Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/115/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: Y. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. P. XXX, proti odporkyni: Z. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., A. G. XXX/X, adresa na doručovanie K., J. X/XXX, o návrhu navrhovateľa na zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky a o návrhu odporkyne na zvýšenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, určenú Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. -71 zo dňa 17.6.2013 v sume 180,-EUR mesačne, počnúc dňom 24.3.2015.

II. Návrh odporkyne na zvýšenie príspevku na výživu rozvedenej manželky zamieta.

III. Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.3.2015 domáhal, aby súd zrušil s účinnosťou od podania návrhu jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni. Návrh odôvodnil tým, že Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. -71 zo dňa 17.6.2013 bol medzi ním a odporkyňou schválený zmier, na základe ktorého bol zaviazaný na povinnosť platiť odporkyni príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 180,-EUR mesačne. V čase rozhodovania súdu bola odporkyňa osobou ZŤP, tvrdila, že sa kvôli zdravotnému stavu nemôže zamestnať, dôchodok jej však priznaný nebol. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 3.9.2009 a teda od rozvodu uplynulo viac ako 5 rokov. Navrhovateľovi nie je známy aktuálny stav odporkyne, avšak táto mu pred niekoľkými mesiacmi oznámila, že si vybavuje invalidný dôchodok. Navrhovateľ nemá vedomosť, či jej bol invalidný dôchodok priznaný a v akej výške. Odporkyňa však podľa jeho názoru nemá taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by si vyžadoval sústavnú opateru. Navrhovateľ odporkyňu niekoľkokrát upozornil na voľné pracovné miesta, ale odporkyňa o ne nemala záujem. Ďalšie poskytovanie príspevku by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože dôvody rozvratu manželstva boli predovšetkým na strane odporkyne. Odporkyňa žije v spoločnej domácnosti s tromi dospelými dcérami účastníkov konania, ktoré sa tiež môžu podieľať na nákladoch domácnosti. Navrhovateľ je doposiaľ zamestnaný na Krajskom riaditeľstve hasičského a záchranného zboru s pracoviskom v Handlovej. Jeho čistý mesačný príjem je asi 947,60 EUR. Žije v rodinnom dome so svojou matkou, náklady na bývanie sú asi 128,-EUR mesačne. Na navrhovateľa z nich pripadá jedna polovica. Na dcéry G. platí navrhovateľ výživné v celkovej výše 280,-EUR, hoci študujú externe a vykonávajú zárobkovú činnosť. Na svoju stravu navrhovateľ mesačne spotrebuje asi 150 EUR, na oblečenie a obuv v priemere 20,-EUR, hygienické potreby 20,-EUR, telefón 10,-EUR, PZP motorového vozidla 6,-EUR, PHM 50,-EUR a na náklady súvisiace s prácou 40,-EUR.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že už v čase priznania nároku na príspevok na výživu rozvedenej manželky bola osobou ZŤP a už v tom čase jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Je dlhodobo práceneschopná pre stále nepriaznivý zdravotný stav, čo jej neumožňuje sa zamestnať. Jej zdravotný stav bol poškodený počas manželstva, keď bola vystavená fyzickému, psychickému a finančnému týraniu zo strany navrhovateľa. Krátko po pôrode dvojičiek bola zaťažená množstvom povinností a rovnako brutálnym správaním bývalého manžela, kedy sa musela starať o deti, domácnosť a viesť obchod, ktorý si s navrhovateľ zriadil v dome. Odporkyňa trpí astmou, hypertenziou ťažkého stupňa č. 3, cukrovkou, diabetickou neuropatiou, karpálnym tunelom na oboch rukách, chronickou pankreatitídou, depresiou ťažkého stupňa, poruchami chrbtice s poruchou statiky a kinetiky. Jej mesačný príjem vrátane príspevku na rozvedenú manželku je 360,-EUR. Jej mesačné náklady sú nasledovné: nájom 100,-EUR, telefón 15,-EUR, internet a TV 12,50 EUR, splátky kreditných kariet 100,-EUR, výdavky na prevádzku auta cca 30,-EUR, výdavky na lieky 50-60 EUR. Na stravu, hygienické potreby a ostatné výdavky jej zostáva 42,50 EUR. Z manželstva s navrhovateľom jej zostali dlhy, ktoré prerástli do exekúcií, na úhradu ktorých nemá peniaze. Dcéry X. neštudujú externe, ale podľa odporúčania odborného lekára, psychiatra majú individuálny študijný plán. Majú nárok na výživné od navrhovateľa a privyrábajú si. Dcéra D. podniká prvý rok. Dcéry nie sú ešte dostatočne zárobkovo činné, aby odporkyni prispievali. Navrhovateľ je vo veľmi dobrej finančnej situácii. Žije v spoločnej domácnosti s matkou a bratom, jeho celkové mesačné náklady na živobytie sú veľmi nízke.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zároveň žiadala, aby súd návrh navrhovateľa zamietol a vzniesla návrh na zvýšenie príspevku na jej výživu na sumu 210,-EUR mesačne. Uviedla, že pre zachovanie dobrých mravov a rovnakej životnej úrovne rozvedených manželov má aj naďalej nárok na príspevok, nakoľko jej zdravotný stav, neschopnosť zamestnať sa a zlá finančná situácia pramenia zo spoločného života s navrhovateľom počas manželstva.

Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v septembri 2014 uplynulo päť rokov od rozvodu. Výživné na odporkyňu by teda zo zákona malo skončiť. Navrhovateľ v septembri najprv platby zastavil, odporkyňa sa však na neho obrátila, že nemajú z čoho žiť, tak platby znova obnovil a zameškané výživné spätne doplatil. Odporkyňa podľa neho nevyužíva možnosti zamestnať sa. Má síce ZŤP preukaz, avšak pracovať by mohla, vždy sa však vyhovára na svoj zdravotný stav. Navrhovateľ okrem odporkyne platí výživné aj na dcéry. Spolu je to 460,- EUR mesačne. Dcéry študovali externe. Jedna dcéra si pred dvomi mesiacmi kúpila auto za vyše 4.000,- EUR a tvrdila mu, že ho potrebuje, pritom už jedno auto majú. Aj navrhovateľ sa snažil vybaviť odporkyni zamestnanie. Jeho známy otváral predajňu syrov, navrhovateľ vedel aj o voľnom mieste v novinovom stánku. Odporkyňa mu tvrdila, že si vybavuje invalidný dôchodok, nevie však, či sa jej ho už podarilo vybaviť. S návrhom odporkyne na zvýšenie výživného nesúhlasí. On je športovec a odporkyňa bola vždy lenivá. On ju vždy volával športovať alebo behať, ona však nechcela. To, že sa nestaral o rodinu nie je pravdou. Keď odporkyňa ešte počas manželstva podala návrh na výživné, ten bol zamietnutý, keďže navrhovateľ preukázal, že rodine riadne prispieva. Za svoj zdravotný stav si môže sama, keďže je lenivá. Počas manželstva aj navrhovateľa fyzicky napádali a smiali sa mu, keď som mal zlomenú nohu a nosil si štvornožky drevo na kúrenie, aby si mohol zakúriť v krbe. Nie je pravdou, že odporkyňa s dcérami je na tom až tak zle. Má vedomosť o tom, že dcéry boli na dovolenke v Chorvátsku. To, že má odporkyňa dlhy ešte z podnikania v obchode, za to si môže sama. Keď nechala v prevádzke svojho zaťa, ktorý tam narobil dlhy. Dcéry mali možnosť ísť pracovať na loď a zarobiť si, avšak povedali, že si chcú užiť prázdniny. Ich obchod sa rozbehol vďaka peniazom, ktoré navrhovateľ zarobil ako hasič v Kazachstane, kde pracoval rok. Živnosť bola na odporkyňu, lebo on ako hasič živnosť mať nemohol. Keď odporkyňa pracovala v obchode, on robil 24-hodinové zmeny a ešte každé ráno pred začiatkom zmeny išiel do Prievidze po tovar. Takto to bolo niekoľko rokov.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že nie je schopná pracovať, je dlhodobo chorá. Jej zdravotný stav bol podlomený už počas manželstva s navrhovateľom, čo on vie. Po zániku manželstva jej vznikli ešte ďalšie zdravotné komplikácie. Je na tom vážne aj psychicky. Je v ťažkej situácií. Peniaze, ktoré má s dcérami im nevychádzajú, bývajú v podnájme. Lieky, ktoré užíva, sú veľmi drahé. Navrhovateľ ju počas

