Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-2C/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-8-

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X -132 IČS: XXXXXXXXXX file_0.png

thumbnail_0.bin

thumbnail_1.bin

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Mária Tvrdíková, v spore žalobcu: D. E. F., G. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Martinom Tobiašom, so sídlom Protifašistických bojovníkov 4, 080 01 Prešov, IČO: 52 639 398 p r o t i žalovanej: E. J., nar.XX.X.XXXX, bytom XXX XX K. X, zastúpená advokátom JUDr. Matúšom Motykom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 50 487 108, o zaplatenie 8 880,- eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní domáhala, aby súd vydal platobný rozkaz na zaplatenie sumy 8 880,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 06.11.2020 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnila tým, že na základe opakovaných žiadostí žalovanej poskytla jej viacero peňažných pôžičiek a to konkrétne dňa 21.01.2017 v sume 390,- eur, dňa 15.02.2017 v sume 540,- eur, dňa 14.03.2017 v sume 500,- eur, dňa 05.04.2017 v sume 1 200,- eur, dňa 19.04.2017 v sume 400,- eur, dňa 30.05.2017 v sume 200,- eur, dňa 26.06.2017 v sume 200,-eur, dňa 19.07.2017 v sume 250,- eur, dňa 12.04.2018 v sume 200,- eur, dňa 26.09.2018 v sume 5 000,- eur, pričom finančné prostriedky poskytnuté na základe týchto pôžičiek boli ňou zaslané na bankový účet žalovanej. Napriek tomu, že sa žalovaná zaviazala na včasné vrátenie týchto peňažných pôžičiek do dnešného dňa k ich vráteniu z jej strany nedošlo. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovanú podaním zo dňa 23.10.2020 na vrátenie týchto pôžičiek. Výzva bola žalovanej doručená dňa 29.10.2020, pričom pôžičku mala vrátiť v stanovenej lehote 7 dní, teda do 05.11.2020. Túto povinnosť žalovaná nesplnila, ani len čiastočne.

Okresný súd Banská Bystrica rozhodol v spore platobným rozkazom sp. zn. dňa 01.02.2021.

Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor, v ktorom uviedla, že žalobkyni nie je nič dlžná. Žalobkyňa bola dlhoročnou priateľkou jej syna (od roku 2008), následne manželkou (6/2020) a v súčasnosti už exmanželkou (od 08.02.2021). Pochádza z Bardejova z nestabilného rodinného prostredia, kde otec rodinu opustil a s matkou nevychádzala ideálne. Už počas štúdia na strednej škole preto žalobkyňa trávila víkendy a sviatky v jej domácnosti, pričom po ukončení strednej školy začala u nej natrvalo bývať. K žalobkyni sa správala ako k dcére, poskytla jej rodinné zázemie, strechu nad hlavou, stravu, šatstvo, podporila ju pri štúdiu bakalárskeho stupňa vysokej školy a následne jej pomohla sa zamestnať ako učiteľka v Materskej škole v Tisinci. Potom ako sa žalobkyňa pracovne zastabilizovala začala sama bez akejkoľvek jej žiadosti prispievať na chod domácnosti v ktorej bola dlhoročnou súčasťou. Niektoré z platieb, ktoré žalobkyňa označuje ako pôžičky boli dokonca iba bežnými situáciami v rodine, keď žalobkyni boli dané finančné prostriedky v hotovosti a tieto následne preposlala na jej účet. Medzi ňou a žalobkyňou nebola nikdy uzavretá žiadna zo zmlúv o pôžičke a žalobkyňa žiadnu zmluvu o pôžičke ako prílohu žaloby ani nezaslala, pričom nemá možnosť dozvedieť sa ani základné náležitosti zmluvy o pôžičke, teda spôsob a lehotu splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov. Signifikantný je aj časový rozmer žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov z údajných zmlúv o pôžičke. Žalobkyňa tak učinila prvýkrát prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 23.10.2020, teda takmer po štyroch rokoch od prvej platby (21.01.2017), ale len mesiac po tom, ako sa rozišla s jej synom. Navrhla žalobu zamietnuť.

