Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-60-2015.pdf
PDF · 78.71 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/60/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava 851 02, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava 851 02, IČO: 36 613843, proti odporcovi: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX C., v konaní o zaplatenie sumy vo výške 407,13 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 158,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 51,38 Eur od 26.4.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročne zo sumy 75,73 Eur od 26.5.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročne zo sumy 31,07 Eur od 26.6.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.06.2015, sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 407,13 € s príslušenstvom. Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že odporca uzavrel s jeho právnym predchodcom, obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, zmluvu o poskytovaní verejných služieb, z ktorej si neplnil svoje povinnosti riadne a včas, a preto mu vznikol dlh vo výške žalovanej sumy, pozostávajúcej z nezaplatenej úhrady za poskytnuté služby elektronickej komunikácie vo výške 158,18 € a zo zmluvnej pokuty vo výške 248,95 €. Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000,00 €, od toho okamihu ide o drobný spor. Vzhľadom na to, že predmetom konania je zaplatenie sumy vo výške 407,13 €, ide o drobný spor, súd v ňom nenariadil pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom, verejne vyhláseným dňa 06.08.2015. Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania zo dňa 14.05.2015, zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.03.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami a cenníkom právneho predchodcu navrhovateľa, faktúrami zo dňa 08.04.2013, 08.05.2013, 08.06.2013 a 08.04.2014, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2014 a ďalšími listinami, založenými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca ako účastník dňa 20.03.2013 uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa ako podnikom zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon o elektronických komunikáciách) pre telefónne číslo 0903392910, na základe ktorej mu právny predchodca navrhovateľa poskytoval služby elektronickej komunikácie a ktorou sa zaviazal za poskytnuté služby platiť úhradu podľa cenníka právneho predchodcu navrhovateľa. Právny predchodca navrhovateľa za poskytnuté služby elektronickej komunikácie vystavil odporcovi faktúru č.. 51,38 €, fA.Odporca úhradu za poskytnuté služby elektronickej komunikácie, vyúčtovanú vo vystavených faktúrach nezaplatil, preto právny predchodca navrhovateľa vypojil SIM kartu, poskytnutú mu na základe uzavretej zmluvy o pripojení, z prevádzky a faktúrou zo dňa 08.04.2014, splatnou dňa 25.04.2014 a znejúcou na sumu vo výške 248,95 €, si u odporcu uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Navrhovateľ ako postupník dňa 20.11.2014 uzavrel s jeho právnym predchodcom ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi, vyplývajúcej z uzavretej zmluvy o pripojení. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote, upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty, určenej na zaplatenie. Súd teda mal za preukázané, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o poskytovaní verejných služieb, z ktorej si neplnil svoje povinnosti riadne a včas, v dôsledku čoho mu vznikol dlh vo výške nezaplatenej úhrady za poskytnuté služby elektronickej komunikácie vo výške 158,18 € (51,38 € +75,73 € + 31,07 €). Súd potom považoval návrh na začatie konania v časti o zaplatenie úhrady za poskytnuté služby elektronickej komunikácie za právne opodstatnený, a preto mu v tejto časti vyhovel. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd teda spolu s nárokom na zaplatenie úhrady za poskytnuté služby elektronickej komunikácie priznal navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z nej, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých vystavených faktúr. Vo zvyšku, teda v časti o zaplatenie sumy vo výške 248,95 € ako zmluvnej pokuty s príslušenstvom, považuje súd návrh navrhovateľa na začatie konania za právne neopodstatnený a zamietol ho. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Občiansky zákonník umožňuje účastníkom zmluvného vzťahu dojednať pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti niektorého z nich zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta však musí byť dojednaná písomne. Navrhovateľ však žiadnym spôsobom nepreukázal uzavretie takejto písomnej dohody medzi jeho právnym predchodcom a odporcom. Ustanovenia o zmluvnej pokute nie sú súčasťou uzavretej zmluvy
o poskytovaní verejných služieb a dokonca ani všeobecných obchodných podmienok alebo cenníka právneho predchodcu navrhovateľa. Z hľadiska zásad dokazovania, uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, je ovládané prejednacou zásadou. Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou účastníkov konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k uneseniu dôkazného bremena, a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka konania, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t.j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím návrhu na začatie konania. Súd teda na základe návrhu na začatie konania a jeho príloh nemal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa (alebo navrhovateľ sám) písomne dojednal s odporcom zmluvnú pokutu pre prípad porušenia jeho povinností, vyplývajúcich z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, jeho nárok na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty mu teda nemohol priznať a jeho návrh na začatie konania v tejto časti zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na to, že vo veci mal navrhovateľ len čiastočný úspech, ktorý je vyrovnaný s čiastočným úspechom odporcu, súd žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.