manželstva napádal a keď bola napríklad v nemocnici, tak sa jej smial a tvrdil, že je lenivá. Má doklady od lekára, že sa dlhodobo lieči a je chorá. Máva také stavy, že nevládze, iba občas sa cíti lepšie. Ešte z manželstva s odporcom jej zostali dlhy z podnikania, má aj exekúcie, ktoré nedokáže splácať. Dcéry študovali, čoskoro však školy ukončia a ona sa obáva, čo bude potom, keďže je nezamestnanosť. Na jej zdravotnom stave má veľký podiel psychické a fyzické týranie zo strany bývalého manžela a to je aj príčinou toho, v akých sú teraz podmienkach. Z peňazí, ktoré majú, jej ledva vychádza na lieky a na veci, ktoré potrebujú nakúpiť. Bývalý manžel je oproti nim finančne na tom veľmi dobre. Navrhovateľovi nikdy nič nebolo dobré. Stále bol nespokojný a nadával jej. Nie je pravda, že dlhy vznikli preto, že v obchode nechala svojho zaťa. Už vtedy boli dlhy, napríklad na odvodoch. Navrhovateľ dobre vedel, že odporkyňa veľa pracuje a že sa ide zodrať. Deti išli do školy a bolo im treba platiť veci, preto tie peniaze radšej dala na nich a odvody nezaplatila. Celá výplata navrhovateľa pritom išla na jeho účet. On tie svoje peniaze aj investoval, ona ich vtedy chcela vybrať, on tvrdil, že nie. Nakoniec to celé padlo. Ona sa vždy snažila, mala aj veľké zdravotné problémy, nemohla ani ležať, nemala kedy. Celý život robila, no pre neho bola vždy iba lenivá.

Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: spis OS Prievidza , spis OS Prievidza , potvrdenie o plate navrhovateľa, výsledok lustrácie odporkyne v Sociálnej poisťovni, lekárske potvrdenia predložené odporkyňou, oznámenie o výplate dôchodkových dávok, oznámenie Sociálnej poisťovne o nemožnosti vykonávať zrážky z dôchodku, oznámenie od VšZP, predexekučná výzva.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. -33 z 3.9.2009 bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.9.2009. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. -71 zo dňa 17.6.2013 bol schválený medzi účastníkmi súdny zmier, na základe ktorého bol navrhovateľ zaviazaný platiť odporkyni počnúc dňom 1.7.2013 príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 180,-EUR mesačne. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4.7.2013. V súčasnosti je odporkyňa osobou zdravotne ťažko postihnutou (ZŤP). Má nárok na (čiastočný) invalidný dôchodok v sume 177,50 EUR. Je dlhodobo práceneschopná. Podľa vyjadrenia psychiatričky, odporkyňa trpí diagnózami epizóda ťažkej depresie - stav dekompenzácie a organická depresívna porucha. Podľa psychiatričky je odporkyňa dlhodobo pracovne nezaraditeľná. Podľa lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 15.7.2015 trpí odporkyňa okrem iného tiež artériovou hypertenziou 3. stupňa, diabetes melitus 2. typu, obezitou, astmou, Vertebrogénnym algickým syndrómom chrbtice, sydrómom karpálneho tunela, pankreatitídou a cholecystolitiázou. Odporkyňa žije v spoločnej domácnosti s tromi dospelými dcérami, ktoré má s navrhovateľom. Na dve mladšie dcéry prispieva navrhovateľ výživným. Dcéry X. študujú podľa individuálneho študijného plánu, ktorý im odporúčal lekár. Privyrábajú si brigádami. Dcéra D.dniká prvý rok.

Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že Zákon o rodine ohraničil dobu poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela na obdobie najviac piatich rokov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Účelom príspevku na výživu rozvedeného manžela je predovšetkým zmierniť negatívne ekonomické následky vyvolané rozvodom manželstva vo vzťahu k „ekonomicky slabšiemu“ manželovi. Časové obmedzenie poskytovania príspevku má dôvod okrem iného aj preto, že v prípade bývalých manželov už nemožno hovoriť o rodine.

Zákon pripúšťa možnosť, aby súd predĺžil dobu poskytovania príspevku aj na obdobie presahujúce päť rokov avšak len vo výnimočných prípadoch. Musí ísť o situácie, keď rozvedený manžel z objektívnych dôvodov nebude schopný sám sa živiť ani po uplynutí doby piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Zákon ako príklad uvádza dva prípady kedy bude možné dobu poskytovania príspevku predĺžiť a to ak povinným je manžel rodiča, ktorému bolo zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo ak oprávneným je (bývalý) manžel s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim sústavnú opateru.

Predĺženie poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela nad hornú hranicu piatich rokov prichádza do úvahy len na návrh oprávneného manžela. Predĺžiť možno len lehotu, ktorá trvá, a preto návrh musí byť podaný v priebehu jej plynutia. Súd konštatuje, že v danom prípade sa navrhovateľ domáhal zrušenia príspevku na výživu rozvedeného manžela, a to až po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Odporkyňa sa až následne protinávrhom domáhala zvýšenie príspevku na výživu.

Súd teda konštatuje, že vzájomnému návrhu odporkyne nebolo možné vyhovieť už aj preto, že ho podala po uplynutí 5 ročnej lehoty na poskytovanie príspevku na výživu ktorá skončila dňa 21.9.2014 a predĺženia tejto lehoty sa predtým včas nedomáhala. Pokiaľ by súd aj pripustil úvahu, že v návrhu na zvýšenie príspevku bol implicitne obsiahnutý aj návrh na predĺženie tejto lehoty (keďže ide o návrhové konanie, podľa súdu to nie je možné), návrh navrhovateľky bol aj tak podaný neskoro a preto bol nedôvodný.

Podľa názoru súdu, situácia navrhovateľky by ani neodôvodňovala predlženie doby na poskytovanie príspevku na výživu. Tri spoločné deti účastníkov konania, ktoré boli po rozvode zverené do osobnej starostlivosti odporkyni sú už dospelé a napriek nepriaznivému stavu dvoch z nich si nevyžadujú neustálu starostlivosť a opateru odporkyne. Dokonca sú schopné brigádnicky pracovať. Aj zdravotný stav odporkyne je nepriaznivý, no nie je taký, že by si vyžadovala sústavnú opateru. Nebola ani uznaná za úplne invalidnú, jej príjmom je čiastočný invalidný dôchodok. Hoci jej zdravotný stav nepochybne je taký, že odôvodňoval priznanie príspevku na výživu odporkyne, na predĺženie doby poskytovania tohto príspevku by dôvody na strane odporkyne dané neboli.

K argumentácii odporkyne v konaní súd uvádza, že príspevok sa poskytuje len na „primeranú“ výživu bývalého manžela. Neposkytuje sa v teda v takej výške, aby bola životná úroveň bývalých manželov aj po rozvode rovnaká, ako je tomu v prípade manželského výživného. Na zrušenie príspevku na výživu rozvedeného manžela nemá vplyv priebeh manželstva účastníkov a ani dôvody jeho rozvratu, resp. rozvodu manželstva. Vždy sa posudzuje len objektívna schopnosť bývalého manžela živiť sa sám aj po uplynutí piatich rokov po rozvode manželstva.

Na základe uvedených dôvodov súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni a to v súlade s návrhom, počnúc dňom podania návrhu na súde, t.j. od 24.3.2015. Vzájomný návrh odporkyne na zvýšenie príspevku na výživu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, keďže súd jeho návrhu vyhovel a protinávrh odporkyne zamietol. Má preto proti odporkyni právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Navrhovateľovi v konaní vznikli trovy a to v podobe súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 16,50 EUR. Súd však po posúdení situácie odporkyne, vzhľadom na jej zdravotný stav a nízky príjem dospel k záveru, že na jej strane sú dané dôvody osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. OSP a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie.