Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/27/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

9

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, XXX XX E., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému: 365. bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/ A, Bratislava, IČO: 47 232 471 o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a primerané finančné zadosťučinenie 600 Eur, takto

rozhodol:

8

I. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 2574136710 zo dňa 19.11.2010 v článku 3 Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia bod 6 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10. II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v o rozhodcovskom konaní,“ je n e p r i j a t e ľ n o u zmluvnou podmienkou.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Úverovej zmluve v Obchodných podmienkach v článku 5. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie bod 5.6 v znení: „Platby od klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: 1. na poplatky podľa sadzobníka, 2. úrok z omeškania, 3. úrok z úveru, 4. splátka istiny úveru, je n e p r i j a t e ľ n o u zmluvnou podmienkou.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 300 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti ohľadom primeraného finančného zadosťučinenia žalobu z a m i e t a.

V. P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému nárok na 100% náhradu trov konania v časti o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, v časti o primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu 100 % z priznanej istiny.

odôvodnenie:

7

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.02.2021 domáhala voči žalovanej banke určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 2574136710 zo dňa 19.11.2010 v čl. 3 v bode 6. a zmluvnej podmienky uvedenej v Úverovej zmluve v Obchodných podmienkach v čl. 5 bod 5.6 a z tohto dôvodu aj primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 600 eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že uzavrela so žalovanou bankou Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 2574136710, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 2.500 eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť v štyridsiatich mesačných splátkach vo výške 89,29 eur s konečnou splatnosťou úveru 19.03.2014. V úverovej zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 19,5 % ročne, RPMN vo výške 21,34 % a priemerná RPMN vo výške 20,88 %. Doposiaľ na predmetný úver uhradila sumu vo výške 2.375,82 eur. 1.1. Vo vzťahu k prvej namietanej zmluvnej podmienke o rozhodcovskom konaní dôvodila, že je neprijateľná a neplatná, lebo cieľom žalovanej bolo ňou dosiahnuť, aby sa bez možnosti voľby podriadila jej rozhodcovskému konaniu, a takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa vopred vzdáva svojich práv vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie., nešlo pritom o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. 1.2. Vo vzťahu k druhej namietanej zmluvnej podmienke o započítaní platieb dôvodila, že je neprijateľná a neplatná, lebo toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi ňou a bankou, keďže umožňuje žalovanej postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítanie jej platieb sa tak stáva pre ňu netransparentné. Poukázala na judikované rozhodnutia súdov, ktorými tieto zmluvné podmienky boli vyhlásené za neprijateľné. 1.3. Uplatnila zároveň nárok na primerané finančné zadosťučinenie v súvislosti s porušením svojho spotrebiteľského práva, pokiaľ súd určí, že predmetné zmluvné podmienky sú neprijateľné, a to vo výške 600 eur s tým, že žalovaná banka v zmluve používala 2 neprijateľné zmluvné podmienky a za každú požaduje 300 eur.

2. Žalovaná banka nesúhlasila so žalobou v celom rozsahu. Namietala, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná ako výlučná, nakoľko výlučnosť tejto doložky nevyplýva zo žiadneho ustanovenia uzavretej zmluvy. Poukázala na ustanovenie čl. 10.2.2. písm. b časti III. Všeobecných obchodných podmienok žalovaného o tom, že klient je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie rozhodnutia rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu; z tohto dôvodu mohol uplatňovať svoje nároky ako na rozhodcovskom súde, tak aj všeobecnom súde. Poukázala na ustanovenie článku 10.2.3. v časti II. Všeobecných obchodných podmienok o tom, že ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Z tohto teda vyplýva, že právomoc všeobecného a rozhodcovského súdu bola daná na výber a žalobkyňa mohla sama individuálne odmietnuť nevýlučnú rozhodcovskú doložku ako celok, čo však nevyužila. Tým, že táto rozhodcovská doložka nebola dohodnutá ako výlučná a mala žalobkyňa možnosť výberu, táto skutočnosť nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázala v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.07.2018, spisová značka , ktoré rozhodnutie sa týkalo obdobnej navyše výlučnej rozhodcovskej doložky. 2.1. Ohľadom neprijateľnej zmluvnej podmienky a to spôsobu započítania namietala, že spôsob započítania vychádza z obchodnoprávneho charakteru zmluvy o úvere, a preto nemožno hovoriť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nakoľko pri splnení všetkých zmluvných podmienok spotrebiteľa nijako neznevýhodňuje. Započítanie platieb neupravuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, preto o aplikácii ustanovení obchodného práva žalovaná banka nemá pochybnosti. Poukázala v tejto súvislosti na ustanovenie , podľa ktorého pri plnení peňažného záväzku sa započíta plnenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Žalobkyňa pri žiadnej zo svojich platieb neurčila, že sa má započítať výlučne na istinu, teda v konaní nebola preukázaná neprijateľnosť, ani naliehavý právny záujem, a zmluvná podmienkach je v súlade s platnou právnou úpravou, a je platná.

