Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39C-24-2015.pdf
PDF · 68.78 KB
Case nature
Subarea
39C/24/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa : Stavebné bytové družstvo III Košice, Furčianska ulica 60, 040 14 Košice, IČO : 00 222 089 proti odporcom : X./. E. R., U..: XX.XX.XXXX, R. R. X, XXX XX L. K. X./. A. R., U..: XX.XX.XXXX, R. R. X, XXX XX L. v konaní o zaplatenie 1 779,36 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 106,50 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 09.01.2015, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 20.01.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal oboch odporcov spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 1 779,36 Eur s príslušenstvom. Na základe výzvy súdu zaplatil navrhovateľ súdny poplatok za podaný návrh vo výške 106,50 Eur.
Podaním zo dňa 24.02.2015 doručeným súdu dňa 02.03.2015 zobral navrhovateľ svoj návrh späť z dôvodu, že odporcovia v I. a v II. rade uhradili dlh ( istinu ) a to dňa 19.02.2015 a navrhol zastaviť konanie. Uviedol, že si uplatňuje náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh. Poukázal na to, že nakoľko odporcovia I. a II. uhradili dlh až po podaní žalobného návrhu, žalobný návrh bol podaný dôvodne.
Podľa ustanovenia § 96 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení ( ďalej len O.s.p. ) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom, ak je návrh vzatý späť celkom súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ustanovenia § 96 odsek 2 a 3 O.s.p. súd konanie nezastaví ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o jeho späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je.
Nakoľko navrhovateľ zobral návrh späť pred prvým pojednávaním vo veci samej a súhlas odporcov k tomuto späťvzatiu v zmysle vyššie uvedeného nie je potrebný, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení O.s.p. rešpektujúc dispozičné oprávnenie navrhovateľa, ktorý jedine on sám ako dominus litis je oprávnený disponovať svojím návrhom na začatie konania, zastavil konanie v celom rozsahu.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 146 odsek 2 druhá veta O.s.p. podľa ktorého : „Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca “.
V prípade, ak súd zastavuje konanie z akéhokoľvek dôvodu ( napr. : z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania, pre nedostatok podmienky konania a pod. ), musí sa pri rozhodovaní o trovách konania najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napríklad v tom, že účastník podal návrh na začatie konania vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že návrh podal proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzal návrh späť a podobne. Zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska ( podľa procesného výsledku ) a nie podľa hmotného práva. Ak zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. prizná ostatným účastníkom ( protistrane ) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, navrhovateľ nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie sa odporcu ( § 146 ods.2 druhá veta O.s.p. ). Ide najmä o príprady, keď odporca po začatí konania nárok navrhovateľa uspokojil ( zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel s navrhovateľom navrhovanú dohodu a pod. ). Dôvodnosť podania návrhu treba posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa odporcu k požiadavkám navrhovateľa. V takomto prípade má právo navrhovateľ, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva.
V predmetnej právnej veci ako je to zrejmé zo spisu podal navrhovateľ návrh na začatie konania na súde dňa 20.01.2015, pričom odporcovia po podaní tohto návrhu dňa 19.02.2015 uhradili dlžnú sumu uplatnenú žalobou na súde a následne navrhovateľ po tomto zaplatení podaním zo dňa 24.02.2015, doručeným súdu dňa 02.03.2015 zobral návrh na začatie konania späť. Na základe uvedeného má súd za to, že navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť pre správanie sa odporcov, pričom toto ich správanie len potvrdzuje to, že návrh bol podaný dôvodne. Táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu samotného späťvzatia návrhu na začatie konania, z ktorého je zrejmé, že dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania je vyplatenie dlhu odporcami v I. a v II. rade dňa 19.02.2015.
Súd preto v zmysle ust. § 146 ods.2 druhá veta O.s.p. preto zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne na zaplatenie navrhovateľom účelne vynaložených trov konania spočívajúcich v tomto prípade v zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh vo výške 106,50 Eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.