Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/391/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej R.I. T., V.. XX.XX.XXXX, P. E. XXX, XXX XX E., N. T., o zaplatenie 888,37 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie o zaplatenie sumy 103,84 eura zastavuje.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.9.2014 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej právo na zaplatenie sumy 888,37 eura s príslušenstvom. V odôvodnení svojej žaloby uviedla, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len ako „Zmluva o kontokorentnom úvere), na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanej k jej bežnému účtu kontokorentný úver do výšky úverového rámca 15.000,- Sk s premenlivou ročnou úrokovom sadzbou vo výške 10,85%. Dňa 27.5.2014 uznala žalovaná svoj záväzok voči žalobkyni, vyplývajúci zo Zmluvy o kontokorentnom úvere, čo do právneho dôvodu tak do výšky, pričom tento bol ku dňu 21.5.2014 vo výške 939,79 eura. Uvedená suma pozostávala z istiny vo výške 776,17 eura, úrokov vo výške 41,75 eura a úrokov z omeškania vo výške 121,87 eura. Súčasne sa so žalovanou dohodla, že pohľadávka sa až do úplného splatenia bude úročiť úrokom vo výške 10,85% ročne a úrokom z omeškania vo výške 8% ročne. Vzhľadom k tomu, že po uznaní si žalovaná neplnila riadne svoje povinnosti, žalobkyňa v zmysle článku III. bodu 3 dohody o splátkach a uznanie záväzku podľa zo dňa 15.8.2014, pristúpila k vymáhaniu dlhu súdnou cestou.

Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

V priebehu konania žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti zaplatenia sumy 103,84 eura, keďže žalovaná po podaní žaloby uhradila do pojednávania dňa 24.4.2015 sumu 85,70 eura a dňa 12.5.2015 sumu 18,14 eura.

Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa , , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže žalobkyňa vzala žalobu späť v časti sumy 103,84 eura a žalovaná so späťvzatím súhlasila, súd konanie o zaplatenie 103,84 eura v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zastavil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi a to výpisom z obchodného registra na č.l. 6, dohodou o splátkach a uznanie záväzku v zmysle na č.l. 7 - 9, listinným dôkazom na č.l. 29, vyjadrením na č.l. 33 - 34, uznaním záväzku podľa na č.l. 35, čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania na č.l. 37 - 39 a zistil tento skutkový stav:

Z článku I. Dohody o splátkach a uznanie záväzku v zmysle , ktorú žalobkyňa podpísala dňa 21.5.2014 a žalovaná dňa 27.5.2014, vyplýva, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X, na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanej k jej bežnému účtu kontokorentný úver do výšky úverového rámca 15.000,- Sk s premenlivou ročnou úrokovom sadzbou vo výške 10,85%. Ku dňu 21.5.2014 bola pohľadávka žalobkyne voči žalovanej vo výške 939,79 eura a pozostávala z istiny vo výške 776,17 eura, úrokov vo výške 41,75 eura a úrokov z omeškania vo výške 121,87 eura.

Podľa článku II. vyššie uvedenej Dohody žalovaná uznala svoj záväzok voči žalobkyni a podľa článku III. sa zaviazala splácať svoj záväzok v mesačných splátkach po 17,14 eura. Podľa bodu 3. článku III. v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, stráca žalovaná výhodu splátok a je povinná uhradiť celý záväzok.

Podľa listinného dôkazu na č.l. 29 spisu dňa 30.5.2013 došlo k ukončeniu kontokorentnej zmluvy.

Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že uzatvorila zmluvu s Prvou oddĺžovacou spoločnosťou a táto so žalobkyňou dohodla na splátkach a na uznaní dlhu, ktoré bolo zaslané žalovanej a táto ho podpísala.

Z článku I. bod 2 Dohody o uznanie záväzku v zmysle , ktorú žalovaná podpísala dňa 27.5.2014 (teda v rovnaký deň ako Dohodu o splátkach a uznanie záväzku v zmysle ), vyplýva, že ku dňu 9.4.2014 bola

pohľadávka žalobkyne voči žalovanej vo výške 940,09 eura a pozostávala z istiny vo výške 776,17 eura, úrokov vo výške 32,06 eura a úrokov z omeškania vo výške 131,86 eura.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa , /účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy/ zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( a nasl.).