3. V replike žalujúca strana poukázala na to, že namietané zmluvné podmienky sú podľa generálnej klauzuly neprijateľné a z tohto dôvodu podľa ustanovenia neplatné. V oboch prípadoch ide o zmluvné podmienky, ktoré napriek požiadavke dobrej viery spôsobujú materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/ EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Neprijateľnosť zmluvnej rozhodcovskej doložky predstavuje skutočnosť, že žalovaná ju so žalobkyňou individuálne nedojednala, ale táto bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve v bode 3.6 a v bode 10.2.2. Všeobecných

obchodných podmienok, nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť obsah týchto podmienok, mohla zmluvu spolu s VOP ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. V čase podpisu zmluvy bola neprijateľnosť tejto podmienky špecifikovaná v ustanovení . 3.1. Podľa žalobkyne žalovaná znáša dôkazné bremeno o tom, že podľa zmluvné dojednania boli individuálne dojednané, ale táto však nepreukázala, že s ňou viedla kontraktačný proces vo vzťahu k rozhodcovskej doložke. Námietku žalovanej, že uzavretie rozhodcovskej doložky nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, považuje za nerelevantnú, nakoľko je vopred naformulovaná a tvorí súčasť predtlačených formulárov žalovanej. Doložka nebola dojednaná po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. 3.2. Ohľadom aplikácie a adekvátnosť druhej namietanej zmluvnej podmienky započítania pohľadávky podľa vôle veriteľa, toto tvrdenie žalovanej považuje za nenáležité, nakoľko súdna prax a judikatúra slovenských súdov ustálili, že v danom prípade je potrebné aplikovať na tie zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa .

4. Žalovaná strana v duplike poukázala na to, že žalobkyňa sleduje výlučný cieľ obohatiť sa na nej aj po enormne dlhej dobe od skončenia zmluvného vzťahu, teda od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru z 02.12.2013. Zmluvný vzťah, z ktorého mali pochádzať žalobkyňou tvrdené údajné neprijateľné zmluvné podmienky zanikol pred viac ako siedmimi rokmi. Napriek aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej možno žalovať určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky aj po skončení zmluvného vzťahu a na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nie je potrebné mať naliehavý právny záujem, žalovaná poukazuje na to, že je potrebné vychádzať aj z osobitostí konkrétneho prejednávaného prípadu. Namietala, že nárok na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky je potrebné vyhodnotiť aj v kontexte s ustanovením a ako výslovné zneužitie práva žalobkyne a z tohto dôvodu aj žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k výške požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, túto považuje za zjavne neprimeranú s tým, že nie je zrejmé, akým spôsobom má odradiť toto primerané finančné zadosťučinenie priznané za neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve uzavretej pred viac ako desiatimi rokmi, ktoré žalovaný v uvedenej podobe už roky nepoužíva, od nekalého konania. Nie je možné teda prihliadať ani k tejto funkcii primeraného finančného zadosťučinenia, a ani na jeho sankčnú zložku s tým, že výška tohto zadosťučinenia by mala predstavovať iba symbolickú sumu.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov, Zmluva o úvere dostupná pôžička z 19.11.2010, výpis z účtu, Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička účinné od 02.11.2010, Všeobecné obchodné podmienky Poštovej banky účinné od 24.05.2010 a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 16.11.2010 uzavrela žalobkyňa so žalovanou bankou na formulárom tlačive Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 2574136710, na základe ktorej jej poskytla úver vo výške 2.500 eur pri výške mesačnej splátky 89,29 eur s úrokovou sadzbou 19,5%, s priemernou RPMN na trhu 20,88 % , RPMN vo výške 21,34 % s tým, že tento úver mala splácať štyridsiatimi splátkami s dátumom prvej platby 19.12.2010 a dátumom konečnej splatnosti 19.03.2014.

