Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10C/226/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom Mgr. Tomášom Sarakom v právnej veci žalobcu RYCHLOMAT s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 64, Poprad, IČO: 47 083 972, proti žalovanej X. štátnej občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 116,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 51,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 51,- eur od 8. 1. 2014 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou dňa 15. 1. 2015 na Okresnom súde Poprad, postúpenou dňa 2. 2. 2015 tunajšiemu súdu z dôvodu jeho miestnej príslušnosti domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 116,- eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60,- eur od 8. 1. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 23. 12. 2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička v sume 60,- eur. V žalobe tvrdil, že podľa predmetnej zmluvy sa žalovaná zaviazala požičanú sumu 60,- eur vrátane poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky vo výške 9,- eur a dohodnutého úroku vo výške 6,- eur vrátiť v lehote do 15 dní, a to do 7. 1. 2014. Podľa žalobcu okrem poplatku za spracovanie úveru vo výške 9,- eur nebola žalovanou uhradená mu žiadna suma, žalovaná mu preto titulom istiny pôžičky dlží sumu 60,- eur a titulom dohodnutého úroku z pôžičky sumu 6,- eur. Poukazujúc na čl. V Zmluvy o pôžičke žalobca tvrdil, že žalovaná sa v zmluve zaviazala zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 15,- eur za každý aj začatý mesiac omeškania s vrátením pôžičky, pričom z takto dohodnutej zmluvnej pokuty si od nej uplatňuje zaplatenie sumy 50,- eur a takisto žiada zaplatiť zákonný úrok z omeškania z poskytnutej istiny.

Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami bola do vlastných rúk doručená dňa 27. 5. 2015, písomne nevyjadrila.

Nakoľko sa v danom prípade jedná o drobný spor (§ 200ea Občianskeho súdneho poriadku) a vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 5. 8. 2015, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 9. 7. 2015, účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predloženej fotokópie zmluvy o pôžičke zo dňa 23. 12. 2013, potvrdenia o príjme zo dňa 23. 12. 2013, obsahom Všeobecných obchodných podmienok veriteľa RYCHLOMAT s.r.o. zo dňa 23. 12. 2013, obsahom fotokópie výdavkového pokladničného dokladu č. 361/2013 zo dňa 23. 12. 2013, obsahom žalovanej adresovanej predžalobnej výzvy na úhradu zostatku pôžičky zo dňa 19. 2. 2014, obsahom výpisu z obchodného registra žalobcu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 23. 12. 2013 v Poprade písomnú zmluvu označenú ako Zmluva o pôžičke v ktorej článku I v bodoch 1. a 2 je uvedené, že žalobca ako veriteľ zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Prešov oddiel Sro, číslo vložky 27911/P, poskytuje pôžičky na základe § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení a na základe zápisu do registra veriteľov č. 221 vedeného v súlade so zák. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov a že na základe tejto zmluvy poskytuje dňom jej uzavretia sumu 60,- eur, slovom šesťdesiat eur, ako návratnú úročnú pôžičku dlžníkom a to tým spôsobom, že pri poskytovaní pôžičky veriteľ odpočíta dlžníkovi od poskytovanej sumy čiastku 9,- eur pri 30 dňovej pôžičke 20 %, pri 15 dňovej pôžičke 15 % - a to titulom poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky a zvyšnú dlžnú sumu, t.j.66,-eur spolu s: pri 30 dňovej s 18 % úrokom, pri 15 dňovej s 10 % úrokom vráti dlžník veriteľovi v dohodnutej lehote.

V článku I bod 3 Zmluve je uvedené, že veriteľ na základe tejto zmluvy vypláca požičanú sumu dlžníkovi v hotovosti a dlžník jej prevzatie potvrdzuje podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade.

V článku I bod 4 Zmluvy je obsiahnuté vyhlásenie, že dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu a výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v dohodnutej lehote. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o pôžičke spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

Podľa článku 1 bod 5 Zmluvy sa dlžník zaväzuje požičanú sumu 60,- eur vrátane poplatkov podľa článku I ods. 2, 4 čo činí 15,- eur mínus 9,- eur (poplatok za spracovanie a poskytnutie pôžičky), spolu činí 66,- eur vrátiť do 15-tich dní v celosti a naraz a to je do 7. 1. 2014.

Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z fotokópie písomného vyhotovenia predmetnej zmluvy o pôžičke.