Žalobkyňa k odporu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.03.2021 uviedla, že tvrdenia žalovanej o údajnom preposielaní hotovosti je absurdné. Nie je zrejmé, prečo by tak mala robiť. Ak by žalovaná skutočne mala nejakú hotovosť, mohla si ju jednoducho vložiť sama na svoj účet v banke. Pôžičky, ktoré žalovanej poskytla na základe jej opakovaných žiadostí boli určené najmä na úhradu odvodov žalovanej ako SZČO do zdravotnej, či sociálnej poisťovne, či na úhradu záväzkov v súvislosti s výkonom jej podnikateľskej činnosti. Taktiež nesúhlasí s tým, žeby predmetné pôžičky sa mali týkať prispievania na chod domácnosti. Pôžičky boli žalovanej poskytnuté v období od 21.01.2017 do 26.09.2018, pričom v tomto období u žalovanej už nebývala. Dňa 23.12.2016 sa s exmanželom nasťahovali do rodinného domu v ktorom bývali sami a je teda vylúčené, žeby tieto platby, ktoré zasielala na účet žalovanej mali súvisieť s prispievaním na chod domácnosti žalovanej. Poukázala na poslednú pôžičku zo dňa 26.09.2018 v sume 5 000,- eur, ktorá vzhľadom na jej výšku zjavne nemohla byť príspevkom na domácnosť, v ktorej už takmer dva roky nebývala. Sumu 5 000,- eur zaslala žalovanej na účet potom, čo ju požiadala o poskytnutie pôžičky z dôvodu, že mala neuhradených viacero splátok úveru na dom, pričom jej uviedla, že ak to neuhradí banka podá návrh na vykonanie exekúcie. K tvrdeniam o signifikantnom časovom rozmere žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov uviedla, že z dôvodu jej obchodu z domácnosti a zhoršenia vzájomných vzťahov s exmanželom a žalovanou sa začala obávať toho, že pôžičky, ktoré žalovanej poskytla a ktoré ako jej tvrdila „jej vráti hneď ako bude môcť“ jej už nevráti.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 04.08.2021 uviedla, že žalobkyňa v žalobe ako aj v návrhu na pokračovanie v konaní tvrdí, že prevodom finančných prostriedkov došlo k platnému uzatvoreniu

zmlúv o pôžičke v ústnej forme. Opakovane popiera tieto skutkové tvrdenia žalobkyne. Platby vykonané žalobkyňou v prospech jej účtu nikdy neboli pôžičkami, ale išlo o zámenu hotovosti za bezhotovostné prostriedky, resp. príspevky na chod domácnosti, ktorej žalobkyňa žila takmer desať rokov. Poukázala na to, že spolu so svojim manželom celý život pracujú, pričom stabilnú prácu má aj ich syn (exmanžel žalobkyne). Je preto zaujímavé, aby 23-ročné dievča tesne po ukončení prvého stupňa vysokej školy a nástupe do zamestnania dávalo pôžičky 51-ročnej pracujúcej žene s kompletne stabilne pracujúcou rodinou. Je nepravdepodobné, aby také dievča dávalo v priebehu dvoch rokov 10 pôžičiek niekomu o kom preukázateľne vie, že jej nevrátil ani euro z údajne prvej poskytnutej pôžičky. Peniaze z „pôžičiek“ začali žalobkyni chýbať až po štyroch rokoch od prvej platby (údajnej pôžičky), avšak ihneď po rozchode s jej synom. Uzatvorenie 10 zmlúv o pôžičke žalobkyňa súdu nepreukázala, hoci ju celkom evidentne zaťažuje dôkazné bremeno, ktoré ako žalobkyňa v predmetnom spore nesie. Finančné prostriedky zaslané žalobkyňou na účet žalovanej je preto potrebné posudzovať v právnom režime bezdôvodného obohatenia. S poukazom na žalovaná vzniesla námietku premlčania celej pohľadávky, pretože žaloba bola súdu doručená dňa 13.01.2021, teda po uplynutí premlčacej doby.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav.

Z platobných príkazov na úhradu z účtu žalobkyne na účet žalovanej (č.l.9-14 spisu) je zrejmé, že žalobkyňa na účet žalovanej poukázala dňa 21.01.2017 sumu 390,- eur, dňa 15.02.2017 sumu 540,- eur, dňa 14.03.2017 sumu 500,- eur, dňa 05.04.2017 sumu 1 200,- eur, dňa 19.04.2017 sumu 400,- eur, dňa 30.05.2017 sumu 200,- eur, dňa 26.06.2017 sumu 200,- eur, dňa 19.07.2017 sumu 250,- eur, dňa 12.04.2018 sumu 200,- eur a dňa 26.09.2018 sumu 5 000,- eur.

Na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15.08.2018 Slovenská sporiteľňa, a.s. Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, poskytla žalobkyni splátkový úver č.5148352435 vo výške 13 000,- eur s úrokovou sadzbou 7,9 % ročne, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať splátkami vo výške 196,28 eur, s počtom splátok 96, prvá splátka 25.09.2018 a konečná splatnosť dňa 25.08.2026.

Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 05.04.2017 poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. Tomášikova 48, 832 37 Bratislava žalobkyni splátkový úver č. 5128220320 vo výške 3 500,- eur z 10,90 % úrokom, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 96 mesačných splátkach vo výške 57,99 eur od 25.05.2017 do 25.04.2025.

