Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/41/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: N.. L. H., B.. XX.XX.XXXX, L.C. XXXX/X, XXX XX X., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.03.2023, č.k. -90, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania vedenú pod sp. zn. Okresného súdu Bratislava I. (výrok I.) a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). V dôvodoch napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2017 domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. . Súd prvej inštancie s poukazom na , , , , , , (ďalej len „“) po preskúmaní splnenia podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o obnovu konania podľa ako strany sporu v konaní vedenom pod sp. zn. , v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a ďalej uviedol, že žaloba na obnovu konania bola podaná včas v zákonnej lehote. Súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania vedeného pod sp. zn. podľa ako zjavne nedôvodnú vzhľadom k tomu, že v danej veci neboli kumulatívne splnené procesné podmienky podľa až 408 . V odôvodnení uviedol, že žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia, pričom jeho prípustnosť je obmedzená ( ). Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že Okresný súd Bratislava I. vo veci vedenej pod sp. zn. -84 rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom č.k. -84 z 22.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -16 z 13.04.2016 právoplatným dňa 14.07.2017 tak, že ju zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. K novým dôkazom predloženým žalobcom a to, že nepožiadal o zmenu spôsobu platby, ale o ustanovenie osobitného príjemcu dôchodkových dávok pre jeho matku v súvislosti s nevyplatením dôchodkových dávok určených pre jeho matku U. W. za mesiac december 2008, január 2009 a vianočného príspevku za rok 2008, súd prvej inštancie uviedol, že tieto sú irelevantné. Súd prvej inštancie mal zo zápisnice z 8. januára 2009 vo veci konania o ustanovení osobitného príjemcu podľa , ako aj z vyjadrenia žalobcu preukázané, že žalovaný rozhodnutím z 19.01.2009, doručeným žalobcovi dňa 03.03.2009, ustanovil žalobcu za osobitného príjemcu dôchodkových dávok jeho matky U. W.. V súvislosti so zmenou spôsobu výplaty uvedených dávok uviedol, že žalovaný je podľa povinný túto zmenu vykonať najneskôr od splátky dávky splatnej v 3. kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci,

v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dávky doručená. Ďalej uviedol, že výplata starobného a vdovského dôchodku U. W. na účet v banke bola pozastavená dňom 24.02.2009. Na základe oznámenia žalovaného z 09.02.2009 mali byť žalobcovi vyplácané uvedené dávky v hotovosti na príslušnej pošte od marca 2009 s tým, že dôchodková dávka za február 2009, t.j. za obdobie od 24. februára 2009 do 23. marca 2009, mala byť poukázaná poštovým peňažným poukazom „E“ na adresu žalobcu. K novým dôkazom predloženým žalobcom č. 2, 3 a 4 súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ aj žalobca dňa 08.01.2009 namietal, že nežiadal žalovaného o zmenu spôsobu platby, uvedený postup žalovaného by bol v rozpore s , v zmysle ktorého žalovaný môže ustanoviť osobitného príjemcu sociálnych dávok iba s jeho súhlasom, teda nie svojvoľne. Z výpisu bankového účtu vedeného v mBank, a.s. z 24.02.2012 mal súd prvej inštancie preukázané, že dôchodková dávka vo výške 420,10 eur bola pripísaná na účet Soni Králičkovej dňa 22.01.2009 vrátane sumy vo výške 21,04 eur. Súd prvej inštancie uzavrel, že skutočnosti, na ktoré žalobca v žalobe na obnovu konania poukázal, nie je možné považovať za dôvody na obnovu konania podľa , t.j. dôvody, resp. skutočnosti, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci alebo dôvody na obnovu konania podľa , t.j. možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Zhrnul, že žalobca uvedené dôkazy predložil už v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. , pričom mal za to, že súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci, vec aj správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že jej žiadne nevznikli.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie s poukazom na , , , , , a . Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil jeho žalobu, ktorou sa domáhal povolenia obnovy konania v právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. z dôvodu, že podľa o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a , a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je za podmienok podľa prípustná žaloba na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku vydanému v konaní, ktoré začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016. Mal za to, že podľa , spôsobilým dôvodom na obnovu konania bol nový listinný dôkaz a to výpoveď žalovaného, podľa ktorého doklady o výplate dôchodkových dávok nebohej U. W. boli cestou Slovenskej pošty, a.s. v súlade so o archívoch a registratúre v znení neskorších predpisov skartované v apríli 2018, t.j. počas súdneho konania vedeného pod sp. zn. , v dôsledku čoho došlo k zahladeniu podvodu neoprávnenej výplaty dôchodkovej dávky v hotovosti neznámemu páchateľovi. Podaním z 21.08.2023 doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.08.2023 doplnil odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 862,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 31.01.2012 do zaplatenia na bankový účet vedený v Tatra Banka, a.s.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v podanom odvolaní nešpecifikoval, z akých dôvodov považoval rozhodnutie za nesprávne, nakoľko uviedol iba všeobecné dôvody bez ich bližšej konkretizácie. Mal za to, že v danom prípade nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní odvolacie dôvody podľa . K odvolacím dôvodom žalobcu uviedol, že z argumentácie žalobcu nie je zrejmý kontext vo vzťahu k predmetnému sporu, nakoľko podľa o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je za podmienok podľa prípustná žaloba na obnovu konania aj z dôvodu, že bol právoplatný rozsudok vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky alebo šeku a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho odklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. K novo predloženému dôkazu žalobcu uviedol, že listinný dôkaz (výpoveď žalovaného) nie je možné považovať za nový listinný dôkaz, nakoľko sa jedná administratívno-dávkový spis, ktorý bol skartovaný v súlade so a Registratúrnym poriadkom Sociálnej poisťovne. Žalovaný predložil všetky dôkazy súdu prvej inštancie aj odvolaciemu súdu v pôvodnom konaní, vrátane dokladu o vyplatení vianočného príspevku za rok 2008 zo scanu z informačného systému register dôchodkových informácií a potvrdenie o výplate starobného dôchodku a vdovského dôchodku za mesiac január 2009 v úhrnnej výške 420,10 eur na účet v banke. Žalovaný na záver uviedol, že zotrváva na svojich písomných