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa , , záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 54 ods. 2 Obč. zákonníka účinného od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 558 Obč. zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca v rámci procesnej povinnosti pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti/ povinnosť tvrdenia/, opísal v žalobe skutočnosti, ktoré za takéto podľa vlastného presvedčenia považoval ( , ). Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Dôkazným bremenom ( ) sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý

z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré účastník označil na preukázanie svojho tvrdenia. Účastníkom označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.

Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, tzn. právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. V predmetnom konaní bola na žalobkyni povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť ohľadne tvrdených skutočností. Žalobkyňa hmotnoprávne opierala uplatnený nárok od Dohody o splátkach a uznanie záväzku v zmysle zo dňa 27.5.2014. Súd žalobkyňu v konaní viackrát vyzýval na predloženie Zmluvy o kontokorentnom úvere, pričom táto Zmluvu nepredložila. Súdu preto postoj žalobkyni bránil v preskúmaní charakteru tohto zmluvného vzťahu, a preto v danom prípade môže iba predpokladať, že Zmluva o kontokorentnom úvere je spotrebiteľská zmluva, a teda sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Nakoniec v konaní zo strany žalobkyne ani nebol tvrdený opak. Podľa názoru súdu je teda na právny vzťah potrebné aplikovať ustanovenia o uznaní dlhu podľa . V danom prípade ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý podľa všetkého prijímal úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci XCo/XXX/XXXX, rozsudok NS SR vo veci XMCdo XX/XX, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci XXCb XXX/XX, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, sp. zn. S.. Ú. XXX/ XXXX). Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. X R. XX/XXXX podľa ktorého: Ustanovenie tretej vety , podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

Pri uznaní dlhu podľa sa predpokladá, že dlh v čase uznania trval, avšak pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. V konaní žalobkyňa rovnako na výzvu súdu nepredložila prehľad o úverovom učte žalovanej. Súd teda na základe predložených listinných dôkazov nemohol posúdiť, či v danom prípade bol dlh v čase uznania dlhu premlčaný alebo nie a taktiež, či žalovaná mala o tom vedomosť. Ďalšou náležitosťou na platnosť uznania dlhu je potrebná aj tá skutočnosť, že predmetom uznania môže byť len dlh, ktorý vznikol z platného záväzkového vzťahu. Ako už bolo vyššie uvedené žalobkyňa Zmluvu o kontokorentnom úvere nepredložila, a preto súd nemohol posúdiť, či táto bola platne uzatvorená. Je potrebné dodať, že pochybnosti o uznaní záväzku spôsobuje aj to, že žalovaná v rovnaký deň podpísala 2 Dohody o uznaní dlhu s rôznymi pohľadávkami. Vzhľadom na uvedené ma súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala súdu, že došlo k platnému uzavretiu Dohody o uznaní záväzku. Taktiež žalobkyňa nepreukázala súdu svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy, a preto súd žalobu zamietol.

Nakoniec súd uvádza, že je jeho povinnosť ex offo prihliadať jednak na premlčanie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy a taktiež na neprijateľné zmluvné podmienky. Je počudovania hodné, že žalobkyni ako banke spôsobuje problémy zaslať súdu Zmluvu o kontokorentnom úvere a výpis z účtu žalovanej, napriek tomu, že bola na to vyzývaná a taktiež z tohto dôvodu bolo odročované pojednávanie. Takéto konanie sa súdu javí ako obchádzanie zákona (vyhnutie sa ex offo prieskumu), a preto podľa jeho názoru o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi, ktorému súd neposkytol ochranu.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo v spojení s prvá veta, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ustanovenie druhá veta hovorí, že ak sa pre správanie žalovanej vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je povinná uhradiť trovy konania žalovaný. Dôvodnosť podania žaloby treba posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa žalovanej k požiadavkám žalobkyne. Z tohto hľadiska je teda žaloba podaná dôvodne aj vtedy, ak žalovaná uspokojila žalobkyňu, hoci k tomu nemala právnu povinnosť (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.3.2014, sp. zn. XCo/XXX/XXXX).

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalovaná z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania v časti 103,84 eura, teda žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 11,69% a žalovaná vo zvyšných 88,31%. Úspech žalovanej, ktorý prevyšuje úspech žalobkyne je 76,62%. Nakoľko úspešnejšia žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).