Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-40C/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Jaroslavom Skybom, v spore žalobcu: Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti žalovanému: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX A., o zaplatenie 91,00 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 91,00 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,00 Eur od 24.10.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 91,00 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 24.10.2020 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 23.9.2020 bola vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 91,00 Eur splatná do 23.10.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Školský internát, Medická 2, Košice za obdobie od 1.5.2020 do 8.5.2020, ktorú absolvoval žalovaný. Faktúra bola žalovanému zaslaná poštou dňa 29.9.2020, avšak dňa 20.10.2020 bola zásielka žalobcovi vrátená. No keďže k úhrade faktúry nedošlo, žalovanému bola zaslaná aj výzva na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény. Z dôvodu opätovného neuhradenia faktúry bola žalovanému zaslaná výzva na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 8.3.2022, no bezúspešne. Nakoľko sa žalovaný takto dostal do omeškania, žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy od 24.10.2020 do zaplatenia. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť, ktoré je plne v súlade s SR v zmysle právneho názoru Ústavného súdu SR (nález sp.zn. ). Žalobca si takto v konaní uplatnil nárok na náhradu paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení, ktorú by žalovaný potreboval zabezpečiť aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení.

2. Súd dňa 11.05.2022 vydal platobný rozkaz sp.zn. - 19, ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu. Nakoľko však platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením dňa 16.9.2022 zrušil.

3. Žaloba spolu s prílohami ako aj procesnými poučeniami súdu bola žalovanému doručená v súlade s ustanovením dňa 19.10.2022. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,00 Eur, súd bez nariadenia pojednávania vyhlásil rozsudok v zmysle dňa 7.11.2022. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovom sídle súdu od 28.10.2022 do 7.11.2022.

5. Súd preskúmal písomné dôkazy predložené žalobcom, a to: faktúru č. 7060125671 zo dňa 23.9.2020 s kópiou nedoručenej zásielky, Výzvu na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 4.12.2020, Výzvu na úhradu pohľadávky štátu vo výške 91,- Eur zo dňa 8.3.2022 s kópiou nedoručenej zásielky, a zistil nasledovný skutkový stav vecí:

6. Z dôvodu šírenia nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 boli zo strany štátu zavedené rôzne opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia, vrátane nariadenej izolácie vo vymedzených karanténnych zariadeniach. V danom prípade žalovaný absolvoval nariadenú karanténnu izoláciu v karanténnom zariadení Školský internát Medická 2, Košice v období od 1.5.2020 do 8.5.2020, pričom za dané obdobie si žalobca nárokuje náhradu za poskytnutú stravu v celkovej sume 91,- Eur, ako to vyplýva z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.9.2020 s dátumom splatnosti do 23.10.2020. Z kópie nedoručenej a vrátenej zásielky súd konštatuje, faktúra bola žalovanému zasielaná poštou.

7. Z Výzvy na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 4.12.2020 súd konštatuje, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie pohľadávky vo výške 91,- Eur s upozornením, že pokiaľ k úhrade nedôjde, žalobca využije všetky právne prostriedky na vymoženie svojej pohľadávky.

8. Z Výzvy na úhradu pohľadávky vo výške 91,- Eur zo dňa 8.3.2022 súd konštatuje, že žalovaný bol opätovne vyzvaný na úhradu pohľadávky vo výške 91,- Eur v lehote do 10 dní od doručenia výzvy s upozornením, že pokiaľ nevykoná v stanovenej lehote úhradu, žalobca bude nútený si uplatniť svoj nárok súdnou cestou. Žalobca súčasne predložil súdu aj kópiu nedoručenej zásielky, ktorá mu bola vrátená dňa 7.4.2022.

9. Podľa a o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase nariadenej karantény žalovanej, na účely tohto zákona izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia, a karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.

10. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) cit. zákona, opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú: izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.

11. Podľa § 58 ods. 2 cit. zákona, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

12. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

13. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. V súvislosti so šírením nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 boli od roku 2020 štátom prijaté rôzne opatrenia, medzi nimi aj nariadená izolácia vo vymedzenom karanténnom zariadení. Predmetné opatrenie bolo predmetom aj ústavného prieskumu, pričom Ústavný súd SR v náleze sp.zn. zo dňa 08.12.2021 vyjadril právny názor, že síce nariadenie izolácie v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, nie je v súlade s SR, no samotné znenie o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúce sa znášania nákladov súvisiacich s plnením povinností podľa cit. zákona, a to bez náhrady, je v súlade s SR. V zmysle bodu 167. dotknutého nálezu totiž: „V štáte rešpektujúcom slobodu jednotlivca je zároveň vecou každej osoby, aby pri užívaní slobody dbala i na (ochranu zdravia) ostatných, a to aj voľbou alternatív svojho konania v najširšom zmysle tejto možnosti. So slobodou jednotlivca je spojená i jeho zodpovednosť. Vo svetle týchto úvah je potrebné vnímať v situácii ohrozenia verejného zdravia širšie aj zavinenie jednotlivca a jeho správanie pri riešení otázky, či si jednotlivec svojím konaním zavinil nariadenie opatrenia (na ochranu verejného zdravia) alebo nie. Tu totiž nejde iba o právny význam pojmu zavinenia. Prevencia konaní jednotlivca spôsobilých ohroziť verejné zdravie je nepochybne jedným z najvyšších záujmov chránených zákonom o ochrane verejného zdravia. Z tohto dôvodu nepovažuje ústavný súd argumentáciu navrhovateľky tým, že uloženie povinnosti znášať náklady opatrení nie je schopné prispieť k ochrane verejného zdravia, za zásadnú. V situáciách ohrozenia verejného zdravia je jeho ochrana vrátane znášania skutočných nákladov konkrétneho opatrenia s tým spojených vecou celej spoločnosti, ale zároveň rovnako aj každého jej člena.“ Z vykonaného dokazovania bolo súdu jednoznačne preukázané, že žalovanému bola v období od 1.5.2020 do 8.5.2020 nariadená karanténa v zariadení Školský internát, Medická 2, Košice z dôvodu šírenia nákazlivej ľudskej choroby, pričom za dané obdobie vznikli žalobcovi náklady v súvislosti s poskytnutím stravy v sume 91,- Eur. Žalobca správne poukázal na fakt, že v prípade, ak by žalovaný nebol umiestnený v karanténnom zariadení, aj tak by mu jednoznačne vznikli náklady na stravu. Žalovaný bol žalobcom niekoľkokrát vyzvaný na uhradenie vzniknutej pohľadávky, no bezúspešne. V konaní bol nečinný, nárok žalobcu nijakým spôsobom nerozporoval, a preto súd vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu. Žalobcovi súd tiež priznal nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % v súlade s cit. nariadenia, pričom úroky z omeškania budú plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX, t.j. od 24.10.2020.

16. V zmysle by úspešnému žalobcovi patril nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. No vzhľadom na skutočnosť, že na strane žalobcu žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli (žalobcovi nevznikla poplatková povinnosť, nebol zastúpený právnym zástupcom a pod.), súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Košice II ( ).

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.