Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-261-2015.pdf
PDF · 150.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/261/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom Mgr. Tomášom Sarakom v právnej veci žalobcu RYCHLOMAT s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 64, Poprad, IČO: 47 083 972, proti žalovanému I. štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 215,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 127,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 127,50 eur od 27. 6. 2013 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3,65 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26. 3. 2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 215,- eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 150,- eur od 27. 6. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 11. 6. 2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 150,- eur. V žalobe tvrdil, že podľa predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal požičanú sumu 150,- eur vrátane poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky vo výške 22,50 eur a dohodnutého úroku vo výške 15,- eur vrátiť v lehote 15 dní, a to do 26. 6. 2013. Podľa žalobcu okrem poplatku za spracovanie úveru vo výške 22,50 eur nebola žalovaným uhradená mu žiadna suma, žalovaný mu preto titulom istiny pôžičky dlží sumu 150,- eur a titulom dohodnutého úroku z pôžičky sumu 15,- eur. Poukazujúc na čl. V Zmluvy o pôžičke žalobca tvrdil, že žalovaný sa v zmluve zaviazal zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 2,- eurá za každý deň omeškania s vrátením pôžičky, pričom z takto dohodnutej zmluvnej pokuty si od neho uplatňuje zaplatenie sumy 50,- eur a takisto žiada zaplatiť zákonný úrok z omeškania z poskytnutej istiny.
Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami bola doručená dňa 25. 5. 2015, písomne nevyjadril.
Nakoľko sa v danom prípade jedná o drobný spor (§ 200ea Občianskeho súdneho poriadku) a vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 5. 8. 2015, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 9. 7. 2015, účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predloženej fotokópie zmluvy o pôžičke zo dňa 11. 6. 2013, potvrdenia o výške príjmov zo dňa 11. 6. 2013, obsahom Všeobecných obchodných podmienok veriteľa RYCHLOMAT s.r.o. zo dňa 11. 6. 2013, obsahom fotokópie výdavkového pokladničného dokladu č. 53/2013 zo dňa 11. 6. 2013, obsahom žalovanému adresovanej výzvy na uhradenie nesplatenej pôžičky zo dňa 2. 7. 2013, obsahom výpisu z obchodného registra žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 11. 6. 2013 v Poprade písomnú zmluvu označenú ako Zmluva o pôžičke v ktorej článku I v bodoch 1. a 2 je uvedené, že žalobca ako veriteľ zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Prešov oddiel Sro, číslo vložky 27911/P, poskytuje pôžičky na základe § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení a že na základe tejto zmluvy poskytuje dňom jej uzavretia sumu 150,- eur, slovom stopäťdesiat eur, ako návratnú úročnú pôžičku dlžníkom a to tým spôsobom, že pri poskytovaní pôžičky veriteľ odpočíta dlžníkovi od požadovanej sumy pri 30 dňovej pôžičke 20 %, pri 15 dňovej pôžičke 15 %, je to vstupný poplatok a zvyšnú dlžnú sumu, t.j. pri 30 dňovej 18 %, pri 15 dňovej 10 % vráti dlžník v dohodnutej lehote.
V článku I bod 3 Zmluvy je uvedené, že veriteľ na základe tejto zmluvy vypláca požičanú sumu dlžníkovi v hotovosti a dlžník jej prevzatie potvrdzuje podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade.
V článku I bod 4 Zmluvy je obsiahnuté vyhlásenie, že dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu a výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v dohodnutej lehote. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Podľa článku 1 bod 5 Zmluvy sa dlžník zaväzuje požičanú sumu 150,- eur vrátane poplatkov podľa článku I ods. 2, čo činí 37,50 eur mínus 22,50 eur (vstupný poplatok), spolu činí 165,- eur vrátiť do 15- tich dní v celosti a naraz a to je do 26. 6. 2013.
Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z fotokópie písomného vyhotovenia predmetnej zmluvy o pôžičke.
Zo žalobcom predloženého a ním vystaveného výdavkového pokladničného dokladu č. 53/2013 zo dňa 11. 6. 2013 bolo zistené, že v tomto je zaznamenané vyplatenie sumy 127,50 eur žalovanému, ktorej prevzatie tento potvrdil svojim podpisom, pričom ako účel vyplatenia tejto sumy je tam uvedené pôžička.