7. Podľa bodu 3. 6. formulárovej zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedené v článku 10. II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v o rozhodcovskom konaní.

8. Podľa bodu 3.2 formulárovej zmluvy právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre Úver dostupná pôžička, Dostupná pôžička - šikovná rezerva sadzobníkom poplatkov, oboznámením o RPMN, oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení podľa . Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. Klient vyhlasuje, že sa pred uzatvorením zmluvy o úvere oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupná pôžička, ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste banky.

9. V čl. 5 bodu 5.6 Obchodných podmienok pre Úver dostupná pôžička, Dostupná pôžička - šikovná rezerva platných od 15.10.2010 platby od klienta sa voči pohľadávke banky započítajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: 1. na poplatky podľa Sadzobníka, 2. úrok z omeškania, 3. úrok z úveru, 4. splátka istiny úveru.

10. Podľa výpisu z účtu banky k 04.09.2015 na predmetný úver banka vykazuje sumu celkom po splatnosti 1.841,82 eur.

11. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že jej v súvislosti s touto predmetnou zmluvou boli vysvetlené základné veci, a to výška úveru, splátka a spôsob splácania. Ďalšie zmluvné dojednanie jej nikto nevysvetlil, obchodné podmienky jej asi predložené neboli. Zaplatila žalovanému k januáru 2016 celú poskytnutú sumu pôžičky 2.500 eur a nepamätá si, aby uplatnenie zostatku úveru bolo predmetom nejakej žaloby. Mala za to, že zaplatila v istine celú sumu, ktorá bola dôvodná. Ohľadom tejto zmluvy ju upomínala spoločnosť Bencont.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

13. Predmetom konania je určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, a primerané finančné zadosťučinenie, ktoré právne nároky je potrebné posúdiť podľa ustanovení § a nasl. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy a ustanovení zákona č o ochrane spotrebiteľa. 13.1. sa s účinnosťou od 1. apríla 2015 doplnilo ustanovenie , v ktorom sa na konci pripojila táto veta: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“. 13.2. Podľa Stanoviska Národnej banky Slovenska k predmetnému novelizovanému ustanoveniu zverejnenému na C. C. , a to bodu 15. Z hľadiska historického (subjektívne teleologického) výkladu môžeme jednoznačne tvrdiť, že pôvodným cieľom doplnenia tohto ustanovenia bolo odstránenie výkladových nejasností ohľadom použitia pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch. Taktiež je možné povedať, že úmyslom presunutia tohto ustanovenia zo zákona o spotrebiteľských úveroch do bola regulácia širšieho okruhu spotrebiteľských zmlúv. Úmysel meniť sektorovú reguláciu nepriamou derogáciou explicitných zákonných odkazov však nie je zrejmý. 2 Csach, K. Štandardné zmluvy. 1. vydanie. Plzeň: D. F., 2009, s. 36 3 Okruhy týchto spoločenských vzťahov pozri napr. v Suchoža, J. Husár, J. a kol. Obchodné právo. Prvé vydanie. IURA EDITION, spol. s r.o.: Bratislava, 2009, na str. 56. Považujeme za vhodné zdôrazniť, že v rámci jedného záväzkového vzťahu sa môže použiť viacero druhov úprav. Napríklad pri úverovej zmluve sa použijú ustanovenia – 507 ako výlučná úprava úverovej zmluvy ako zmluvného typu v . Na otázky premlčania, následkov porušenia zmluvnej povinnosti a ďalších, teda tam, kde existuje konkurujúca úprava, sa použijú ustanovenia . Je to akoby obrátené pravidlo k ustanoveniu . 5.

14. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 14.1. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 14.2. Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 14.3. Podľa . , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

14.4. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 15.1. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Súd v danom kontexte poukazuje na to, že na prieskum prijateľnosti zmluvnej podmienky musia byť splnené kumulatívne tie podmienky, že ide o spotrebiteľskú zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a podmienka nebola individuálne dojednaná, pričom vo vzťahu k dodávateľom platí vyvrátiteľná domnienka, že ide o formulárovú podmienku a podmienka nebola individuálne dojednaná. 16.1. Predmetom preskúmania neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súdom je zistenie, či zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; ak nie je splnené toto základné pravidlo, nikdy sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pri skúmaní, či podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu je potrebné zohľadniť právne predpisy, ktoré by sa uplatnili v prípade neexistencie tejto zmluvnej podmienky. Z toho je potom možné porovnaním zistiť, do akej miery je právne postavenie zakotvené v platnom právnom poriadku v prípade neexistencie tejto zmluvnej podmienky. 16.2. Ďalším kritériom je, či dodávateľ, ktorý zaobchádzal so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní. 16.3. Skúma sa ďalej, či zmluvná podmienka je formulovaná jasne a zrozumiteľne, pretože ak je nezrozumiteľná alebo nejasná, ak nejasnosť alebo nezrozumiteľnosť spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach, je potrebné ju vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. 16.4. Ak zmluvná podmienka nie je vylúčená z posudzovania, je potrebné skúmať, či sa nachádza v demonštratívnom zozname neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v v znení platnom a účinnom v čase uzavretia tejto zmluvy.

17. Z vykonaného dokazovania súd dospel k právnemu záveru, že vo vzťahu k prvej namietanej zmluvnej podmienke, tak ako bola formulovaná v samotnej formulárovej zmluve už preskúmaním podľa generálnej klauzuly je zrejmé, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa., lebo z jej obsahu je jednoznačne zrozumiteľná nutná „dohoda“ zmluvných strán, o tom, že akékoľvek spory zo zmluvného vzťahu budú prejednávané v rozhodcovskom konaní, pretože pojem „rozhodcovská doložka“ obsahovo nie je ničím iným, než potvrdením tejto skutočnosti. 17.1. Ak žalovaná strana namieta, že samotné znenie „ rozhodcovskej doložky“ uvedené v článku 10. II. Časti VOP, znamená, že samotné rozhodcovské konanie bolo dané na výber a žalobkyňa mala právo doručiť písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, inak sa má za to, že ju prijala, jedná sa v danom prípade o tzv. krížové zmluvné dojednania, kedy jedno ustanovenie zmluvy má byť vysvetlené a upravené v inom ustanovení zmluvy, a toto je nekalá obchodná praktika pri kontraktačnom vzťahu, kedy je spotrebiteľ zavádzaný o skutočnom obsahu zmluvného dojednania, ktoré ho zaväzuje. 17.2. Predmetná zmluvná podmienka je teda neprijateľná už podľa generálnej klauzuly aj v dôsledku jej prijatia nekalou obchodnou praktikou a pritom je neprijateľná aj preto, lebo je výslovne uvedená v v zozname neprijateľných zmluvných podmienok.

