Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/257/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: VAŠA s.r.o., so sídlom Andreja Hlinku 86, 972 71 Nováky, IČO: 36 318 990, zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Rastislav Hanulák s.r.o., so sídlom Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava, IČO: 47 257 211, proti žalovaným v 1/ rade: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v 2/ rade: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -120 zo dňa 25.5.2015, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -120 zo dňa 25.5.2015 potvrdzuje.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu zo dňa 27.4.2015 na nariadenie predbežného opatrenia. V odôvodnení uviedol, že žalobca podaným návrhom žiadal nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd žalovanému v 1/ rade uložil povinnosť uhrádzať žalobcovi doplatok vo výške 343,635 Eur/MWh v rozsahu skutočného množstva elektriny vyrobenej žalobcom v jeho zariadení výrobcu elektriny v každom kalendárnom mesiaci roka 2015 z obnoviteľných zdrojov energie, zníženého o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, a to do 15 dní od skončenia každého kalendárneho mesiaca roka 2015. Žalovanému v 2/ rade žiadal žalobca predbežným opatrením uložiť povinnosť odoberať od žalobcu elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú žalobca vyrobil vo svojom výrobnom zariadení v každom kalendárnom mesiaci roka 2015 za cenu elektriny na straty vo výške 44,015 Eur/MWh bez DPH, a to do 15 dní od skončenia každého kalendárneho mesiaca roka 2015. Návrh žalobca odôvodnil tým, že je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý vyrába elektrinu zo slnečnej energie na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) č. 0241/2011/E-PT zo dňa 20.6.2011, prevádzkujúcim zariadenie na výrobu elektriny s názvom Fotovoltaická elektráreň Nováky I s inštalovaným výkonom 0,0987 MW, Fotovoltaická elektráreň Nováky II s inštalovaným výkonom 0,0987 MW a Fotovoltaická elektráreň Nováky III s inštalovaným výkonom 0,0987 MW, ktoré boli uvedené do prevádzky 10.6.2011. Žalobca má právo na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z.“ alebo „Zákon“), ktorá sa mu poskytuje vo forme odberu elektriny na straty stanovenej na rok 2015 ÚRSO vo výške 44,015 Eur/MWh a vo forme doplatku, ktorý predstavuje rozdiel medzi cenou elektriny určenou cenovým rozhodnutím ÚRSO a cenou elektriny na straty. ÚRSO vydal pre žalobcu tri cenové rozhodnutia, ktorými schválil pre každé zariadenie žalobcu cenu pre stanovenie doplatku vo výške 387,65 Eur/MWh. Bez poskytnutia podpory žalobca nie je schopný ekonomického prežitia. Poskytovateľom podpory je prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, t.j. žalovaný v 1/ rade, ktorý zabezpečením podpory vo forme výkupu elektriny na straty poveril podľa § 4 ods. 1 písm. b) Zákona žalovaného v 2/ rade. Systém podpory garantuje podporu po dobu 15 rokov odo dňa uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky, čo u žalobcu predstavuje podporu do roku 2026. Titulom poskytovania podpory inkasuje žalobca od žalovaných ročne sumu cca 124 435,66 Eur. Žalobcovi bola podpora poskytovaná do roku 2014, pričom žalobca so žalovaným v 1/

rade pravidelne uzavieral ročné zmluvy. Žalovaný v 1/ rade listom zo dňa 17.12.2014 žalobcovi oznámil stratu podpory z dôvodu nešpecifikovaného porušenia zákonných povinností a zmluvy zabezpečujúcej podporu pre rok 2015 žalobcovi vrátil. Z medializovaných informácii žalobca zistil, že prevádzkovatelia všetkých regionálnych distribučných sústav zaujali rovnaký postoj k výrobcom elektriny, ktorí si nesplnili oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona. Podľa zoznamu, ktorý zverejnil ÚRSO, mal žalobca túto povinnosť splniť voči ÚRSO, nie však voči žalovanému v 1/ rade.

Žalobca mal za to, že nárok na podporu v roku 2015 mu nezanikol a svoje tvrdenie oprel o tri argumenty: 1/ sankcia vo forme straty nároku sa z dôvodu aplikácie § 18e ods. 1 Zákona nevzťahuje na výrobcov, ktorí svoje zariadenie uviedli do prevádzky do 31.12.2013, 2/ sankciu možno uložiť len na základe rozhodnutia správneho orgánu a nie na základe právneho predpisu, a teda sankcia straty nároku na podporu nebola žalobcovi právoplatne uložená a neprichádza do úvahy postup žalovaného v 1/ rade, ktorý konštatuje správny delikt na strane žalobcu a sám aplikuje sankciu v podobe straty nároku na podporu, a to bez akejkoľvek kompetencie a bez možnosti obrany žalobcu vo forme opravného prostriedku, 3/ žalobca si splnil z materiálneho hľadiska oznamovaciu povinnosť voči žalovanému v 1/ rade ešte pred uplynutím lehoty, keďže žalovanému v 1/ rade v priebehu roka zasielal niekoľko dokumentov, z ktorých sa dá logicky vyvodiť, že si uplatňuje právo na podporu aj na nasledujúci rok a oznamuje množstvo elektriny, na ktoré sa má podpora vzťahovať. Žalobca žalovanému v 1/ rade oznámil uplatnenie podpory pre roky 2014 až 2016 aj s predpokladaným množstvom elektriny, na ktoré sa podpora má vzťahovať, keďže prílohou žiadostí boli cenové rozhodnutia ÚRSO, ktorým určil žalobcovi cenu elektriny pre rok 2014 a v odôvodnení ktorého uviedol aj predpokladané množstvo dodanej elektriny. Žalobca tak má za to, že oznamovaciu povinnosť splnil listom zo dňa 1.8.2014 v spojení s predložením cenových rozhodnutí ÚRSO. Žalobca v prípade odňatia nároku na podporu príde o všetok svoj príjem, pričom na udržanie prevádzky elektrární je povinný pravidelne uhrádzať splátky investičných úverov. Zmluvou o termínovanom úvere č. 233/2014/UZ zo dňa 10.3.2014 bol žalobcovi poskytnutý zo strany Všeobecnej úverovej banky, a.s. úver vo výške 1.300.000 Eur, so splatnosťou do 25.3.2019, zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. V roku 2015 spláca žalobca mesačne splátku úveru vo výške 21.668 Eur a v súčasnej dobe nie je schopný zaplatiť najbližšiu splátku splatnú dňa 25.5.2015. V prípade straty podpory žalobca tieto splátky nebude môcť splácať, čo bude mať za následok možné začatie výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcu, resp. nutnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, čo znamená faktickú likvidáciu žalobcu. Nariadenie predbežného opatrenia nemôže žalovaných zaťažiť s poukazom na § 5 ods. 1 Zákona. Náklady na poskytovanie podpory sa žalovaným kompenzujú prostredníctvom tzv. tarify za prevádzkovanie systému, ktorú uhrádza koncový odberateľ elektriny, ktorej výška bola od 20.8.2014 zvýšená z 19,82 Eur/MWh na 21,80 EUR/MWh a v tejto výške je stanovená aj na rok 2015. Poskytovanie podpory tak nebude znamenať zvýšené náklady regionálnych distribučných sústav. Žalobca mal za to, že sú splnené podmienky pre vydanie predbežného opatrenia, keďže je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a s poukazom na prevenčnú povinnosť sa žalobca domnieva, že je potrebné predbežné opatrenie nariadiť aj z dôvodu, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Žalobca sa vo veci samej mieni domáhať voči žalovanému v 1/ rade úhrady doplatku na skutočné množstvo vyrobenej elektriny za jednotlivé mesiace roka 2015, znížené o technologickú vlastnú spotrebu elektriny a voči žalovanému v 2/ rade zaplatenia ceny elektriny na straty v plnej výške dodanej žalovanému v 2/ rade v jednotlivých kalendárnych mesiacoch roka 2015.

Okresný súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia oboznámil s prílohami návrhu, ktoré boli tvorené rozhodnutiami ÚRSO, s listom žalovaného v 1/ rade zo dňa 17.12.2014, listom žalovaného v 1/ rade zo dňa 9.3.2015 označenom ako vrátenie zmlúv, zoznamom výrobcov elektriny, ktorí nesplnili podmienky pre uplatnenie práva na podporu, plánom dodávky elektrickej energie a ďalšími listinnými dôkazmi špecifikovanými v odôvodnení rozhodnutia na strane 3, 4.

Okresný súd podľa § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. konštatoval, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov, ktorého účelom je poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. S ohľadom na tvrdenia žalobcu je podľa okresného súdu nepochybné, že žalobca sa domáha nariadenia predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri

riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených účastníkmi, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností.

Z obsahu spisového materiálu okresný súd konštatoval, že medzi účastníkmi je sporná skutočnosť splnenia oznamovacej povinnosti ako základnej podmienky pre uplatnenie práva na podporu v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona s tým, že definitívne vyriešenie tejto otázky bude predmetom konania vo veci samej. Okresný súd aj s prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného v 1/ rade, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 12.5.2015 konštatoval, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia primárne skúmal, či žalobca osvedčil existenciu potreby úpravy pomerov účastníkov nariadením predbežného opatrenia z dôvodu osvedčenia bezprostredne hroziacej ujmy v rozsahu tvrdenom žalobcom. V tomto smere zohľadnil viaceré skutočnosti. Žalovaný v 1/ rade je subjektom, ktorého postavenie poskytovateľa podpory vyplýva priamo z úpravy zákona č. 309/2009 Z.z., nemá vplyv na to, ako ÚRSO v rámci cenového konania rozhodne o návrhu žalobcu na určenie ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre žalobcu. Žalovaný v 1/ rade je výlučne poskytovateľom podpory, bez vlastného, priameho dosahu a bez možnosti ovplyvniť určenie ceny pre stanovenie doplatku a ceny elektriny na straty na jednej strane a zároveň na druhej strane má povinnosti vyplývajúce z úpravy Zákona, zahŕňajúce povinnosť poskytovať žalobcovi za predpokladu, že žalobca splní zákonné podmienky podporu, ktorú je možné poskytovať okrem iného formou doplatku a odberom elektriny za cenu elektriny na straty. Sám žalovaný v 1/ rade má postavenie regulovaného subjektu, ktorú reguláciu žalovaného v 1/ rade vykonáva subjekt ÚRSO. Okresný súd preto vyhodnocoval pomer medzi záujmami žalobcu sledovanými návrhom na nariadenie predbežného opatrenia na jednej strane, a tým, čo by mohlo byť nariadeným predbežným opatrením spôsobené žalovaným v 1/ a v 2/ rade. Pokiaľ žalobca dôvodil, že bez nariadenia predbežného opatrenia dôjde k úplnému výpadku finančných zdrojov, v dôsledku toho k jeho likvidácii, zohľadnil okresný súd vyjadrenie žalovaného v 2/ rade zo dňa 17.2.2015, v ktorom tento vyhlásil, že je pripravený s účinnosťou od 1.1.2015 uzatvoriť zmluvu s výrobcami, ktorí nesplnili podmienky pre získanie podpory, a to za trhovú cenu 34,61 Eur/MWh. Táto skutočnosť potvrdila, že tvrdenie o bezprostredne hroziacej ujme vedúcej k likvidácii žalobcu nie je osvedčená, a tým nie je splnená podmienka pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia. Skutočnosť, že žalobca má preukázateľne možnosť odpredať vyrobenú elektrinu žalovanému v 2/ rade, znamená, že žalobca má možnosť takouto cestou získať finančné prostriedky. Medzi účastníkmi sa pritom jedná o obchodnoprávny vzťah a nie je vylúčené ani jednanie zmluvných strán o otázke konečnej výšky ceny. V prípade uzavretia takejto zmluvy sa finančná strata žalobcu zníži, a preto jeho tvrdenie o hrozbe likvidácie v dôsledku neposkytnutia podpory nie je osvedčené. To, že príjmy z takéhoto predaja nedosiahnu výšku prostriedkov získaných cez systém podpory, v dôsledku čoho vzniká žalobcovi strata, okresný súd hodnotí ako dôsledok nepomerne menej závažný oproti tomu, aký dôsledok by nastal na strane žalovaného v 1/ rade nariadením predbežného opatrenia, pri zohľadnení vedomosti okresného súdu z jeho činnosti, podľa ktorej len v senáte 19Cb je vedených šestnásť návrhov na nariadenie predbežného opatrenia, ktorými sa títo žalobcovia domáhajú poskytovania podpory podľa Zákona. Z verejne prístupných informácií prístupných na stránkach ÚRSO vyplýva, že splnenie oznamovacej povinnosti je spochybnené v prípadoch viac než 500 subjektov v rámci Žilinského a Banskobystrického kraja. Za takéhoto stavu, by ukladanie povinnosti hoci dočasne zabezpečiť poskytovanie podpory dotknutým subjektom, mohlo mať pre žalovaných nezvratné následky, keďže v zmysle vyjadrenia žalovaného v 1/ rade finančné zdroje na poskytnutie podpory výrobcom elektriny vychádzajú z osobitnej tarify určenej ÚRSO pre konkrétny kalendárny rok práve na základe celkového počtu výrobcov, ktorí si splnili notifikačnú povinnosť. Ak ÚRSO nezaradil žalobcu medzi subjekty, ktorým bude poskytnutá podpora, v dôsledku nariadenia predbežného opatrenia by boli žalovaní povinní znášať náklady na podporu žalobcu bez zabezpečenia ich finančného krytia a najmä bez akejkoľvek možnosti žalovaných tento skutkový a právny stav ovplyvniť, čím by došlo k neprimeranému zásahu do ich právneho postavenia. Uzavretím zmluvy so žalovaným v 2/ rade bude možné čiastočne odvrátiť žalobcom tvrdené následky neposkytnutia podpory, a preto nemožno hovoriť ani o hrozbe úplnej straty príjmov žalobcu.

Okresný súd dodal, že zmyslom inštitútu predbežného opatrenia nie je podporovať nariadenie predbežného opatrenia v pochybnostiach a spoliehať sa na možnosť dodatočného uvedenia do pôvodného stavu. Stred záujmov účastníkov sporového konania, akým je konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v tejto veci, spôsobuje, že akýmkoľvek rozhodnutím súdu o navrhovanom predbežnom opatrení nevyhnutne dôjde k zásahu do právneho postavenia jedného z

