Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cbi/5/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Ondreička, Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, správca úpadcu Pekáreň Lipót, s.r.o., v konkurze, so sídlom Krajná cesta 571, 930 39 Zlaté Klasy, IČO: 45 322 970 proti žalovanému: Tatabányai Sütőipari Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom 2800 Tatabánya, Búzavirág utca 6, Maďarská republika, reg. č. Cg. 11-09-002987, právne zastúpený Ružička Csekes, s.r.o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.3.2014 domáhal určenia, že dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 21.6.2012 a zo dňa 26.10.2012 uzavretá medzi úpadcom a žalovaným je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom. Žalobca v žalobe uviedol, že ako vyplýva z riadnej individuálnej účtovnej závierky zostavenej za obdobie od 1.1.201 do 31.12.2011 pre obchodnú spoločnosť Pekáreň Lipót s.r.o. priloženej k návrhu na vyhlásenie konkurzu, žalobca bol v úpadcu z dôvodu predĺženia už v roku 2011 (záporná hodnota vlastného imania mínus 246.938 eur). Dňa 13.3.2013 Okresný súd Trnava uznesením č.k. -71 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 58/2013 dňa 22.3.2013 vyhlásil na majetok dlžníka Pekáreň Lipót s.r.o. konkurz a do funkcie správcu ustanovil žalobcu. V zmysle § 9 ods. 1 písm. b/ ZoKR spriaznenou osobou úpadcu je obchodná spoločnosť Tatabányai Sütőipari Korlátolt Felelősségű Társaság, ktorá je jeho spoločníkom s kvalifikovanou účasťou. Kúpnymi zmluvami uzatvorenými v ústnej forme medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim došlo k odplatnému prevodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam vo výlučnom vlastníctve úpadcu na žalovaného a to kúpnou zmluvou zo dňa 11.5.2012 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 8.894 eur, kúpnou zmluvou zo dňa 30.9.2012 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 234.055,87 eur. Dohodami o vzájomnom započítaní pohľadávok uzatvorenými medzi úpadcom a žalovaným došlo dňa 21.6.2012 k zániku pohľadávok úpadcu voči žalovanému vo výške 8.894 eur a dňa 26.10.2012 k zániku pohľadávok úpadcu voči žalovanému vo výške 220.312,72 eur. Na základe dohôd o započítaní pohľadávok došlo k zániku pohľadávok úpadcu voči žalovanému ako spriaznenej osobe v celkovej výške 229.206,72 eur. K uzatvoreniu dohôd o započítaní pohľadávok došlo počas úpadku úpadcu. K ukracujúcim úkonom došlo počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Úpadca svojimi právnymi úkonmi urobenými v prospech žalovaného, úmyselne ukrátil svojich veriteľov a zmaril tak uspokojenie svojich pohľadávok a zároveň uprednostnil uspokojenie pohľadávok

žalovaného pred uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov. Žalovaný ako spriaznená osoba úpadcu musel a mal vedomosť o jeho úmysle odporovateľnými právnymi úkonmi ukrátiť veriteľov. Na základe vyššie uvedeného sa žalobca s poukazom na § 57 ods. 1, ods. 4, § 60 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1 domáhal určenia odporovateľnosti tak ako je uvedené vyššie. Žalobca k žalobe pripojil súvahu úpadcu k 31.12.2011, výpisy z účtu úpadcu, výdavkové pokladničné doklady ako aj listinné dôkazy majúce preukazovať dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok v slovenskom ako aj v maďarskom jazyku.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe (č.l. 91 spisu) uviedol a zdôraznil, že žalobcom odporované dohody o započítaní pohľadávok sú neplatné a právne neúčinné, nakoľko uvedené dohody zo dňa 21.6.2012 a 26.10.2012 boli podpísané konateľom dotknutých osôb v čase keď už pohľadávky v nich uvedené boli jednostranne započítané žalovaným. Celkové riešenie peňažných pohľadávok a záväzkov žalovaného mala na starosti v rámci svojich pracovných úloh hlavná účtovníčka žalovaného G. ktorá v mene žalovaného vykonávala zabezpečovania plnenia záväzkov a zabezpečenie splnenia pohľadávok žalovaného. V rámci týchto oprávnení a úloh vykonávala aj započítanie pohľadávok žalovaného so záväzkami žalovaného voči tretím osobám. Takto došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok žalovaného uvedených v dohode o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 21.6.2012 a 26.10.2012 s pohľadávkami úpadcu uvedenými v tejto dohode a to jednostranným písomným zápočtom urobeným v mene a za žalovaného jeho hlavnou účtovníčkou. K jednostrannému započítaniu došlo dňa 20.6.2012 a 18.10.2012. Išlo o bežnú prax žalovaného. Konateľ žalovaného vychádzal pri podpise žalobcom napadnutých dohôd o započítaní pohľadávok z omylu, keďže nebol ešte hlavnou účtovníčkou informovaný o jednotlivých jednostranných úkonoch vykonaných pri riešení pohľadávok a záväzkov žalovaného v danom období. Uvedené skutočnosti boli potvrdené aj registrovaným nezávislým audítorom. V čase podpisu žalobcom odporovaných dohôd o započítaní pohľadávok už v nich uvádzané pohľadávky žalovaného neexistovali a to ani pohľadávky úpadcu. Zanikli totiž automaticky zo zákona v dôsledku ich skoršieho započítania. Správcom odporované dohody o započítaní pohľadávok sú teda neplatné a právne neúčinné. Odporovať možno len takým právnym úkonom ktoré sú účinné a platné, neplatný právny úkon nemá právne účinky resp. nemá tie právne účinky ktoré právo spája s platným právnym úkonom. Nakoľko napadnuté úkony sú úkonmi neplatnými, nie je možné ich odporovať. Okrem toho nedošlo týmito právnymi úkonmi k žiadnej zmene v právach a povinnostiach dotknutých osôb, preto nemôžu spôsobiť ani ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu, ani táto podmienka pre odporovateľnosť právnych úkonov v konkurze teda nie je splnená. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný predložil v konaní úradné preklady listinných dôkazov a to splnomocnenia pre hlavnú účtovníčku žalovaného, jednostranné započítania pohľadávok zo dňa 20.6.2012, 18.10.2012 a faktúry za dodávku tovaru.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalovaného oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s dohodami o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 21.6.2012 a 26.10.2012, jednostrannými zápočtami zo dňa 20.6.2012 a 18.10.2012, splnomocnením, faktúrami, a ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Žalobca v konaní uviedol, že trvá na podanej žalobe a čo sa týka listinných dôkazov predložených v konaní žalovaným - jednostranných zápočtov tak nie je stotožnený s ich pravosťou, prípadne časom ich vzniku a neuznávam ich ako právny dôvod zániku pohľadávok titulom jednostranného započítania zo strany žalovaného. Dňa 23.5.2013 sa na základe predchádzajúcej výzvy správcu uskutočnilo v kancelárii správcu stretnutie, ktorého sa okrem iných zúčastnili JW. - hlavná účtovníčka žalovaného. Na tomto stretnutí sa riešila otázka odporovateľnosti právnych úkonov a otázka záväzku žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Predmetné dohody o započítaní boli zo strany hlavnej účtovníčky označené ako právne skutočnosti alebo tituly na základe ktorých zanikla časť pohľadávky úpadcu vo vzťahu k žalovanému. Dohody sa nachádzali aj v účtovnej dokumentácii úpadcu a na základe týchto došlo k zániku časti pohľadávky úpadcu vo vzťahu k žalovanému. Možno predpokladať, že listiny predložené žalovaným ako dôkaz, ktorým malo prísť k skoršiemu zániku pohľadávok, boli vyhotovený po dni 23.5.2013. Jednostranné zápočty pohľadávok tak ako ich predložil v konaní žalovaný nefigurovali v účtovníctve úpadcu a účtovníčka žalovaného ich existenciu na stretnutí nespomenula. To sú dôvody pre ktoré si myslí, že boli vyhotovené neskôr a spochybňuje ich hodnovernosť a pravosť. Ďalej spochybnil autenticitu podpisu osoby preberajúcej za úpadcu jednostranné započítanie zo dňa 20.6.2012 a to osoby označenej žalobcom ako Kosór Sóbósc, vtedajší konateľ úpadcu. V závere žiadal žalobca preto doplniť

dokazovanie a vykonať dôkaz výsluchom bývalých konateľov úpadcu, ktorých mená figurujú pri osobách ktoré mali prevziať a ktorým boli doručené jednostranné zápočty, ktoré predložil v tomto konaní žalovaný.