18.Vo vzťahu k druhej namietanej zmluvnej podmienke, súd dospel k právnemu záveru, že je neprijateľná podľa generálnej klauzuly, teda, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom je zrejmé z novelizovaného ustanovenia aj zo stanoviska NBS, že bolo prijaté v dôsledku výkladových nezrovnalostí o tom, či a v akom rozsahu, a na aké právne otázky, je potrebné aplikovať na spotrebiteľské úvery normy obchodného práva a normy občianskeho práva. 18.1. Je zrejmé, že ak aj neaplikujeme toto právne ustanovenie na zmluvy uzavreté pred 1. aprílom 2015, dodávateľovi musí byť zrejmé, že aplikácia noriem obchodného práva na započítanie platieb odporuje ustanoveniu , lebo posudzovanie aj započítania platieb podľa občianskeho práva je pre spotrebiteľa výhodnejšie, nakoľko je upravené v § , podľa ktorého, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. 18.2. Ak sa teda započítavajú splátky spotrebiteľského úveru tak, že sa najskôr započítavajú poplatky, potom úroky a až potom sa započítava a tým znižuje samotná istina, z ktorej sa vypočítavajú úroky, je

takéto zmluvné dojednanie jednoznačne spôsobujúce hrubú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, a je teda neprijateľným a neplatným zmluvným dojednaním.

19. S tvrdením žalovanej strany, že v prípade, ak sa hoci aj v súlade so súdnou praxou žaluje o neprijateľnosť zmluvných podmienok, u ktorých už platnosť zmluvy zanikla a žalovaná ich nepoužíva, jedná sa o zjavné zneužitie práva podľa a konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa nie je možné súhlasiť a je potrebné ho odmietnuť. Je potrebné poukázať na to, že to bol práve dodávateľ – banka, ktorý v rozpore s legislatívou na ochranu spotrebiteľa, už za znenia nového zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý podstatne sprísnil podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, stanovil oproti pôvodnej úprave v práva a povinnosti dodávateľov korešpondujúce s európskou legislatívou na ochranu spotrebiteľa, ktorá mohla byť aj tomuto dodávateľovi známa, pokiaľ by prejavil potrebnú mieru zodpovednosti za to, aby zadosťučinil týmto spotrebiteľským právam, ale ako je zrejmé, a to nielen z tohto konania, neurobil tak ani dobrovoľne, ani v snahe dodržať platné právne predpisy., v každom súdnom spore až na absolútne ojedinelé výnimky, namieta a nepriznáva si svoju zodpovednosť, a rešpektuje až súdne rozhodnutie ako exekučný titul. 19.1. Súd až na absolútne ojedinelé výnimky nezaznamenal, aby sa v súdnych sporoch dodávateľ prípadne ospravedlnil spotrebiteľovi za porušenie jeho spotrebiteľských práv, nieto, aby dobrovoľne prípadne finančne spotrebiteľovi spôsobené porušenie práva zreparoval., a to takýchto spotrebiteľov je niekoľko stonásobne viac, vzhľadom na informácie z bankového sektora o množstve uzatváraných spotrebiteľských zmlúv, než tých, ktorí sa svojich nárokov dožadujú na súde. 19.2. Preto nie je namieste, práve naopak, je odporujúce dobrým mravom, ak ten, kto prvý porušil právo, tvrdí, že ten, kto sa ho zákonne domáha, zneužíva právo a koná v rozpore s dobrými mravmi. Je neprijateľné, aby súd takého úvahy odobroval svojimi rozhodnutiami, lebo právo má v prípade spotrebiteľského práva slúžiť aj k naprávaniu a reparovaniu takýchto nezákonných a neprijateľných prístupov dodávateľov finančných služieb.

20. Preto súd považuje za dôvodný čo do základu a spravodlivého usporiadania vecí, aj nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie, ktorý nárok vyplýva z ustanovenia tretia veta o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 20.1. Súd vzhľadom na povahu porušenia spotrebiteľského práva a to uzavretie a používanie neprijateľných zmluvných podmienok určených v bodoch I. a II. súdneho rozhodnutia a s prihliadnutím aj na konkrétne osobitosti prípadu a aj postoj samotného dodávateľa k nepriznaniu si zodpovednosti, za primeranú výšku primeraného finančného zadosťučinenia považoval sumu 150 eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku oproti žalobkyňou požadovanej sumy 300 eur za každú a preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa a nasl. s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia voľnou úvahou súdov, a rozhodol preto tak, že žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na 100% náhradu trov konania v časti o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, v časti o primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu 100 % z priznanej istiny.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).