Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-224-2014.pdf
PDF · 106.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/224/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloletého Y. D., T.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, dieťa rodičov G. Y. D., T.. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, bytom C.- Ž. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. Mierová č. 1 a W. Z., T.. XX. XX. XXXX, H. C. G. O.. X, XXXX T., I., zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom vo Veľkom Krtíši ul. Komenského 3, o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Otec maloletého je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým Y.Á. D., T.. XX. XX. XXXX poslednú sobotu v každom kalendárnom mesiaci za prítomnosti matky v čase od 10:00 h do 16:00 h s tým, že otec maloletého prevezme pred bytom matky a matke ho taktiež pred jej bytom odovzdá.
Matka dieťaťa je p o v i n n á maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho.
Obaja rodičia sú p o v i n n í v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť zrealizovať oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi a to najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom otec maloletého dieťaťa žiadal súd, aby rozhodol o znížení výživného, na ktoré bol zaviazaný rozhodnutím Okresného súdu vo Veľkom Krtíši a to zo sumy 150 Eur mesačne na čiastku 60 Eur mesačne a to na tom skutkovom základe, že v čase konania o úprave práv a povinností bol v Taliansku, pojednávania sa nezúčastnil a z uvedeného dôvodu bolo preto potom rozhodnuté v jeho neprítomnosti, pričom však až po doručení rozsudku zistil, že matka maloletého dieťaťa podala návrh na súd na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného, pričom v tom čase, keď prebiehalo konanie dala mu podpísať 4 bianco listy s tým, že mu uviedla, že si vybavuje príspevky na sociálnom úrade a k tomu potrebuje aj jeho podpisy. Otec maloletého dieťaťa zároveň v podanom návrhu uviedol, že v čase keď prebiehalo predmetné konanie, pracoval len sporadicky a mal ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti, pričom by určite nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, nakoľko však v uvedenom období s matkou maloletého dieťaťa dobre vychádzal, vzájomne ich vzťahy boli korektné, nebol medzi nimi problém ani po finančnej stránke, pomáhal matke aj so starostlivosťou o maloleté dieťa ako mu to dovoľovali možnosti, daný rozsudok akceptoval. Nakoľko však v súčasnej dobe sa situácia zmenila a cca 1 rok maloletého syna nevidel a keďže v rozhodnutí súdu nemal upravený styk s maloletým a nemá možnosť tento potom realizovať, matka mu kontakt so synom zabraňuje, maloletého zatajuje, naposledy mal možnosť maloleté dieťa vidieť v roku 2013 pred Vianocami, odkedy matka maloletého dieťaťa sa vydala, zmenila bydlisko a novú adresu mu neoznámila. Zároveň ďalej otec maloletého dieťaťa v návrhu uviedol, že nakoľko on pracuje v zahraničí a domov chodí každé dva mesiace na
niekoľko dní, snaží sa s matkou dohodnúť o styku s maloletým, ktorá však sa neustále vyhovára na to, že buď majú spoločný program, alebo je dieťa choré. Uviedol tiež že máji 2014 keď mal maloletý syn narodeniny sa snažil s ním skontaktovať a navštíviť ho, avšak matka mu toto neumožnila, posledný krát jej písal správu v auguste minulého roku, pričom však matka na túto nereagovala. Uviedol tiež, že napriek tomu, že matka už rok zabraňuje kontaktom s maloletým dieťaťom, podala na neho trestné oznámenie za zanedbanie povinnej výživy bez toho, aby ho na to upozornila, uviedol, že je faktom, že neplatil plnú výšku výživného ale len 75 Eur, keďže z jeho platu, ktorý on má vo výške 494 Eur mu to nevychádzalo. Ďalej v návrhu otec maloletého dieťaťa uviedol, že pokiaľ sa týka jeho príjmu, tento za rok 2013 predstavoval 494 Eur priemerne, poukázal tiež na to, že pracuje v Taliansku, má pomerne vysoké výdavky na živobytie, cestovanie, v prepočte cca 150 Eur mesačne keďže do práce dochádza, ubytovanie má zdarma, hradí si stravu, čo predstavuje 7 Eur na jeden deň. Ďalšími výdavkami sú výdavky na jeho osobné potreby ako sú ošatenie, drogéria a podobne. Uviedol tiež, že v súčasnej dobe býva so synmi pochádzajúcimi z prvého manželstva, týmto prispieva na domácnosť