Zo žalobcom predloženého a ním vystaveného výdavkového pokladničného dokladu č. 361/2013 zo dňa 23. 12. 2013 bolo zistené, že v tomto je zaznamenané vyplatenie sumy 51,-eur žalovanej, ktorej prevzatie táto potvrdila svojim podpisom, pričom ako účel vyplatenia tejto sumy je tam uvedené pôžička.

Z predžalobnej výzvy na úhradu zostatku pôžičky zo dňa 19. 2. 2014 bolo zistené, že právny zástupca žalobcu ňou odvolávajúc sa na zmluvu o pôžičke zo dňa 23. 12. 2013 žalovanú vyzval uhradiť žalobcovi do 7 dní od doručenia výzvy sumu 146,30 eur ktorá je tam špecifikovaná ako zostatok pôžičky 51,- eur, poplatok za spracovanie pôžičky a úrok z pôžičky 15,- eur a zmluvná pokuta za nesplatenie pôžičky vo výške 80,30 eur .

Žalobca teda v konaní tvrdil, že žalovanej v zmysle predmetnej zmluvy o pôžičke vznikol záväzok vrátiť mu sumu 66,- eur v lehote do 7. 1. 2014, čo táto nesplnila, s jej zaplatením je v omeškaní, preto je povinná platiť aj dohodnutú zmluvnú pokutu a zákonný úrok z omeškania, pričom nič z toho doposiaľ neuhradila.

Pri posúdení, či v súdenej veci žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania zapísaným v obchodnom registri je okrem iného poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom vrátenia „pôžičky“, ktorá mala byť poskytnutá žalovanej ako spotrebiteľovi, teda fyzickej osobe nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania je potrebné vychádzať zo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Práve ten je totiž zákonom, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru formou dočasného poskytnutia peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, ako aj podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo potrebné aplikovať tiež relevantné zákonné ustanovenia o postavení a ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy účastníkmi (23. 12. 2013) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) tohto zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a), c) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 tohto zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20100301.html> musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101.html> a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101.html>,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101.html>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html>,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/static/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/static/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html>,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https:// www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/ static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/static/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html>,

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/static/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html> alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 24 ods. 1 tohto zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, § 6 až 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, § 9 ods. 1, 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 9 a 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, § 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 14 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 23 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> a 25 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > a tohto paragrafu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (23. 12. 2013) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 51,- eur rovnajúcej sa výške úverovej istiny a úroku z omeškania z nej dôvodná, vo zvyšnej časti nedôvodná.

Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá žalobcom so žalovanou je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

Žalobca v súdenej veci do záväzkového vzťahu so žalovanou vstupoval v pozícii tzv. iného veriteľa v zmysle § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v rámci svojho podnikania ponúka a poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l) (tu podmienku podľa § 1 ods. 3 písm. f ) a l), nakoľko žalovanej bol poskytnutý úver vo výške menej ako 100,- eur a tento sa mal splatiť do 15 dní, t.j. v lehote nepresahujúcej tri mesiace), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r). Takto zadefinované postavenie iného veriteľa, zavedené zákonom č. 352/2012 Z.z. ktorým sa menil a dopĺňal zákon o spotrebiteľských úveroch je účinné od 1. 1. 2013, teda do okamihu uzavretia zmluvy (23. 12. 2013) bolo dosť času na to, aby žalobca, venujúci sa poskytovaniu takýchto úverov svoje podnikanie zosúladil s podmienkami novej právnej úpravy a z toho vyplývajúcich povinností. Žalobca je zaregistrovaný v Registri veriteľov a podregistri iných veriteľov vedenom Národnou bankou Slovenska pod registračným číslom 221 (viď, <https://regver.nbs.sk/ search.php?pg=8>). V zmysle už citovaného § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy účastníkmi sa preto na žalobcu ako iného veriteľa a na ním uzatvárané zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované spotrebiteľom, čo je aj prejednávaný prípad vzťahujú ustanovenia § 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, § 6 až 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, § 9 ods. 1, 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 9 a 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, § 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 14 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 23 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> a 25 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > a tohto paragrafu.