Z výzvy na uhradenie nesplatenej pôžičky zo dňa 2. 7. 2013 bolo zistené, že žalobca ňou odvolávajúc sa na zmluvu o pôžičke zo dňa 11. 6. 2013 žalovaného vyzval obratom uhradiť mu sumu 165,- eur a oznámil mu, že z dôvodu nedodržania splatnosti pôžičky je povinný uhradiť mu zmluvnú pokutu vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke.
Žalobca teda v konaní tvrdil, že žalovanému v zmysle predmetnej zmluvy o pôžičke vznikol záväzok vrátiť mu sumu 165,- eur v lehote do 26. 6. 2013, čo tento nesplnil, s jej zaplatením je v omeškaní, preto je povinný platiť aj dohodnutú zmluvnú pokutu a zákonný úrok z omeškania, pričom nič z toho doposiaľ neuhradil.
Pri posúdení, či v súdenej veci žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania zapísaným v obchodnom registri je okrem iného poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom vrátenia „pôžičky“, ktorá mala byť poskytnutá žalovanému ako spotrebiteľovi, teda fyzickej osobe nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania je potrebné vychádzať zo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Práve ten je totiž zákonom, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru formou dočasného poskytnutia peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, ako aj podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo potrebné aplikovať tiež relevantné zákonné ustanovenia o postavení a ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy účastníkmi (11. 6. 2013) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) tohto zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 2 písm. a), c) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 tohto zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20100301.html> musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101.html> a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101.html>,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101.html>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html>,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/static/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/static/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html>,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https:// www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/ static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/static/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html>,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/static/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html> alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 24 ods. 1 tohto zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, § 6 až 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, § 9 ods. 1, 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 9 a 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610>, § 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 14 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610>, 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 23 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> a 25 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610> a tohto paragrafu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (11. 6. 2013) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 127,50 eur rovnajúcej sa výške úverovej istiny a úroku z omeškania z nej dôvodná, vo zvyšnej časti nedôvodná.
Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá žalobcom so žalovaným je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
Žalobca v súdenej veci do záväzkového vzťahu so žalovaným vstupoval v pozícii tzv. iného veriteľa v zmysle § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v rámci svojho podnikania ponúka a poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l) (tu podmienku podľa § 1 ods. 3 písm. l), nakoľko žalovanému poskytnutý úver sa mal splatiť do 15 dní, t.j. v lehote nepresahujúcej tri mesiace), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r). Takto zadefinované postavenie iného veriteľa, zavedené zákonom č. 352/2012 Z.z. ktorým sa menil a dopĺňal zákon o spotrebiteľských úveroch je účinné od 1. 1. 2013, teda do okamihu uzavretia zmluvy (11. 6. 2013) bolo dosť času na to, aby žalobca, venujúci sa poskytovaniu takýchto úverov svoje podnikanie zosúladil s podmienkami novej právnej úpravy a z toho vyplývajúcich povinností. Žalobca je zaregistrovaný v Registri veriteľov a podregistri iných veriteľov vedenom Národnou bankou Slovenska pod registračným číslom 221 (viď, <https://regver.nbs.sk/search.php? pg=8>). V zmysle už citovaného § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy účastníkmi sa preto na žalobcu ako iného veriteľa a na ním uzatvárané zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované spotrebiteľom, čo je aj prejednávaný prípad vzťahujú ustanovenia § 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, § 6 až 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, § 9 ods. 1, 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 9 a 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610>, § 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 14 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610>, 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, 23 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> a 25 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610> a tohto paragrafu.
Z obsahu predloženej zmluvy zo dňa 11. 6. 2013 vyplýva, že žalobca v pozícii iného veriteľa uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke (úvere) na ktorú sa v z dôvodov rozvedených vyššie vzťahuje právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže takáto zmluva musí v zmysle § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona, súd, rozhodujúci o uplatnených nárokoch z nej musel predovšetkým skúmať, či tieto náležitosti obsahuje, pričom vychádzajúc z obsahu zmluvy konštatuje, že tomu tak nie je. Konkrétne posudzovaná zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona (druh spotrebiteľského úveru), náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona (skutočnú celkovú výšku spotrebiteľského úveru), náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona (úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru) náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona (ročnú percentuálnu mieru nákladov), náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. t) zákona (právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html>), náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. u) zákona (spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere), náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. v) zákona (informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere), náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. w) zákona (právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu), ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. x) zákona (názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130101.html>).