aj napriek tomu, že už nie je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť a prispievať na nich výživným. S prihliadnutím na uvedené preto navrhol, aby súd aj upravil jeho styk s maloletým. Na pojednávaní sa otec maloletého pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka návrhu na zníženie výživného, na tomto trvá, pričom pri svojom výsluchu uviedol, že pokiaľ sa týka jeho pracovných aktivít, v súčasnej dobe tiež pracuje v Talianku ako zvárač, kedy má uzatvorenú pracovnú zmluvu na 6 hodinový pracovný úväzok asi tak od roku 2012 na dobu neurčitú a jeho zárobok predstavuje okolo 800-900 Eur mesačne, uviedol, že v Taliansku žije v prenajatom byte kedy za poplatky a nájomné za byt mu platí jeho zamestnávateľ, s týmto on výdavky nemá, potvrdil svoje výdavky v dôsledku dochádzky do práce vlastným osobným motorovým vozidlom, uviedol, že sa jedná o výdavky cca 100 Eur mesačne, žije sám. Pri svojom výsluchu ďalej uviedol, že on je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to rodinného domu v Maďarskej republike kde má trvalé bydlisko, uviedol, že má zriadené účty v peňažných ústavoch kedy na uvedených účtoch má cca 1.200 Eur a zároveň uviedol, že maloletého videl vo februári v roku 2013, od uvedeného obdobia v kontakte s dieťaťom nie je, keďže mu to zo strany matky nie je umožnené. Na pojednávaní dňa 27. 07. 2015 otec maloletého dieťaťa uviedol, že vzhľadom na súčasné schopnosti a možnosti je on schopný plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 75 Eur mesačne a toto výživné je on ochotný platiť na výživu maloletému a zároveň pokiaľ sa týka úpravy styku, uviedol, že súhlasí s tým, aby sa s maloletým stretával za prítomnosti matky a to najmä v čase kedy on bude prítomný na území Slovenskej republiky s tým, že by matke tento oznámil kedy sa bude na území SR nachádzať najneskôr tri týždne pred týmto príchodom.
Matka maloletého na pojednávaní žiadala, aby súd návrh otca, pokiaľ sa týka zníženia výživného zamietol, pri svojom výsluchu matka dieťaťa uviedla, že popiera tvrdenie otca, že nemal vedomosti o ich vzájomnej dohode o výške výživného, zároveň uviedla, že nie je pravdou, že by potom ako bolo rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností žila s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti keďže žila v spoločnej domácnosti s matkou, poukázala na tú skutočnosť, že pokiaľ sa týka výdavkov, ktoré ona má v súvislosti na maloleté dieťa, tieto predstavujú cca 400 Eur mesačne, keďže maloletý je žiakom prvého ročníka Základnej školy v Neninciach, do školy každodenne dochádza kedy ho ona vozí osobným motorovým vozidlom z jej miesta bydliska do sídla základnej školy, túto školu v Neninciach navštevuje aj v dôsledku toho, aby preklenul určité problémy a bariéry v jazyku, keďže začal navštevovať školu s vyučovacím jazykom slovenským, ktorý mu robí v niektorých vyjadreniach problémy, dieťa navštevuje školskú družinu, dieťa sa tiež stravuje v školskej jedálni a ona v súvislosti s nástupom maloletého do prvého ročníka základnej školy mala zvýšené finančné výdavky na zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa. V súvislosti tým tiež uviedla, že v dôsledku určitých zdravotných problémov dieťaťa má zvýšené finančné výdavky, keďže dieťa chodí k psychologičke a aj k psychiatričke do mesta Lučenec, užíva lieky, výživové doplnky, čo mesačne predstavuje cca 20 Eur, dieťa býva častejšie choré a užíva antibiotiká za ktoré ona musí doplácať. Ďalšími výdavkami, ktoré má v súvislosti so zabezpečovaním potrieb dieťaťa sú bežné výdavky spojené s jeho vývojom, jeho rastom či už na stravu, ošatenie, obuv, tiež na zlepšenie zdravotného stavu dieťaťa, na zlepšenie jeho motoriky navštevuje dieťa jazdecký oddiel jeden krát do týždňa, čo ju vyjde na 9 Eur týždenne. Pokiaľ sa týka úpravy styku, matka dieťaťa pri svojom výsluchu uviedla, že dieťa nie je na osobu otca zvyknuté, nemá k nemu vypestovaný pozitívny vzťah a je tu aj podľa jej názoru potreba častejšie sa stýkať s otcom a pre dieťa by bolo najvhodnejším spôsobom kontakt s jeho otcom za jej prítomnosti až do doby, kým si k otcovi kladný vzťah nevypestuje. Uviedla, že ona je ochotná umožniť kontakt otcovi s dieťaťom za jej prítomnosti a umožniť, aby mohol otec dieťaťa pre dieťa pripraviť program.