Z obsahu predloženej zmluvy zo dňa 23. 12. 2013 vyplýva, že žalobca v pozícii iného veriteľa uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke (úvere) na ktorú sa z dôvodov rozvedených vyššie vzťahuje právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže takáto zmluva musí v zmysle § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona, súd, rozhodujúci o uplatnených nárokoch z nej musel predovšetkým skúmať, či tieto náležitosti obsahuje, pričom vychádzajúc z obsahu zmluvy konštatuje, že tomu tak nie je. Konkrétne posudzovaná zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona (druh spotrebiteľského úveru), náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona (skutočnú celkovú výšku spotrebiteľského úveru), náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona (úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru) náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona (ročnú percentuálnu mieru nákladov), náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. t) zákona (právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html>), náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. u) zákona (spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere), náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. v) zákona (informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere), náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. w) zákona (právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu), ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. x) zákona (názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130101.html>).

Nakoľko v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských absencia náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/ static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/static/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101.html> má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom v danom prípade posudzovaná zmluva ako už bolo uvedené postráda hneď 4 z podstatných náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k) tohto zákona, a to náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. a), g) i) a j) je nutné žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo iba právo na vrátenie úverovej istiny, t.j. sumy ktorú žalovanej ako úver reálne vyplatil.

K absencii konkrétnych náležitostí súd uvádza, že v zmluve nikde nie je uvedené, o aký druh spotrebiteľského úveru sa má jednať (§ 9 ods. 2 písm. a) zákona).

Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona (celková výška spotrebiteľského úveru), súd tu dáva do pozornosti, že v zmysle zákonnej definície v § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovou výškou spotrebiteľského úveru sa rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súdenej veci žalobca v čl. I bod 2 zmluvy síce deklaroval, že poskytuje žalovanej titulom „pôžičky“ sumu 60,- eur, avšak v skutočnosti, ako to vyplýva z výdavkového pokladničného dokladu na čl. 20 spisu bolo žalovanej vyplatených iba 51,- eur. Poskytnutých peňažných prostriedkov bolo teda menej ako je deklarované, pričom uvedený rozdiel zodpovedá poplatku 9,- eur ktorý si žalobca odpočítal pri poskytnutí sumy, hoci v žalobe tvrdil, že tento mu žalovaná uhradila. Ak teda žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanej poskytol sumu 60,- eur a táto sa zaviazala vrátiť po započítaní úroku vo výške 6,- eur a poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky 9,- eur spolu sumu 75,- eur, pričom uhradila iba poplatok za spracovanie úveru vo výške 9,- eur, tak toto jeho tvrdenie nemá oporu v ním predložených listinných dôkazoch a žalobca si sám odporuje, nakoľko žalovanej bolo v skutočnosti vyplatených iba 51,- eur a poplatok vo výške 9,- eur žalovaná neuhradila, nakoľko takáto suma jej v skutočnosti poskytnutá ani nebola, ale bola rovno odpočítaná od deklarovanej výšky pôžičky (60,- eur). Ak by teda žalovaná mala vrátiť iba poskytnutú istinu, poplatok vo výške 9,- eur a úrok vo výške 6,- eur, ako to tvrdil žalobca v čl. I žaloby, tak potom pri žalobcom tvrdenom „uhradení poplatku vo výške 9,-eur“ jej dlh by nemohol byť vo výške sumy 66,- eur, ako tvrdí žalobca v čl. II žaloby a ako sa domáha v petite žaloby, ale predsa iba vo výške 57,- eur, keďže žalobca v skutočnosti neposkytol žalovanej 60,- eur ale len 51,- eur.

Súd má za to, že vyjadrenie celkovej výšky úveru v zmluve je neurčité, zmätočné a tak nesúladné s ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Účelu zákonnej úpravy zjavne nezodpovedá, aby skutočná suma ktorú spotrebiteľ dostane (tu 51,- eur) bola skrytá do formulácií o započítavaní a odpočítavaní nejakých poplatkov, a aby jej skutočnú výšku bolo nutné vyvodzovať z matematických konštrukcií a prepočtov a aby táto bola v zmluve v podstate skrytá, hoci na prvý pohľad je ako jasný uvedený údaj o výške pôžičky 60,- eur, ktorý je ale v skutočnosti nepravdivý. Na druhej strane pravdivý údaj o výške poskytnutej sumy (51,- eur) nikde v zmluve nie je výslovne uvedený, čo podľa názoru súdu odporuje zneniu, ale najmä zmyslu a podstate predmetnej právnej úpravy. Ustanovenia čl. I bod 2 a 5 zmluvy sú podľa názoru súdu nekonzistentné, nezrozumiteľné a neurčité, keď z formulácie v čl. I bod 2 „Veriteľ na základe tejto zmluvy poskytuje dňom jej uzavretia sumu 60,- eur, slovom šesťdesiat eur ako návratnú úročnú pôžičku dlžníkom a to tým spôsobom, že pri poskytovaní pôžičky veriteľ odpočíta dlžníkovi od poskytovanej sumy čiastku 9,- eur, pri 30 dňovej pôžičke 20 %, pri 15 dňovej pôžičke 15 %

