Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Cob-99-2015.pdf
PDF · 107.12 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/99/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Accentus s.r.o., so sídlom Nové Záhrady I 13/A, 821 05 Bratislava, IČO: 44 731 744, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Martinom Bránikom, advokátom, so sídlom K. U. XX, XXX XX G., proti žalovanému: DOPPLER SK s.r.o., so sídlom Červenej armády 1193, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 31 339 956, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária KLIMKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Grösslingova 51, 811 09 Bratislava, IČO: 35 918 187, v konaní o zaplatenie 5.278,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/161/2014-86 zo dňa 22.10.2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/161/2014-86 zo dňa 22.10.2014 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 453,53 Eur a iné trovy konania vo výške 316,50 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 5.278,62 Eur spolu s príslušenstvom, paušálnu náhradu vo výške 40 Eur a trovy konania. Na odôvodnenie svojho nároku žalobca uviedol, že ako postupník uzatvoril dňa 18.12.2013 so spoločnosťou R A V T E X, spol. s r.o., Koceľova 25, 821 08 Bratislava, IČO: 35 775 637 ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalobca nadobudol voči žalovanému pohľadávku vo výške 7.119,98 Eur s príslušenstvom. Postupovaná pohľadávka vznikla na základe faktúry č. 1311109 zo dňa 18.11.2013. Žalovaný uskutočnil jednostranné započítanie svojej pohľadávky vo výške 1.938,80 Eur, ktorú mal voči spoločnosti R A V T E X, spol. s r.o. voči pohľadávke vo výške 7.119,98 Eur a zostávajúca dlžná suma je 5.181,18 Eur. Žalobca postúpenie pohľadávky preukázal žalovanému formou e-mailu zo dňa 21.1.2014, ktorého prílohou bola aj zmluva. Napriek tomu, že žalovaný bol riadne oboznámený s postúpením pohľadávky na žalobcu, dňa 24.1.2014 uskutočnil úhradu časti pohľadávky vo výške 5.181,18 Eur na bankový účet spoločnosti R A V T E X, spol. s r.o., ktorá v tom čase už nebola majiteľom pohľadávky. S prihliadnutím na čiastočné započítanie žalobca uplatnil dlžnú sumu vo výške 5.278,62 Eur, z čoho suma 5.181,18 Eur predstavuje postúpenú pohľadávku a 97,44 Eur úrok z omeškania za obdobie od 28.11.2013 do 21.1.2014 zo sumy 7.119,98 Eur.
Vo veci bolo rozhodnuté platobným rozkazom sp. zn. 1Rob/150/2014 zo dňa 20.8.2014, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor (č.l. 28), v ktorom uviedol, že žalobca zaslal dňa 21.1.2014 e-mailom v prílohe Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2013, uzavretú medzi žalobcom a spol. R A V T E X, spol. s r.o.. Žalovaný namietal voči žalobcovi preukázanie postúpenia predmetnej pohľadávky z dôvodov, že v hlavičke Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2013 nie je uvedené, kto konal v mene postupcu, resp. za postupcu, je uvedené nesprávne obchodné meno postupníka, za postupníka konala L. V., ktorej oprávnenie konať za postupníka žalovanému nebolo žiadnym spôsobom preukázané. V prílohe zmluvy nie je pohľadávka postupcu voči žalovanému žiadnym spôsobom bližšie
špecifikovaná, resp. definovaná (právny dôvod, odkaz na daňový doklad). V prílohe Zmluvy o postúpení pohľadávky je v rámci detailnej špecifikácie uvedené iba: Názov: DOPPLER SK s.r.o., IČO: 31 339 956, Výška dlhu (EUR): 7.119,98 Eur.
Za aplikácie ust. § 37 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonník, s ohľadom na vykonané dokazovanie okresný súd nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu titulom postupníka zo Zmluvy o postúpení pohľadávok, podpísanej postupcom
- spol. R A V T E X, spol. s r.o. a postupníkom - žalobcom dňa 18.12.2013 z dôvodu, že túto vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre nesplnenie podmienky určitosti tohto právneho úkonu čo do identifikácie postupovanej pohľadávky. Okresný súd poukázal na to, že právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, t.j. že predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky nedošlo k zmene oprávnenej osoby - veriteľa z postupcu na postupníka. Pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje jeho určitosť. Určitosť sa musí týkať aj podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Ak obsah právneho úkonu je zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. V danom prípade nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je spoznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb.
Okresný súd dospel k záveru, že pokiaľ išlo o určitosť čo do podstatnej zložky obsahu právneho úkonu vo vzťahu k predmetu zmluvy o postúpení pohľadávok, potom obsah právneho úkonu v tejto časti nebol dostatočne určitý, t.j. identifikácia postupovanej pohľadávky ako podstatná zložka obsahu tohto právneho úkonu nebola dostatočne určitá len označením subjektu, vo vzťahu ku ktorému má postupca postupovanú pohľadávku uvedením obchodného mena tohto dlžníka, jeho IČO-m a výškou dlhu, ako to vyplýva z Prílohy č. 1, a to ani vo väzbe na článok III./1 zmluvy, nakoľko medzi postupcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom mohli vzniknúť viaceré pohľadávky v súvislosti „..s jeho obchodnou činnosťou...“ a žalovaný by v takom prípade nevedel, ktorý konkrétny svoj záväzok (pohľadávku veriteľa - postupcu) má plniť novému veriteľovi. Pokiaľ právny zástupca žalobcu poukazoval na to, že spolu so zmluvou o postúpení pohľadávok poskytol postupca žalobcovi ako postupníkovi aj ďalší súbor listín, predovšetkým faktúru, kde bola postupovaná pohľadávka vyúčtovaná - faktúra č. 1311109 (č.l. 13), okresný súd poukázal, že výpoveďou právneho zástupcu žalobcu a zmluvou o postúpení pohľadávok bolo preukázané, že táto faktúra nebola neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávok. Bez toho, aby táto faktúra bola, ako v prípade prílohy č. 1, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávok, potom bola postupovaná pohľadávka identifikovaná neurčito. Podľa okresného súdu nestačilo, že účastníkom zmluvy o postúpení pohľadávok bolo jasné, čo je predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok, nakoľko z textu Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok táto určitosť písomného prejavu vôle nevyplývala, prejav vôle nebol dostatočne určitý, aby nevzbudzoval dôvodné pochybnosti o jeho obsahu (ani u tretích osôb), teda o tom, ktorá konkrétna pohľadávka veriteľa bola postúpená z postupcu na postupníka.
Okresný súd uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku, na ktorú musí súd prihliadnuť aj bez návrhu, z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal okresný súd na to, že neplatnosť právneho úkonu namietal aj žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu. Vecná legitimácia je otázkou hmotného práva, t.j. či účastník konania je nositeľom práva, prípadne povinnosti, o ktorej sa koná. Žalobca nepreukázal, že mu patrí právo, že nadobudol platne pohľadávku vo vzťahu k žalovanému, nie je aktívne vecne legitimovaný, a preto okresný súd žalobcu zamietol.
Námietky žalovaného týkajúce sa platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok vo vzťahu k absencii mena osoby, ktorá konala za postupcu, nesprávneho uvedenia obchodných mien postupníka a žalovaného, či nepreukázanie plnej moci osoby konajúcej za postupníka, okresný súd vyhodnotil v súlade so stanoviskom žalobcu uvedeným vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu, ako aj právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 22.10.2014. S námietkou, že postupovaná pohľadávky nie je v zmluve bližšie špecifikovaná, sa okresný súd stotožnil.
S argumentáciou žalobcu, že došlo k preukázaniu postúpenia pohľadávky oznámením postupníka, ktorého súčasťou bola aj zmluva o postúpení pohľadávok, a tým nedôvodnosti skúmania platnosti zmluvy
o postúpení pohľadávok, sa okresný súd nestotožnil. Pokiaľ žalobca argumentoval rozhodnutím NS ČR sp. zn. 32Odo/842/2003, tak okresný súd poukázal na to, že aj podľa odôvodenia predmetného rozhodnutia NS ČR vyplýva, že ak oznámi dlžníkovi postúpenie pohľadávky postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Okresný súd vychádzajúc z odôvodnenia tohto rozhodnutia mal za to, že skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky neprichádza do úvahy v prípade, ak oznámenie postúpenia pohľadávky oznámil dlžníkovi postupca, čo v danom prípade preukázané nebolo, vychádzajúc z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 22.10.2014. V prípade, ak oznámenie postúpenia pohľadávky preukázal žalovanému ako dlžníkovi žalobca ako postupník, bolo dôvodné skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a tejto neplatnosti mal právo sa domáhať aj žalovaný ako dlžník. Za situácie, že nebolo postúpenie oznámené postupcom, ale preukazované postupníkom, súčasne aj so zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola prílohou e-mailu žalobcu zo dňa 21.1.2014, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, bolo správne zaoberať sa aj (ne)platnosťou Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2013. Rozhodnutie NS ČR, z ktorého vychádzal pri argumentácii právny zástupca žalobcu, vychádzalo z oznámenia postúpenia pohľadávky dlžníkovi postupcom a pre oznámenie postupcu sa nevykonáva dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávky. V danej sporovej veci takéto oznámenie postupcu nebolo uskutočnené, preto dôvodne okresný súd dokazoval Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2013, naviac, ak jej platnosť rozporoval aj žalovaný, čo vyplýva aj zo zákonnej úpravy § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania podľa vyčíslenia v odpore proti platobnému rozkazu.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. e), f) O.s.p.. Žalobca sa nestotožnil s dôvodmi zamietnutia žaloby. Poukázal na to, že v zmysle aplikovateľnej právnej úpravy regulujúcej zmluvu o postúpení, predmetný zmluvný typ nemá žiadne osobitné obligatórne náležitosti, a preto sa na posudzovanie platnosti tohto právneho úkonu používajú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa právnej teórie a judikatúry zmluva o postúpení podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí obsahovať a) označenie účastníkov, b) označenie postúpenej pohľadávky. Spôsob označenia predmetu plnenia - teda postupovanej pohľadávky, rovnako nie je osobitne zákonom určený a je výlučne na účastníkoch zmluvy, aký spôsob zvolia, avšak nimi zvolený spôsob musí spĺňať zákonné kritériá určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. S prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.10.2002, sp. zn. 29 Odo 654/2003 žalobca uviedol, že neexistujú žiadne konkrétne pravidlá, akým spôsobom má byť postupovaná pohľadávka identifikovaná, avšak najčastejším spôsobom je označením predmetu plnenia, osoby dlžníka a prípadne právneho dôvodu. Normatívom je identifikovať pohľadávku tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou voči tomu istému dlžníkovi. V prípade pohľadávky vo výške 7.119,98 Eur postupovanej na žalobcu na podklade zmluvy, sú splnené všetky kritériá určitosti a nezameniteľnosti, a to z dôvodu, že a) medzi postupcom a žalovaným sa jednalo o jedinú existujúcu pohľadávku, a preto ani hypoteticky nemohlo dôjsť k akejkoľvek zámene s inou pohľadávkou, a teda žalovaný - dlžník nemohol byť v právnej neistote, komu má plniť postúpenú pohľadávku, b) postúpená pohľadávka bola v prílohe č. 1 zmluvy identifikovaná podľa presnej špecifikácie dlžníka (obchodné meno a IČO) a presnej špecifikácie predmetu plnenia - peňažnej pohľadávky v konkrétne uvedenej výške dlhu - výška postupovanej pohľadávky presne korešponduje výške fakturovanej sumy podľa faktúry č. 1311109, c) účastníci zmluvy boli dostatočne uzrozumení, čo je predmetom postúpenia a navyše, súčasťou zmluvy bolo aj odovzdanie dokumentácie súvisiacej s postúpením, d) žalovaný bol dostatočne uzrozumený, ktorá pohľadávka bola žalobcovi postúpená, čo vyplývalo aj z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ktorá je obsahom súdneho spisu. Z tejto dokumentácie je zreteľné, že poverená zamestnankyňa žalovaného - Ing. M. vedela, o akú postúpenú pohľadávku sa jedná, keďže navrhla v e-maile zo dňa 21.01.2014, aby si žalovaný započítal svoju pohľadávku vo výške 1.938,80 Eur voči postúpenej pohľadávke žalobcu v pôvodnej výške 7.119,98 Eur, a súčasne, že zostatok vo výške 5.181,18 Eur žalovaný uhradí na účet XXXXXXXXXX/XXXX, čo je účet žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť, o akú pohľadávku sa jedná, potvrdil aj fakt, že žalovaný po tom, ako mu bolo preukázané postúpenie pohľadávky, uskutočnil napriek vedomosti o postúpení dňa 24.01.2014 úhradu zostatku vo výške 5.181,18 Eur postupcovi, a to pod variabilným symbolom dotknutej faktúry (VS: 1311109). Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvého stupňa, ktorý zastal rigidný právny názor, že právny úkon - Zmluva, nie je dostatočne určitý v časti predmetu plnenia, lebo špecifikácia dlhu formou
označenia dlžníka a výšky dlhu nie je dostatočne určitá. Podľa žalobcu v okolnostiach tohto sporu je zrejmé, že všetky dotknuté strany boli dostatočne uzrozumené, o akú postupovanú pohľadávku sa jedná. Konajúci súd postupoval rovnako nesprávne, ak pri posudzovaní platnosti právneho úkonu vychádzal z hypotetickej situácie - ak by existovalo medzi postupcom a žalovaným viac pohľadávok. Žalobca zvýraznil, že súdy v rámci svojej činnosti posudzujú, resp. zisťujú vždy konkrétne skutkové okolnosti a na tie aplikujú právne normy. V tomto konkrétnom prípade nemohlo dôjsť k žiadnej zámene pohľadávok postupcu, keďže existovala iba jediná pohľadávka postupcu voči žalovanému. Zároveň žalobca poukázal na ustálenú prax pri výklade právnych úkonov, podľa ktorej ...„ak je pri výklade právneho úkonu pochybnosť ohľadom jeho platnosti, má sa preferovať výklad v prospech platnosti právneho úkonu“ s odkazom na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 01.01.2009, sp. zn. I. ÚS 242/2007. Žalobca považoval za neprípustné, aby súd prvého stupňa posúdil štandardnú zmluvu o postúpení pohľadávok za absolútne neplatný právny úkon, a to z dôvodu neurčitosti, ktorú nachádzal iba v nedostatočnom označení postúpenej pohľadávky. Uvedené právne posúdenie nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, je nedôvodné, prísne voči účastníkom súkromno-právneho vzťahu, ktorý navyše preukázateľne vedeli, čo je predmetnom zmluvy. Osobitne tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02.2012, sp. zn. 5Obo 16/2012, ktoré závery možno analogicky použiť aj pre prípad uzatvorenej zmluvy a oznámenia žalobcu o postúpení pohľadávky. Žalovaný vedel, aká pohľadávka je predmetom postúpenia, inú pohľadávku postupca voči žalovanému nemal a o spôsobe úhrady postúpenej pohľadávky žalovaný dokonca priamo komunikoval so žalobcom, preto jeho tvrdenia o neistote, o akú pohľadávku ide, možno hodnotiť v tejto fáze konania ako účelové tvrdenia. Na doplnenie uviedol, že prvostupňovému súdu na pojednávaní dňa 22.10.2014 poukázal na to, že postupca bol povinný v zmysle čl. IV bod 4 zmluvy poskytnúť súčinnosť v podobe odovzdania potrebnej dokumentácie, čo si splnil a spoločne so zmluvou odovzdal aj sprievodnú dokumentáciu. Uvedené správanie sa účastníkov bolo dostatočne určité. Žalobca zároveň uviedol, že pri špecifikácii žaloby došlo k zrejmej nesprávnosti v časti úrokov z omeškania zo sumy 5.181,18 Eur, konkrétne ktoré žalobca má v úmysle uplatňovať nie od 21.04.2014, ale od 21.01.2014, a tým navrhuje v tejto časti postup podľa § 95 ods. 1 O.s.p... Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom okresného súdu, že žalobca nemal preukázanú aktívnu legitimáciu titulom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2013, ktorú okresný súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon pre nesplnenie podmienky určitosti tohto právneho úkonu čo do identifikácie postupovanej pohľadávky. Nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že žalovaný ako dlžník mal byť dostatočne uzrozumený, o akú postupovanú pohľadávku sa jedná. Medzi postupcom a žalovaným existovala viacročná obchodná spolupráca, v súvislosti s ktorou boli postupcom vystavované viaceré faktúry. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Argumentáciu žalovaného hodnotil ako výlučne subjektívnu, účelovú a ničím nepodloženú. V prípade, ak žalovaný tvrdí, že nemá, resp. nemal dostatočnú vedomosť, o akú postupovanú pohľadávku sa jedná, tak uvedené tvrdenie je výlučne subjektívne a účelové, pretože ho vyvracia priamo opačné správanie sa žalovaného, ktorý v čase pred začatím tohto sporového konania vedel, o akú pohľadávku v pôvodnej výške 7.119,98 Eur ide. Žalobca zotrval na tvrdení, že medzi účastníkmi neexistovala iná pohľadávka, preto k žiadnej hypotetickej zámene nemohlo dôjsť. Zamestnankyňa žalovaného - Ing. M. v komunikácii s postupcom presne identifikovala postupovanú pohľadávku a žalovaný pri úhrade zostatku postupovanej pohľadávky použil variabilný symbol faktúry č. 1311109, čo je faktúra, na základe ktorej vznikla postupovaná pohľadávka. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a v celom rozsahu žalobe vyhovel. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Za viazanosti vyššie citovaným zákonným ustanovením preskúmaval odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, uvedených v písomne podanom odvolaní zo dňa 12.12.2014. Základným odvolacím dôvodom žalobcu bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom, pokiaľ zamietol žalobu z dôvodu zhodnotenia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2013 ako absolútne neplatnej podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu neurčitosti tohto právneho dôvodu čo do identifikácie postupovanej pohľadávky.
Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že Obchodný zákonník v rámci osobitných ustanovení o niektorých záväzkových vzťahoch neupravuje zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka, a preto aj pre obchodné záväzkové vzťahy platí právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Jednou z právnych skutočností, ktorej dôsledkom je zmena subjektu záväzkového vzťahu, je postúpenie pohľadávky predstavujúce zmenu v osobe veriteľa. K postúpeniu pohľadávky, upravenému v ust. § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka dochádza na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi veriteľom ako postupcom a treťou osobou ako postupníkom, pričom jej platnosť nie je podmienená súhlasom dlžníka. Voči nemu sa postúpenie pohľadávky stáva účinným buď od doručenia oznámenia jeho pôvodného veriteľa, že došlo k postúpeniu pohľadávky, alebo od preukázania postúpenia novým veriteľom. Zákon teda rozlišuje, či sa dlžník o postúpení pohľadávky dozvie od postupcu alebo od postupníka. Oznámením alebo preukázaním postúpenia vzniknú právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi a jeho povinnosť plniť novému veriteľovi. Do tejto doby dlžník s účinkami zbavenia sa záväzku môže plniť pôvodnému veriteľovi, a tento nemôže plnenie odmietnuť.
Pre posúdenie odvolacích dôvodov žalobcu sa krajský súd oboznámil s obsahom súdneho spisu, z ktorého zistil, že žalobca odvodzoval svoj nárok uplatnený žalobou na zaplatenie istiny 5.278,62 Eur s príslušenstvom a svoju aktívnu legitimáciu od Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi spoločnosťou R A V T E X, spol. s r.o. a ACCENTUS s.r.o. dňa 18.12.2013. Z čl. II. bod 1. tejto zmluvy vyplývalo, že ...„predmetom tejto zmluvy je odplatné postúpenie pohľadávok postupcu za dohodnutú odplatu postupníkovi“. Podľa čl. III. bod 2. zmluvy ...„pohľadávky určené k postúpeniu podľa tejto zmluvy sú detailne uvedené v prílohe tejto zmluvy“. Z Prílohy č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok bol zistený údaj: DOPPLER SK, s.r.o., IČO: 31 339 956, Výška dlhu (EUR): 7.119,98. Žalobca k žalobe na preukázanie predmetného nároku pripojil i faktúru č. 1311109, vystavenú postupcom voči žalovanému dňa 18.11.2013 na celkovú sumu 7.119,98 Eur. Zároveň pripojil i e-mailovú správu, z ktorej nepochybne vyplývalo, že dňa 21. januára 2014 žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky a súčasne pripojil uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s prílohou. Žalovaný vo vzťahu k doručenému e- mailu reagoval a vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávok namietal absenciu mien pri podpisoch, z ktorého dôvodu ju vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Zároveň z ďalšej e-mailovej správy podpísanej Ing. M. zo dňa 21. januára 2014 (č.l. 34 spisu) vyplynulo tvrdenie o záväzku spoločnosti DOPPLER SK s.r.o. voči spoločnosti R A V T E X, spol. s r.o. 7.119,98 Eur, s návrhom započítania pohľadávky a doplatenie zvyšnej sumy 5.181,18 Eur na uvedený účet žalobcu.
Podľa ust. § 526 os. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Vychádzajúc z toho, že v danom prípade postúpenie pohľadávky postupoval postupca, mal dlžník právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a tým sa aj mohol účinne dovolávať neplatnosti takejto zmluvy v súdnom konaní. Z uvedeného preto okresný súd správne postupoval, ak sa námietkou neplatnosti, vznesenou žalovaným, zaoberal a túto zhodnocoval.
Okresný súd založil záver o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok na nedostatočnej a neurčitej identifikácii postupovanej pohľadávky.
Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Zákonná úprava vyžaduje pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky písomnú formu, zároveň predpokladá, že z hľadiska určitosti je zmluva platná, ak je v nej jednoznačne určená postupovaná pohľadávka, predovšetkým vymedzením predmetu plnenia osoby dlžníka, prípadne právneho dôvodu,
a to natoľko nepochybne, aby bolo zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom postúpenia a aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou. Postupovaná pohľadávka je bez ohľadu na údaje, ktoré boli k jej špecifikácii použité, dostatočne vymedzená aj vtedy, ak je zistiteľné, o akú pohľadávku ide a ak ju nie je možné zameniť s inou pohľadávkou (rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Cdo 690/2009). Za situácie, kedy zákon nevymedzuje, akým spôsobom má byť postupovaná pohľadávka v zmluve o postúpení pohľadávky identifikovaná, tak túto identifikáciu je možné vykonať primárne označením postupcovho dlžníka a popisom pohľadávky. Z pohľadu požiadavky na určitosť postupovanej pohľadávky nie je nutné právny dôvod vzniku postupovanej pohľadávky v predmete zmluvy uvádzať, nakoľko takáto požiadavka zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva.
Podľa ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Sankcia neplatnosti právneho úkonu sa týmto ustanovením viaže k náležitostiam prejavu vôle; prejav vôle je neurčitý, ak je neistý jeho obsah. Záver o neurčitosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nemožno dospieť k nepochybnému záveru, čo chcel účastník prejaviť. Vôľa vyjadrená v zmluve je svojim prejavom určitá, ak je výkladom objektívne pochopiteľná, t.j. ak môže účastník túto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať. Zmyslu úpravy obsiahnutej v ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka neodporuje, aby nezameniteľná identifikácia postupovanej pohľadávky bola vykonaná aj sprostredkovane. Niet však pochybnosti o tom, že postupovanú pohľadávku identifikuje predovšetkým údaj o osobe dlžníka a predmete plnenia. Ak nemá postupca voči dlžníkovi v dobe postúpenia inú pohľadávku alebo iné pohľadávky s predmetom plnenia rovnakého druhu ako u postupovanej pohľadávky (teda iné pohľadávky zameniteľné s postupovanou pohľadávkou), potom platí, že postupovaná pohľadávka je v zmluve o postúpení pohľadávky dostatočne určite identifikovaná aj vtedy, ak je vymedzená len údajom o osobe dlžníka a predmete plnenia.
V prejednávanej veci postupca a postupník v zmluve o postúpení pohľadávky v rámci jej Prílohy č. 1 identifikovali predmetnú pohľadávku osobou žalovaného a výškou peňažnej pohľadávky. Takéto vymedzenie predstavuje dostatočne určitú identifikáciu postupovanej pohľadávky, nevyvolávajúcu pochybnosť o tom, aká pohľadávka bola postúpená. V prvostupňovom konaní nebolo účastníkmi tvrdené a ani preukázané, že by postupca mal v dobe postúpenia voči dlžníkovi inú peňažnú pohľadávku, ktorá by bola spôsobilou zámeny s peňažnou pohľadávkou vo výške 7.119,98 Eur. Z uvedeného preto odvolací súd odlišne od záveru prvostupňového súdu zmluvu o postúpení pohľadávok nezhodnotil so záverom jej absolútnej neplatnosti, z titulu neurčitosti identifikácie postupovanej pohľadávky, a preto odvolanie žalobcu bolo opodstatnené, ktorý záver je v zhode s názorom vysloveným v uznesení NS ČR sp. zn. 29 Odo 776/2004.
Ak žalovaný až následne, a to vo vyjadrení k odvolaniu poskytol tvrdenie, že medzi postupcom a žalovaným boli uzavreté viaceré obchody, tak na toto tvrdenie nebolo možné zo strany odvolacieho súdu ako relevantné prihliadať, z dôvodu splnenej procesnej poučovacej povinnosti prvostupňovým súdom podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom bolo len vo všeobecnej rovine.
Odvolací súd pri posudzovaní (ne)platnosti právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávok vychádzal i z názoru vysloveného v Náleze ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 1. apríla 2015, podľa ktorého, prílišný formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavno-právneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti. Ústavný súd zdôraznil, že jedným zo základných právnych princípov výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorá nevedie k neplatnosti zmluvy pred takým výkladom, ktorý vedie k jej platnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. I. ústavy (I. ÚS 640/2014). Vždy je potrebné vychádzať z individuálnych okolností, teda na konkrétnych zisteniach založených rozmerov každej súdom prejednávanej veci (sp. zn. I. ÚS 118/2013).
Z vyššie uvedených záverov bol preto napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Okresný súd v novom konaní za dôkaznej povinnosti sporových strán preto nárok žalobcu opätovne posúdi, vykoná k nemu dokazovanie v rozsahu návrhov účastníkov a vo veci rozhodne.
Podľa ust. § 226 O.s.p. súd prvého stupňa doručí rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ ho nedoručil odvolací súd priamo.
Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.