Opatrovník maloletého dieťaťa žiadal, aby súd návrh na zníženie výživného zamietol, najmä v dôsledku neexistencie a nepreukázateľnosti zmeny pomerov a to v tom smere, že by došlo k zhoršeniu situácie u otca a pokiaľ sa týka návrhu na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, uvedené rozhodnutie opatrovník dieťaťa ponechal na úvahu a rozhodnutia súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7P 72/2011, potvrdením o zárobku a výdavkoch otca, správou MUDr. Edity Rovderovej, o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši na č. l. 48, rodným listom maloletého, potvrdením o evidencii matky v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy o výživnom súd rozhodol rozsudkom zo dňa 03. 10. 2011 č. k. 7P/72/2011-39 kedy rozhodoval aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a to tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150 Eur mesačne. O styku otca s maloletým súd nerozhodoval. V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom na maloletého rodičia maloletého dieťaťa neboli manželia a títo ani nežili v spoločnej domácnosti, matka okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala, otec maloletého mal ešte dve vyživovacie povinnosti, pracoval v Taliansku a podaním zo dňa 20. 08. 2011 vyjadril súhlas s tým, aby maloleté dieťa, maloletý Y. bol zverený do osobnej starostlivosti matke a potvrdil, že pokiaľ sa týka styku s maloletým, matka maloletého ho v styku s dieťaťom neobmedzuje, pričom zároveň tento potvrdil, že na výživu maloletého prispieva výživným vo výške 150 Eur mesačne. Súd mal zároveň z vykonaného dokazovania preukázané, že pokiaľ sa týka matky maloletého dieťaťa, táto žila sama spolu s maloletým dieťaťom, pričom podľa jej vyjadrenia otec maloletého dieťaťa, keďže pracoval v Taliansku, na Slovensko chodil len sporadicky, ona bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 212 Eur a prídavok na maloleté dieťa, pričom podľa vyjadrenia matky otec maloletého zarábal cca 8 Eur na hodinu, maloletý navštevoval materskú školu, matka platila 12 Eur, jeho zdravotný stav bol problematický, dieťa malo zdravotné problémy, dieťa trpelo onemocnením ADHD a ona musela navštevovať psychiatričku a psychológa. Okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala. Pokiaľ sa týka otca maloletého dieťaťa, bolo zistené, že tento bol zamestnaný v Taliansku, mal okrem maloletého dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Za súčasného stavu bolo zistené, že maloletý Y. navštevuje v školskom roku 2014/2015 prvý ročník Základnej školy v Neninciach, do školy každodenne dochádza a to z obce Pôtor- Žihľava do Neniniec kedy ho matka vozí osobným motorovým vozidlom, kedy v súvislosti s týmto má matka zvýšené finančné výdavky, pričom v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom na maloletého maloletý navštevoval predškolské zariadenie v mieste bydliska, zároveň zo správy od MUDr. Edity Rovderovej, psychiatričky mal súd preukázané, že dieťa bolo dispenzarizované v jej starostlivosti, dieťa bolo u nej vyšetrené, malo rôzne neurotické a vývinové problémy, ktoré však posledne boli stabilizované a nevyžadovali si ďalšiu psychiatrickú liečbu. V súčasnej dobe matka chodí s dieťaťom na psychologické usmernenia k PhDr. Lehotskej, zároveň matka má aj zvýšené výdavky v súvislosti so zabezpečovaním optimálneho trávenia voľného času, dieťa navštevuje jeden krát do týždňa jazdecký klub, jazdu na koni. Z výsluchu otca a na pojednávaní súd zistil, že otec maloletého zarába cca 800-900 Eur mesačne, pričom okrem maloletého tento ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, matka maloletého je nezamestnaná, nemá žiaden príjem a je vydatá, jej manžel je živnostník, ktorý dosahuje príjem cca 1.000 Eur mesačne. Zároveň z výsluchu obidvoch účastníkov bolo preukázané, že otec sa s maloletým nestretáva, podľa jeho vyjadrenia od februára 2013 sa s ním nestretol, súd mal zároveň z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši preukázané, že matka maloletého je nezamestnaná, je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a to od 02. 