účastníkov. V snahe tento zásah minimalizovať, hodnotil okresný súd pomer medzi záujmami žalobcu a záujmami žalovaných v 1/ a v 2/ rade, ktoré by boli nariadením predbežného opatrenia dotknuté. Dospel k záveru, že dôsledok nariadenia predbežného opatrenia na strane žalovaných v 1/ a v 2/ rade vo forme ich povinnosti poskytovať podporu v konkrétnych formách bez naakomulovaných peňažných prostriedkov je nepomerne závažnejším, než ujma na strane žalobcu spôsobená zamietnutím návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré predstavuje pre neho stratu podpory na jeden rok, osobitne so zreteľom na možnosť zabezpečiť si príjem z vyprodukovanej elektrickej energie vo výške ponúkanej trhovej ceny. Okresný súd nespochybnil, že na strane žalobcu vznikne neposkytnutím podpory pre rok 2015 finančná strata, avšak nie v rozsahu, ktorý by viedol k likvidácii alebo k bankrotu žalobcu a zároveň je táto strata v porovnaní s ujmou, ktorá hrozí žalovaným v prípade nariadenia predbežného opatrenia, hodnotená okresným súdom ako menej závažná. Tieto argumenty uviedol okresný súd i vo vzťahu k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu existencie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, nakoľko sa žalobca domáhal nariadenia predbežného opatrenia i z tohto dôvodu. Ohľadom trov konania okresný súd uviedol, že o tých rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej v súlade s ust. § 145 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia osvedčil v dostatočnej miere. Žalobcovi neboli doručené vyjadrenia žalovaných zo dňa 12.5.2015 a 17.2.2015, na ktoré sa okresný súd odvolával v odôvodnení svojho uznesenia. Ohľadom obsahu tohto vyjadrenia, podľa ktorého mal žalobca možnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom, žalobca uviedol, že požiadal žalovaného v 2/ rade o uzavretie zmlúv o dodávke (výkupe) elektriny mimo systému podpory za podmienok dostupných na trhu vo vzťahu k zariadeniu výrobcu elektriny, ktoré žalobca prevádzkuje. Pri aktuálnych trhových cenách elektriny však tieto nepokryjú náklady na financovanie prevádzky elektrární, čo bude viesť k nevyhnutnosti podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na žalobcu. Žalobca preto svoju prevenčnú povinnosť splnil aj prostredníctvom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca sa domnieva, že predbežné opatrenie je potrebné vydať aj z dôvodu existencie obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený, a to z dôvodu, že ak žalobcovi nebude poskytnutá procesná ochrana, s vysokou pravdepodobnosťou sa dostane do úpadku a kým sa dospeje k meritórnemu rozhodnutiu, žalobca by mohol z dôvodu odopretia nároku na podporu aj zaniknúť. V prípade neexistencie predbežného opatrenia by mohol nekalý súťažiteľ dosiahnuť svoj ekonomický účel a rozsudok by na tom prakticky nič nezmenil. Z týchto dôvodov žalobca žiadal vydanie predbežného opatrenia čiastočne zhodného s nárokom, ktorý požaduje vo veci samej, pričom žalobca poukazuje na ustálenú judikatúru, ktorá pripúšťa uloženie obsahovo zhodných povinností.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade je orgánom verejnej správy z dôvodu, že mu zákon zveril pôsobnosť v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Takýmto zákonom je zákon o podpore, v ktorom je upravený verejno-právny mechanizmus ustanovený štátom za účelom podpory výroby elektriny s cieľom splnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z noriem Európskej únie. Zákon uložil prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav vrátane žalovaného v 1/ rade povinnosť zabezpečovať podporu formou odberu elektriny za cenu elektriny na stratu a formou doplatku. Z tohto dôvodu aj vzťahy, do ktorých pritom vstupuje, majú povahu administratívno-právnych vzťahov a zodpovednosť za porušenie povinnosti z administratívno-právneho vzťahu môže byť vyvodzovaná len v podobe administratívno-právnej zodpovednosti, t.j. v rámci správno-deliktuálnej zodpovednosti. Porušenie zákona o podpore má povahu správneho deliktu, čo vyplýva z § 15 ods. 1 tohto Zákona. Podľa ustálenej judikatúry pritom súdy považujú prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav za orgány verejnej správy v prípade, ak im zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to bez ohľadu na ciele, ktoré pritom sledujú, vrátane dosahovania zisku (uznesenie NS SR sp. zn. ). Žalobca je tak názoru, že povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 2 Zákona majú povahu povinností z administratívno-právneho vzťahu a zodpovednosť za ich porušenie možno vyvodzovať len cestou deliktuálnej zodpovednosti v správnom práve a nemožno aplikovať civilno-právny pohľad nesplnenia predpísaných podmienok v prekluzívnej lehote s následkom straty práva zo záväzkovo právneho vzťahu. Neprichádza tak do úvahy postup žalovaného v 1/ rade, ktorý arbitrárne konštatuje správny delikt na strane žalobcu a sám aplikuje sankciu

v podobe straty nároku na podporu, a to len na základe odkazu na zoznam zverejnený na stránke ÚRSO. Zverejnenie takéhoto zoznamu nemôže byť interpretované ako skutočnosť, ktorá zbavuje žalovaných ich zákonných povinností poskytovať žalobcovi podporu. Pokiaľ tým žalovaný v 1/ rade mienil poukázať na fakt, že mu Úrad v rámci cenovej regulácie schvaľuje príslušný kompenzačný mechanizmus a že mu pravdepodobne neschváli kompenzáciu nákladov na podporu výrobcov nachádzajúcich sa v zozname, je potrebné uviesť, že aj žalovaní sú oprávnení domáhať sa súdnej ochrany voči nezákonným rozhodnutiam ÚRSO. K argumentácii okresného súdu ohľadom zásady proporcionality a primeranosti predbežných opatrení žalobca uviedol, že pri aktuálnych trhových cenách nie je schopný elementárnej rentability takmer žiaden výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov. Žalobca je postavený pred v podstate neriešiteľnú situáciu, a to buď odstaviť výrobu elektriny alebo elektrinu vyrábať a dodávať za trhových podmienok, ktoré budú viesť k prijatiu nevyhnutných opatrení (návrh na vyhlásenie konkurzu). Odopretie podpory znamená likvidáciu činnosti výroby elektriny u žalobcu. Žalobca tak má za to, že sú splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia, keďže je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Žalobca považuje za neopodstatnenú námietku žalovaného v 1/ rade o nedostatku finančných prostriedkov, keďže suma tarify za prevádzkovanie systému sa oproti minulému roku vôbec neznížila. Žalovaný v 1/ rade tak získal aj z tejto tarify rovnaké výnosy ako v roku 2014, počas ktorého bola podpora poskytovaná aj tým výrobcom, ktorým sa v roku 2015 odoprela. Túto námietku tak žalobca považuje za účelovú, najmä v prípade, ak ju žalovaný v 1/ rade vo svojom vyjadrení nepreukázal. Ak žalovaný v 1/ rade narážal na to, že mu Úrad nepriznal kompenzáciu nákladov na poskytovanie podpory, je v prvom rade na ňom, aby prijal príslušné právne kroky voči Úradu, pričom riešením nie je prenesenie bremena na žalobcu a ostatných výrobcov.

K odôvodneniu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobca dodal, že prostredníctvom podpory pokrýva len časť nevyhnutných prevádzkových a úrokových nákladov. Poskytnutie predbežnej ochrany by žalobcovi umožnilo pokryť aspoň časť nákladov na prevádzku svojich zariadení a zabrániť vzniku následkov. Pri avízovanej strate podpory to pre žalobcu znamená neschopnosť úhrady úverových splátok a nákladov na prevádzku zariadení. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Odvolací súd po preskúmaní veci podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 205 ods. 3 O.s.p. v intenciách podaného odvolania žalobcu a jeho dôvodov uvádza, že sa stotožnil s napadnutým uznesením okresného súdu o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia ako s vecne správnym rozhodnutím a odkazuje na podstatné dôvody napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa v preskúmavanej časti o nesplnení podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia okresného súdu a vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza, že vo všeobecnosti je cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní provizórna, t.j. dočasná úprava pomerov účastníkov konania za stavu osvedčenia obidvoch kumulatívnych podmienok tak, ako sú tieto uvádzané v ust. § 75 ods. 2 O.s.p., a to: 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie, resp. odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdneho konania, resp. reálnej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna úprava pomerov účastníkov konania za stavu osvedčenia obidvoch týchto kumulatívnych podmienok. Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Dôvodnosť návrhu treba skúmať z hľadiska

skutkového i z hľadiska právneho. Z hľadiska skutkového je základným predpokladom pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pri ktorom je dôvodný predbežný záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho je predpokladom úspešnosti nároku to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto nariadenie predbežného opatrenia žiada. To znamená, že zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a dokladov k nemu pripojených sa dá urobiť záver o dostatočnej miere osvedčenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Krajský súd za rešpektovania zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 75 ods. 2 O.s.p., vychádzajúc zo stavu, ktorý mal osvedčený v čase svojho konania a rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, zistil, že žalobca vyrába elektrinu v zariadeniach s právom na podporu podľa Zákona, pričom podľa rozhodnutia ÚRSO č. 0367/2014/E-OZ zo dňa 15.10.2013 (č.l. 32 spisu) bola žalobcovi schválená na roky 2014 až 2026 pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 387,65 Eur/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení FVE Nováky I., umiestnenom v k.ú. Nováky. Žalovaný v 1/ rade listom zo dňa 17.12.2014 (č.l. 36) žalobcovi oznámil, že na základe informácie od ÚRSO a na základe skutočností, ktorými disponuje, bolo preukázané, že predmetné zariadenie na výrobu elektriny stratilo právo na uplatnenie podpory podľa zákona pre kalendárny rok 2015 a zároveň žalobcovi odporučil, aby v prípade prevádzkovania zariadenia od 01.01.2015 zabezpečil odber vyrobenej elektriny formou zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom. Listom zo dňa 09.03.2015 (č.l. 38 spisu) žalovaný v 1/ rade žalobcovi oznámil, že je zo zákona vylúčená možnosť zaradiť žalobcom prevádzkované zariadenia na výrobu elektriny v kalendárnom roku 2015 do systému podpory v zmysle Zákona, a preto sa elektrina vyrobená v žalobcom prevádzkovanom zariadení na výrobu elektriny bude považovať za elektrinu, na ktorú nie je možné uplatniť si právo na podporu. Zo zoznamu výrobcov elektriny, ktorí pre rok 2015 stratili právo na podporu, uverejneného na webovom sídle ÚRSO (č.l. 63-68 spisu) a predloženého do súdneho spisu žalobcom, krajský súd zistil, že ohľadom žalobcu je uvedené nesplnenie povinností podľa § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, pričom vo vzťahu k ÚRSO je konštatované splnenie tejto povinnosti. Žalobca do súdneho spisu predložil Zmluvu o termínovanom úvere č. 233/2014/UZ a k nej pripojené Všeobecné obchodné podmienky pre úvery zo dňa 1.2.2014 (č.l. 76-96 spisu), list z VÚB banka, a.s. a Rozhodnutia ÚRSO, ktorými došlo k zmene tarify TPS. Podľa žalovaným v 1/ rade predloženého vyjadrenia žalovaného v 2/ rade je žalovaný v 2/ rade pripravený s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory, uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu 34,61 Eur/MWh vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom v jeho zariadení.

Krajský súd k otázke osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežným opatrením dočasná ochrana, konštatuje, že v štádiu rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia nie je možné vysloviť jednoznačný záver ohľadom skutkových a právnych otázok, ktoré sú v tomto smere medzi účastníkmi konania sporné. Otázka, či žalobca splnil povinnosť stanovenú v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, podľa ktorého je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok a otázka, či sa na povinnosť doručiť toto oznámenie a následky stanovené zákonom pre prípad jej nesplnenia vzťahuje alebo nevzťahuje prechodné ust. § 18e ods. 1 tohto Zákona, sú otázkami, ktoré budú predmetom konania vo veci samej. Práve z rozdielnosti argumentácie žalobcu a postoja žalovaných nielen v skutkových, ale aj právnych tvrdeniach možno konštatovať, že vo vzťahu k podmienke osvedčenia nároku žalobcu sa nevyhnutne vyžaduje dokazovanie vo veci samej a zhodnotenie tohto nároku. Vzhľadom k tejto prvej podmienke pre posúdenie návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia postupoval okresný súd vecne správne, ak sa predovšetkým venoval druhej zákonnej podmienke, a to, či žalobca osvedčil potrebu, naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania nariadením navrhovaného predbežného opatrenia, či bola osvedčená reálnosť bezprostrednej a priamej hrozby, ujmy na strane žalobcu v prípade nenariadenia predbežného opatrenia a či požadované predbežné opatrenie zodpovedá požiadavke proporcionality a primeranosti. V štádiu rozhodovania o predbežnom opatrení nie je podľa krajského súdu priestor ani na posudzovanie odvolacej námietky žalobcu, že k odňatiu podpory malo dôjsť nezákonným postupom a rozhodnutím žalovaného v 1/ rade. Tieto otázky spolu s námietkami žalobcu v tom smere, že v prejednávanom prípade

možno prípadnú zodpovednosť za porušenie oznamovacej povinnosti podľa zákona č. 309/2009 Z.z. vyvodiť len cestou deliktuálnej zodpovednosti v správnom práve rovnako smerujú k preukázaniu prvej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.

Žalobca v podanom odvolaní spochybnil predovšetkým záver súdu prvého stupňa ohľadom druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je v prejednávanom prípade nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, vo vzťahu k možnej neprimeranosti žalobcom požadovaného predbežného opatrenia. K tejto odvolacej námietke krajský súd uvádza, že žalobca, ktorý žiadal nariadiť predbežné opatrenie, bol povinný osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva nevyhnutná zákonná podmienka priamej naliehavosti, resp. reálnej hrozby nebezpečenstva, pre ktorú je potrebné nariadiť predbežné opatrenie. Žalobca nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov odôvodnil s poukazom na svoje tvrdenia a listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že náklady na prevádzku jeho výrobného zariadenia presahujú možný príjem žalobcu pri predaji elektriny vyrobenej v predmetnom zariadení za cenu elektrickej energie platnú na trhu. Žalobca tiež tvrdil, že mu v dôsledku nevyplácania podpory hrozí nebezpečenstvo nepriaznivých finančných dopadov v podobe nesplácania úverov a iných finančných záväzkov.

Vo vzťahu k žalobcom tvrdeným negatívnym dopadom neposkytovania podpory vo forme doplatku považuje krajský súd za potrebné vyjadriť sa aj k samotnému mechanizmu poskytovania podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z.. V zmysle tohto Zákona je žalovaný v 1/ rade ako distribučná spoločnosť povinný poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov vo forme štátom garantovanej výkupnej ceny. Táto cena je, ako to vyplýva z vyjadrení účastníkov, výrazne vyššia, ako je bežná trhová cena. Výšku tejto ceny určuje ÚRSO rozhodnutím pre konkrétny kalendárny rok. O splnení podmienok a zaradení, či nezaradení výrobného zariadenia žalobcu do zoznamu oprávnených poberateľov podpory pritom nerozhodujú žalovaní. Medzi účastníkmi je pritom sporné práve to, či žalobca splnil svoje povinnosti podľa tohto Zákona. Ak by za situácie spornosti tejto zásadnej otázky bolo zo strany súdu nariadené predbežné opatrenie, ktorým by sa žalovanému v 1/ rade uložila v kalendárnom roku 2015 povinnosť zabezpečovať pre žalobcu podporu vo forme doplatku podľa tohto zákona, došlo by podľa názoru odvolacieho súdu k neprimeranému zásahu do právneho postavenia žalovaného v 1/ rade. S ohľadom na nezaradenie žalobcu do zoznamu subjektov oprávnených poberať podporu, by žalovaný v 1/ rade bol povinný znášať náklady žalobcu ako výrobcu elektriny bez zabezpečenia ich finančného krytia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je pritom súd povinný v každom jednotlivom prípade skúmať, či predbežné opatrenie neprimerane nezasiahne do právnych vzťahov účastníkov. V prípade, ak by bolo požadovanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené, žalobca by pre rok 2015 dosiahol stav, že by mu bez rozhodnutia vo veci samej bola vyplácaná podpora vo forme doplatku, hoci okolnosť, či žalobca pre rok 2015 podmienky pre splnenie nároku na vyplácanie doplatku splnil alebo nie, je medzi účastníkmi sporná. Nariadením predbežného opatrenia a vyplácaním doplatku zo strany žalovaného v 1/ rade by pritom došlo k značnému zásahu do postavenia žalovaného v 1/ rade, ktorý namietol, že v dôsledku nezaradenia žalobcu do zoznamu oprávnených poberateľov podpory nemá zabezpečené krytie doplatku, ktorý by podľa predbežného opatrenia musel žalobcovi vyplácať.

Žalobcom požadované predbežné opatrenie je tak podľa názoru krajského súdu v rozpore so zásadou proporcionality a primeranosti, nakoľko neprimeraným spôsobom zasahuje do právneho postavenia žalovaného v 1/ rade. Zásah do práv dotknutej osoby v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia by bol celkom zjavne neprimeraný vo vzťahu k právu, ktorému sa má vydaním predbežného opatrenia poskytnúť ochrana. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že predbežné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosti, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma druhému účastníkovi. To znamená, že ujma žalovaného v 1/ rade nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia dočasne získa žalobca. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na judikát č. 49/1995, podľa ktorého ...„predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený“. Z tohto rozhodnutia vyplýva nevyhnutnosť skúmania podmienky primeranosti nariadeného predbežného opatrenia vo vzťahu k právu, ktoré má predbežné opatrenia ochraňovať.

K možným finančným stratám, ktorými žalobca odôvodnil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, poukazuje krajský súd na list žalovaného v 1/ rade zo dňa 17.12.2014, v ktorom žalovaný v 1/ rade žalobcovi odporučil, aby od 01.01.2015 zabezpečil odber vyrobenej elektriny zmluvou o dodávke elektriny s dodávateľom. Žalovaný v 1/ rade zároveň predložil vyjadrenie žalovaného v 2/ rade, ktorý vyhlásil, že je pripravený s výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory podľa Zákona, uzatvoriť zmluvu, ktorou vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení za trhovú cenu. Aj keď je zrejmé, že trhová cena elektriny nemôže pokryť náklady žalobcu spojené s prevádzkou a financovaním jeho výrobného zariadenia, krajský súd je názoru, že žalobcovi bola vytvorená možnosť, aby s odberateľom uzatvoril zmluvu, na základe ktorej by bola elektrina vyrobená v predmetnom zariadení žalobcu dodávaná do distribučnej siete za trhovú cenu, čím by nepochybne došlo k zmierneniu negatívnych dopadov vyplývajúcich pre žalobcu z jeho nezaradenia do zoznamu subjektov oprávnených na poberanie podpory. Žalobca v odvolaní uviedol, že so žalovaným v 2/ rade uzavrel zmluvu o dodávke (výkupe) elektriny mimo systému podpory za podmienok dostupných na trhu. Keďže však túto zmluvu nepredložil, nie je krajským súdom možné vyjadriť sa k jej obsahu a možným dopadom na postavenie účastníkov vo vzťahu k osvedčeniu potreby úpravy ich vzájomných pomerov.

K odvolacej námietke žalobcu ohľadom tarify za prevádzkovanie systému (ďalej len „TPS“), ktorá bola Úradom pre reguláciu sieťových odvetví pre rok 2015 zvýšená, poukazuje krajský súd na Vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike. Táto vyhláška definuje v § 1 písm. h) tarifu za prevádzkovanie systému ako pevnú cenu viažucu sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje alikvotnú časť nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia, na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Táto vyhláška v ust. § 12 stanovuje spôsob výpočtu tarify za prevádzkovanie systému, ktorý zohľadňuje nielen náklady výrobcov elektriny na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a technológiami kombinovanej výroby, ale tiež náklady na výrobu elektriny z domáceho uhlia a náklady na organizovanie a vyhodnotenie krátkodobého trhu s elektrinou. Pri výpočte tejto tarify sa teda zohľadňujú nielen náklady na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Zároveň táto vyhláška v ust. § 12 pri výpočte tejto tarify zohľadňuje plánované množstvo elektriny, na ktoré je možné uplatniť doplatok. Je preto zrejmé, že pri výpočte tarify TPS vychádza ÚRSO aj z údajov o plánovanom množstve elektriny, na ktorú sa uplatňuje doplatok. Krajský súd je potom názoru, že ak aj žalobca preukázal zvýšenie tarify TPS pre rok 2015, neznamená to, že neboli zohľadnené aktuálne údaje o množstve energie, na ktorú sa v danom roku uplatňuje právo na doplatok. Za stavu vyradenia väčšieho množstva subjektov zo systému podpory preto mohlo byť zvýšenie tarify TPS spôsobené aj zvýšenými nákladmi na výrobu elektriny z domáceho uhlia alebo zvýšenými nákladmi na organizovanie krátkodobého trhu s elektrinou, ktoré sú v tarife TPS rovnako zahrnuté. Nemožno preto súhlasiť so žalobcom, že žalovaní majú zabezpečené finančné krytie na ďalšie poskytovanie podpory subjektom, ktoré podľa ÚRSO nesplnili podmienky pre poskytovanie podpory na rok 2015.

Na základe uvedeného potom krajský súd konštatuje nesplnenie druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to neosvedčenie potreby naliehavej úpravy pomerov účastníkov. Listinnými dôkazmi predloženými žalovaným v 1/ rade bolo preukázané, že žalobcovi bola vytvorená možnosť, aby uzatvoril zmluvu so žalovaným v 2/ rade na dodávku vyrobenej elektrickej energie za trhovú cenu. Táto trhová cena je síce výrazne nižšia ako cena určená rozhodnutím ÚRSO vo forme doplatku, avšak povinnosť doplácať túto cenu, ktorú žalobca žiadal uložiť predbežným opatrením žalovanému v 1/ rade, považuje krajský súd za neprimeraný zásah do postavenia žalovaného v 1/ rade. Krajský súd považuje za potrebné poukázať aj na charakter účastníkov právneho vzťahu. Napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o osobitný vzťah, do ktorého formou regulácie zasahuje štát prostredníctvom zákona č. 309/2009 Z.z., tak žalobca, ako aj žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú podnikateľmi a jedná sa o vzťah pri ich podnikateľskej činnosti. Pri týchto vzťahoch sú si v zásade tak žalobca, ako aj žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade rovní vo svojich právach a povinnostiach, a preto prípadné obmedzenie, ktoré by bolo uložené jednému účastníkovi tohto zmluvného vzťahu, nemôže byť celkom zjavne neprimerané tvrdenej miere porušenie alebo ohrozenie práva druhej strany. Z tohto dôvodu potom nemôže obstáť argumentácia žalobcu v tom smere, že v dôsledku nevyplácania podpory nie je schopný plniť svoje zmluvné záväzky. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné podporne a primerane poukázať na záver vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu ČR sp. zn. , podľa ktorého ... „základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje“.

Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, ktorému žalobca predbežným opatrením žiadal uložiť povinnosť odberu elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie z výrobného zariadenia žalobcu za cenu elektriny na straty, krajský súd rovnako konštatuje nesplnenie druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Z vyjadrenia žalovaného v 2/ rade predloženého žalovaným v 1/ rade vyplýva pripravenosť žalovaného v 2/ rade uzatvoriť s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky pre získanie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z., zmluvu o odbere elektriny za trhovú cenu. Krajský súd konštatuje, že vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade nie je na strane žalobcu dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v ohrození prevádzky jeho zariadenia, nakoľko žalobca má možnosť zabezpečiť odber vyrobenej elektrickej energie zmluvou so žalovaným v 2/ rade. Rovnako, ako vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, aj vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade krajský súd konštatuje, že ani žalovaný v 2/ rade nerozhoduje o splnení podmienok a zaradení, či nezaradení výrobného zariadenia žalobcu do zoznamu oprávnených poberateľov podpory podľa Zákona. Nakoľko žalobca je aktuálne zaradený do zoznamu zariadení výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu pre rok 2015 zaniklo, jednalo by sa v prípade nariadenia predbežného opatrenia o neprimeraný zásah do postavenia žalovaného v 2/ rade.

Za konštatovania nesplnenia druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to naliehavosti na dočasnú úpravu pomerov účastníkov tak vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, ako aj vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, nedošlo nenariadením predbežného opatrenia k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Z ust. § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to jednak osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a jednak osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Pokiaľ niektorá z týchto podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Občiansky súdny poriadok pritom v súvislosti s posudzovaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ukladá súdu povinnosť skúmať kumulatívne splnenie obidvoch týchto podmienok. Aj zo znenia Čl. 46 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že ...„podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje § 74 a nasl. O.s.p., a preto bolo nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní potrebné posudzovať, či sú zákonom stanovené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia splnené. Ak tomu tak nebolo, teda ak nebola splnená jedna z podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, tak návrhu žalobcu nemohlo byť vyhovené.

Krajský súd preto podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, ako vecne správne rozhodnutie potvrdil, keď bolo konštatované neosvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu v prípade nenariadenia predbežného opatrenia. Neosvedčením tejto druhej zákonnej kumulatívnej podmienky nebola daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými. Žalobca môže zabezpečiť odber elektrickej energie vyrobenej v jeho zariadení za trhovú cenu, ktorá hoci je výrazne nižšia od ceny podľa rozhodnutia ÚRSO, umožňuje žalobcovi príjem v určitej miere na krytie výdavkov na jeho výrobné zariadenie. Okolnosť očakávaného finančného výnosu na strane žalobcu, ktorý sa v kalendárnom roku 2015 nenapĺňa, je len dôsledkom podnikateľského rizika, do ktorého vstúpil žalobca, a táto sama osebe nemôže postačovať k tvrdeniu osvedčenia druhej zákonnej kumulatívnej podmienky a k vyhoveniu návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia. Neosvedčenie naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia bolo vecne správnym zhodnotením vykonaným okresným súdom v napadnutom uznesení. Preto práve pre neosvedčenie tejto zákonnej podmienky, ak návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý, krajský súd rozhodnutie okresného súdu z týchto záverov potvrdil.

Z dôvodu, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že o trovách spojených s predbežným opatrením bude rozhodované až v rámci rozhodnutia vo veci samej podľa ust. § 145 O.s.p., krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v zhode s okresným súdom nerozhodoval o trovách spojených s týmto odvolacím konaním.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.