Žalovaný v konaní uviedol, že správcom odporované dohody o započítaní pohľadávok sú neplatné a právne neúčinné, nakoľko dohody boli podpísané konateľmi dotknutých osôb v čase keď už pohľadávky v nich uvedené boli skôr jednostranne započítané žalovaným. Celkové riešenie peňažných pohľadávok a záväzkov žalovaného mala a naďalej aj má na starosti v rámci svojich pracovných úloh hlavná účtovníčka žalovaného pani S.h, ktorá v mene žalovaného vykonávala a vykonáva zabezpečovanie plnenia záväzkov a zabezpečenie splnenia pohľadávok žalovaného. V rámci týchto oprávnení a úloh vykonávala aj započítanie pohľadávok žalovaného so záväzkami žalovaného voči tretím osobám. Takto došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok žalovaného, ktoré sú uvedené v dohode o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 21.6.2012 a rovnako aj k jednostrannému započítaniu pohľadávok žalovaného uvedených konateľmi v dohode o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 26.10.2012. Išlo o bežnú prax žalovaného preto konatelia pri podpise uvedených dohôd zjavne, zrejme bez akýchkoľvek pochybností vychádzali z omylu keď uzavreli tieto dohody, keďže neboli ešte hlavnou účtovníčkou informovaní o jednotlivých úkonoch vykonaných pri riešení pohľadávok a záväzkov žalovaného v danom období. Uvedené žalovaný tvrdil hneď vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe a tieto jeho tvrdenia bez akýchkoľvek pochybností preukazujú žalovaným predložené jednostranné zápočty pohľadávok. Keďže správcom odporované dohody sú neplatné a právne neúčinné, nie je možné im odporovať. K vyjadreniam žalobcu dotýkajúcim sa spochybňovania doby vyhotovenia jednostranných zápočtov žalovaný uviedol, že tieto pokladá za absolútne fabulácie a žiadnymi relevantnými dôkazmi a vôbec žiadnymi dôkazmi nepreukázané vlastné názory žalobcu. Žalovaným predložené listiny t.j. jednostranné zápočty pohľadávok jednoznačne preukazujú prejavenú vôľu žalovaného ako aj skutočnosť, že táto vôľa bola doručená aj spoločnosti. K žalobcom navrhnutému dôkazu výsluchu svedkov, bývalých konateľov úpadcu majúcich prevziať jednostranné zápočty žalovaný uviedol, že vykonanie tohto dôkazu nepokladá za relevantné z toho dôvodu že potreba vykonania takého dôkazu nevyplýva z doterajšieho priebehu konania keďže žalobca nedokázal a nepredložil nič čo by hodnoverným spôsobom aspoň nasvedčovalo pravdivosti jeho tvrdení. Žalobcove tvrdenia sú iba jeho vlastnými prezentáciami, žiadnym spôsobom nepodloženými, nepreukázanými.

Z listinného dôkazu označeného ako „Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok“ zo dňa 21.6.2012 (č.l. 35 spisu), dôkazu predloženého v konaní žalobcom súd zistil, že spoločnosť Pekáreň Lipót, s.r.o., a spoločnosť Tatabányai Sütőipari sa dohodli na vzájomnom zápočte záväzkov a pohľadávok podľa § 358 Obchodného zákonníka. Započítavané pohľadávky Tatabányai Sütőipari predstavujú spolu sumu 9.097,97 eur z čoho sa započítavajú vo výške 8.894 eur voči pohľadávke spoločnosti Pekáreň Lipót, s.r.o. v sume 8.894 eur. Žalobca k listinnému dôkazu priložil faktúry oboch strán, ktoré boli predmetom zápočtu.

Z listinného dôkazu označeného „KOMPENZACIÓS MEGÁLLAPODÁS“ (č.l. 37 spisu) dôkazu predloženého v konaní žalobcom súd zistil, že tento listinný dôkaz je vyhotovený v cudzom jazyku (maďarčine), pričom absentuje jeho úradný preklad a je datovaný dňom 26.10.2012 a ide o dôkaz označený žalobcom ako dohoda o započítaní pohľadávok úpadcu a žalovaného spolu vo výške 220.312.72 eur.

Z listinného dôkazu (č.l. 113) a jeho úradne overeného prekladu (č.l. 114), dôkazu predloženého v konaní žalovaným súd zistil, že spoločnosť Tatabányai Sütőipari Korlátolt Felelősségű Társaság a spoločnosť Proteus-Gold Termelő és Kereskedelmi Korlátolt Felelősségű Társaság ako splnomocniteľ dňa 10.8.2010 splnomocnili osobu BLÜMMEL - TÓTH MÁRIA ako splnomocnenca okrem iného aj k tomu aby v mene splnomocniteľa, bez ďalšieho povolenia (spolupodpísania konateľom) uzatvárala kompenzačné dohody, vykonávala kompenzáciu.