04. 2015. Matka maloletého okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Porovnaním okolností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o výživnom v predchádzajúcom období s okolnosťami zistenými za súčasného stavu súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného na maloletého nie je dôvodný. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, pričom nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je primerané, resp. nie je primerané, pretože inak by šlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej či druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Ide napríklad o také zvýšenie, či zníženie (odôvodnený pokles zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného a to nie len na krátky čas), tiež zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie, alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, jeho invalidita a podobne. Uvedené znamená, že zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne a to vývojom životných nákladov podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť zároveň takouto zmenou pomerov napríklad strata zamestnania, ale aj dlhodobá práceneschopnosť a ako už bolo uvedené, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, v danom prípade z predškoláka na prvý stupeň a môže to byť tiež aj zmena majetkových pomerov a podobne. Porovnaním týchto uvedených okolností súd dospel k záveru, že pokiaľ sa týka otca maloletého dieťaťa, tento zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného nepreukázal. Otec v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom podľa jeho vyjadrenia pracoval len sporadicky, pričom však platil výživné vo výške 150 Eur mesačne, proti rozhodnutiu o výške výživného sa neodvolal, s týmto súhlasil a keďže v súčasnej dobe pracuje riadne má stály pracovný pomer a to od 17. 01. 2012 aj keď na čiastočný úväzok, jeho zdravotný stav ho v práci neobmedzuje, podľa predloženého potvrdenia by jeho príjem za obdobie od januára 2014 do marca 2015 mal predstavovať mesačne 687 Eur netto, avšak pri svojom výsluchu uviedol, že jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje cca 800 až 900 Eur, z ktorého príjmu aj súd vychádzal. Je však potrebné uviesť, že aj zo zárobku v priemere 687 Eur mesačne by otec maloletého bol schopný platiť výživné vo výške 150 Eur mesačne. Súd mal preukázané, že za súčasného stavu otec maloletého okrem maloletého už ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, v predchádzajúcom období teda v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom otec maloletého mal dve vyživovacie povinnosti. S prihliadnutím na výdavky, ktoré deklaroval a ktoré v podstate predstavujú náklady na regeneráciu pracovnej sily, na stravu a náklady súvisiace s dochádzkou do zamestnania, súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že okrem priemerného mesačného zárobku má ešte dostatočné finančné zdroje a to v podobe úspor, ktoré on deklaroval vo výške cca 1.200 Eur, zároveň je vlastníkom nehnuteľnosti a to rodinného domu nachádzajúceho sa v jeho mieste bydliska v Maďarsku, ktorý využíva spolu so svojimi plnoletými synmi a na ktoré užívanie tejto nehnuteľnosti svojim synom prispieva, tak ako sa sám vyjadril pri svojom výsluchu, pričom súd na uvedený príspevok pre svoje plnoleté deti, ktorý on poskytuje týmto nemohol prihliadnuť, keďže k plnoletým deťom už vyživovaciu povinnosť nemá a podľa názoru súdu