adrese Ž. XX, žijú v rodinnom dome u rodičov navrhovateľky. Manželia majú spolu dve maloleté deti. Odporca pracuje ako robotník vo firme F. K., Ž.. Navrhovateľka pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka. Mal. deti, t.č. žijú so svojim otcom u starých rodičov.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplýva, že ani jeden z manželov nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Odporca poberá prídavok na dieťa v sume 47,04 €.
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vo svojej správe z prešetrenia pomerov uviedol, že maloleté deti bývajú so svojim otcom v spoločnej domácnosti so starými rodičmi. Otec má mesačný príjem 450,- € a prispieva na spoločnú domácnosť zakupovaním potravín. V B. M. vlastní spolu s manželkou 6-izbový dom, ktorý si postupne rekonštruujú a kde otec uhrádza mesačne 20,- € za plyn, za elektrinu 12,- € a spláca úver vo výške 160,- € mesačne. Maloletý V. ukončil 8. ročník Základnej školy, do školy dochádza denne, cestovné je 15,- € mesačne. Otec uhrádza synovi životné poistenie v sume 17,- € mesačne. Maloletá B. ukončila 3. ročník na tej istej škole, mesačné cestovné činí 15,- €. Otec jej hradí životné poistenie v sume 20,- € mesačne. Otec sa pri pohovore vyjadril, že deti s matkou nežijú v spoločnej domácnosti skoro dva mesiace, kedy sa odsťahovala k svojmu priateľovi. O deti sa nezaujíma, na ich výživu ničím neprispieva. Matka s otcom nekomunikujú, taktiež matka nekomunikuje ani so svojimi rodičmi. Asi štyri roky prerábajú rodinný dom, manželka za toto obdobie odporcovi ničím nepomohla, nenavarila. Matka pri pohovore uviedla, že sa presťahovala k svojmu priateľovi, bývajú v mestskom dvojizbovom byte, majú zariadenú iba spálňu, druhú izbu plánujú zariadiť ako detskú izbu. Matka udáva, že má príjem 600,- € mesačne, pracuje v Rakúsku v dvojtýždenných intervaloch, za byt uhrádza polovicu, čo je asi 100,- € mesačne. V poslednom období začala matka viac komunikovať s rodičmi, ako aj maloletými deťmi. Je pravdou, že predtým so svojimi rodičmi, ani s manželom nekomunikovala. Deťom
dala po 100,- € a zakupovala im aj oblečenie. Na podanom návrhu trvá, ako aj na striedavej starostlivosti, napriek tomu, že deti s tým nesúhlasia. Maloletý V. pri pohovore uviedol, že v žiadnom prípade nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, s mamou nechce byť a hlavne nechce byť spoločne s jej druhom - „ním“ v byte. V. B. tiež uviedla, že nechce, aby boli raz u mamy a raz u otca. Obe deti nechcú, aby bol v byte mamin priateľ a nechcú ani meniť školy.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že manželstvo uzavreli v máji r. 2001, po predchádzajúcej 4,5 ročnej známosti. Dá sa povedať, že manželstvo bolo harmonické, ale vyskytli sa aj nezhody. Asi 2,5 roka dozadu nastali problémy, keďže si v tom čase našla priateľa. Najprv tento vzťah držala v tajnosti, ale neskôr sa to prevalilo. Priateľova manželka kontaktovala manžela, tento začal túto vec riešiť cez jej rodičov, začali ju sledovať a podobne. Už asi dva mesiace nebývajú v spoločnej domácnosti s manželom, v súčasnosti býva s priateľom. Na otázku súdu, či mala v úmysle ukončiť tento vzťah a urovnať vzťahy s manželom, uviedla, že nevie, ako by to pokračovalo ďalej, ale s priateľom si veľmi dobre rozumie a doma to bolo už na nevydržanie. Nemá záujem o obnovenie spolužitia s manželom. Mal. deti o tejto situácii vedia, znášajú to zle, posledné dva roky to bolo pre všetkých ťažké a preto sa odsťahovala. Manžel, mal. deti a jej rodičia bývajú v spoločnej domácnosti. S manželom vôbec už asi rok neprehovorila, no teraz sa to troška zlepšilo. S mal. deťmi je v pravidelnom kontakte, píšu si cez Facebook, teraz sa stretli, keď s jej rodičmi cestovali do Anglicka k sestre. Má vedomosť, že manžel na deti kričal, keď s ňou telefonovali. Súhlasila by, aby deti boli zverené do otcovej starostlivosti, s tým, aby nebol upravený styk, aby mala voľný prístup k maloletým deťom. Ďalej matka uviedla, že býva s priateľom v byte, ktorý má sociálny byt prenajatý, ide o 2 - izbový byt, za ktorý platí mesačne 250,- €, pričom ona prispieva sumou 100,- €. Pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka, prídavky na deti poberá manžel, navrhovateľka si to zatiaľ v Rakúsku neuplatnila. Každý mesiac okrem výživného zakupuje deťom aj veci v Rakúsku a sladkosti a to do 40,- € mesačne. V máji neuhradila deťom výživné, pretože na to vlastne nemala. Jej priateľ je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k dvom mal. deťom, jeho príjem je pod 1.000,- €. Navrhovateľka neuvažuje o ukončení vzťahu s priateľom. Navrhovateľka tiež uviedla, že jej manžel nebol závislý na alkohole, ani na hrách, nevie o tom, aby mal nejaké známosti. Jej rodičia sú na manželovej strane. Jej rozhodnutie je definitívne.