Nakoľko v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských absencia náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/ static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/static/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101.html> má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom v danom prípade posudzovaná zmluva ako už bolo uvedené postráda hneď 4 z podstatných náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k) tohto zákona, a to náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. a), g) i) a j) je nutné žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo iba právo na vrátenie úverovej istiny, t.j. sumy ktorú žalovanému ako úver reálne vyplatil.
K absencii konkrétnych náležitostí súd uvádza, že v zmluve nikde nie je uvedené, o aký druh spotrebiteľského úveru sa má jednať (§ 9 ods. 2 písm. a) zákona).
Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona (celková výška spotrebiteľského úveru), súd tu dáva do pozornosti, že v zmysle zákonnej definície v § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovou výškou spotrebiteľského úveru sa rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súdenej veci žalobca v čl. I bod 2 zmluvy síce deklaroval, že poskytuje žalovanému titulom „pôžičky“ sumu 150,- eur, avšak v skutočnosti, ako to vyplýva z výdavkového pokladničného dokladu na čl. 14 spisu bolo žalovanému vyplatených iba 127,50 eur. Poskytnutých peňažných prostriedkov bolo teda menej ako je deklarované, pričom uvedený rozdiel zodpovedá poplatku 22,50 eur ktorý si žalobca odpočítal pri poskytnutí sumy, hoci v žalobe tvrdil, že tento mu žalovaný uhradil. Ak teda žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanému poskytol sumu 150,- eur a tento sa zaviazal vrátiť po započítaní úroku vo výške 15,- eur a poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky 22,50 eur spolu sumu 187,50 eur, pričom vrátil iba poplatok za spracovanie úveru vo výške 22,50 eur, tak toto jeho tvrdenie nemá oporu v ním predložených listinných dôkazoch a žalobca si sám odporuje, nakoľko žalovanému bolo v skutočnosti vyplatených iba 127,50 eur a poplatok vo výške 22,50 eur žalovaný nevrátil, nakoľko takáto suma mu v skutočnosti poskytnutá ani nebola, ale bola rovno odpočítaná od deklarovanej výšky pôžičky (150,- eur). Ak by teda žalovaný mal vrátiť iba poskytnutú istinu, poplatok vo výške 22,50 eur a úrok vo výške 15,- eur, ako to tvrdil žalobca v čl. I žaloby, tak potom pri žalobcom tvrdenom „uhradení poplatku vo výške 22,50 eur“ jeho dlh by nemohol byť vo výške sumy 165,- eur, ako tvrdí žalobca v čl. II žaloby a ako sa domáha v petite žaloby, ale predsa iba vo výške 142,50 eur, keďže žalobca v skutočnosti neposkytol žalovanému 150,-eur ale len 127,50 eur.
Súd má za to, že vyjadrenie celkovej výšky úveru v zmluve je neurčité, zmätočné a tak nesúladné s ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak je totiž v zmluve na jednej strane ako celková výška pôžičky uvedená suma 150,- eur, pričom sa súčasne reálne vypláca iba 127,50 eur, požiadavka jasného, zrozumiteľného uvedenia celkovej výšky úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona bezpochyby nie je naplnená. Účelu zákonnej úpravy zjavne nezodpovedá, aby skutočná suma ktorú spotrebiteľ dostane (tu 127,50 eur) bola skrytá do formulácií o započítavaní a odpočítavaní nejakých poplatkov, a aby jej skutočnú výšku bolo nutné vyvodzovať z matematických konštrukcií a prepočtov a aby táto bola v zmluve v podstate skrytá, hoci na prvý pohľad je ako jasný uvedený údaj o výške pôžičky 150,- eur, ktorý je ale v skutočnosti nepravdivý. Ustanovenia čl. I bod 2 a 5 zmluvy sú nekonzistentné, nezrozumiteľné, neurčité a vzájomne si odporujúce, keď z formulácie v čl. I bod 2 „Veriteľ na základe tejto zmluvy poskytuje dňom jej uzavretia sumu 150,- eur, slovom stopäťdesiat eur ako návratnú úročnú pôžičku dlžníkom a to tým spôsobom, že pri poskytovaní pôžičky veriteľ odpočíta dlžníkovi od požadovanej sumy pri 30 dňovej pôžičke 20 %, pri 15 dňovej pôžičke 15 % je to vstupný poplatok a zvyšnú dlžnú sumu t.j. pri 30 dňovej 18 %, pri 15 dňovej 10 % vráti dlžník v dohodnutej lehote“ a z formulácie v čl. I bod 5 zmluvy, že „dlžník sa zaväzuje požičanú sumu 150,- eur vrátane poplatkov podľa čl. I ods. 2 čo činí 37,50 eur mínus 22,50 eur (vstupný poplatok) spolu činí 165,- eur vrátiť do 15 dní v celosti a naraz a to je do 26. 6. 2013“ nielenže nie je vôbec zrejmé, že aká suma sa v skutočnosti vlastne poskytuje, ale nie je ani zrejmé, koľko sa má vrátiť keď čl. I bod 2 zmluvy znie tak, akoby sa vrátiť malo iba 10 % poskytnutej sumy (...zvyšnú dlžnú sumu...t.j. pri 15 dňovej 10 % vráti dlžník v dohodnutej lehote“) a na druhej strane v čl. I bod 5 sa uvádza, že vrátiť sa má 165,- eur. Aj nezrozumiteľné a zavádzajúce uvedenie celkovej sumy, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je pritom v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch nedostatkom, ktorý má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý, pre spotrebiteľa komplikovaný, a keď mnohé z takýchto náležitostí sú doslova skryté v texte zmluvy, alebo ich je možné z neho iba komplikovane a nezrozumiteľne vyvodzovať, túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.
Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona (úroková sadzba spotrebiteľského úveru), informácia o úrokovej sadzbe je naformulovaná v čl. I bod v zmluvy tak, že „Veriteľ na základe tejto zmluvy poskytuje dňom jej uzavretia sumu 150,-eur, slovom stopäťdesiat eur ako návratnú úročnú pôžičku dlžníkom a to tým spôsobom, že pri poskytovaní pôžičky veriteľ odpočíta dlžníkovi od požadovanej sumy pri 30 dňovej pôžičke 20 %, pri 15 dňovej pôžičke 15 % je to vstupný poplatok a zvyšnú dlžnú sumu t.j. pri 30 dňovej 18 %, pri 15 dňovej 10 % vráti dlžník v dohodnutej lehote“. V čl. I bod 4 zmluvy je potom uvedené, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Súd má za to, že ak zákonodarca za tak podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s ktorej nedodržaním spája jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť zakotvil „úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru“, tak potom je zrejmé, že vyjadrenie tejto sadzby musí byť jednak jednoznačné, ale najmä zrozumiteľné, čomu tu použitý spôsob nezodpovedá. Ak má mať spotrebiteľ možnosť rýchleho posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru prostredníctvom výšky úrokovej sadzby, potom je zrejmé, že z vyjadrenia úroku použitého v posudzovanej zmluve takúto predstavu získa v skutočnosti buď len veľmi ťažko, alebo vôbec, čo je v rozpore so znením, a aj účelom § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Pokiaľ ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo je nevyhnutná náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j), tá v zmluve nie je uvedená vôbec nikde, takže o jej nedodržaní nemôže byť pochýb.
Nakoľko na to, aby sa predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov stačí absencia čo i len jednej z hore uvedených náležitostí, súd žalovanému poskytnutý úver považoval v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na toto zistenie sa už podrobnému rozvádzaniu ďalších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých absenciu súd zistil a skonštatoval v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia bližšie nevenoval, nakoľko tieto na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemajú vplyv.
Koniec koncov, skutočnosť že zmluva o pôžičke (úvere) v tu posudzovanej podobe nemá všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch by žalobcovi mala byť dobre známa, keďže súdu z jeho činnosti je známe, že orgánmi kontroly a dozoru boli žalobcovi tieto nedostatky vytýkané, pričom rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave číslo SK/0251/99/2014 zo dňa 11. 8. 2014 bol žalobca za nedodržanie náležitostí v zmluvách o úvere obdobných tej v súdenej veci aj sankcionovaný.
Súd pripomína, že takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy ako bolo popísané vyššie by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka).
Za nedôvodný súd považoval aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50,- eur. Odhliadnuc od skutočnosti, že z dojednania o zmluvnej pokute v „tabuľke“ čl. V zmluvy nie je vôbec zrejmé, či sankcia 2,- eurá denne je „pokuta za nesplatenie pôžičky v dohodnutej lehote“ alebo „úrok z omeškania každý deň“, keďže uvedené sú tam bez ďalšieho obe tieto možnosti, súd výšku zmluvnej pokuty 2,- eurá denne považuje za neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku spotrebiteľa, čo v zmysle ust. § 53 ods. 1, 2 ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute. Ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko obsah tohto dojednania, ktoré je súčasťou dodávateľom vopred pripravenej „tabuľky“ žalovaný ako spotrebiteľ zjavne nemal možnosť ovplyvniť, pričom takéto sankcionovanie je podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné.
Z vyššie uvedených dôvodov súd zo žalovanej istiny 215,- eur za dôvodne uplatnenú považoval len jej časť vo výške 127,50 eur predstavujúcu výšku skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému. Žalobca poskytnutie tejto sumy žalovanému riadne preukázal predloženým výdavkovým pokladničným dokladom číslo 53/2013 zo dňa 11. 6. 2013, táto podľa zmluvy mala byť vrátená najneskôr do 26. 6. 2013, a keďže v priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu že sa tak v lehote splatnosti, ku dňu podania žaloby, ani do dňa vyhlásenia rozsudku nestalo, v tejto časti súd žalobe vyhovel.
Žalobca žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 150,- eur vo výške 5 % ročne od 27. 6. 2013 do zaplatenia.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Povinnosťou žalovaného bolo jemu poskytnutú sumu 127,50 eur vrátiť do 26. 6. 2013, čo sa nestalo. Počnúc nasledujúcim dňom sa tak dostal do omeškania so zaplatením tejto sumy a žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa vyššie uvedeného zákonného pravidla. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu (t.j. ku dňu 27. 6. 2013) bola 0,50 %, žalobcovi preto vzniklo právo na úrok z omeškania 5,50 % ročne (5 + 0,50 %). Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania takto určenú sadzbu nepresahuje, túto súd prekročiť vzhľadom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p. nemohol, preto súd žalovanému uložil povinnosť spolu so sumou 127,50 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 27. 6. 2013 do zaplatenia. Keďže na zaplatenie sumy nad 127,50 eur žalobcovi z už popísaných dôvodov nárok nevznikol, do omeškania so zaplatením tejto sumy sa žalovaný dostať nemohol, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy 22,50 eur súd žalobu zamietol.
Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 127,50 eur s úrokmi z omeškania v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol na to ani zákonný dôvod, keďže vzhľadom na skutočnosť, že suma 127,50 eur mala byť vrátená ešte dňa 26. 6. 2013 by povolenie ďalšieho odkladu jej úhrady zjavne odporovalo zásade spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov a ďalším zásadám vyjadreným v § 1 O.s.p.
Čo sa týka výroku o trovách konania, návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania podal iba žalobca, ktorý trovy konania aj vyčíslil (v žalobe). Žalovaný návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy konania neurobil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s 151 ods. 1 O.s.p.
Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá.
Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie istiny 127,50 eur a úroku z omeškania zo sumy 127,50 eur vo výške 5 % ročne od 27. 6. 2013 do zaplatenia v ktorej bolo žalobe vyhovené.
Žalovaný bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie istiny 87,50 eur a 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 22,50 eur od 27. 6. 2013 do zaplatenia v ktorej bola žaloba zamietnutá.
Pri výpočte pomeru úspechu účastníkov v konaní pre účel rozhodnutia o trovách konania súd vychádzal zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.), pričom za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004).
Žalovaná istina s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 230,81 eur (z toho istina je 215,- eur a kapitalizovaný úrok z omeškania je 15,81 eur).
Prisúdená istina s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 140,94 eur (z toho 127,50 eur je istina a 13,44 eur úrok z omeškania) a neprisúdená (zamietnutá) istina s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 89,87 eur (z toho 87,50 eur je istina a 2,37 eur úrok z omeškania).
Žalobca tak bol v konaní úspešný v rozsahu 61,06 %, žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 38,94 %.
Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 38,94 % od úspechu žalobcu v rozsahu 61,06 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,12 %.
Trovy konania žalobca v žalobe vyčíslil tak, že tie pozostávajú z náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu, ktorý je vo výške 16,50 eur.
V prípade plného úspechu v spore by žalobcovi v zmysle hore uvedeného patrila náhrada trov konania vo výške 16,50 eur. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu v spore však žalobcovi podľa § 142 ods. 2 O.s.p. patrí len 22,12 % tejto sumy, teda 3,65 eur, a tak súd ako náhradu trov konania žalobcovi prisúdil len túto sumu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).