tieto výdavky otca maloletého dieťaťa nie je nevyhnutné vynaložiť. Zároveň tak ako už bolo vyššie uvedené, pri rozhodovaní o výživnom pri zmene pomerov ako hmotnoprávnej podmienke zmeny výšky výživného je súd povinný prihliadnuť aj na okolnosti, ktoré predstavujú zmenu pomerov na strane oprávnenej osoby, v tomto prípade maloletého dieťaťa, pričom touto zmenou na strane dieťaťa je prechod na iný stupeň školskej dochádzky, kedy v predchádzajúcom období maloleté dieťa navštevovalo materskú školu, teda predškolské zariadenie, v školskom roku 2014/2015 toto navštevovalo prvý ročník Základnej školy v Neninciach, v súvislosti s návštevou ktorého vznikali matke maloletého zvýšené finančné výdavky, zároveň súd musel prihliadnuť aj na výdavky, ktoré má matka v súvislosti so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti o maloleté dieťa, najmä s prihliadnutím na vyjadrenie matky ako aj MUDr. Rovderovej. Súd prihliadol aj na tzv. valorizačnú klauzulu, ktoré je upravená v § 78 ods. 3 Zákona o rodine. V zmysle tejto valorizačnej klauzuly je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov, napríklad cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pri tom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodňovať zmenu výšky výživného. Je síce pravdou, že objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie vzhľadom na
ekonomickú situáciu, teda valorizačná zložka je premietnutá u maloletého dieťaťa, teda u oprávneného, ale aj u osôb povinných, pričom však na strane maloletých detí je však potrebné prihliadnuť na vzrast objektívnych potrieb vzhľadom na vek dieťaťa, jeho vývoj, jeho rast, štúdium a s tým spojené zvýšené náklady na stravovanie a ošatenie. Zároveň je potrebné uviesť, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom na maloletého došlo k zmene pomerov na strane matky maloletého, ktorá je nezamestnaná, je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná v evidencii nezamestnaných bez akéhokoľvek príjmu, poberá len prídavky na maloleté dieťa, pričom v predchádzajúcom období bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok. Zároveň v tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec maloletého o maloletého neprejavuje záujem taký ako by otec prejavovať mal, na maloletého neprispieva výživným v zmysle rozhodnutia súdu, s maloletým sa nestretáva a zároveň na maloletého neprispieva žiadnou čiastkou ani nad rámec súdom stanovenej výšky výživného. Na maloletého neprispieva ani v čase osobných sviatkov maloletého dieťaťa. S prihliadnutím na vyššie uvedené, súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, výživné vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ale aj schopnosti a možnosti otca súd považoval za primerané jeho veku a potrebám.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Rozhodnutím okresného súdu zo dňa 03. 10. 2011 č. k. 7P/72/2011-39, ktorým súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške 150 Eur mesačne, styk otca s dieťaťom neupravil, keďže rodičia maloletého dieťaťa úpravu styku žiadali neupraviť, pričom však za súčasného stavu bolo preukázané, že otec maloletého dieťaťa sa s maloletým dieťaťom nestretáva, syna v podstate nevidel od februára 2013 podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní a s prihliadnutím na vzájomné vzťahy rodičov maloletého dieťaťa najmä v tom smere, že títo spolu nekomunikujú sa javí úprava styku otca s maloletým dieťaťom potrebná a to najmä z toho dôvodu, aby si maloleté dieťa a otec vzájomne budovali vzťahy a keďže dieťa otca v podstate nevidelo dva roky, preto potom aj s prihliadnutím na uvedenú skutočnosť, ako aj na vyjadrenie matky v tom smere, že dieťa na osobu otca nie je zvyknuté, aj keď svojho otca pozná, ale od narodenia bol kontakt medzi