Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2462-1997.pdf
PDF · 69.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1Er/2462/1997
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Považská Bystrica, IČO: 317667, so sídlomCentrum 2/3, Považská Bystrica, v konaní zastúpeného JUDr. Františkom Michalcom, advokátom so sídlom Sládkovičova 2545, Považská Bystrica , proti povinnému: W. N., C.. XX.XX.XXXX, C. O. XX/XX,M. S. o vymoženie 107,55 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Bernarda Janíka so sídlom Daniela Dlabača 2/978, Žilina
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Súd nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom podaným dňa 6.08.1997na Exekútorskom úrade proti povinnému domáhal vymoženia peňažnej pohľadávky s príslušenstvom na základe vykonateľného platobného rozkazu tunajšieho súdu sp.zn. 1Ro/1388/1992 zo dňa 17.02.1992.
Úradnou činnosťou súd zistil, že povinný zomrel dňa 15.07.2007 a dedičské konania po ňom bolo zastavené uznesením tunajšieho súdu č.k. 14D/328/2007-67 zo dňa 20.10.2008 pre jeho nemajetnosť.
Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Ex. por. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 37 ods. 1 Ex. por. účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 203 Ex.por. účinného v čase začatia exekúcie ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Povinný zanikol, jeho dlhy neprešli na jeho právnych nástupcov, súd teda konanie zastavil podľa vyššie citovaných ustanovení.
Ohľadom trov exekúcie súd podotýka, že súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov, uvedených v citovaných zákonných ustanoveniach. Je ponechané na úvahu súdu, či trovy prizná. Pri rozhodovaní o priznaní trov skúmal procesnú zodpovednosť oprávneného na zastavení exekúcie. Súd nezistil procesnú zodpovednosť oprávneného za zastavenie exekúcie, ktorá by v zmysle § 203 Ex. por. odôvodňovala jeho zaviazanie na zaplatenie trov exekúcie. Oprávnený totiž nevzal návrh na vykonanie exekúcie späť, nežiadal vymôcť už uhradenú pohľadávku a zo spisu nevyplývajú iné okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že v dôsledku konania oprávneného došlo k zastaveniu exekúcie. Súd podotýka, že oprávnený podal dôvodne návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe rozhodnutia zo dňa 17.02.1992. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému je datovaný dátumom 6.08.1997. Exekučné konanie sa teda začalo viac ako 9 rokov predtým, ako došlo k smrti povinného. Oprávnený teda ani pri náležitej starostlivosti nemohol predvídať, že dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného.
Súd poukazuje i na nález Ústavného súdu SR č.k. II ÚS 12/05 zo dňa 13.1.2005, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ustanovenie § 203 ods. 1 Ex. por. obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie za predpokladu, že súd po uvážení dospeje k záveru, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Takýto výklad §-u 203 Ex. por. podľa Ústavného súdu SR nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto zákonného ustanovenia.
Keďže na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať ani povinného, ktorý zanikol bez právneho nástupcu a ani oprávneného, nakoľko na to neboli splnené zákonné dôvody, súd exekútorovi trovy exekúcie nepriznal
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha