Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5C-98-2015.pdf
PDF · 134.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/98/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu D. S., nar. X.X.XXXX, bytom Ž. F. U., J. XXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, o návrhu na zaplatenie sumy 2.804,18 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.804,18 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne, počítaný od 9.3.2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd konanie o návrhu žalobcu čo do zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.804,18 €, počítaný od 9.3.2014 do 8.3.2015 z a s t a v u j e .
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania č. 603700815 dňa 10.11.2011, v bode 16.: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva“ je n e p r i j a t e ľ n á .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu žalobcu, Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., IČO: 47234466, konajúca prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 676,54 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu pôvodne podaným návrhom domáhal vydania od žalovaného bezdôvodného obohatenia vo výške 2.804,18 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne, počítaný od 9.3.2014 do zaplatenia. V priebehu konania právny zástupca žalobcu zobral návrh späť v časti úroku z omeškania, a to za obdobie od 9.3.2014 do 8.3.2015. Poukázal na to, že zmluva, ktorú dňa 10.11.2011 uzatvoril so žalovaným, neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, a preto je nutné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Konštatoval, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 2.000 €, kde bola dohodnutá odplata vo výške 1.924 €, pričom žalobca zaplatil spolu na poskytnutom úvere sumu 4.804,18 €. Právny zástupca žalobcu konštatoval, že zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi konania je nutné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, a preto je nutné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona č. 129/2010 Z. z. Zároveň výšku odplaty za poskytnutý úver považoval za rozpor so zákonom. Zároveň uviedol, že pokiaľ v zmluve o úvere je označený účel úveru povolanie, je známe z viacerých konaní, že žalovaný účelovo zaškrtával toto políčko v snahe obísť ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že žalobca
od 1.1.2009 poberal výsluhový dôchodok a nepracoval, čiže finančné prostriedky mu neboli poskytnuté na účel povolania. Dodatok k Zmluve o úvere nemajú a obsah im známy nie je. Nevedel sa vyjadriť, či takýto dodatok bol alebo nebol uzavretý.
Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané, súdu neúčasť ospravedlnil. Poukázal na to, že vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu v Žiari nad Hronom, a preto žiadal pojednávanie odročiť. Z obsahu písomného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že zmluvu, ktorú uzavrel so žalobcom, nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalobcovi bol poskytnutý úver na účel povolania. Poukázal na to, že so žalobcom bol uzavretý aj Dodatok k zmluve o úvere na nákup technického zariadenia, a preto treba chrániť dobrú vôľu žalovaného a dlžníkovi nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Zároveň konštatoval, že je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že vzhľadom na právnu úpravu mu vzniká nárok aj na zaplatenie poplatku za spracovanie úveru. Zdôraznil, že pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere žalobcovi vyhovoval, keďže nič voči nemu nenamietal, a bolo na dobrovoľnom rozhodnutí žalobcu, či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Príslušný poplatok v jednej tretine predstavuje úrok a v dvoch tretinách náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. Žalovaný poukázal na potrebu akcentovania jeho dobrej viery, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu v Žiari nad Hronom.
Žalovaný poukázal, že konaniu bráni prekážka veci rozhodnutej res iudicata s poukazom na to, že o nároku bolo rozhodnuté Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 01157/13 zo dňa 27.6.2013.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s podaným návrhom, s písomným vyjadrením žalovaného, so Zmluvou o úvere, so Žiadosťou o poskytnutie úveru, s rozhodcovskou zmluvou, s prehľadom splátok a pokút, so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, s ostatným spisovým materiálom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinný v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 9 ods. 6 toho istého zákona spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
Podľa § 11 ods. 1 toho istého zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 153 ods. 3 OSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 96 ods. 1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente, podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymeniteľných listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Žalovaný v písomnom vyjadrení namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Súd mu oznámil, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Týmto ustanovením je implementovaná Smernica č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá za spotrebiteľskú zmluvu považuje takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Podľa dôvodovej správy k novelizovanému zneniu ustanovenia § 87 písm. f/ OSP Zákonom č. 384/2008 Z. z. je rozšírenie miestnej príslušnosti, danej na výber príspevkom k rozšíreniu ochrany spotrebiteľa vnútroštátnymi orgánmi členských štátov Európskej únie. Je nepochybné, že žalobca je spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a žalovaný je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade je významné len to, že tento spor vznikol zo zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie § 87 písm. f/ OSP umožňuje spotrebiteľovi, aby podal žalobu okrem všeobecného súdu žalovaného aj na súde, v obvode ktorého má svoje bydlisko. Keďže žalobca toto právo voľby miestnej príslušnosti využil, došlo tým k založeniu miestnej príslušnosti Okresného súdu v Žiari nad Hronom.
Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 10.11.2011 Zmluvu o úvere č. 603700851. V zmysle uvedenej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi finančnú čiastku 2.000 €, ktorú sa žalobca zaviazal veriteľovi zaplatiť, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.924 €, čiže celkovú čiastku 3.924 €, a to v 12 mesačných splátkach po 327 €, počnúc dňom 15.12.2011 na účet veriteľa, špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zo zmluvy vyplýva aj tá skutočnosť, že žalobcovi boli finančné prostriedky vyplatené v hotovosti pri podpise zmluvy. V zmluve je začiarknuté políčko, podľa ktorého finančné prostriedky poskytol žalovaný žalobcovi na výkon povolania. Z predloženej Žiadosti o úvere súd zistil, že žalobca bol v tom čase na dôchodku. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR Bratislava zo dňa 11.2.2009 č.: SRLZ-42.255-1/SZ 2009 súd zistil, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 1.1.2009 vo výške 514,59 € mesačne. Z výpovede žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že v čase uzatvárania Zmluvy o úvere bol na výsluhovom dôchodku, nikde nepracoval a iný príjem nemal. Finančné prostriedky, ktoré získal na základe Zmluvy o úvere, použil na súkromné účely, a to na liečbu svojej dcéry, ktorá trpela anorexiou a všetko sa muselo platiť. Žiadnu výpočtovú techniku nekupoval. Hoci žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na uzatvorený Dodatok k predmetnej zmluve, kde by mal byť špecifikovaný účel poskytnutia finančných prostriedkov, a to na nákup technických zariadení, tento Dodatok ako dôkaz žalovaný nepredložil, a nemali o ňom vedomosť ani žalobca a jeho právny zástupca. Súdu je známe zo svojej rozhodovacej činnosti, že žalovaný aj v iných zmluvách zaškrtával uvedené políčka na výkon povolania, pričom bolo preukázané, že fyzické osoby, ktoré predmetnú zmluvu uzatvárali, vôbec finančné prostriedky na tento účel nepotrebovali. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy bol v postavení dodávateľa, nakoľko konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca ako fyzická osoba bol spotrebiteľ, ktorému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že účastníci konania uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania, má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom žalobca ako spotrebiteľ nekonal v rámci svojho povolania ani podnikania a ani zamestnania. Žalovaný žalobcovi poskytol finančné prostriedky v hotovosti pri podpise zmluvy, čiže ide o spotrebiteľský úver vo forme pôžičky, pričom spotrebiteľským úverom sa na účely Zákona č. 129/2010 Z. z. považuje aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Uzavretá zmluva spĺňa podmienku písomnej formy, avšak neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy a ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z. z.), neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/), neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/), neobsahuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. y/). Vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje horešpecifikované náležitosti v zmysle § 9 ods. 2, je nutné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Z predloženého rozpisu splátok a pokút súd zistil, že žalobca nesplácal požičanú sumu v zmysle splátkového kalendára, každý mesiac po 327 €, ale zaplatil žalovanému dňa 22.7.2014 sumu 4.754,18 €, dňa 30.9.2014 zaplatil sumu 10 € a dňa 15.12.2014 a 20.1.2015 zakaždým po 20 €. Žalobca spolu zaplatil 4.804,18 €. Vzhľadom na to, že zmluvu je nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, vznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému len skutočnú výšku poskytnutého finančného plnenia, čiže 2.000 €. Vzhľadom na to súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške
2.804,18 € (4.804,18 € - 2.000 €). Vzhľadom na to, že súd určil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, s poukazom na hospodárnosť konania sa súd nezaoberal vykonávaním dokazovania, pokiaľ sa týka výšky poplatku za poskytnutie úveru.
Vzhľadom na to, že z výpovede právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že návrh berie v časti späť, a to pokiaľ sa týka úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.804,18 €, počítaný od 9.3.2014 do 8.3.2015, v tejto časti súd konanie zastavil.
Podľa § 517 ods. 2 OSP ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8.05 % ročne od 9.3.2015. Žalobca predložil súdu výzvu, ktorú zaslal žalovanému na zaplatenie sumy 2.804,18 €, v ktorej výzve žiadal zaplatiť finančné prostriedky najneskôr do 8.3.2015.
Žalovaný vzniesol v konaní námietku res iudicata s poukazom na vydaný rozhodcovský rozsudok. Súd zistil, že účastníci konania uzatvorili Rozhodcovskú zmluvu dňa 10.11.2011, v zmysle ktorej čl. I. bod 1. rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd, zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave. V zmysle čl. II. bod 1. zmluvy vyplynulo, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, budú riešené a/ Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobcu na Stálom rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.
Súd zistil, že Stály rozhodcovský súd, zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava vydal rozsudok sp. zn. 01157/13 dňa 27.6.2013, v zmysle ktorého zaviazal žalobcu (v tom konaní žalovaného) zaplatiť žalovanému (v tom konaní žalobcovi) sumu 4.754,18 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z uvedenej sumy od 30.9.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne z rovnakej sumy od 14.11.2012 do zaplatenia a zároveň nahradiť aj trovy rozhodcovského konania. Z obsahu odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že žalobca bol zaviazaný k úhrade predmetných súm s poukazom na zabezpečenie záväzkového vzťahu z úverovej zmluvy blankozmenkou zo dňa 10.11.2011.
Rozhodcovskú zmluvu, koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu súd posúdil ako neprijateľnú, a to s poukazom na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, teda absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných stráv v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň, ako zmluva o úvere, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli žalobcu pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen Všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variánt zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára, obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o úvere, keď je tvorené predtlačenými údajmi, identifikujúcimi veriteľa, prázdnymi kolónkami pre vpísanie osobných údajov dlžníka, a potom už len predtlačenými dojednaniami, špecifikujúcimi konkrétny rozhodcovský súd, pričom žalobca nemal možnosť výberu iného rozhodcovského súdu. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej
zmluvnej podmienky vtedy, ak by žalovaný predložil žalobcovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobca mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojim rozhodnutím ovplyvnil uzatvorenie samotnej zmluvy o úvere, nakoľko z výpovede samotného žalobcu vyplynulo, že mu bolo oznámené, že v prípade nepodpísania rozhodcovskej zmluvy by nemohol čerpať poskytnuté finančné prostriedky, pričom žalobcovi by museli byť poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva, uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola napriek jej formulácii skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber, predpokladaný v čl. II. rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už žalobca nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyvážení vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory, vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo žalobcovi absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Takéto zmluvné dojednanie reálne vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, keď nemožno navyše opomínať, že ak je rozhodcovská zmluva súčasťou viacerých formulárov, predložených spotrebiteľovi na podpis, navyše uzatvorená nie v čase „zvýšenej bdelosti“ spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal). Vzhľadom na uvedené skutočnosti právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 640/2014). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd je toho názoru, že v danej veci nie je prekážka res iudicata.
Súd vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve o úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania v zmysle bodu 16 je stanovené, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Súd je toho názoru, že uvedená zmluvná podmienka, pokiaľ sa týka aplikácie Obchodného zákonníka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 16 je neprijateľná zmluvná podmienka.
Zmluva medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy s tým, že žalovaný uzatvoril túto zmluvu ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalobca bol pri uzatváraní zmluvy spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s dojednaním účastníkov zmluvného vzťahu v rámci Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, podľa ktorého sa zmluva uzatvára podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka treba poukázať na to, že podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako aj s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve neplatné a v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Uvedená zmluvná podmienka, obsiahnutá vo výroku tohto rozhodnutia, nebola dojednaná individuálne, žalobca nemohol ovplyvniť obsah Všeobecných obchodných podmienok v tejto časti, pričom Všeobecné obchodné podmienky žalobcom neboli ani podpísané. Z uvedeného je zrejmé, že dojednanie o voľbe Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, tvoriace súčasť Všeobecných obchodných podmienok, súd
posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a považoval ju za neplatnú.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch.
Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad, priaznivejší pre spotrebiteľa.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štátny zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách, uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ústavnej judikatúry systém ochrany, zavedený Smernicou Rady č. 93/2013/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti. Táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky, vopred pripravené dodávateľom bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/2013/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky.
Súd je toho názoru, že zmluvná podmienka, obsiahnutá v čl. 16 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľná zmluvná podmienka, a teda neplatná, s poukazom na to, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nejedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na to súd ju určil vo výroku tohto rozhodnutia za neprijateľnú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca mal v konaní úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia za tri úkony po 111,21 € (príprava a prevzatie veci, spísanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 5.8.2015), trikrát režijný paušál po 8,39 € (úkony v r. 2015), spolu uvedené trovy právneho zastúpenia vo výške 358,80 €. Uvedené trovy právneho zastúpenia sú priznané v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj hotové výdavky (§ 17 ods. 1 Vyhlášky), a to za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 5.8.2015, cesta Košice - ZH a späť, 14 polhodín po 13,98 €, suma 195,72 €. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj cestovné náhrady za cestu na pojednávanie dňa 5.8.2015 z Košíc do ZH a späť, 466 km, pri spotrebe 6,20 litra/100 km, cena 1,290 €/liter, paušálna náhrada za kilometer 0,183 €, spolu 122,02 €. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 676,54 € (358,80 € plus 195,72 € plus 122,02 €).
O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu žalobcu súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.