Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-294-2014.pdf
PDF · 85.63 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/294/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova trieda 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X., Y. XXXX a R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Nitra, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody X., E. K. XX o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého R. D., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaväzuje prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona počnúc dňom 01.08.2014, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné otca za čas od 01.08.2014 do 31.07.2015 činí sumu 325,56 eura, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.08.2014 domáhala, aby súd zveril maloletého R. D., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 50,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila matka tým, že s otcom maloletého dieťaťa nie sú manželia, pričom od augusta 2014 ani nežijú v spoločnej domácnosti. Matka poukázala ďalej na skutočnosť, že odkedy spoločnú domácnosť opustila, otec jej na výživu maloletého dieťaťa nijako neprispel.
Na pojednávanie sa nedostavil otec maloletého dieťaťa, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, pričom tento vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.07.2015 okrem iného uviedol, že žiada, aby súd v predmetnej veci konal v jeho neprítomnosti. Preto súd pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa.
Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že návrh podávala z toho dôvodu, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti asi od augusta 2014. Najskôr bývali u jej rodičov, otec dieťaťa pracoval vo firme u jej brata, kde pôsobí aj jej otec. Otec dieťaťa sa pohádal s jej otcom, tak nakoniec od nich išli bývať do podnájmu. Bývali tam asi mesiac, no otec dieťaťa sa nesnažil zamestnať sa, dala mu podmienku a keď ju nesplnil, tak aj s dieťaťom odišla bývať naspäť k rodičom. Najskôr prispievala rodičom na bývanie sumou 50,- eur, no potom jej mamina povedala, že keďže sú dvaja, či by nemohla dávať viac, takže posledný mesiac už zaplatila 100,- eur. Jej mama je zamestnaná, otec je invalidný dôchodca. S dieťaťom má výdavky hlavne na mlieko, plienky, oblečenie, každodenné potreby a tiež potraviny, ktoré občas nakúpi aj do domácnosti. Momentálne je na rodičovskom príspevku, ktorý poberá vo výške 203,20 eura a prídavky na dieťa vo výške 23,52 eura. Mesačne spláca pôžičku do Providentu vo výške 60,- eur. Že je otec vo výkone trestu, sa dozvedela od jeho sestry, on sa neozval, nedal vedieť, ešte keď bol na slobode, tak sa nevedeli dohodnúť ohľadne styku s dieťaťom, najskôr nechcela ona, no potom sa dohodli, trikrát mu oznámila, že nech príde, no neprišiel. Vzhľadom k tomu, že otec je vo výkone trestu, navrhuje určiť minimálne výživné od podania návrhu, keďže na dieťa odvtedy neprispel.
Matka v konečnom návrhu žiadala, aby súd zveril dieťa do jej starostlivosti, otcovi určil minimálne výživné od 01.08.2014 a styk ponechal na ich vzájomnú dohodu, nakoľko momentálne je otec vo výkone trestu. Keď ho prepustia a bude mať záujem o syna, môže sa s ním stretnúť.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že súhlasí s návrhom matky a pripája sa k nemu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list maloletého dieťaťa, správy zo zisťovania pobytu otca, žiadosť otca, pripojený spis Okresného súdu Levice 15Pd/10/2014, z neho zápisnicu o výsluchu na č.l.: 5 a nasledovné a zistil tento skutkový stav:
Maloletý R. D., nar. XX.XX.XXXX pochádza zo vzťahu matky B. P., nar. XX.XX.XXXX a otca R. D., nar. XX.XX.XXXX. Matka opustila spoločnú domácnosť, ktorú viedla s otcom maloletého dieťaťa v auguste 2014 a odsťahovala sa spolu s maloletým dieťaťom ku svojim rodičom, ktorým na úhradu výdavkov spojených s bývaním prispieva podľa svojho vyjadrenia sumou vo výške 100,- eur mesačne. Výdavky matky na maloleté dieťa majú bežný charakter a pozostávajú najmä z výdavkov na stravu, oblečenie a detskú kozmetiku. Mesačne uhrádza matka splátky pôžičky spoločnosti Provident Financial s.r.o., ktoré predstavujú sumu 60,- eur. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura a prídavky na jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 eura. Otec na výživu maloletého dieťaťa podľa vyjadrenia matky neprispieva a to od doby, čo s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť.
Otec maloletého dieťaťa je od 13.10.2014 vo výkone trestu odňatia slobody. Pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody pracoval v obchodnej spoločnosti svojich rodičov, kde podľa svojho vyjadrenia dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 500,- eur mesačne. S návrhom matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti vyjadril súhlas. Vo výkone trestu odňatia slobody nie je zaradený na výkon práce, v dôsledku čoho nemá žiaden príjem, pričom podľa svojho vyjadrenia v súčasnosti nie je schopný platiť ani minimálne výživné a na výžive maloletého dieťaťa sa od nástupu na výkon trestu nijakým spôsobom nepodieľa. Otec nemá okrem maloletého R. žiadnu vyživovaciu povinnosť, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ani hnuteľnej veci vyššej hodnoty.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka? prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Od 01.07.2013 predstavuje minimálne výživné sumu 27,13 eura na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. povinného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky bol podaný dôvodne, pretože matka spolu s dieťaťom nežijú s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti a to od augusta roku 2014, pričom starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje od uvedeného obdobia výlučne sama matka. Keďže súd v jej starostlivosti nezistil žiadne nedostatky a zároveň nie je v možnostiach otca zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, nakoľko tento si odpykáva uložený trest odňatia slobody, súd návrhu matky vyhovel a maloletého R. zveril do jej osobnej starostlivosti, pričom so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky vyjadril súhlas aj samotný otec dieťaťa. Súd sa v ďalšom zaoberal aj vyživovacou povinnosťou otca a zaviazal ho prispievať na výživu maloletého R. sumou minimálneho výživného, ktoré výživné predstavuje od 01.07.2013 sumu vo výške 27,13 eura. Aj napriek tomu, že otec je v súčasnosti bez akéhokoľvek príjmu a podľa svojho vyjadrenia nie je schopný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť, je v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine povinný prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa aspoň v minimálnej výške tak ako to ukladá toto ustanovenie a to bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, teda aj bez ohľadu na to, či dosahuje nejaký príjem alebo nie. Keďže súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa počnúc dňom 01.08.2014, teda od mesiaca kedy si matka návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu podávala, pričom otec maloletého dieťaťa v konaní nepreukázal, že by na výživu maloletého dieťaťa od uvedeného obdobia nejakým spôsobom prispel, vzniklo tak otcovi za obdobie od 01.08.2014 do 31.07.2015 zameškané výživné vo výške 325,56 eura (12 mesiacov x 27,13 eura), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur mesačne tak ako bežné výživné a to pod následkami straty výhody splátok v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.