- a to titulom poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky a zvyšnú dlžnú sumu t.j.66,- eur spolu s: pri 30 dňovej s 18 % úrokom, pri 15 dňovej s 10 % úrokom - vráti dlžník v dohodnutej lehote“ a z formulácie v čl. I bod 5 zmluvy, že „dlžník sa zaväzuje požičanú sumu 60,- eur vrátane poplatkov podľa čl. I ods. 2, 4 čo činí 15,- eur mínus 9,- eur (poplatok za spracovanie a poskytnutie pôžičky) spolu činí 66,- eur vrátiť do 15 dní v celosti a naraz a to je do 7. 1. 2014“ nie je vôbec zrejmé, že aká suma sa v skutočnosti vlastne poskytuje, a aký vlastne v skutočnosti je úrok, resp. odplata ktorú popri istine spotrebiteľ musí vrátiť. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý, pre spotrebiteľa komplikovaný, a keď mnohé z takýchto náležitostí sú doslova skryté v texte zmluvy, alebo ich je možné z neho iba komplikovane a nezrozumiteľne vyvodzovať, namiesto toho aby bol jasne jedným údajom uvedený údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru a úrokovej sadzbe túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.

Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona (úroková sadzba spotrebiteľského úveru), informácia o úrokovej sadzbe je naformulovaná v čl. I bod 2 zmluvy tak, že „Veriteľ na základe tejto zmluvy poskytuje dňom jej uzavretia sumu 60,-eur, slovom šesťdesiat eur ako návratnú úročnú pôžičku dlžníkom a to tým spôsobom, že pri poskytovaní pôžičky veriteľ odpočíta dlžníkovi od poskytovanej sumy čiastku 9,- eur, pri 30 dňovej pôžičke 20 %, pri 15 dňovej pôžičke 15 % - a to titulom poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky a zvyšnú dlžnú sumu t.j. 66,- eur pri 30 dňovej s 18 % úrokom, pri 15 dňovej 10 % úrokom vráti dlžník veriteľovi v dohodnutej lehote“. V čl. I bod 4 zmluvy je potom uvedené, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o pôžičke spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Súd má za to, že ak zákonodarca za tak podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s ktorej nedodržaním spája jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť zakotvil „úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru“, tak potom je zrejmé, že vyjadrenie tejto sadzby musí byť jednak jednoznačné, ale najmä zrozumiteľné, čomu tu použitý spôsob podľa názoru súdu nezodpovedá. V čl. 1 odsek 2 zmluvy je uvedené, že pri 15 dňovej pôžičke je úrok 10 %, pričom žalobca v žalobe tvrdil, že dohodnutý bol úrok vo výške 6,- eur. Na druhej strane v článku I odsek 4 zmluvy je uvedené že dohodnutý úrok je vo výšky tretiny poplatku. Z uvedeného vyjadrenia v zmluve nie je teda zrejmé, či úrok má byť 10 % z reálne poskytnutej sumy (tu 51,- eur) alebo zo sumy deklarovanej ako poskytovaná (tu 60,- eur) ktorá v sebe ale zahŕňa aj „poplatok vo výške 9,- eur“ a ak má byť úrok „tretinou“ poplatku tak potom nie je zrejmé či tretinou poplatku vo výške 9,- eur alebo tretinou zo sumy 15,- eur, (rozdiel medzi poskytnutou sumou 51,- eur a sumou ktorá sa mala vrátiť - 66,- eur), čo by nebolo 6,- eur ale 5,- eur, pričom v každom z týchto prípadov potom vyjde iná výška úroku. Ak má mať spotrebiteľ možnosť rýchleho posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru prostredníctvom výšky úrokovej sadzby, potom je zrejmé, že z vyjadrenia úroku použitého v posudzovanej zmluve takúto predstavu získa v skutočnosti buď len veľmi ťažko, alebo vôbec, čo je v rozpore so znením, a aj účelom § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch.

Pokiaľ ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo je nevyhnutná náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j), tá v zmluve nie je uvedená vôbec nikde, takže o jej nedodržaní nemôže byť pochýb.

Nakoľko na to, aby sa predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov stačí absencia čo i len jednej z hore uvedených náležitostí, súd žalovanej poskytnutý úver považoval v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na toto zistenie sa už podrobnému rozvádzaniu ďalších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých absenciu súd zistil a skonštatoval v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia bližšie nevenoval, nakoľko tieto na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemajú vplyv.

Koniec koncov, skutočnosť že zmluva o pôžičke (úvere) v tu posudzovanej podobe nemá všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch by žalobcovi mala byť dobre známa, keďže súdu z jeho činnosti je známe, že orgánmi kontroly a dozoru boli žalobcovi tieto nedostatky vytýkané, pričom rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave číslo zo dňa 11. 8. 2014 bol žalobca za nedodržanie náležitostí v zmluvách o úvere obdobných tej v súdenej veci aj sankcionovaný.

Súd pripomína, že takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy ako bolo popísané vyššie by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka).

Za nedôvodný súd považoval aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50,- eur. Súd výšku zmluvnej pokuty 15,- eur mesačne považuje za neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku spotrebiteľa, čo v zmysle ust. § 53 ods. 1, 2 ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute. Ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko obsah tohto dojednania, ktoré je súčasťou dodávateľom vopred pripravenej „tabuľky“ v čl. V zmluvy žalovaná ako spotrebiteľ zjavne nemala možnosť ovplyvniť, pričom takéto sankcionovanie je podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné.

Z vyššie uvedených dôvodov súd zo žalovanej istiny 116,- eur za dôvodne uplatnenú považoval len jej časť vo výške 51,- eur predstavujúcu výšku skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanej. Žalobca poskytnutie tejto sumy žalovanej riadne preukázal predloženým výdavkovým pokladničným dokladom číslo 361/2013 zo dňa 23. 12. 2013, táto podľa zmluvy mala byť vrátená najneskôr do 7. 1. 2014, a keďže v priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu že sa tak v lehote splatnosti, ku dňu podania žaloby, ani do dňa vyhlásenia rozsudku nestalo, v tejto časti súd žalobe vyhovel.

Žalobca žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 60,- eur vo výške 5 % ročne od 8. 1. 2014 do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Povinnosťou žalovanej bolo jej poskytnutú sumu 51,- eur vrátiť do 7. 1. 2014, čo sa nestalo. Počnúc nasledujúcim dňom sa tak dostala do omeškania so zaplatením tejto sumy a žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa vyššie uvedeného zákonného pravidla. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu (t.j. ku dňu 8. 1. 2014) bola 0,25 %, žalobcovi preto vzniklo právo na úrok z omeškania 5,25 % ročne (5 + 0,25 %). Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania takto určenú sadzbu nepresahuje, túto súd prekročiť vzhľadom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p. nemohol, preto súd žalovanej uložil povinnosť spolu so sumou 51,- eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 8. 1. 2014 do zaplatenia. Keďže na zaplatenie sumy nad 51,- eur žalobcovi z už popísaných dôvodov nárok nevznikol, do omeškania so zaplatením tejto sumy sa žalovaná dostať nemohla, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy 9,- eur súd žalobu zamietol.

Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 51,- eur s úrokmi z omeškania v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol na to ani zákonný dôvod, keďže vzhľadom na skutočnosť, že suma 51,- eur mala byť vrátená ešte dňa 7. 1. 2014 by povolenie ďalšieho odkladu jej úhrady zjavne odporovalo zásade spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov a ďalším zásadám vyjadreným v § 1 O.s.p.

Čo sa týka výroku o trovách konania, návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania podal iba žalobca, ktorý trovy konania aj vyčíslil (v žalobe). Žalovaná návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť jej trovy konania neurobila. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s 151 ods. 1 O.s.p.

Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá.

Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie istiny 51,- eur a úroku z omeškania zo sumy 51,- eur vo výške 5 % ročne od 8. 1. 2014 do zaplatenia v ktorej bolo žalobe vyhovené.

Žalovaná bola v konaní úspešná v časti o zaplatenie istiny 65,- eur a 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 9,- eur od 8. 1. 2014 do zaplatenia v ktorej bola žaloba zamietnutá.

Žalobca tak bol v konaní úspešný v rozsahu 45,57 %, žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 54,43 %. Vychádzajúc z uvedeného výsledku konania a pomeru úspechu účastníkov (cca pol na pol) súd v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).