Navrhovateľka predložila rukou písaný prehľad, s tým, že 1.000,- € dostane na ruku, 145,- € dáva agentúre, odvody 160,- € mesačne, cestovné 40,- €, telefón 25,- €, strava a drogéria 200,- € a deťom dávam každý mesiac po 100,- € priamo deťom do ruky a raz ročne platí príspevok 100,- € v Rakúsku. Ďalej predložila súdu doklady o príjme, ktoré dostáva od rodiny, doklad o platení odvodov za pol roka, o zaplatení sumy 100,- € a potvrdenia o príjme od posledného zamestnávateľa. Na nahliadnutie predložila súdu doklady o cestovnom Bratislava - Spišská Nová Ves v sume 13,44 €, telefón 25,- € mesačne.
Odporca na pojednávaní uviedol, že v tejto situácii nemá už záujem o obnovenie manželského spolužitia. Je mu ťažké vyjadrovať sa k ich manželskému vzťahu v tejto situácii.
O známosti svojej manželky sa dozvedel od manželky tohto muža. Manželka - navrhovateľka všetky veci popierala, odporca trval na tom, aby odišla zo zamestnania, aby neboli v kontakte. Písali mu tiež maloleté deti tohto muža s tým, že navrhovateľka im rozbíja rodinu, čo manželka samozrejme popierala.
Odporca uviedol, že v tejto situácii nemá už inú možnosť, ako súhlasiť s rozvodom a tiež cíti, že už má toho dosť. Navrhol súdu, aby deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. Ďalej uviedol, že býva v rodinnom dome s mal. deťmi a rodičmi manželky, pričom rodinný dom je vlastníctvom rodičov manželky. Majú zrekonštruovaný rodinný dom v B. M., dom je dokončený, treba dokúpiť nábytok, dom je v BSM s manželkou, pričom deti sa vyjadrili, žeby chceli by v tomto dome bývať. S manželkou vlastní ešte 20- ročnú Felíciu. Je zamestnaný vo firme F. K. s príjmom 454,- € mesačne.
Odporca predložil súdu výplatné pásky za obdobie 06/2013, kde mal príjem vo výške 436,08 €, 10/2014 vo výške 449,86 €, 01/2015 vo výške 448,23 €, 04/2015 vo výške 450,28 €.
Odporca predložil súdu tiež výpis z účtu, preukazujúci mesačné výdavky - životné poistky mal. detí cca 15,- € na jedno mal. dieťa, 156,- € splátka hypotéky, elektrina, plyn a voda v novom dome, poistenie nového domu. Čo sa týka spoločnej domácnosti s rodičmi, oni hradia náklady na bývanie a odporca nakupuje potraviny. Predložil doklady o zakupovaní potravín za jeden týždeň.
Odporca uviedol, že nemá problém, aby navrhovateľka chodievala za mal. deťmi do spoločnej domácnosti, ale chce, aby chodievala ako matka, nie ako „teta z Ameriky“.
Prídavky poukazované úradom práce sú zasielané na účet navrhovateľky, čo navrhovateľka potvrdila.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obaja manželia, podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem mal. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva.
Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je potrebné zistiť a následne vyhodnotiť najmä citový vzťah medzi manželmi, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahu medzi nimi a rovnako prihliadnuť aj na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Je potrebné zisťovať všetky príčiny, ktoré boli podnetom, i tie, ktoré prehlbovali a dovŕšili rozvrat medzi manželmi do takej miery, že rozvod sa stal rozumným východiskom zo vzniknutej situácie. Na zrušenie manželstva nie je právny nárok. Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je odôvodnený, len ak sú splnené podmienky ustanovené v §-e 23 Zákona o rodine, teda ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené a narušené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívne kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ktoré sú zahrnuté v požiadavke vážnosti a trvalosti rozvratu.
Ako už bolo uvedené vyššie, manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujúc si vzájomne pomoc a podporu.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, keďže neplní žiadnu z uvedených funkcií. Za príčinu rozvratu súd považoval citové ochladenie a nezáujem navrhovateľky o manželský život spôsobený jej mimomanželským vzťahom, ktorý navrhovateľka chce udržať. Navrhovateľkou v návrhu tvrdené citové a psychické týranie nebolo preukázané. Navrhovateľka neprejavila záujem o obnovenie manželského spolužitia a bezvýhradne trvala na návrhu na rozvod. Navrhovateľka priznala intenzívny vzťah s iným mužom, ktorý nemieni ukončiť. V súčasnej dobe účastníci spolu nežijú v jednej domácnosti, ich manželstvo je len formálne a neplní svoj účel. Za tohto stavu sa rozvrat manželstva javí súdu ako hlboký a trvalý, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.
Súd pre úplnosť dodáva, že povinnosť manželov žiť spolu, byť si verní,
vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, je právnym vyjadrením mravných postulátov, ktoré povinnosti však nemožno vynucovať.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené i konanie o úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon rodičovských povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne nato, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti, V. P. B.. Osobnú starostlivosť o deti, od doby kedy účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, zabezpečuje odporca. Navrhovateľka pracuje mimo bydliska v pravidelných dvojtýždňových intervaloch, v súčasnosti býva v nájomnom byte so svojim priateľom. Obaja účastníci konania majú vyživovaciu povinnosť len k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. Navrhovateľka má priemerný mesačný príjem približne 1.000,- € a odporca 450,- €. Zdravotný stav maloletých detí je dobrý.
V priebehu konania účastníci konania - rodičia mal. detí uzavreli rodičovskú dohodu ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k mal. V. P. B., s ktorou súhlasil aj kolízny opatrovník. Úpravu styku matky s mal. deťmi rodičia nežiadali.
Súd rodičovskú dohodu schválil, keďže je v záujme mal. detí.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 144 O.s.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal, keďže ide o konanie o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a Exekučnom poriadku.