Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-28-2022.pdf
PDF · 82.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/28/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866 proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o zaplatenie 104,00 eurs príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 104,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 104,00 eur od 29. 06. 2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03. 05. 2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 104,00 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 29. 05. 2020 žalovanému vystavil a následne doručil faktúru č. 3060084548 vo výške 104,00 eur splatnú do 28. 06. 2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení Sorea hotel Ďumbier za obdobie od 11. 05. 2020 do 18. 05. 2020. Z dôvodu neuhradenia faktúry bola žalovanému zaslaná výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 19. 10. 2020, no bezúspešne. Nakoľko sa žalovaný takto dostal do omeškania, žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy 29. 06. 2020 do zaplatenia.
Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť, ktoré je plne v súlade s Ústavou SR v zmysle právneho názoru Ústavného súdu SR (nález sp. zn. PL. ÚS 4/2021). Žalobca si takto v konaní uplatnil nárok na náhradu paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení, ktorú by tam umiestnená osoba potrebovala zabezpečiť aj v prípade, ak by nebola umiestnená v karanténnom zariadení.
Súd vo veci vydal dňa 05. 05. 2022 platobný rozkaz č. k.. 4C/28/2022-11, ktorým žalobe vyhovel. Nakoľko žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk, ani napriek šetreniu presnej adresy jeho pobytu, zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou vyplýva, že žalovaný sa nachádza v Anglicku, uznesením č. k. 4C/28/2022-38 zo dňa 08. 11. 2022 súd platobný rozkaz zrušil.
Podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Nakoľko sa žalovanému nepodarilo doručiť žalobu na adresu jeho trvalého pobytu, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 27. 10. 2022. Oznámenie z úradnej tabule súdu bolo zvesené dňa 08. 11. 2022. Žalovaný sa k predmetnej žalobe nevyjadril.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 219 ods. 3 CSP a § 297 písm. b) CSP vzhľadom na to, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- eur.
Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 08. 11. 2022 (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 300 CSP). Žalobca ani žalovaný sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili.
Súd preskúmal písomné dôkazy predložené žalobcom, a to: faktúra č. 3060084548 s kópiami nedoručených obálok, výzva na úhradu pohľadávok zo dňa 19. 01. 2022, výzva na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 19. 10. 2020 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z dôvodu šírenia nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 boli zo strany štátu zavedené rôzne opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia, vrátane nariadenej izolácie vo vymedzených karanténnych zariadeniach. V danom prípade bolo žalovanému 29. 05. 2020 vyfakturované stravné za absolvovanie nariadenej karanténnej izolácie v karanténnom zariadení Sorea hotel Ďumbier za obdobie od 11. 05. 2020 do 18. 05. 2020, v sume 104,00 eur. Žalobca súčasne predložil súdu aj kópiu nedoručenej a vrátenej zásielky faktúry z 02. 10. 2020.
Z výzvy na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 19. 10. 2020 vyplýva, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie pohľadávky vo výške 104,00 eur do 30 dní od vystavenia výzvy s upozornením, že pokiaľ k úhrade nedôjde, žalobca využije všetky právne prostriedky na vymoženie svojej pohľadávky.
Z výzvy na úhradu pohľadávky vo výške 104,00 eur zo dňa 19. 01. 2022 vyplýva, že žalovaný bol opätovne vyzvaný na úhradu pohľadávky vo výške 104,00 eur v lehote do 10 dní od doručenia výzvy s upozornením, že pokiaľ nevykoná v stanovenej lehote úhradu, žalobca bude nútený si uplatniť svoj nárok súdnou cestou. Žalobca súčasne predložil súdu aj kópiu nedoručenej a vrátenej zásielky výzvy.
Podľa § 2 ods. 1 písm. m) a n) zákona č. 388/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase nariadenej karantény žalovanej, na účely tohto zákona izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia, a karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
Podľa § 12 ods. 2 písm. f) cit. zákona, opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú: izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.
Podľa § 58 ods. 2 cit. zákona, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súvislosti so šírením nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 boli od roku 2020 štátom prijaté rôzne opatrenia, medzi ani aj nariadená izolácia vo vymedzenom karanténnom zariadení. Predmetné opatrenie bolo predmetom aj ústavného prieskumu, pričom Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL ÚS 4/2021 z 08. 12. 2021 vyjadril právny názor, že síce nariadenie izolácie v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, nie je v súlade s Ústavou SR, no samotné znenie § 58 ods. 2 zákona č. 388/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúce sa znášania nákladov súvisiacich s plnením povinností podľa cit. zákona, a to bez náhrady, je v súlade s Ústavou SR. V zmysle bodu 167. dotknutého nálezu totiž: „V štáte rešpektujúcom slobodu jednotlivca je zároveň vecou každej osoby, aby pri užívaní slobody dbala i na (ochranu zdravia) ostatných, a to aj voľbou alternatív svojho konania v najširšom zmysle tejto možnosti. So slobodou jednotlivca je spojená i jeho zodpovednosť. Vo svetle týchto úvah je potrebné vnímať v situácii ohrozenia verejného zdravia širšie aj zavinenie jednotlivca a jeho správanie pri riešení otázky, či si jednotlivec svojím konaním zavinil nariadenie opatrenia (na ochranu verejného zdravia) alebo nie. Tu totiž nejde iba o právny význam pojmu zavinenia. Prevencia konaní jednotlivca spôsobilých ohroziť verejné zdravie je nepochybne jedným z najvyšších záujmov chránených zákonom o ochrane verejného zdravia. Z tohto dôvodu nepovažuje ústavný súd argumentáciu navrhovateľky tým, že uloženie povinnosti znášať náklady opatrení nie je schopné prispieť k ochrane verejného zdravia, za zásadnú. V situáciách ohrozenia verejného zdravia je jeho ochrana vrátane znášania skutočných nákladov konkrétneho opatrenia s tým spojených vecou celej spoločnosti, ale zároveň rovnako aj každého jej člena.“
Z vykonaného dokazovania bolo súdu jednoznačne preukázané, že žalovanému bolo vyfakturované stravné za absolvovanie nariadenej karanténnej izolácie v karanténnom zariadení Sorea hotel Ďumbier za obdobie od 11. 05. 2020 do 18. 05. 2020 v sume 104,00 eur z dôvodu šírenia nákazlivej ľudskej choroby, pričom za dané obdobie vznikli žalobcovi náklady v súvislosti s poskytnutím stravy v sume 104,00 eur. Žalovaný bol žalobcom niekoľkokrát vyzvaný na uhradenie vzniknutej pohľadávky, no bezúspešne. V konaní bol nečinný, nárok žalobcu nijakým spôsobom nerozporoval, a preto súd vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu. Žalobcovi súd tiež priznal nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % v súlade s § 3 cit. nariadenia, pričom úroky z omeškania budú plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 3060084548, t. j. od 29. 06. 2020.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto by principiálne mal právo na náhradu trov konania. Žalobca si však náhradu trov konania neuplatnil, podľa obsahu spisu mu žiadne trovy nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.