vyjadreniach z 22. marca 2021 a 28. novembra 2022 a vyjadreniach na pojednávaniach konaných dňa 7. decembra 2022 a 15. marca 2023. Je toho názoru, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

4. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ods. l, , ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, a v podrobnostiach naň odkazuje ( ) a v tejto súvislosti udáva, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak dospel k záveru o zjavnej nedôvodnosti žaloby žalobcu na obnovu konania.

7. Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej istoty, pričom prípadná náprava neprávoplatného rozhodnutia súdu sa spravidla môže docieliť v riadnom inštančnom postupe formou odvolania ako riadneho opravného prostriedku (resp. formou odporu v prípade platobného rozkazu). Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a dovolanie), ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí, ak existuje niektorý z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení (v prípade obnovy konania). Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Z relevantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že systém opravných prostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) musí byť nevyhnutne v súlade s požiadavkami článku 6 dohovoru. Vo všeobecnosti pre použitie mimoriadnych opravných prostriedkov platí, že sú prípustné iba vo výnimočných prípadoch. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej rozhodovacej praxe už viackrát vyslovil nezlučiteľnosť mimoriadneho opravného prostriedku s princípom právnej istoty a konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 dohovoru vtedy, keď k nariadeniu opätovného preskúmania veci došlo (len) z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci (porovnaj G. proti Rusku, rozsudok ESĽP zo dňa 21.07.2005); vo veci H. proti Rusku, rozsudok ESĽP zo dňa 11.02.2010) Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že v záujme právnej istoty zahrnutej v článku 6 dohovoru by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať „nedotknuté“; k ich zrušeniu by preto malo dochádzať iba pre účely nápravy zásadných, hrubých a podstatných vád a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty; podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva v žiadnom prípade však za takú vadu nemožno označiť skutočnosť, že na predmet konania existujú dva odlišné právne názory (porovnaj napríklad U. proti Rusku, rozsudok ESĽP zo dňa 23.07.2009 alebo X. proti Rusku, rozsudok ESĽP zo dňa 18.01.2007). Na prípady možnosti prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí treba preto hľadieť ako na výnimky z tejto zásady. Právnu úpravu, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade vykladať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad.

8. Odvolací súd zdôrazňuje, že obnovou konania možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa 5 Inštitút obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku predstavuje zásah do právnej istoty, keďže umožňuje znovu konať a rozhodovať vo veciach, ktoré už boli právoplatne rozsúdené; je preto namieste doslovná (skôr reštriktívna) aplikácia príslušných ustanovení pri výklade prípustnosti a dôvodnosti obnovy konania. Obnova konania slúži predovšetkým na nápravu nesprávnych skutkových zistení na základe nových skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré dotknutý účastník bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní; obnova konania preto neprichádza do úvahy v prípadoch nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože takéto pochybenia

sa dajú napraviť v rámci odvolania, dovolania, prípadne mimoriadneho dovolania alebo aj v konaní o sťažnosti pred ústavným súdom postupom podľa článku 127 ods. 1 .

9. V danej veci žalobca v žalobe na obnovu konania poukázal na nedostatky spočívajúce v právnom posúdení veci v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. , v rámci ktorého nebol úspešný v súvislosti s vyplatením sumy žalovaným vo výške 862,50 eur s prísl. ako dôchodkovej dávky za december 2008, január 2009 a vianočného príspevku za rok 2008 po svojej zomrelej matke, ktoré však nie sú v zmysle spôsobilým dôvodom obnovy konania. Na základe uvedeného sa odvolací súd s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil. K námietke žalobcu, že spôsobilým dôvodom na obnovu konania je listinný dôkaz, a to výpoveď žalovaného, ktorá mala preukazovať skutočnosť, že doklady o výplate dôchodkových dávok zomrelej matky žalobcu, ktoré boli poukázané neoprávnenému príjemcovi a následne skartované, odvolací súd udáva, že v pôvodnom konaní boli preukázané výplaty dôchodkovej dávky U. W. (zomrelej matke žalobu) za mesiac december 2008, vianočného príspevku za rok 2008 a dôchodkovej dávky za január 2009 v celkovej sume 883,64 eur vrátane doplatku na dôchodku za obdobie od 01.01.2009 do 23.01.2009 v sume 21,04 eur, preto je argumentácia žalobcu irelevantná.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa .

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z , v spojení s , . Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak vzhľadom na to, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).