Z listinného dôkazu (č.l. 107) a jeho úradne overeného prekladu (č.l. 108) označeného ako „kompenzácia“ zo dňa 20.6.2012, predloženého v konaní žalovaným, súd zistil, že spoločnosť Proteus- Gold adresovala spoločnosti Pekáreň Lipót s.r.o. kompenzáciu svojich faktúr ktoré sú bližšie označené a špecifikované v listinnom dôkaze voči faktúram spoločnosti Pekáreň Lipót s.r.o. Kompenzáciou došlo

k zániku dlhu spoločnosti Proteus-Gold, ktorý mala voči spoločnosti Pekáreň Lipót s.r.o. spolu vo výške 8.894 eur. Na listinnom dôkaze je za spoločnosť Proteus-Gold označená ako podpisujúca osoba S.

- účtovníčka. Zároveň sa v spodnej časti listinného dôkazu nachádza odtlačok pečiatky spoločnosti Pekáreň Lipót s.r.o. a nečitateľný podpis (zrejme podpis vtedajšieho konateľa úpadcu Kosór Sóbósc) s tým, že k prevzatiu došlo dňa 20.6.2012.

Z listinného dôkazu (č.l. 110) a jeho úradne overeného prekladu (č.l. 111) označeného ako „kompenzácia“ zo dňa 18.10.2012, predloženého v konaní žalovaným, súd zistil, že spoločnosť Proteus- Gold adresovala spoločnosti Pekáreň Lipót s.r.o. kompenzáciu svojich faktúr ktoré sú bližšie označené a špecifikované v listinnom dôkaze voči faktúram spoločnosti Pekáreň Lipót s.r.o.. Kompenzáciou došlo k zániku dlhu spoločnosti Proteus-Gold, ktorý mala voči spoločnosti Pekáreň Lipót s.r.o. spolu vo výške 220.312,72 eur. Na listinnom dôkaze je za spoločnosť Proteus-Gold označená ako podpisujúca osoba S. - účtovníčka. Zároveň sa v spodnej časti listinného dôkazu nachádza odtlačok pečiatky spoločnosti Pekáreň Lipót s.r.o., s tým, že k prevzatiu došlo dňa 19.10.2012.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 4 cit. zákona odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 59 ods. 2 cit. zákona zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

Podľa § 118a ods.1,2 O.s.p. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého

rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 13.3.2013 Okresný súd Trnava uznesením č.k. -71 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 58/2013 dňa 22.3.2013 vyhlásil na majetok dlžníka Pekáreň Lipót s.r.o. konkurz a do funkcie správcu ustanovil žalobcu. Kúpnymi zmluvami uzatvorenými v ústnej forme medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim došlo k odplatnému prevodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam vo výlučnom vlastníctve úpadcu na žalovaného a to kúpnou zmluvou zo dňa 11.5.2012 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 8.894 eur, kúpnou zmluvou zo dňa 30.9.2012 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 234.055,87 eur. Žalobca v konaní tvrdil, že dohodami o vzájomnom započítaní pohľadávok uzatvorenými medzi úpadcom a žalovaným došlo dňa 21.6.2012 k zániku pohľadávok úpadcu voči žalovanému vo výške 8.894 eur a dňa 26.10.2012 k zániku pohľadávok úpadcu voči žalovanému vo výške 220.312,72 eur. K uzatvoreniu dohôd o započítaní pohľadávok došlo počas úpadku úpadcu. Úpadca svojimi právnymi úkonmi urobenými v prospech žalovaného, úmyselne ukrátil svojich veriteľov a zmaril tak uspokojenie svojich pohľadávok a zároveň uprednostnil uspokojenie pohľadávok žalovaného pred uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov. Na základe vyššie uvedeného sa žalobca domáhal určenia odporovateľnosti napadnutých úkonov. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že odporované dohody o započítaní pohľadávok sú neplatné a právne neúčinné, nakoľko uvedené dohody zo dňa 21.6.2012 a 26.10.2012 boli podpísané konateľom dotknutých osôb v čase keď už pohľadávky v nich uvedené boli jednostranne skôr započítané žalovaným. Pohľadávky tak zanikli automaticky zo zákona v dôsledku ich skoršieho započítania. K jednostrannému započítaniu došlo dňa 20.6.2012 a 18.10.2012. Keďže odporovať možno len takým právnym úkonom ktoré sú účinné a platné, neplatný právny úkon nemá právne účinky resp. nemá tie právne účinky ktoré právo spája s platným právnym úkonom, tak napadnuté úkony ako úkony neplatné, nie je možné odporovať. Okrem toho nedošlo týmito právnymi úkonmi k žiadnej zmene v právach a povinnostiach dotknutých osôb, preto nemôžu spôsobiť ani ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. Medzi stranami tak zostalo sporným, či je možné, alebo nie napadnuté právne úkony napadnúť odporovateľnosťou.

