Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/70/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa - pobočka Poprad, so sídlom 1. Mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom O. X, XXX XX Z. N., pre vymoženie pohľadávky vo výške 17.059,55 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. -13 zo dňa 10.11.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje uznesenie súdu prvého stupňa a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Moyzesova 5 (EX 1604/2003) zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 33,62 eur, ktoré zaviazal uhradiť oprávnenému. Rozhodol, že žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.

Prvostupňový súd tak rozhodol o podnete súdneho exekútora, ktorý dňa 30.10.2009 podnetoval zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. U povinného nie je žiadny reálny predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúcemu exekúcii. Exekútor zároveň žiadal o priznanie trov exekúcie.

Prvostupňový súd aplikujúc ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného zákona a § 58 ods. 1 Exekučného zákona exekúciu zastavil. Uviedol pritom, že šetrením majetkovej podstaty povinného súdny exekútorom bolo zistené, že majetkové pomery nevytvárajú v súčasnej dobe reálny predpoklad pre úspešné vedenie exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov. Nebol zistený žiadny majetok povinnej (zrejme povinného, poznámka odvolacieho súdu) a ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR a názor napr. JUDr. O. S., kde súdny exekútor je predĺženou rukou súdu, z čoho vyvodil, že oznámenie súdneho exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o jeho nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Podľa § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pritom takýmto orgánom je aj poverený súdny exekútor. Prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal tiež z vyjadrenia oprávneného, ktorý vyslovil súhlas so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, § 203 ods. 3 a § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. Aplikoval aj ust. § 14 ods. 2 vyhlášky 288/95 Z.z. a priznal s použitím ust. § 22

ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi trovy vo výške 33,62 eur. O trovách konania ostatných účastníkov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie oprávnená, ktorá namietala postup súdu prvého stupňa. Aj napriek minimálnej pravdepodobnosti sa celkom nedá vylúčiť zmena majetkových pomerov povinného napr. zdedením majetku na území SR, alebo je predpoklad, že menovanému z dôchodkového poistenia na území SR vznikne nárok na starobný dôchodok alebo iným typ dôchodku. Preto oprávnený na ďalšej exekúcii trvá.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne, pretože prvostupňový súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Takéto dôvody na zastavenie exekúcie sú pomerne časté, avšak prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou, či je možné dôvodne predpokladať, že povinný (nie povinná, ako to uvádza prvostupňový súd v napadnutom uznesení) v budúcnosti nejaký majetok tak, ako to namieta oprávnená, nadobudne. Pri rozhodovaní o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie musí exekučný súd vždy v konkrétnom individuálnom prípade zvážiť okolnosti tohto prípadu a posúdiť situáciu so zreteľom na základné procesné princípy a zásady. Povinný nemôže byť postihovaný exekúciou viac ako je to nevyhnutné, avšak záujem oprávneného na pokračovaní v exekúcii je dominantný, pretože zastavením exekúcie riskuje stratu poradia v určitých prípadoch, ale aj premlčanie judikovaného nároku, ak po zastavení exekúcie uplynie premlčacia doba. Tieto skutočnosti prvostupňový súd vôbec nezvažoval a nevyhodnotil ani názor oprávnenej na podnet súdneho exekútora o zastavení exekúcie, aj keď o súhlase oprávneného v napadnutom uznesení konštatuje, že je daný. Odvolací súd zistil nielen z prvostupňového exekučného spisu, ale aj z exekútorského spisu, že takýto súhlas v spisovom materiáli neexistuje, a preto rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza zo skutkového stavu, ktorý nemá oporu v zistených okolnostiach prípadu v prejednávanej veci, a za skutkových okolností, ktoré sa v spise nenachádzajú. Platí, že vždy má mať prednosť stanovisko oprávneného ako dominus litis v exekučnom konaní, pokiaľ zloží dostatočný preddavok na trovy exekúcie a prejaví záujem v exekučnom konaní pokračovať. Toto stanovisko by malo byť priorizované a preto javí sa, že bez uvedeného stanoviska a bez vyhodnotenia všetkých okolností prípadu je rozhodnutie súdu prvého stupňa predčasné.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Bude úlohou prvostupňového súdu doplniť dokazovanie v zmysle vyššie uvedeného názoru odvolacieho súdu a opätovne sa podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zaoberať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.