Z prihlasovacieho lístku pobytu obce Tisinec je zrejmé, že žalobkyňa bola prihlásená na trvalý pobyt v obci Tisinec č. 2 od 09.11.2012 do 30.08.2013, na adrese K. XX od 30.08.2013 do 01.10.2014, na adrese Tisinec 2 od 01.10.2014 do 15.08.2018. Na adrese Tisinec 16 od 15.08.2018.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že peniaze žalovanej požičiavala nato, aby mohla uhradiť dlh v sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a najväčšiu sumu vo výške 5 000,- eur jej požičala z dôvodu, že žalovaná mala neuhradené viaceré splátky úveru, pričom mala hypotéku na dom a hrozila jej exekúcia. O pôžičkách vedel aj jej exmanžel, syn žalovanej. Žalovanej požičiavala peniaze, ktoré získala na základe zmlúv so Slovenskou sporiteľňou zo dňa 15.08.2018 a 05.04.2017. Od 01.07.2014 pracovala v Materskej škôlke v obci Tisinec. Žalovanej požičiavala peniaze, lebo jej chcela pomôcť. So synom žalovanej uzavrela manželstvo dňa 06.06.2019 a zo spoločnej domácnosti s ním odišla v septembri 2019.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaná bývala v jej domácnosti od skončenia strednej školy v roku 2013 a vlastne užívala v dome všetko, nakoľko si veci nepriniesla, zakúpila jej čižmy, bundu, kabelku a mala ju rada ako vlastné dieťa. Tiež jej pomáhali, keď išla na vysokú školu, poskytli jej aj ich osobné motorové vozidlo. Ona podnikala v tom smere, že tapetovala interiéry a šila záclony a závesy,

čiže v oblasti bytového textilu. Dávala žalobkyni peniaze v hotovosti s tým, že keď bude mať čas, nech jej ich potom prepošle na účet. Tak to bolo aj s jej synom, keď potreboval tak mu peniaze poslala. Keď stavali rodinný dom, všetko sa varilo u nich a žalobkyni aj synovi pomáhali pri výstavbe rodinného domu. Žalobkyňa jej žiadne pôžičky nedávala. Ona s manželom celý život pracuje a vždy mali dostatok finančných prostriedkov. Keď syn budoval rodinný dom a prišiel, že potrebuje peniaze, ona mu ich v hotovosti dávala. Žalobkyňa si je vedomá toho, koľko peňazí im dávala počas výstavby rodinného domu. Peniaze, čo jej posielala na účet jej v podstate iba vracala. Ona šila doma a mnohokrát mala k dispozícii v hotovosti peniaze a mala aj tržby. Žalobkyňa sa jej sama ponúkla hocikedy, že jej peniaze prepošle na jej účet a ona jej dala hotovosť. Potvrdila, že má hypotéku na dom a túto ešte spláca a niekedy bola so splácaním v omeškaní, ale iba niekoľko dní. Nikdy nemala nezaplatené splátky za niekoľko mesiacov. Čo sa týka sumy 5 000,- eur túto sumu dala v hotovosti synovi na dokončenie fasády. Nakoľko tam robili aj robotníci a trebalo ich vyplácať.

Z platobných príkazov na úhradu (č.l.99-109) je zrejmé, že žalobkyňa zasielala peniaze na účet žalovanej nasledovne: dňa 21.01.2016 sumu 90,- eur, dňa 17.02.2016 sumu 62,- eur, dňa 23.02.2016 sumu 15,- eur, dňa 27.06.2016 sumu 80,- eur, dňa 18.07.2016 sumu 25,- eur, dňa 18.07.2016 sumu 60,- eur, dňa 23.11.2016 sumu 200,- eur, dňa 30.12.2016 sumu 60,- eur, dňa 18.11.2018 sumu 10,- eur, dňa 27.12.2018 sumu 20,- eur.

Z výpisu Slovenskej sporiteľne je zrejmé, že žalovaná vložila na účet žalobkyni sumu 500,- eur, dňa 14.03.2019.

Sociálna poisťovňa svojim listom zo dňa 30.08.2022 potvrdila, že žalovaná uhradila ako samostatne zárobkovo činná osoba poistné na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v roku 2016 v sume 1 800,95- eur, v roku 2017 v sume 1997,59 eur a v roku 2018 v sume 1 809,11 eur.

Z výpisu úveru žalovanej č. 5073510012 za účtovné obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 vyplýva, že v priebehu roka 2017 bola žalovaná v omeškaní so splácaním úveru, pričom suma úroku z omeškania za tento rok predstavuje sumu vo výške 6,03 eur.