V prvom rade je nutné uviesť, že úprava odporovateľnosti obsiahnutá v zákone o konkurze a reštrukturalizácii je úpravou špeciálnou popri právnej úprave odporovateľnosti v Občianskom zákonníku. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. K tomu dôjde zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: právny úkon, účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Ako je vyššie uvedené jedným zo všeobecných a aj osobitných predpokladov odporovateľnosti je, že právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľa. Treba zdôrazniť, že ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a hlavne aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, nepochybne postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo ku kráteniu uspokojenia

pohľadávky veriteľa a nie je dôvod na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Zásadnou otázkou tak je, či hodnota majetku dlžníka (úpadcu), po vykonanom právnom úkone postačovala alebo nepostačovala na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.

Žalobca v konaní, okrem iného, len veľmi všeobecne konštatoval, že napadnutými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu a zmareniu uspokojenia ich pohľadávok. Takéto tvrdenie, konštatovanie žalobcu však bez ďalšieho, bez akýchkoľvek ďalších konkrétnych tvrdení a predložených dôkazov absolútne nepreukazuje, že napadnutými právnymi úkonmi úpadcu došlo reálne k ukráteniu uspokojenia ďalších veriteľov (okrem žalovaného) a čo je zásadné, veriteľov, ktorý mali v čase vykonania napadnutých úkonov voči úpadcovi pohľadávky, ktoré si riadne a včas v konkurznom konaní aj prihlásili. Súd zdôrazňuje, že v danom konaní musí žalobca preukázať (a to dostatočne hodnoverne), či hodnota majetku, ktorý zostal úpadcovi po vykonaní napadnutých právneho úkonu je nižšia ako hodnota zistených pohľadávok prihlásených do konkurzného konania existujúcich v dobe vykonania právneho úkonu úpadcu (dlžníka). Nie je preto ani rozhodujúci stav - hodnota všetkých zistených pohľadávok prihlásených do konkurzného konania, ale iba tých, ktoré existovali v dobe, momente vykonania napadnutých právnych úkonov a nie je ani rozhodujúca hodnota všetkého majetku zapísaného do súpisu (teda aj majetku napr. nadobudnutého po vykonaní úkonu), ale je rozhodujúca hodnota iba takého majetku zapísaného do súpisu, ktorý existoval a zostal úpadcovi bezprostredne po vykonaní napadnutých právnych úkonoch (v prípade odporovateľnosti zvýhodňujúceho právneho úkonu je možné odporovať úkony 1 až 3 roky spätne kedy mohlo dôjsť k zväčšeniu ale aj zmenšeniu majetku - preto stav majetku, ktorý sa zapisuje do súpisu musí byť konkretizovaný na stav v čase vykonania úkonu). Dôkazné bremeno preukázať vyššie uvedené zaťažuje iba a len žalobcu. Žalobca má povinnosť preukázať že majetok dlžníka, ktorý mu po vykonaní napadnutých úkonoch zostal nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok a právnym úkonom preto došlo k ukráteniu ich uspokojenia. Súd má za to, že žalobca si vôbec túto svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a preto už len z tohto dôvodu nemôže byť v konaní úspešný, nakoľko požiadavka preukázania predmetného základného predpokladu odporovateľnosti musí byť naplnená vždy. Naviac v zmysle § 118a ods.1,2 O.s.p. je žalobca povinný opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania, čo však žiadnym spôsobom v naznačenom smere neurobil. Žalobca môže s úspechom odporovať úkony dlžníka iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky. Prvá podmienka je, že právny úkon ukracuje niektorého z veriteľov dlžníka, druhá podmienka právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka a v danom prípade tretia podmienka, že právnym úkonom zvýhodnil žalovaného oproti iným svojim veriteľom. Nakoľko v konaní nebolo žalobcom žiadnym spôsobom preukazované, že hodnota zostávajúceho majetku úpadcu po vykonaní odporovaných právnych úkonov bola nižšia ako súčet prihlásených a zistených pohľadávok v konkurznom konaní existujúcich ku dňu vykonania právnych úkonov, nie je splnená obligatórna podmienka neúčinnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ukrátenie prihlásených veriteľov, a preto právne úkony nie sú voči konkurzným veriteľom neúčinné, nakoľko všetky vyššie uvedené zákonné podmienky odporovateľnosti musia byť pre neúčinnosť právneho úkonu splnené kumulatívne. Preto v danom prípade ani nie je ani rozhodujúce, že právny úkon, vyslovenia neúčinnosti ktorého sa žalobca domáha, bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom a v takomto prípade ZoKR predpokladá, že v čase urobenia úkonu bol dlžník v úpadku, ak sa nepreukáže opak, pričom opak musí preukazovať dlžník, ktorý je nadobúdateľom prospechu. Žalovaný naviac v konaní ani nepoprel, že úkon bol vykonaný medzi spriaznenými osobami a ani nevyvrátil právnu domnienku, že napadnutý právny úkon, tak bol vykonaný počas úpadku. Nakoľko však ako je uvedené vyššie na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu musia byť splnené všetky predpoklady súčasne, tak zistenie a preukázanie uvedenej skutočnosti (úkon bol vykonaný počas úpadku dlžníka) nemá zásadný a relevantný význam. Ako je niekoľkokrát už vyššie uvedené, základným predpokladom odporovateľnosti je, aby úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky. Bez splnenia tohto predpokladu nie je možné úspešne napadnúť odporovateľnosť. Právne úkony možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. Až v prípade preukázania ukrátenia veriteľa (čo sa v danom konaní nepreukázalo) súd posudzuje ďalšie osobitné predpoklady odporovateľnosti uvedené v jednotlivých skutkových podstatách, napr. § 59 ZoKR. Z uvedeného dôvodu súd ani neposudzoval splnenie ďalších podmienok odporovateľnosti v danom konaní (spôsobenie úpadku resp. vykonanie úkonu počas úpadku, zvýhodnenie žalovaného) a bližšie sa nevysporiadaval s ďalšou právnou argumentáciou oboch sporových strán (napr. o neplatnosti napadnutých úkonov) a v tejto súvislosti z totožných dôvodov ani nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (výsluch svedka), nakoľko žalobe by nemohol vyhovieť z dôvodu ako je vyššie odôvodnené, keďže nebol splnení

jeden zo základných zákonných predpokladov odporovateľnosti (ukrátenie uspokojenia v konkurznom konaní prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka) a všetky predpoklady, podmienky musia byť splnené kumulatívne, súčasne. V závere len treba ešte dodať, že žalobca nielenže nepreukázal ukrátenie ako jeden z predpokladov odporovateľnosti, ale za daného skutkového stavu žalobca nepreukázal ani žiadnym spôsobom akékoľvek zvýhodnenie žalovaného oproti iným veriteľom, ako ďalší osobitný predpoklad odporovateľnosti, bez ktorého nie je možné žalobe opäť vyhovieť. Napadnuté právne úkony by boli odporovateľné len a len vtedy, ak by nimi dlžník zvýhodnil svojho veriteľa (žalovaného) oproti iným svojim veriteľom a týmito právnymi úkonmi by došlo zároveň k ukráteniu ich pohľadávok, ktoré si po vyhlásení konkurzu prihlásili prihláškou.

Súd tak na základe vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobca nepreukázal súdu splnenie základnej všeobecnej ako aj osobitnej zákonnej podmienky odporovateľnosti, že napadnutými právnymi úkonmi kúpnymi zmluvami zo dňa 11.5.2012 a 30.9.2012 došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu spoločnosti Pekáreň Lipót s.r.o. a ani žiadnym spôsobom nepreukázal akékoľvek zvýhodnenie žalovaného oproti iným veriteľom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd žalovanému ako procesne úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania, keďže si tento ich náhradu v konaní neuplatnil a vzdal sa tohto nároku.

O náhrade trov konania štátu, spočívajúcich v úhrade odmeny tlmočníčke spolu vo výške 330,36 eur súd rozhodol v zmysle § 141 ods. 2 O.s.p. tak, že štát nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.