dieťaťom a otcom minimálny a dieťa si k nemu nevypestovalo potrebný vzťah a aj s prihliadnutím na zdravotný stav maloletého dieťaťa, keďže podľa vyjadrenia MUDr. Edity Rovderovej, detskej psychiatričky, dieťa bolo dispenzarizované v jej ambulancii pre rôzne neurotické a vývinové problémy, ktoré síce boli dostatočne stabilizované a nevyžadovali ďalšiu psychiatrickú liečbu, avšak matka navštevuje v súčasnej dobe psychologickú ambulanciu MUDr. Lehotskú, súd bol toho názoru, že bude v záujme maloletého dieťaťa, aby sa toto stretávalo s otcom za prítomnosti matky, s čím samotný otec a matka súhlasili. Pokiaľ sa týka intenzity kontaktov, otec maloletého dieťaťa žiadal súd, aby upravil jeho styk s maloletým na čas kedy on bude prítomný na území Slovenskej republiky, ktorý v podstate vymedzil na obdobie jeden krát za dva mesiace, pričom však nevedel presne určiť o ktorý mesiac sa jedná a o ktorý deň by mohlo ísť, preto potom súd s prihliadnutím na vykonané dokazovanie a na vyjadrenia rodičov maloletého dieťaťa upravil styk otca s maloletým tak, že tento bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý mesiac v poslednú sobotu v tomto mesiaci a v prípade, že sa styk nebude môcť uskutočniť je tento povinný túto skutočnosť matke oznámiť. Súd zároveň uložil aj matke povinnosť, aby v prípade, že nebude možné, aby sa styk otca s dieťaťom uskutočnil z rôznych dôvodov, napríklad pre zdravotný stav maloletého dieťaťa a podobne, bude aj táto povinná otcovi maloletého dieťaťa oznámiť v súdom stanovenej lehote skutočnosť, že sa styk uskutočniť nemôže. Podľa názoru súdu pomery v rodine vyžadujú a je to aj v záujme maloletého dieťaťa potrebné aby bol styk otca s maloletým upravený aspoň v rozsahu minimálnom (a to aj s prihliadnutím na vyjadrenie otca, kedy on sám nevie presne uviesť kedy by mohol sa s maloletým dieťaťom stretnúť), pričom zároveň súd dáva možnosť obidvom rodičom, aby prípadné ďalšie kontakty si v rámci svojich vzťahov v budúcnosti upravili i nad rámec takto súdom upraveného styku, čo nesporne bude v záujme maloletého dieťaťa a umožní upevnenie citových väzieb medzi otcom a maloletým. Podľa názoru súdu, pokiaľ tento vymedzil konkrétny termín kontaktu otca s dieťaťom, určenie presnej hodiny, prevzatia a odovzdania dieťaťa, resp. stretnutia sa s dieťaťom, táto skutočnosť vytvára pozitívny rámec pre jednotlivé stretnutia, pričom tak ako už bolo uvedené, takáto úprava styku predstavuje určitý rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa so svojim otcom, kedy v rámci vzájomných vzťahov medzi rodičmi je možné, aby si títo dohodli kontakty aj nad rámec súdom stanoveného termínu. Súdom vymedzený styk otca
s dieťaťom predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa s ním, ide o určitú garanciu tohto styku, to však neznamená, ako už bolo uvedené, že by v záujme maloletého dieťaťa nebolo možné dohodnúť si medzi rodičmi aj stretávanie sa v iných termínoch odklonom od takto súdom upraveného styku a to podľa toho ako si to vyžadujú potreby a najlepší záujem maloletého dieťaťa, pričom do budúcnosti je možné, aby takýmto spôsobom si rodičia na základe vzájomnej dohody umožnili kontakt s dieťaťom aj bez prítomnosti matky a to v čase kedy bude dieťa na otca zvyknuté. Záverom k uvedenej úprave styku súd uvádza, že zohľadnil pri tejto úprave styku vek dieťaťa, zachovanie citových väzieb, ich prehlbovanie vzhľadom na veľmi obmedzený kontakt otca s maloletým dieťaťom, zároveň súd zdôrazňuje, že v rámci kontaktov s maloletým je potrebné, aby tento pripravil dieťaťu program, ktorý dieťa zaujme a ktorý spolu strávia, v dôsledku toho sa vzájomne zblížia a toto prispeje k prehĺbeniu ich citových väzieb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť súdny výkon rozhodnutia.