Z výpisu úveru žalovanej č.5073510012 za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 vyplýva, že žalovaná v priebehu roka 2018 bola v omeškaní so splácaním úveru, pričom výška úroku z omeškania za tento rok predstavuje sumu vo výške 9,93 eur.

Z prehľadu došlých a vrátených platieb za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2019 u platiteľa E. J. (žalovaná) je zrejmé, že žalovaná za uvedené obdobie platila poistné všeobecnej zdravotnej poisťovni pravidelne.

Svedok L. J. syn žalovanej a bývalý manžel žalobkyne vo svojej výpovedi uviedol, že v čase, keď žalobkyňa zaslala žalovanej sumu 5 000,- eur bývali už v rodinnom dome, avšak tento nebol dokončený. Práce v dome neboli urobené a tieto boli nákladnejšie ako hrubá stavba a v priebehu toho, čo tam bývali sa dokončovalo. Často bol svedkom toho, ako žalovaná odovzdávala v hotovosti peniaze žalobkyni. V rodine fungovali tak, že keď boli v hotovosti peniaze, tak buď ich dala matka, potom peniaze vracali, buď peniaze dali oni a pod. Vedel o tom, že žalobkyňa poslala žalovanej sumu 5 000,- eur, avšak tieto peniaze určite neboli pôžičkou. Nebolo to prvýkrát, čo matka im poskytla peniaze a oni ich následne vracali.

Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je teda dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), v druhovom určení veci a povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia.

Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma, možno ju uzavrieť ústne i konkludentným prejavom. Podstatnými náležitosťami takej zmluvy je dohoda o prenechaní veci v druhovom určení veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa v priebehu obdobia od 21.1.2017 do 26.9.2018 poukázala na účet žalovanej dielčimi platbami celkom sumu 8.880,- Eur. Bolo to v čase, keď žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti so synom žalovanej, s ktorým v roku 2019 uzavrela aj manželstvo, avšak po krátkom čase sa s ním vo februári 2020 rozviedla. V čase spolužitia žalobkyne so synom žalovanej títo si stavali rodinný dom. Ani na jednu z platieb, ktorú žalobkyňa zaslala žalovanej, nebola uzavretá žiadna písomná zmluva o pôžičke, pričom žalovaná poprela, že by medzi nimi bola uzavretá zmluva o pôžičke ústne. Žalobkyňa tvrdila, že peniaze žalovanej požičiavala na úhradu dlhov zo sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a najväčšiu sumu 5.000,- Eur mala žalovanej požičať dňa 26.9.2018 na úhradu dlhu hypotekárneho úveru. Z prehľadu splácania hypotekárneho úveru žalovanou za roky 2017-2018 však nevyplýva, že by žalovaná v čase poskytnutia sumy 5.000,- Eur žalobkyňou mala na hypotekárnom úvere nejaký dlh. So splácaním jednotlivých mesačných splátok bola v omeškaní niekoľko dní, ale nikdy nemala dlh ani za 2-3 mesiace, aby jej hrozila exekúcia. Z dokazovania skôr vyplynulo, že v čase, keď žila žalobkyňa v spoločnej domácnosti so synom žalovanej, celá rodina fungovala po finančnej stránke tak, že si navzájom vypomáhali finančne podľa toho, kto v čase, keď to bolo potrebné, mal financie. Žalobkyňa bývala so synom žalovanej v novom rodinnom dome, avšak tento nebol vo vnútri dokončený, čo potvrdil aj bývalý manžel žalobkyne a peniaze v tom čase im poskytovala aj žalovaná. To, že žalobkyňa poslala žalovanej peniaze na účet, neznamená ešte, že to bola pôžička a žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázal, že by išlo o uzavretie pôžičky ústnou formou. Z uvedeného dôvodu súd zaslanie finančných prostriedkov žalobkyňou na účet žalovanej posudzoval v právnom režime bezdôvodného obohatenia.

Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Poslednú platbu žalobkyňa poukázala žalovanej dňa 26.9.2018 a žalobu na súd podala dňa 13.1.2021. Premlčacia doba začala plynúť u každej platby na druhý deň po jej poukázaní na účet žalovanej, teda u poslednej platby dňa 27.9.2018 a teda lehota na uplatnenie uplynula dňa 27.9.2020. Ako bolo uvedené, žaloba bola podaná na súd dňa 13.1.2021. Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany žalovanej preto súd na túto prihliadol a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle v spojení s podľa pomeru úspechu strán konania. Žalovaná bola v konaní úspešný v celom rozsahu a preto jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania (100 %). O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s .

P O U Č E N I E :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. ..........................................

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ) Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ) Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. ( a ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Vo Svidníku, dňa 7. novembra 2022

JUDr. Mária Tvrdíková

Sudkyňa:

rozhodol: