Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-131-2015.pdf
PDF · 73.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/131/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného W. S. U..W.., D.K. XX, O., IČO: 35 776 005, proti povinnému E. O.Ň., nar. XX.XX.XXXX, miesto podnikania Y. Č.. XX, IČO: 37 642 308 o vymoženie 385,53 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 12Er 5030/2013-29 zo dňa 06.03.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie. O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. G. V. pod č. EX 1207/2013 a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 52,07 Eur do 15 dní od doručenia uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 29.10.2013. Oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.10.2013 domáhal voči povinnému vymoženia svojej pohľadávky s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 9999007281 zo dňa 07.02.2011 vydaného DÓVEROU zdravotnou poisťovňou a.s. so sídlom v Bratislave.
Podaním zo dňa 02.12.2014 podala súdna exekútorka podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že šetrením nebol zistený žiaden majetok povinného, ktorý by mohol byť postihnuteľný výkonom exekúcie a ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo nehospodárne a neúspešné.
Následne súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a uviedol, že preskúmaním spisu zistil, že povinný je nemajetný a nevlastní majetok postačujúci na úhradu trov exekúcie, preto exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ust. § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie celkom vo výške 52,07 Eur v súlade s ust. § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovaná vyhláška). Súdnej exekútorke bola priznaná minimálna paušálna odmena vo výške 33,19 Eur a náhrada hotových výdavkov vo výške 10,20 Eur a daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) vo výške 8,68 Eur.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu, že aj keď povinný v súčasnosti nedisponuje žiadnym majetkom, je v produktívnom veku a je tu predpoklad, že si nájde zamestnanie, prípadne nadobudne majetok iným spôsobom.
Podľa výpisu zo živnostenského registra stále vykonáva podnikateľskú činnosť. Predčasným zastavením exekúcie by mu bolo upreté právo na uplatnenie práva na súdnu ochranu. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a zastavenie exekúcie by bolo v rozpore s touto zásadou. V inom exekučnom konaní bola voči povinnému vymožená celá pohľadávka. Zastavením exekúcie sa oslabuje možnosť vymôcť pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 98/2009. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a pokračovať v exekučnom konaní.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku o zastavení exekúcie potrebné potvrdiť a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie je potrebné odmietnuť.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 11.10.2013 na základe exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 9999007281 zo dňa 07.02.2011 vydaného zdravotnou poisťovňou Dôvera a.s.. Súdnej exekútorke bolo dňa 29.10.2013 udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 25.11.2014 podala súdna exekútorka podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou nebol zistený žiaden majetok povinného, ktorý by mohol byť postihnuteľný výkonom exekúcie. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Preskúmaním obsahu spisu a obsahu exekučného spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, správne vo veci rozhodol, keď exekúciu zastavil. Vecne správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho je jeho odôvodnenie presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.) a dodáva, že v danom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (ust. § 154 ods. 1 O.s.p.). Po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora je nutné konštatovať, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie).
Rozhodujúca je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo v roku 2013 a doposiaľ u povinného nedošlo k žiadnej (pozitívnej) zmene, ktorý ako vyplýva z exekučného spisu, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nie je poberateľom mzdy ani dôchodku, nevlastní hnuteľný majetok postačujúci na uspokojenie pohľadávky oprávneného, nie je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti a nie je evidovaný v živnostenskom registri a taktiež nemá otvorený účet v banke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať a nie je možné predpokladať, že by v blízkej budúcnosti došlo k zmene osobných a majetkových pomerov povinného. Akékoľvek úvahy oprávneného o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, vychádzajúce z jeho doteraz zistených pomerov, nemajú žiadne reálne opodstatnenie a sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Podľa ust. § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust. § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa ust. § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).
Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné;
Podľa ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Odvolanie predstavuje riadny opravný prostriedok, ktorým môže účastník konania zásadne napadnúť každé rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ to Občiansky súdny poriadok výslovne nevylučuje. Citované ust. § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje, že v exekučnom konaní nie je odvolanie prípustné, pokiaľ osobitný predpis t.j. Exekučný poriadok odvolanie výslovne nepripúšťa. Novelou Exekučného poriadku účinnou od 1.11.2013 uverejnenou v Zbierke zákonov SR pod č. 299/2013 Z.z. zákonodarca vylúčil prípustnosť akéhokoľvek opravného prostriedku (t.j. aj odvolania) proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie (ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku). To znamená, že v zmysle predmetnej novely účastník konania stráca právo podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie, ak toto odvolanie nepodal pred 31.10.2013. V danom prípade bolo odvolanie oprávneného bolo podané na poštovú prepravu dňa 24.03.2015, čo vyplýva z pečiatky doručujúceho orgánu.
Vzhľadom na to, že odvolanie v tomto prípade smeruje proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa, proti ktorému zákon odvolanie výslovne nepripúšťa, odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.